Články - Univerzita pre moderné Slovensko

V minulých dňoch sa nechali počuť hneď dvaja známi ľavičiari s návrhmi na zmenu dnešného slovenského daňového systému v zmysle zavedenia vyššej progresivity zdanenia. Robert Fico na tlačovke svojej strany toho narozprával viac, napríklad do neba volajúce nehoráznosti o tom, že sme zastavili ekonomický rast stopnutím verejných investícií a nezmyselným konsolidačným balíčkom.

Richard Sulík a jeho SaS v tom majú jasno. Zvýšenie eurovalu je nezmysel a vyhadzovanie peňazí von oknom a Grécko by malo skrachovať. A každý, kto varuje pred dôsledkami takéhoto kroku, vraj robí len bububu. Viackrát som sa už k týmto problémom vyjadroval, no musím sa znovu, pretože situácia je vážna a dôsledky neschválenia zvýšenia eurovalu zo strany Slovenska by boli ešte vážnejšie.

Minulý týždeň som strávil najmä diskusemi s kolegami ministrami a s mojimi spolupracovníkmi na ministerstve o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok a o kľúčových zákonoch, ktoré budeme schvaľovať na jeseň v parlamente. Z vonkajšieho prostredia pritom prichádzali stále nové informácie o turbulentnom vývoji na svetových finančných trhoch.

Zdá sa, že summit lídrov eurozóny vyslal signál, ktorý upokojil trhy a minimálne nateraz odvrátil nebezpečenstvo ohrozenia spoločnej meny. Situácia naozaj bola vážna a nešlo už len o Grécko, ale o prežitie samotného eura. Za najdôležitejší záver summitu považujem silné zapojenie súkromného sektora (PSI), ktoré sme od začiatku presadzovali a ktorého absencia v prvej gréckej pôžičke bola tiež jedným z podstatných dôvodov jej odmietnutia novou vládou Ivety Radičovej pred vyše rokom.

Vláda Ivety Radičovej má za sebou prvý rok fungovania. Pôvodne som si myslel, že svoj stĺpček budem venovať tejto téme a ponúknem vám môj pohľad na to, čo sa podarilo a čo nie. Potom som si všimol v sobotňajšom vydaní mienkotvorného slovenského denníka celostránkový rozhovor s Ivetou Radičovou a taký istý s Robertom Ficom na túto tému a hoci noviny takmer nečítam, urobil som výnimku.

Strana SaS Richarda Sulíka sa stavia do pozície zásadového odporcu navýšenia Eurovalu I (EFSF), vzniku Eurovalu II (ESM) a tiež novej gréckej pôžičky. A využíva skutočnosť, že väčšine ľudí (voličov) sa toto všetko zlieva do otázky, či máme, alebo nemáme požičať ďalšie peniaze Grécku, ktoré je na tom čím ďalej, tým horšie.

Uplynul rok od ostatných parlamentných volieb. Využili sme ho predovšetkým na upratovanie a zachraňovanie, ale aj na prípravu zásadných zmien vo fungovaní krajiny. Upratovať a zachraňovať bolo naozaj čo a pred čím. Bývalá vláda totiž vládla spôsobom po nás potopa. Slovensko sa prepadávalo vo všetkých medzinárodných rebríčkoch (konkurencieschopnosť, korupcia, podnikateľské prostredie, kvalita demokracie, sloboda tlače, ekonomická sloboda), rýchlosť rastu verejného dlhu bola jedna z najvyšších (takmer o 50 percent za dva roky)...

Slovensko je úspešnou montážnou dielňou Európy. Opäť máme a v najbližších rokoch budeme mať jeden z najvyšších ekonomických rastov v EÚ, a to najmä vďaka tomu, že zmontujeme veľa áut, televízorov, počítačov, chladničiek a podobných výrobkov. V takejto masovej priemyselnej veľkovýrobe sme pomerne vysoko konkurencieschopní. Vieme vyrábať tieto výrobky vo vysokej kvalite aj pri pomerne nízkych nákladoch.

S názorom, že naše zdravotníctvo je choré, by polemizovalo asi len málo ľudí. A teda aj so záverom, že potrebuje liečbu. Zložitejšie to už je s otázkou, v čom by tá liečba mala spočívať. Nechcem na tomto mieste rozoberať podrobnosti potrebnej terapie, budem sa venovať len otázke, či je potrebné zvýšiť objem peňazí, ktoré štát do zdravotníctva dáva.