Prepis | 1. prednáška: Čo sa stalo - Univerzita pre moderné Slovensko

K nám na Slovensko svetová kríza naplno dorazila koncom roka 2008, kedy už jej dôsledky zasiahli aj slovenskú ekonomiku. Že sa ale deje niečo vážne, bolo zrejmé už skôr, v septembri 2008, po páde jednej z najväčších investičných bánk Lehman Brothers, ktorú americká vláda nechala 15.9.2008 zbankrotovať. Následne vypukla na finančných trhoch panika, zablokovali sa finančné toky a finančná kríza sa preniesla aj do sveta a do reálnej ekonomiky.

Vlády začali organizovať záchranné akcie (bailouty), spolu s centrálnymi bankami pumpovali do bánk a do ekonomiky obrovské množstvá nových peňazí aby zabránili zmrznutiu finančných tokov a kolapsu v tzv. reálnej ekonomike. Toto však už bolo len vyvrcholenie problémov. Všetko začalo omnoho skôr. Pozrime sa na to ako a prečo.

Bezprostrednou príčinou svetovej finančnej krízy bolo prasknutie hypotekárnej realitnej bubliny v USA. Predchádzajúca kríza akciových trhov v USA v roku 2000 zase súvisela s prasknutím internetovej bubliny (dot-com bubble). Čo to vlastne bubliny sú? Zjednodušene povedané ide o nafúknutý, teda umelý a neudržateľný rast cien a obratov na niektorých trhoch, ktorý potom zákonite skôr alebo neskôr končí krachom, teda prepadom cien a krízou.

Internetová bublina sa nafukovala od roku 1995 do roku 2000, kedy praskla. Ceny akcií internetových firiem v tomto období raketovo stúpali, zdalo sa že sa na nich nedá prerobiť. Keď bublina praskla, ceny všetkých akcií na NY burze sa prepadli v priemere o 40%. A tu sú práve počiatky vzniku novej, realitnej bubliny.

Šéf FEDu Alan Greenspan, aby zabránil recesii, sa hneď od počiatku roka 2001 rozhodol pre razantné znižovanie úrokovej miery, ktorú znížil jedenásťkrát po sebe až na úroveň 1% v rokoch 2003 – 2004. Zdalo sa, že Greenspanova politika mala úspech, recesia bola veľmi mierna a trvala len osem mesiacov. Zároveň to bola jediná recesia v posledných desaťročiach, počas ktorej nedošlo k poklesu cien nehnuteľností.

Dnes je však zrejmé, že recesia bola taká krátka najmä preto, že internetová bublina bola nahradená novou, realitnou bublinou. Realitná bublina sa nafukovala v rokoch 1998 – 2006. Ceny nehnuteľností rástli dovtedy nevídaným spôsobom. Pomer medzi cenami nehnuteľností a cenou nájmu vzrástol za túto dobu o 65% a odhaduje sa, že ceny nehnuteľností boli nadhodnotené v priemere asi o 50%, v niektorých regiónoch (napr. na Floride) aj dvojnásobne a viac.

V júli 2006 došlo k zastaveniu rastu cien nehnuteľností a postupnému, najskôr pomalému, neskôr zrýchľujúcemu sa prepadu cien nehnuteľností. Do polroka 2007 sa ceny znížili len o 3%, v priebehu nasledujúceho roka už o 15%. A potom prišli aj pády prvých bánk, pričom zaujímavé je, že banky začali padať prvé v Európe, nie v Amerike. V druhej polovici roka sa to už spustilo naplno, celosvetovo. Globálna finančná kríza bola tu a udrela plnou silou.

Čo boli príčiny vzniku realitnej bubliny v USA a prečo sa prasknutie tejto bubliny premenilo na celosvetovú finančnú krízu, si povieme v nasledujúcich prednáškach. Teraz sa pozrime na to, čo považuje za príčinu bublín ako takých rakúska škola a čo keynesiáni.

Krugman tvrdí, že hlavné dôvody vzniku bubliny sú prevažne psychologické. Nazýva ich „iracionálnymi výstrelkami na trhu aktív“ a ak v niečom kritizuje FED, konkrétne Greenspana vo vzťahu k dot-com bubline a k realitnej bubline tak len v tom, že tieto „iracionálne výstrelky“ podcenil a dostatočne ich nekorigoval. Za príčiny dot-com krízy napríklad Krugman považuje prehnaný optimizmus ohľadom ziskového potenciálu informačných technológií a presvedčenie, že hlboké recesie sú už prekonaným problémom minulosti. V prípade realitnej krízy pridáva k obom týmto príčinám (prehnaný optimizmus ohľadom cien nehnuteľností a koniec recesií) ešte aj nezvládnutú reguláciu nových bankových produktov.

Argumentuje tým, že ak ceny akcií, resp. nehnuteľností rýchlo rastú niekoľko rokov, ľudia vidia, že ktokoľvek nakúpil akcie, alebo investoval do realít, veľmi slušne zarobil, začnú investovať taktiež, bez ohľadu na racionálne argumenty a riziká. Bublina je teda podľa neho akousi obdobou Ponziho schémy (u nás známej skôr pod názvom pyramídová hra), ktorá funguje kým sa nájde dosť hlupákov, ktorí sú ochotní do tejto hry vstúpiť. Inak povedané, Krugman a keynesiánci vlastne tvrdia, že bublinám sa nedá zabrániť, že vznikajú z prirodzenej ľudskej  obmedzenosti poznania a túžby po zisku.

Rakúska škola vidí zásadnú príčinu vzniku bublín niekde úplne inde. Nepopiera psychologické príčiny rastu bubliny, za zásadnú príčinu však považuje politiku centrálnej banky. Presnejšie povedané, nielen politiku, ale existenciu. Rakúska škola považuje centrálnu banku za plánovací úrad pre oblasť peňazí a práve štátnu reguláciu a manipuláciu s množstvom a cenou peňazí považuje za zásadnú príčinu vzniku bublín a kríz.

Konkrétne povedané, za zásadnú príčinu vzniku bublín, teda aj dot-com, aj realitnej, považuje fakt, že FED napumpoval do ekonomiky príliš veľké množstvo príliš lacných peňazí, čo viedlo k bublinám – teda k nadmernému, neúmernému a neudržateľnému rastu cien akcií a nehnuteľností a následne ku krachu a krízam. Rakúska škola nepopiera silný psychologický rozmer a vplyv pri nafukovaní bublín, nepovažuje to však za kľúčový dôvod vzniku bublín. Ako píše Mises, „bez úverovej expanzie by samotná psychologický mánia nemohla odštartovať hospodársky boom“.