>> <<
UPMS has already 6979 students 6979
New contest!
Sign up!

6. lecture:The Austrian School of Business Cycles

Lecturer: Ivan Mikloš | Wednesday, 17. 11. 2010

Videoprednáška vyžaduje Adobe Flash Player.
Get Adobe Flash player

Comments

15 comment(s). Display all comments.

Pavol Škulavík

Prednaska je super do poslednej bodky. Michal, mas to trochu pomylene ale tak sak pusti si prednasku znova, popripade pre-browse-uj http://www.mises.cz tam ti v diskusiach radi ten tvoj nazor poopravia.

02.06.2014 | 10:16:24
Michal Smolenicky

sedliacky rozum vs rakuska skola

ludia zacnu sporit len v pripade ze cena penazi bude vysoka - t.j. uroky na sporiacich uctoch budu vysoke, vtedy obcan odlozi spotrebu a zacne sporit ... (podotykam, ze musia byt “primerane” vysoke, iny pripad je ak hrozi hyperinflacia (extremne vysoke uroky) .. ale to zatial nechajme bokom)
v tomto scenary su vsak kapitalovo narocne projekty “neatraktivne” resp. rizikove - budovat a rozisrovat kapacity za “drahe” peniaze sa malokedy vyplati ... obzvlast ak firma nevie vyuzit existujuce vyrobne kapacity (spotreba totiz klesla)

casom je penazi v bankach viac - tie ponukaju nizsie uroky ~ cena penazi klesa (suhlasim s Vami)
problem vsak je, ze v tomto scenary ludia zrazu prestanu sporit a zvysia momentalnu spotrebu na co firmy zareaguju zvysenim vyrobnych kapacit (v pripade ze uz vycerapli existujuce vyrobne kapacity)

09.02.2011 | 23:16:42
Michal Smolenicky

cize aby som to zhrnul

- ked ludia sporia, nikto neinvestuje do vyrobnych kapacit, pretoze ma problem naplnit tie existujuce (momentalna spotreba klesa)
- ked ludia minaju a vyrobne kapacity nestacia, firmy sa rozhodnu zvysit vyrobu - t.j. zacnu realizovat kapitalovo narocne projekty

co je presny opak toho co tvrdite p. Miklos ... budem rad ak ma vyvediete z omylu wink

09.02.2011 | 23:16:30
Miroslava Tekelová

Mám otázku a veľmi by ma potešilo, keby si pán Mikloš našiel čas na ňu odpovedať:

Rakúska škola (resp. jej predstavitelia Mises a Hayek) vidí príčinu kríz v manipulácii s množstvom a cenou peňazí zo strany štátu “ALE AJ” v systéme čiastočného krytia rezerv.

Moja otázka je:
- Prečo považujú systém čiastočných rezerv akoby až za DRUHORADÚ vedľajšiu príčinu?

- Nie je práve SYSTÉM ČIASTOČNÝCH REZERV ten HLAVNÝ základný problém, ktorý sa vlastne snaží štát hasiť (samozrejme, že s mizernými výsledkami) ovplyvňovaním úrokových mier?

- Ak by bol zrušený systém čiastočných rezerv (nahradený 100% rezervami a tvorba a distribúcia peňazí zabezpečená iným rozumnejším, logickejším a férovejším spôsobom), tak by vlastne štát nemal možnosť zasahovať do úrokových mier. Mýlim sa?

12.01.2011 | 18:34:13
Administrátor

Re: Juraj Trokan
Re: Peter Tkacenko

Ano mate pravdu vy, ale aj v teste je to OK

V teste je moznost Lvov, nie Lemberg takze zvolte novsi nazov, t.j. Lvov

Dakujeme,

tim UPMS

06.12.2010 | 13:45:47