In the previous lecture we showed that the Austrian School sees the major cause of crises and business cycle lying in the manipulation of money's value and volume by central banks. At the same time, it claims that governments hinder markets from cleaning up during crises, thus prolonging them. Or it replaces one bubble by another...
UPMS has already 6979 students
6979
Prečo keď takáto politika nefunguje v Japonsku, ju prenášame na terajšiu krízu a robíme tie isté nefunkčné kroky ??
Súhlasím s pánom Michlíkom podstatnejšie je pochopiť súvislosti ako vedieť konkrétne čísla
Re: JURAJ TILL
Momentalne je p. Miklos mimoriadne vytazeny a nestiha reagovat v diskusiach pod prednaskami. Hladame sposob, ako to napravit. Bohuzial zavisi to hlavne od neho a jeho pracovnej zaneprazdnenosti :-(
tim UPMS
Re: MATEJ MICHLIK
Dakujeme Vam za inspirativny napad - do buducnosti urcite zvazujeme vytvaranie testovych otazok podobnym sposobom aky navrhujete…
Momentalne je nasim cielom testom preverit, ci student prednasku pozeral/cital a preto sa znenie otazok fixuje na video prednasku, resp. text prednasky.
tim UPMS
Inak, zda sa mi, ze otazky typu kolko balickov, ake je % dlhu, o kolko klesol index a podobne sa minaju umyslu. Je mi jasne, ze taketo otazky sa lahko vymyslia i zodpovedaju, ale zase je to len ta orientacia na ucenie sa presnych udajov. Pritom ide skor o chapanie suvislosti, pricin a nasledkov, ci?:-) Teda by som tu otazku zmenil tak, aby v nej nebol dotaz ohladom hodnoty, ale ohladom suvislosti. Napr. by otazka mohla zniet: Preco v krize klesaju hodnoty akciovych indexov? A v ramci spravnej odpovede by mohlo byt nieco ako: index<=agregovane ceny akcii<=agregovane zisky firiem<=v krize zisky klesaju. Ja si zajtra rano asi nebudem pamatat, ze zachrannych balickov bolo vtedy a vtedy, tam a tam 10, lebo nad tym cislom sa neda podla mna velmi zamyslat. Proste ich bolo 10. No ak je otazka a odpoved postavena na suvislosti, nad ktorou sa treba zamysliet a vyvinut istu namahu, je pravdepodobenjsie, ze sa to udrzi v hlave:-) Len tolko, mozno, ze som jediny a ostatnym to vyhovuje, ako to je:-)
Rakúska škola netvrdí, že banky sa majú zmeniť na úschovne a určite nebude bankám čokoľvek prikazovať, teda ani 100% rezervy. Banky len majú byť slobodné v emisii vlastnej meny. Napr. Hayek si to predstavoval tak, že bude na banke, ako presvedčí klientov, aby používali práve jej menu. Tak, ako sa výrobca jogurtov snaží presvedčiť, aby sme papali jeho jogurty:-) Tiež sa snažil dokázať, že klienti budú chcieť práve kvalitnú menu a že u meny kvalita=stabilita. A stabilitu meny nie je potrebné (možno ani žiadúce) udržiavať nemenným množstvom (100% rezervy a žiadna úverová emisia). Naopak, Hayek pisal, ze banka by si zvolila kos komodit, ktoreho cenu by cielovala. Nieco ako dnes CB v rezime cielovania inflacie. Sukromne banky by vsak na rozdiel od CB nemali motivaciu a vdaka konkurencii ani priestor, na inflaciu. Neviditelna ruka trhu:-) 100% rezervy neboli ani pocas skotskeho free-bankingu, na ktory sa rakuska skola odvolava.
Preco pan Miklos neodpoveda na emaily?:(
no to by bolo aby som v Japonsku nurobil test z prednasky o Japonsku na 100%
“(...)ak by úrokové sadzby a množstvo peňazí v obehu neboli deformované centrálnymi bankami a >>>bankovníctvom s čiastočnými rezervami<<<.”
Chcel som to otvoriť už minulú prednášku, v ktorej sa hovorí o tom, ako by bankový systém fungoval bez zásahov centrálnej banky. Minulá prednáška však priznávala existenciu čiastočných rezerv. Nechcem priamo tvrdiť (čo rakúska škola robí), že by sa banky mali opäť pretransformovať na úschovne, ale nie je tu potom v prednáškach istá nekonzistentnosť?
(Podobného omylu sa dopúšťa i kniha T. E. Woodsa jr.: Krach.)