Kto je advokátom bánk? - Univerzita pre moderné Slovensko

Zdá sa, že summit lídrov eurozóny vyslal signál, ktorý upokojil trhy a minimálne nateraz odvrátil nebezpečenstvo ohrozenia spoločnej meny. Situácia naozaj bola vážna a nešlo už len o Grécko, ale o prežitie samotného eura. Za najdôležitejší záver summitu považujem silné zapojenie súkromného sektora (PSI), ktoré sme od začiatku presadzovali a ktorého absencia v prvej gréckej pôžičke bola tiež jedným z podstatných dôvodov jej odmietnutia novou vládou Ivety Radičovej pred vyše rokom.

Účasť privátneho sektora znamená zrozumiteľnou rečou to, že účet za minulý grécky život nad pomery a nad možnosti ekonomiky zaplatia nielen samotní Gréci a daňoví poplatníci ostatných krajín eurozóny (vrátane Slovenska), ale aj tí, ktorí ho umožňovali a profitovali z toho. Teda banky a iní súkromní grécki veritelia, ktorí takýto život nad pomery a možnosti pôžičkami financovali. Samozrejme, nerobili to zadarmo a slušne na tom zarábali.

Účasť privátneho sektora je veľmi dôležitá z viacerých dôvodov. Po prvé to pomôže samotnému Grécku, pretože časť bremena (účtu) prevezmú súkromní veritelia a bremeno sa tak zníži. Pomôže to aj ostatným krajinám eurozóny, pretože sa zníži podiel, ktorým by sa inak museli na riešení situácie podieľať. Ale je to predovšetkým, dovolím si povedať, životne dôležitý signál do budúcnosti. Signál, ktorý hovorí, že požičiavanie peňazí vládam a krajinám nie je biznis, ktorý prináša výnosy a nie je spojený so žiadnym rizikom, pretože náklady vždy nakoniec zatiahnu daňoví poplatníci.

Takýto signál najlepšie zníži riziko opakovania sa vývoja, k akému došlo v Grécku. Bankári a iní veritelia budú starostlivejšie a pozornejšie posudzovať zodpovednosť a kompetentnosť tej-ktorej vlády. Najmä budú veľmi podrobne skúmať, ako ekonomická a sociálna politika tej-ktorej vlády prispieva k udržateľnosti verejných financií alebo ju, naopak, ohrozuje.

Najväčším kritikom a odporcom účasti privátneho sektora bola Európska centrálna banka a jej prezident JeanClaude Trichet. Na summite sa dokonca nechal počuť, že každý, kto volá po defaulte (ktorý PSI privolá), je advokátom bánk, ktoré sú si vedomé, že budú rekapitalizované. Je to veľmi zvláštny argument, aj keď by mohol mať aj racionálne jadro.

Ale len vtedy, ak by účasťou PSI ohrozené súkromné banky boli rekapitalizované z verejných zdrojov bez náhrady. Ak však bude rekapitalizácia bánk urobená spolu s vyvlastnením doterajších vlastníkov a výmenou doterajších manažérov, tak tento argument neplatí. Naopak, takýto postup by bol nanajvýš spravodlivý a znamenal by ďalšie zníženie rizika nezodpovedného správania sa bánk a morálneho hazardu.