Prepis | 1. prednáška: Krátkodobý ekonomický cyklus (Ronald Ižip) - Univerzita pre moderné Slovensko

Vážení študenti štvrtého ročníka Univerzity pre moderné Slovensko,

som Ronald Ižip a budem vašim lektorom v druhom trimestri. V tomto trimestri sa zameriame najmä na príčiny a dôsledky krízy, úlohu centrálnych bánk a trhu v ekonomike.

Ekonómia je zvláštna veda. Sotva v nejakej inej vede môžeme vidieť to, čo v ekonómii, keď Nobelovu cenu za ekonómiu získavajú akademici s úplne protichodnými teóriami. Presne to sa stalo aj v roku 2013. Ekonómia nie je exaktná veda, a preto neexistuje žiadna jedna správna teória či model. Naopak, čím viac sa ekonomické modely komplikujú a upravujú, tým viac sa stávajú nerealistické. Túžba ekonómov a politikov po tom, aby mali spoločnosť plne vo svojej moci spôsobila, že súčasná kríza je dlhšia a silnejšia.

To je dôvod, prečo by sme sa mali pozrieť po jednoduchom a jasnom modeli toho, ako ekonomika a finančný trh fungujú. Tento model nám prináša Ray Dalio, tvorca najväčšieho hedžového fondu na svete, Bridgewaters. Nazval ho „Economy works like machine“ alebo ekonomika pracuje ako stroj. Poďme sa v našej prvej prednáške pozrieť na to, ako jednoducho svet funguje.

Ekonomika nie je ničím iným ako súčtom všetkých transakcií, ktoré sa v nej realizujú. Keď nakúpite mlieko, zoberiete si úver, alebo predáte dom – to všetko sú transakcie, ktoré ekonomiku tvoria. Za všetko, čo nakupujeme platíme, a to jedným z dvoch spôsobov. Buď platíme peniazmi, alebo nakupujeme na úver. Aj keď sa to nemusí na prvý pohľad zdať zrejmé, väčšinu z našich peňazí tvoria úvery. Úver za dom, úver za auto, úver na elektroniku – to sú peniaze, ktoré by v ekonomike neboli, keby sme si ich nepožičali. Peniaze v ekonomike tak pochádzajú najmä z úverov. A práve úvery sú základom ekonomických boomov a recesií.

Pokiaľ si niekto zoberie úver, vzniknú nové peniaze. Poďme si to ukázať najprv na nebankových inštitúciách. Ak si kúpime auto, dostaneme úver od lízingovej spoločnosti. Od ďalších nebankových spoločností dostávame úvery na elektroniku, dovolenky či bežné nákupy. Jednoducho, bez úverov by sme sa k týmto tovarom nedostali. Ak by sme ich chceli získať bez pôžičky, museli by sme na ne dlho pracovať. Úvery nám umožňujú kúpiť si ich hneď, a tak si môžeme dopriať krátkodobo lepší životný štandard s vidinou toho, že ich splatíme v budúcnosti.

Podobne funguje úverovanie bankami, ktoré hrá v Európe prím. Poďme si tento proces v krátkosti vysvetliť. Keď vložíme do banky peniaze, banka si nechá iba ich menšiu časť – rezervu, väčšinou iba pár percent, a zvyšok požičia záujemcovi o úver. Tieto peniaze cestujú ekonomikou až kým opäť neskončia v nejakej ďalšej banke. Tá spraví to isté – malú časť z nich si nechá ako rezervu a zvyšok požičia. Tento systém sa nazýva frakčné bankovníctvo, pretože banky držia iba malú frakciu, malú časť pôvodného vkladu. Malý vklad, napríklad 100 eur, tak dokáže vygenerovať úvery v hodnote až takmer 1000 eur. O túto sumu nových úverov sa zvýši množstvo peňazí v ekonomike.

Úvery sú preto základom krátkodobého ekonomického rastu. Akonáhle si niekto zoberie úver a tieto peniaze minie, peniaze sa dostanú k ďalšiemu subjektu, ktorý má zrazu vyšší príjem. Tento vyšší príjem znamená, že je zrazu bohatší. A čím je bohatší, tým stúpne jeho bonita. A čím je vyššia jeho bonita, tým väčší úver a za lepšie podmienky si môže zobrať. Jedným novým úverom tak vznikne v ekonomike reťazová reakcia, ktorá robí ľudí bohatšími a bonitnejšími. Nové úvery znamenajú vyšší príjem, rast bohatstva, rast úverovej schopnosti a ďalšie nové úvery. Vzniká tak špirála ekonomického rastu a blahobytu. Ekonomika sa dostáva do fázy konjunktúry.

Ale s tým, ako sa do ekonomiky dostávajú nové peniaze, vzniká tlak na rast cien, objavuje sa inflácia. Tá je spôsobená faktom, že množstvo nových peňazí rastie rýchlejšie ako množstvo nových tovarov a služieb. Väčšie množstvo peňazí naháňa menej tovarov, a preto ich cena rastie. Rastú ceny takmer všetkého od bežných tovarov až po domy a finančné aktíva.

Politici sa najmä v 7O. rokoch minulého storočia naučili, že vysoká inflácia je zlá. Preto akonáhle začne inflácia rásť, centrálne banky neváhajú a konajú – začnú zvyšovať úrokové sadzby. S tým ako sú sadzby vyššie, ľudia berú menej úverov a viac šetria. Do ekonomiky sa dostáva menej peňazí. Ľudia míňajú menej. Ale keďže každý výdavok je príjmom niekoho iného, podnikatelia dosahujú menšie zisky. Preto aj oni menej míňajú.

Menej peňazí tak znamená menšie príjmy. Menšie príjmy znamenajú, že ľudia sú menej úverovo bonitní a majú problém získavať nové úvery. Naopak, za svoje staré úvery musia platiť viac zo svojho stále menšieho príjmu. Mnohí z nich sú donútení predávať majetok a zbavujú sa najmä svojich finančných aktív. Ceny dlhopisov, akcií či domov prudko klesajú. Vzniká deflácia, ktorú charakterizuje pokles cien tovarov a služieb. Ľudia sa stávajú ešte menej bonitní a svoje dlhy sú donútení splácať. Mnohí z nich to nedokážu a bankrotujú. Ekonomika sa dostala do fázy recesie.

Keď je zle a ekonomika začína klesať, opäť prichádzajú na scénu centrálne banky. Tentokrát sa ale snažia ekonomiku podporiť a bojujú proti deflácii. Vysoké úrokové sadzby postupne znižujú. Nižšie úrokové sadzby čoskoro opäť podporia záujem o úvery a do ekonomiky sa dostávajú nové peniaze. Recesia končí a ekonomický cyklus sa opäť otáča do fázy konjunktúry.

Tento krátkodobý ekonomický cyklus funguje od nepamäti. Je závislý najmä od dostupnosti úverov. Vždy, keď si požičiame, zaviažeme sa, že tento úver v budúcnosti splatíme. Raz v budúcnosti tak budeme míňať menej, čím sa ekonomika dostane do fáze recesie. Krátkodobý ekonomický cyklus, ktorý trvá približne 5-8 rokov sa tak neustále opakuje. Je dôsledkom nášho konania, keď sa zadlžujeme. 

Dôležitú úlohu v tomto cykle hrajú centrálne banky, ktoré najprv zvyšujú a potom znižujú úrokové sadzby. No tento cyklus fungoval aj počas zlatého štandardu, keď centrálne banky neexistovali. Centrálnym bankám sa tento cyklus nepodarilo eliminovať, aj keď veľmi chceli. To, koľko úverov si ľudia berú a splácajú, totižto nemajú v moci. Je potom otázne, či má zmysel, aby centrálne banky manipulovali úrokové sadzby. O tom ale budeme hovoriť neskôr.

Dnes sme si ukázali, prečo vznikajú krátkodobé ekonomické cykly. V budúcej prednáške si ukážeme, prečo vznikajú dlhodobé ekonomické cykly. Práve dlhodobý ekonomický cyklus sa totižto výrazne prejavuje v súčasnosti. Viac o ňom si povieme o týždeň. Ďakujem za sledovanie.