Českí prezidenti a my - Univerzita pre moderné Slovensko

Nech sa doterajší traja novodobí českí prezidenti akokoľvek líšili a líšia, niekoľko vecí mali a majú spoločných. Všetci sú a boli silnými, neprehliadnuteľnými osobnosťami a zároveň ťažkými politickými váhami, ktoré významným spôsobom ovplyvnili vývoj vo svojej krajine. A spája ich ešte niečo – ovplyvnili nielen vývoj v Českej republike, ale aj na Slovensku. A myslím si, že prevažne pozitívne. Pokiaľ nebudeme históriu vnímať len cez zľudovené mýty o Havlovom zrušení zbrojárskeho priemyslu na Slovensku, Zemanove bonmoty o popradskom pive, alebo Klausove a Gašparovičove výmeny vyznamenaní, tak by sme si to mali priznať.

Václav Havel sa významne pričinil o to, že v Československu, teda aj na Slovensku, padol chorý komunistický režim. A bol aj naším reprezentantom, ktorého si vážil celý svet.
Václav Klaus sa zase zaslúžil o našu postkomunistickú ekonomickú transformáciu, ktorá, nech už sa to hodnotí akokoľvek, bola v porovnaní s inými porovnateľnými krajinami úspešná. Ako priamy účastník reforiem v rokoch 1990 – 1992 môžem potvrdiť, že aj vďaka Václavovi Klausovi, ale aj ľuďom ako Jozef Kučerák či Anton Vavro (v tom čase podpredsedovia slovenskej vlády), sa aj na Slovensku spustili neľahké, ale potrebné reformy a podarilo sa odolať insitnému politicko-ekonomickému folklóru, ktorý potom ovládol slovenskú hospodársku politiku v rokoch 1992 – 1998, za vlád Vladimíra Mečiara. Významný bol aj nepriamy vplyv Václava Klausa. Už za komunizmu chodil na Slovensko prednášať mladým ekonómom štandardnú ekonómiu a po páde komunizmu sa jeho vplyv na novú generáciu slovenských ekonómov ešte výrazne zvýšil. Aj vďaka tomuto vplyvu sa potom mohli na Slovensku presadiť a presadili reformy po roku 1998.

Miloš Zeman vo funkcii začína a treba mu zaželať veľa síl a úspechov. Ale aj u neho možno pripomenúť jednu významnú proslovenskú zásluhu. Ide o dokončenie delenia majetku po bývalej federácii, ktoré sa dosiahlo počas Zemanovej a prvej Dzurindovej vlády. Išlo o tzv. nulový variant, ktorý spočíval v tom, že nikto nebude nikomu nič doplácať a ani si na nič nárokovať. V skutočnosti však o nulový variant nešlo, pretože Česi nám vrátili naše menové zlato, ktoré sa nachádzalo v Prahe. Keďže som za slovenskú vládu viedol rokovania zmiešanej, slovensko-českej vládnej komisie, môžem z prvej ruky potvrdiť, že na českej strane takémuto riešeniu nebol naklonený takmer nikto a nebyť politickej odvahy vtedajšieho českého premiéra Miloša Zemana, tak by sa túto dohodu nikdy nebolo podarilo dosiahnuť.