>> <<
UPMS má už 6952 študentov 6952
Nová súťaž - doštuduj za odmenu - Výhercovia

Bezmocnosť a nečinnosť vlády

Piatok, 21. 11. 2008

Kríza sa už celkom viditeľne dotýka Slovenska a jeho ekonomiky. Vďaka reformám a ozdraveniu bankového sektora v réžii dvoch Dzurindových vlád sú síce dôsledky oproti iným krajinám miernejšie, ale napriek tomu je najvyšší čas konať. Obávam sa, že vláda nielenže nekoná dostatočne, ale ešte sa snaží krízu využiť na zakrytie svojej nekompetentnosti a nečinnosti.

Krízou sa v nadchádzajúcom období bude dať zdôvodniť čokoľvek. Nezaškodí preto pripomenúť, že výrazný pokles sme tu mali už predtým, ako prišla kríza. Prognózy samotnej vlády Roberta Fica ešte spred niekoľkých mesiacov (teda bez započítania vplyvu krízy) svedčili o prudkom raste poklesu ekonomického rastu z 10,4 % v roku 2007 na predpokladaných 7,7 % v tomto roku a plánovaných 6,5 % v roku 2009. Teda bez vplyvu krízy pokles za dva roky o 37,5 %. Kríza tento pokles len prehĺbila na budúcoročných prognózovaných 4,6 %, teda o 56 % za dva roky.

Takže nielen kríza je problém, kríza len problém prehĺbila a viac obnažila. Zásadným problémom je zhoršovanie podnikateľského prostredia, ktoré vedie k nižšiemu ekonomickému rastu, nižšiemu rastu pracovných príležitostí, nižšiemu rastu miezd, životnej úrovne a kvality života.

Podľa hodnotenia konkurencieschopnosti 134 krajín sveta sme vlani klesli o 4 miesta (viac, o 14 miest kleslo v rámci V4 len Maďarsko, Poľsko o 1 miesto, ČR si pozíciu udržala), v rámci hodnotenia flexibility trhu práce sme dokonca za dva roky klesli o 50 miest (!), z 15. na 65. Ekonómovia sa pritom zhodujú, že flexibilita trhu práce je kľúčovým predpokladom konkurencieschopnosti, a teda aj rastu vždy, o to naliehavejšie však v časoch krízy a členstva v eurozóne.

Za hlavné problémy slovenskej ekonomiky okrem pružnosti trhu práce uvedená analýza považuje zhoršovanie podnikateľského prostredia, daňové a odvodové zaťaženie, klientelizmus a korupciu. Pozrime sa, ako na tieto hlavné výzvy a ohrozenia našej konkurencieschopnosti reaguje vládny balíček. Stručne povedané, nijako.

Medzi 26 opatreniami nenájdete ani jediné, ktoré by navrhovalo potrebné zmeny v týchto, pre budúci rast a konkurencieschopnosť kľúčových oblastiach. Niežeby medzi vládou navrhovanými opatreniami neboli aj také, ktoré sú zmysluplné. Napríklad udržanie deficitu na úrovni 1,7 % (opatrenie č. 3), zvýšenie základného imania SZRB na financovanie programov pre malých a stredných podnikateľov (č. 5), zvýšenie základného imania Eximbanky na rozšírenie financovania vývozných úverov pre malých a stredných podnikateľov (č. 6) alebo zavedenie jednotného kontaktného miesta pre všetky skupiny a formy podnikov a podnikateľov (č. 18). Problém je v tom, že udržanie deficitu už medzitým premiér sám spochybnil a ani tieto užitočné opatrenia neriešia podstatu problému, nehovoriac o tom, že väčšina ostatných opatrení je z kategórie samozrejmých, smiešnych, hlúpych, zbytočných, alebo dokonca škodlivých.

Za samozrejmé napríklad považujem opatrenia č. 1, 10, 11, 23, 25, za škodlivé opatrenia 2 a 13. Opatrenia ochranného plánu SDKÚ-DS sú koncipované tak, aby dali ekonomike nový rastový impulz, ktorý potrebuje tak či tak, v čase krízy však o to naliehavejšie. Naše návrhy smerujú k riešeniu kľúčových problémov: 4 – daňového a odvodového zaťaženia (zníženie rovnej dane z 19 na 16 %, zvýšenie odpočítateľného minima, zavedenie negatívnej dane aj pre živnostníkov, daňové a odvodové dvojročné prázdniny pre nových živnostníkov, zjednotenie výberu daní a odvodov, zrušenie zástrčkových koncesionárskych poplatkov); 7 – pružnosti trhu práce (medzitrh práce, zmena absolventskej praxe na patronovanú rekvalifikáciu, špeciálne bonusy a zvýhodnenia pre zamestnávateľa podľa typu lokality, zrovnoprávnenie zamestnancov pri čiastkových a dočasných úväzkoch oproti plným, opatrenia na podporu výstavby nájomných bytov); 8 – korupcie a klientelizmu (transparentnosť a presné pravidlá pri verejnom obstarávaní, povinné elektronické verejné obstarávanie).

Vláda Roberta Fica nielenže nenavrhuje potrebné opatrenia na zmiernenie krízy, ona o nich dokonca odmieta aj diskutovať. Na predchádzajúcej schôdzi sme sa dvakrát pokúsili zaradiť do programu parlamentu diskusiu na túto tému, dvakrát sme boli koaličnou väčšinou odmietnutí. Pokúsime sa znova a zároveň budeme naše návrhy v parlamente presadzovať cez opozičné návrhy noviel zákonov a cez pozmeňovacie návrhy k vládnym zákonom a k návrhu štátneho rozpočtu.

 

(Zdroj: Hospodárske noviny, 21.11.2008, Mikloš Ivan)



Páči sa vám tento príspevok? Zdieľajte ho s priateľmi!