>> <<
UPMS má už 6979 študentov 6979
Nová súťaž - doštuduj za odmenu - Výhercovia

1. bonusová prednáška:Ekonomická integrácia a teórie ekonomickej integrácie (Nicolas Mauer)

Lektor: UPMS | Štvrtok, 27. 9. 2012

Dobrý deň milí študenti UPMS,

dovoľte mi aby som sa Vám predstavil. Volám sa Nicolas Mauer a som študentom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Predtým som študoval na Gymnáziu Ladislava Novomeského v Bratislave, štúdium som dokončil v máji 2012 maturitou. Touto cestou by som rád poďakoval tímu UPMS a odbornému garantovi Ivanovi Miklošovi, že ma vybrali spomedzi súťažiacich a dali mi priestor prednášať na tejto univerzite.

V nasledujúcich týždňoch Vám budem rozprávať o ekonomickej integrácií a medzinárodnom obchode. Tému trimestra som si vybral, pretože ide o aktuálnu problematiku, ktorá je diskutovaná ako v Európe, tak aj vo svete.

Denne sme svedkami toho, ako slovenskí, ale hlavne zahraniční politici, štátnici a ekonómovia volajú po hlbšej integrácií v Európe a mnoho bežných ľudí má z týchto vyjadrení strach, lebo nepoznajú daný pojem a  boja sa, že stratia vlastnú identitu. Preto by som chcel Vám, študentom UPMS ozrejmiť základné pojmy medzinárodnej ekonomickej integrácie a pokúsiť sa, čo najjednoduchšie vysvetliť danú tematiku.

V jednotlivých prednáškach sa budeme venovať histórií medzinárodného obchodu a ekonomickej integrácie, povieme si o integrácií vo svete, v Európe, ale i na Slovensku. Spomeniem negatívne javy, ktoré sú s integráciou spojené. Ako sú napríklad strata suverenity, centralizmus a konšpiračné teórie. Na záver trimestra sa budeme venovať budúcnosti ekonomickej integrácie, medzinárodného obchodu a analyzovaniu rôznych článkov na danú tému.

Nepredbiehajme však. Myslím, že je čas začať prvú prednášku.

Po 2. svetovej vojne, ktorá zasiahla hlboko do životov ľudí, si môžeme všimnúť doslova obrovské zmeny vo fungovaní sveta a jednou zo zmien je aj ekonomická integrácia. Ako prví spomenuli vo svojich prácach súčasné ponímanie pojmu integrácia Gert von Eyern a Eli Heckscher vo svojom diele ,,Merkantilizmus“, ktoré bolo napísané po švédsky a neskôr bolo preložené do nemčiny a angličtiny.

Čo to vlastne integrácia je?

Slovo integrácia má latinský pôvod a v preklade znamená zjednocovanie, spájanie jednotlivých častí do veľkého celku. V integrácií sa počíta so zmenami jednotlivých štruktúr, aby mohli vzniknúť väčšie a silnejšie útvary.

V ekonomickom význame ide hlavne o proces, v ktorom sa rušia bariéry voľného obchodu, ktoré tento obchod potláčajú. Takýmito bariérami sú napríklad clá, kvóty a podobne. Taktiež je to proces zbližovania národných ekonomík a vytvorenia jednotného trhu s ponechaním suverenity jednotlivých štátov. Toto rušenie bariér voľného obchodu vedie k zníženiu nákladov pre výrobcov a zníženiu cien pre spotrebiteľov s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti a hospodárskej produktivity štátov. Treba, ale povedať, že voľný obchod bez bariér je  ideálny stav, ktorý nebude možné nikdy dosiahnuť, aj preto v ekonomickej integrácií tieto prekážky sú, ale mali by byť minimalizované.

Ekonomická integrácia má za cieľ dosiahnuť zvýšenie aplikácie vedných výsledkov a nových technológií. Buduje sa globálna ekonomika, ktorá je založená na inováciách a vede. Vzťahy v rámci ekonomiky sú stabilnejšie a pevnejšie, čo vedie k formovaniu lepších podmienok pre spoločnosť ako takú. Ekonomická integrácia má tri formy liberálnu, neoliberálnu a neokeynesovskú. V liberálnej ide o odstraňovanie prekážok  voľného pohybu tovarov, služieb a výrobných faktorov, kde štát nemá žiadnu úlohu, pretože objektom integrácie je trh a subjektmi sú jednotliví podnikatelia. V neoliberálnej forme sa uskutočňujú isté zásahy štátu, ale ide o okrajové zásahy, ktoré zlepšujú fungovanie konkurencieschopnosti v rámci ekonomiky.

Neokeynesovská forma hovorí o aktívnom zasahovaní štátu. Štát ovplyvňuje národnú politiku v integračnom procese. Integračné procesy môžeme deliť na makroekonomické a mikroekonomické. Na mikroúrovni ide o integračné vzťahy v rámci firiem, v oblastiach predvýroby (spoločný výskum, vývoj nových produktov, poskytovanie informácií), výroby (dohody o špecializácii každého podniku na určité druhy produktov, unifikácia typov výrobkov, spolupráca pri spracovávaní komponentov) až k odbytu tovaru (spoločný prieskum trhu, spoločná distribúcia výrobkov, spoločné skladovacie priestory), alebo služby. Na makroúrovni vznikajú dohody medzi národnými ekonomikami. Nastáva koordinácia hospodárskych politík formou medzinárodných zmlúv.

Jednotlivé formy, alebo stupne makro integrácie sú: 

1.) Pásmo voľného obchodu
2.) Colná únia
3.) Spoločný trh
4.) Hospodárska únia
5.) Menová únia
6.) Fiškálna únia
7.) Politická únia

 Pásmo voľného obchodu

- štáty nemajú jednotnú colnú tarifu, čo znamená, že majú rozdielne clá a kvóty voči nečlenom tohto pásma
- členské štáty majú podpísanú Free Trade Agreement
- preferujú sa produkty a služby členov

Colná únia

- jednotná colná tarifa voči nečlenom
- neplatí sa clo pri dovoze tovarov v rámci územia Európskej únie
- platí sa, ak sa tovar prijme z krajiny, ktorá je mimo EÚ
- kultúrna a politická spolupráca členov colnej únie
- príkladom colnej únie je okrem Európskej únie Colná únia Bieloruska, Kazachstanu a Ruskej federácie z roku 2010

Spoločný trh

- zrušenie obmedzení na pohyb výrobných faktorov (voľný pohyb tovarov, kapitálu a pracovných síl)
- spoločná dopravná politika
- spoločná politika v rámci hospodárskej súťaže

Hospodárska únia

- nastáva proces harmonizácie národných politík za účelom zníženia diskriminácie medzi národnými ekonomikami
- zvyšuje ekonomickú efektivitu
- užšie väzby medzi členskými krajinami

Menová únia

- spoločná mena členských štátov
- spoločná menová politika voči nečlenským štátom
- vzniká spoločná centrálna banka

Fiškálna únia

- integrácia fiškálnej politiky jednotlivých štátov
- jednotný výber daní a prerozdeľovanie prostriedkov spoločnými inštitúciami
- fiškálna politika je kľúčová vzhľadom na národnú suverenitu

Politická únia

- úplná ekonomická integrácia
- úplná harmonizácia fiškálnej politiky
- centrálna kontrola
- lepšia efektivita a kondícia ekonomiky

Teórie ekonomickej integrácie:

Medzi prvými osobnosťami, ktoré vytvorili akúsi podstatu teórie ekonomickej integrácie bol Jacob Viner.(viď obr.)

Jacob Viner

Jacob Viner bol kanadský ekonóm a jedna z vedúcich osobností Chicago School of Economics, známy oponent Keynesa počas Veľkej hospodárskej krízy. Ekonomický historik Mark Blaug ho dokonca nazval najväčším historikom ekonomického myslenia, aký kedy žil. Viner definoval tvorbu obchodu a účinky proti odklonu obchodu, ktoré nastali z dôvodu zmeny medziregionálneho toku tovaru spôsobené zmenami colných taríf pri hospodárskej únií. Jeho myšlienky sa stali základom teórie ekonomickej integrácie.

Maďarský ekonóm Béla Balassa, ktorý bol konzultantom pre Svetovú banku a získal titul Ph.D. na prestížnej Yale University zhrnul základy teórie ekonomickej integrácie. Tvrdil, že čím narastá integrácia, tým sa minimalizujú obchodné prekážky. Balassa veril, že voľný pohyb výrobných faktorov volá po ešte užšej integrácií akou je menová a aj politická únia. Béla Balassa bol taktiež profesorom politickej ekonómie na Univerzite Johna Hopkinsa, napísal mnoho kníh ako napríklad ,,New Directions in the World Economy" alebo ,,Japan in the World Economy"

Viac o tejto téme sa dozviete v ďalších prednáškach.
Nezabudnite si spraviť test.
Ďakujem za pozornosť.

Diskusia

Počet príspevkov v diskusii je 12. Zobraziť celú diskusiu.

Pavol Škulavík

chlapec sa snazi, len otazka je ci aj tomu rozumie a veri co hovori.

30.07.2014 | 11:22:56
Matej Vitko

Mam rad takych HATEROV co na vsetko ... !

Chcel by som vidiet Vas ake mudrosti a s akym sebavedamim by Ste rozpravali pre kamerou.

Nicolas , nic si z toho nerob takyto ludia ta len posilnia smile

Good luck

13.12.2012 | 19:31:45
Jakub Hricov

to nemyslíte vážne… prečo nahrávate niekoho odpovede pri skúške ?

22.11.2012 | 03:54:24
Marian Marcinko

Dobrý deň,
z doterajších prednášok boli pre mňa zaujímavé najmä prednášky lektorov: Juraja Karpiša, Vladimíra Vaňa a Ivana Mikloša. Som rád, že som sa do tohto projektu zapojil. Pripájam sa však k názoru, podľa ktorého úroveň prednášok klesá. Mám pocit, ako keby autori projektu strácali témy, ktorými by dokázali zaujať. Stále očakávam, kedy UPMS príde s témou týkajúcou sa spôsobu riešenia dlhovej krízy. Zaujíma ma názor pána Mikoša, čo si myslí o doterajších výsledkoch uplatňovaných prístupov riešenia. Citujem z jeho 4. prednášky 1. ročníka: “Morálny hazard znamená také riskantné chovanie, kedy sa riskujúca strana spolieha na to, že prípadné straty neponesie sama, ale že ich bude zdieľať s niekým iným, väčšinou s daňovníkmi alebo spotrebiteľmi”. 
Myslím si pán Mikloš, že Vaše odborné a politické postoje sa v tejto otázke rozišli. Bol by som rád, keby ste to vysvetlili.
Ďakujem.

14.10.2012 | 18:59:15
Zdenka Konečná

Priveľká odvaha, v máji 2012 maturuje na gymnáziu a okamžite je prednášateľom pre tisícky účastníkov. Nemá ani odbornú strednú školu!!! To znamená, že chýbajú aj teoretické vedomosti, aj praktické skúsenosti.
Na druhej strane takých odvážnych máme veľa - aj ex štátna tajomníčka ministerstva práce bola len gymnazistka, síce bola škodnou pre občanov, ale mala a má vysoký plat a ľahký život. Aj súčasný minister práce má takú odbornosť, myslím, že bol frézar.

07.10.2012 | 14:54:23