UPOZORNENIE:Prednáška je dobrovoľná a nie je podmienkou pre absolvovanie trimestra. Prednáška je bez testu.
Slovensko a celá eurozóna sa nachádza vo vážnej dlhovej a finančnej kríze. Otázka ako ďalej so slovenským hospodárstvom je v tejto situácii veľmi aktuálna a vyžaduje zodpovednú, no aj vizionársku odpoveď. Pod zodpovednosťou mám na mysli zodpovedné nakladanie s verejnými financiami. Niektoré krajiny eurozóny musia zastaviť svoje nezodpovedné zadlžovanie a Slovensko sa nemôže dostať na túto cestu zadlžovania ďalších generácií v mene plnenia populistických sľubov niektorých politikov. Je taktiež dôležité ale povedať, že len úsporami sa Slovensko z krízy nedostane. Potrebujem naštartovať novú vlnu hospodárskeho rastu, ktorá, tak ako počas rokov 2002-2006, bola základom rastu platov a poklesu nezamestnanosti. Na krízu potrebujeme odpovedať jasnou víziou opatrení, ktoré tento rast prinesú.
Náš hospodársky rast nemôže fungovať do nekonečna na nízkej cene práce a veľkých investíciách s nižšou pridanou hodnotou. Keďže ďalšie krajiny východnej Európy zavádzajú „naše“ reformy z rokov 2002-2006, integrujú sa do európskych štruktúr a „predbiehajú“ nás i v cene pracovnej sily. Potrebujeme podporovať opatrenia, ktoré zo Slovenska spravia krajinu, kde produkty a služby vymýšľajú a nie len montujú nápady iných. Takáto tzv. vedomostná ekonomika je v tejto turbulentnej dobe jedinou garanciou vytvorenia kvalitných, dobre platených miest, ktoré neodídu za pár rokov. Šikovných robotníkov majú v mnohých krajinách, no so špičkovými výskumníkmi v nanotechnologiách, či biovedách je to ťažšie.
Čo teda bráni tomu, aby na Slovensku vznikalo viac firiem ako Skype či Google? Ľudia, peniaze, inštitúcie a čo je možno najdôležitejšie dobré prepojenie medzi vzdelávaním, výskumom a podnikateľským sektorom. Tieto problémy sa snažím ja a môj tím riešiť v rámci Stratégie Minerva 2.0, ktorá prinesie implementáciu 26 konkrétnych opatrení na naštartovanie vedomostnej ekonomiky.
Základom vedomostnej ekonomiky sú ľudia, ktorí získajú kvalitné vzdelanie. Aj v prípade spomínaného Googlu, nápad vznikol v hlavách dvoch doktorandských študentov. Bez kvalitného vzdelania, ktoré vyprodukuje špičkových absolventov budú vznikať podobné nápady len ťažko. V rámci Minervy zavedieme inštalačné granty pre mladých vedcov a excellence iniciatívou prilákame najlepšie zahraničné tímy na Slovensko. Vieme, že tento problém si však žiada aj dlhodobé riešenie v podobe kurikulárnej reformy, na ktorej tiež pracujeme.
Na realizáciu väčšiny špičkového výskumu vedci potrebujú špičkovú infraštruktúru, laboratória, prístroje. Aj zakladatelia Googlu v jeho experimentálnej a testovacej fáze výužili až polovicu internetovej kapacity Stanfordskej univerzity, ktorá bola v tej dobe (90. roky) jedným z mála miest, kde sa podobné pokusy dali vykonať.
Výskum sa nedá robiť zadarmo. Musíme mať istotu, že verejné prostriedky smerujúce do vedy idú na najkvalitnejšie a najužitočnejšie vedecké projekty. Tak ako bola federálna vláda USA schopná rozpoznať potenciál Googlu a financovať ho v jeho začiatkoch, potrebuje aj slovenský verejný sektor získať podobné „oko“ pre nádejné projekty. Financovanie vedy nemôže byť založené na známostiach, či neefektívnom rovnostárskom rozdeľovaní. Z tohto dôvodu potrebujeme zásadnú reformu grantového systému, ktorého výsledkom bude podpora najlepšieho základného, aplikovaného a firemného výskumu.
Výskumníci Larry a Sergei však nie len realizovali výskum na špičke poznania. Stanford im zároveň pomohol – a dokonca od nich požadoval – aby urobili aj kroky smerom k preneseniu ich výsledkov do praxe. Na túto úlohu má už dnes každá lepšia svetová univerzita takzvané centrum pre transfer technológií (technology transfer office – TTO), ktorého poslaním je zabezpečovať prenos výsledkov univerzitných výskumných projektov do praxe. Koncept centier je postavený na jednoduchej filozofii: vedu nech robia výskumníci a predaj výsledkov vedy na to zameraní špecialisti. Úlohou výskumníkov je robiť vedu a to vedia robiť najlepšie. Nemali by tráviť nespočetné hodiny premýšľaním nad tým, ako predať výsledky svojho výskumu. To už je úplne iná „veda“. Podobný koncept chceme priniesť aj na slovenské univerzity.
V neposlednom rade je dôležité spomenúť nerozvinutý ekosystém na podporu začínajúcich firiem. Je podstatné mať dobré školy s kvalitným vybavením, ale v momente, ako sa nápad dostane do fázy komercionalizácie, musí existovať dostatok nástrojov a odvážlivcov, ktorí do takýchto nápadov investujú. Treba vytvoriť dôveru v podnikanie a podporovať investorov do tzv. rizikového kapitálu. Štát však môže v tejto oblasti spraviť priamo relatívne menej – napr. podporovať technologické inkubátory pre začínajúce firmy.
Vyššie popísané kroky nevyriešia všetky problémy inovačného prostredia na Slovensku, ale sú prvým krokom. Aj prípad Fínska, ktoré sa počas svojej hospodárskej recesie koncom počas 90. rokov pretransformovalo z drevárskej krajiny na technologického lídra ukazuje, že naša ambiciózna vízia je reálna.
Comments
7 comment(s). Display all comments.
Slovensko veľmi potrebuje kvalitných robotníkov, ktorý sa budú živiť samostatne, ale to pochopíme až vtedy, keď remeselník zarobí 30€ za hodinu a ako že kvalifikovaný inžinier 15€ čo už teraz je reálny obraz. Čo my chýba na Slovensku je disciplína vo všetkých aspektoch, rešpekt pre učiteľov a ľudí ktorí vedú naše deti ku vzdelaniu a ostatným veciam. Je toho tak veľa a máme sa ešte veľa učiť.
Pekný článok a zaujímavé názory diskutujúcich. Ja by som si zobral z každého niečo a spojil to dohromady. Pod podporou vedeckej činnosti by som si vedel predstaviť zoštíhlenie množstva vysokých škôl. Však aj tak nám z nich vychádzajú stredoškoláci, ktorý boli o 5 rokov dlhšie v škole. Vysoká škola nemôže byť domovom pre ľudí, ktorí si povedia, že sa dá vychodiť na “éčko” a taktiež nemôže byť domovom ľudí, ktorí pre “áčko ” spravia skoro všetko a po opustení lavíc nevedia nič. To je môj názor na dnešné vysoké školstvo a pritom som sám z neho vyšiel, ale v trochu inom čase, nie v dnešnom. Na druhej strane sa určite nedá povedať, že poďme všetkých za každú cenu urobiť vzdelaných.
porovnavat stanford so slovenskymi skolami je ako porovnavat hotel hilton so zbojnickou chatou. stanford ma uplne ine ludske kapacity a uplne iny rozpocet. ked sa najde 1 genius, zanikne, pokial nie je v plodnom prostredi. page a brin mali znamych ekonomov, hockedy mohli ist popytat o radu profesorov, ktori robia state-of-the-art vyskum a neriesili to, kde si kupia lacnejsi parizak. v usa je centrum vedy, anglictinou hovori svet. ako chcu pritiahnut niekoho zo zahranicia? na male slovensko sa nikomu nebude chciet ani za dvojnasobny plat, ako mu ponuknu v usa.
riesenie je uplne ine. radicova bola nedavno na oxforde a videla, kolko tam je slovakov. mame kopu talentovanych a pracovitych absolventov strednych skol. mnohi z nich si z financnych dovodov nemozu dovolit studium na v uk/usa. zaplatte im bc a phd studium v usa alebo uk s tym, ze im zaplatite aspon dostojny (polovicny ako by dostali v usa) plat, ked sa vratia. efektivnejsi sposob dotahnutia kvality neexistuje.
Cau Patrik,
Mna velmi bije do oci, ak niekto na Slovesku, kde zije 600tis ludi na hranici chudoby, da 30mil eur na nejake nanotechnologie. Navyse pan Bruncko hovori o tom, ze veda nie je o kamaratsve. Nie je nahodou pan Bruncko dobry kamarat pana Miklosa? Ak ano, tak uz len tento prvy krok bol zly.
Ja by som velmi rad uveril rozpravkam pana Bruncka o tom, ako tu vytvori velke vedecke projekty a da pracu ludom. Len podla mna su to len lzi. Ved pozrime sa na pana Matovica, co vsetko urobil preto, aby dostal od politickych stran len 10 mil eur do statneho rozpoctu pre nas vsetkych. A nepodarilo sa mu to…...Matovic ma pravdu, tito ludia okolo Miklosa su rovnaki mafiani ako Smer a ostatni.
Tu je moj najnovsi clanok teraz tak trochu zabavnou formou o dochodkovom systeme
http://amaterskenoviny.comule.com/dochodok.php
Aj v Anglicku a Nemeck zily v casoch Rimskej rise jednoduche narody a teras to us neplati takze toto by som nebral ako argument a prave tymto sposobom sa da dostat ludi od pasu ale najprv treba zdrave podnikatelske prostredie a kvalitne skolstvo.