O raste a reštrikcii - Univerzita pre moderné Slovensko

Najmä v súvislosti s francúzskymi a gréckymi voľbami sa v posledných týždňoch znovu zintenzívnila kritika „nemeckého“ protikrízového prístupu, založeného na reštrikcii, šetrení, znižovaní deficitov a dlhov. Kritici tohto prístupu tvrdia, že reštrikcia je deštruktívna, pretože šetrenie (teda nižší dopyt) vedie k začarovanému kruhu nízkeho rastu a vysokej nezamestnanosti. A to zase znemožňuje znižovať deficit, respektíve umožňuje to robiť len za cenu drastických opatrení, ktoré vedú potom k politickej nestabilite a k nárastu popularity extrémnych a populistických strán, čo neriešiteľnosť situácie len posúva na vyššie poschodia.
Áno, treba uznať, že situácia je zložitá a že šetrenie môže z krátkodobého hľadiska vyvolávať takéto problémy a dôsledky. Zároveň však treba jasne povedať, že napriek tomu alternatíva voči šetreniu neexistuje, ale aj to, že nestačí len šetriť.

Znižovanie deficitov a dlhov je nevyhnutný, ale nie postačujúci predpoklad vyriešenia existujúcej zložitej situácie. Popri šetrení treba európsku ekonomiku naštartovať k vyššiemu a udržateľnejšiemu rastu. Vyšší rast chce každý, problém je však v tom, ako ho dosiahnuť. Kritici reštriktívneho prístupu ho chcú dosiahnuť ďalším zadlžovaním. Teda tým spôsobom, ktorý nás doviedol do dnešnej, takmer bezvýchodiskovej situácie. Tadeto zjavne cesta nevedie, aj keď mnohé autority si to zjavne nemyslia.
Dá sa to teda aj inak ako ďalším keynesiánskym stimulovaním agregátneho dopytu cez vládnu spotrebu, teda ďalším zadlžovaním?

Myslím si, že áno, len musíme byť ochotní akceptovať pravdivú diagnózu a podstúpiť nevyhnutnú terapiu. Pravda je taká, že doterajšie protikrízové opatrenia prijaté od roku 2008 boli síce úspešné v odvrátení hlbokej a dlhotrvajúcej krízy a recesie, zároveň však odkladajú skutočné riešenie. Presne ako silná tabletka proti bolesti.

Skutočné riešenie spočíva v tom, že sa trhy vyčistia o nesolventné firmy. Zatiaľ sa tak nedeje. Podľa údajov Standard&Poors bola počas posledných tridsiatich rokov priemerná päťročná miera bankrotov firiem so špekulatívnym ratingom na úrovni 16,8 percenta, kým v roku 2011 to bolo len 1,71 percenta celosvetovo. Masívne bailouty a kvantitatívne uvoľňovania teda odkladajú nevyhnutné ozdravovanie systému o choré, nesolventné subjekty.

Riešenie spočíva v tom, že budeme trvať na ozdravení verejných financií a zároveň uskutočníme hlboké štrukturálne reformy a odstránime všetky prekážky rozvoja jednotného európskeho trhu, ktorý stále nefunguje tak, ako by mal a mohol.