Prepis | 1. prednáška: O príčinách recesie (Vladimír Vaňo) - Univerzita pre moderné Slovensko

Spáľ chalupu, prekonáš zimu:

• Globálna hospodárska recesia, ktorú sme zažili v rokoch 2008 a 2009 sa často vydáva za argument spochybňujúci fungovanie trhového systému pre organizáciu hospodárskych vzťahov.
• Pravidelne sa opakujúce recesie sú pritom nielen dôkazom efektívneho fungovania trhového systému, ktorý dokáže identifikovať dočasné nerovnováhy v hospodárskom vývoji, ale aj vyrovnať sa s nimi.
• Práve obdobie hospodárskeho oslabenia, recesie, je hygienickým obdobím na vyrovnanie nahromadených nerovnováh, či už ide o neprimeranú alokáciu výrobných zdrojov do niektorých sektorov, alebo o neprimeranú úroveň cien.
• Kritika trhového systému za opakujúce sa recesie sa tak podobá na snahu o spálenie chalupy v čase pravidelne sa opakujúcej zimy.
• Opakovaniu ročných období ani fáz hospodárskeho cyklu sa nedá vyhnúť. Učí nás o tom aj história.

Pohľad do histórie:

• Recesiu na Slovensku vnímame so zvýšeným znepokojením najmä pre veľmi krátku novodobú históriu trhovej ekonomiky.
• Krátku a miernu recesiu sme na Slovensku zažili na prelome desaťročí, v roku 1999. Súčasťou riešenia jej následkov boli po roku 1998 hlboké hospodárske reformy, vďaka ktorým sme sa v rokoch 2001-2008 tešili mimoriadne silnej expanzii.
• Silu expanzie z rokov 2001-2008 podporila skutočnosť, že s masívnym prílevom priamych zahraničných investícií sa zvýšil potenciál slovenskej ekonomiky, najmä v oblasti exportne orientovaného priemyslu.
• Preto silný rast z rokov 2006-2008 nebolo možné označiť za nezdravý a na rozdiel od rokov 1995-1998 neviedol k nezdravému hospodárskemu prehriatiu.
• Zároveň sa však v uplynulom desaťročí prehĺbila obchodná výmena najmä s krajinami eurozóny, vrátane Nemecka. V dôsledku silnej pupočnej šnúry zahraničného obchodu sa tak prehĺbila aj závislosť slovenského hospodárskeho cyklu od hospodárskeho cyklu Nemecka (20% slovenského vývozu) a eurozóny (viac než polovica slovenského vývozu).
• To bol aj prípad recesie z roku 2009, do ktorej Slovensko stiahlo oslabenie externého dopytu po našich vývozoch tak v Nemecku, ako aj v eurozóne, ktoré zaznamenali prepad hospodárskej aktivity ešte v roku 2008.

Prečo sa recesie opakujú:

• S akademickou teóriou o dlhodobých hospodárskych cykloch, prišiel ešte po prvej svetovej vojne ruský ekonóm Nikolaj Kondratiev. Kondratievov dlhodobý cyklus, niekedy označovaný aj za technologický, by mal podľa jeho teórie trvať od 45-60 rokov.
• V kondratievovej teórii mal hospodársky cyklus tri fázy: expanziu, stagnáciu a recesiu. V súčasnosti často hovoríme o štyroch fázach, vrátane bodu zlomu. V devätnástom storočí identifikoval Kondratiev dva takéto dlhodobé cykly.
• Podľa teórie technologickej inovácie sú príčinami týchto dlhých hospodárskych cyklov prevratné inovácie, ktoré vedú k technologickým revolúciám. Tie prostredníctvom nárastu produktivity spôsobia rozmach najdôležitejších priemyselných odvetví.
• Za príklady takýchto kľúčových technologických inovácií možno označiť:
  •  vynález parného stroja (cca 1800),
  •  rozmach železnice a vynález ocele (cca 1850),
  •  rozmach chemického a elektrotechnického priemyslu (cca 1900),
  •  rozmach ropného a automobilového priemyslu (cca 1950),
  •  rozmach informačných technológií (cca 1990).
  • Verziu teórie o dlhodobom hospodárskom cykle rozvinul aj rakúsky ekonóm Joseph Schumpeter. Podľa neho však začarovaný kruh medzi výrobou a spotrebou bez inovácií vedie k stavu stagnácie. Ten narúša podnikateľ, ktorý je podľa Schumpetera hlavným motorom hospodárskeho vývoja, ktorý prebieha v cykloch.
  • V Schumpeterovej teórii hospodárskeho cyklu, ktorého hlavným motorom je inovatívna iniciatíva podnikateľa, sa dlhý cyklus skladá z viacerých krátkodobých:
    •  Kondratievov dlhodobý cyklus trvá 45-60 rokov
    •  Kuznetsov cyklus investícií do infraštruktúry 15-25 rokov
    •  Juglarov cyklus investícií do hmotného investičného majetku 7-11 rokov
    •  Kitchinov cyklus zásob 3-5 rokov
    • Dôvody pre tieto krátkodobé aj dlhodobé cykly sú rôzne:
      •  Kitchinove krátke cykly zásob trvajúce od 3-5 rokov spôsobuje časový posun v toku informácií, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie výrobných firiem, vrátane všetkých súčastí ich zásobovacieho reťazca:
        • Nárast dopytu spôsobuje rast cien a nárast výroby aj zásob tovaru.
        • S cyklickým poklesom dopytu a trhových cien však pokračuje nárast prebytočných zásob, ktoré informujú podnikateľa o potrebe znížiť produkciu.
        • Dôvody pre držanie zásob:
          • Zabezpečenie rovnomernej produkcie pri krátkodobých výkyvoch dopytu.
          • Dosiahnutie úspor z rozsahu pri väčšom objeme produkcie.
          • Vytvorenie zásoby pre nepredvídané zmeny dopytu – vyhnutie sa strate tržieb (transakčný motív).
          • Využitie nižších cien (špekulačný motív).
• Juglarove 7-11 ročné cykly sú spôsobené kolísaním v objeme investícií do hmotného investičného majetku (Clement Juglar). Príčiny týchto dlhších cyklov sú podobné, ako v prípade cyklu zásob, ich dlhšie trvanie súvisí s dlhšou životnosťou hmotného investičného majetku.
• Kuznetsove 15-25 ročné cykly sa spájajú rozdielnou intenzitou výstavby, tak rezidenčnej, ako aj výstavby infraštruktúry. (Simon Kuznets) Majú štyri fázy:

1. Fáza budovania: demografickým vývojom podporené oživenie dopytu nasleduje aj nárast počtu nových stavieb.
2. Fáza prebytku stavieb: po saturovaní úvodného zvýšeného dopytu sa na trhu ocitá viac novozačatých stavieb, než je ich predaných.
3. Fáza korekcie: pokles cien dáva signál, ktorý vedie aj k zníženiu počtu novozačatých stavieb.
4. Fáza akvizícií: pokračuje znížený objem novozačatých stavieb, no vďaka nižším cenám je relatívne stabilný počet predaných nehnuteľností.

 Kedy hovoríme o recesii:

• Učebnicovo sa začiatok recesie definuje ako obdobie, kedy hospodárstvo zaznamená dva po sebe nasledujúce štvrťroky medziročného oslabenia reálnej hospodárskej aktivity. Keďže štatistické výsledky o raste HDP sú dostupné až ex post, tak o začiatku, ako aj o konci recesie sa dozvedáme s istotou až so značným časovým oneskorením.
• NBER – Národný úrad pre ekonomický výskum, ktorý je poverený stanovovaním toho, kedy začína a končí recesia v USA, však na monitorovanie bodu zlomu využíva viacero pravidelne dostupných ukazovateľov:
  • Reálny rast HDP.
  • Počet novovytvorených pracovných miest.
  • Vývoj reálnych príjmov domácností.
  • Vývoj priemyselnej produkcie.
  • Vývoj reálnych priemyselných tržieb.
  • Užitočným indikátorom, ktorý v predstihu signalizuje hrozbu hospodárskeho spomalenia, sú predstihové ukazovatele zostavené na základe prieskumu medzi nákupnými manažérmi, teda manažérmi zásobovania/logistiky tak v priemyselných firmách, ako aj v sektore služieb.
  • V prípade nemeckého hospodárstva sa veľmi dobrým predstihovým ukazovateľom hospodárskeho cyklu ukázal byť index podnikateľskej dôvery, ktorý zostavuje inštitút IFO.

 Úloha dôvery v hospodárskom cykle:

• Ukazovatele podnikateľskej a spotrebiteľskej dôvery, prípade predstihové indikátory aktivity podľa prieskumov medzi nákupnými manažérmi, sa označujú za takzvané mäkké štatistiky, merajúce subjektívne hodnotenie situácie vo firmách, či medzi spotrebiteľmi.
• Napriek tomu sa historicky ukázali byť dobrými predstihovými barometrami  neskoršieho skutočného vývoja v reálnej ekonomike, ako ho ex post merajú tvrdé štatistiky (HDP, tržby).
• Tento úzky vzťah medzi optimizmom/dôverou firiem a domácností v budúcnosť a skutočným vývojom hospodárskeho cyklu pomáha vysvetliť teória hospodárskeho cyklu a jeho jednotlivých zložiek a príčin.
• Najmä prudké negatívne šoky pre podnikateľskú a spotrebiteľskú dôveru preto môžu výrazne prehĺbiť najmä oslabujúce fázy hospodárskeho cyklu.
• Dôkazom toho bol vývoj v roku 2008: americká recesia, ktorá sa začala ešte v decembri 2007 sa po vážnych turbulenciách na Wall Street v septembri 2008 výrazne prehĺbila.
• Turbulencie na finančnom trhu sú nielen signálom o zmenách v dostupnosti kapitálu pre súkromné firmy, ale prostredníctvom retailových investícií a takzvaného „efektu bohatstva“, ktorého hodnota na papieri dočasne počas recesie klesá, ovplyvňujú aj správanie spotrebiteľov.

Charakteristický priebeh recesií:

• V, U, W, L
• V – jasne definované dno a silné oživenie.
• U – dlhšia recesia a menej jasne definované dno.
• W – krátke obdobie oživenia nasleduje opakovaná recesia.
• L – Japonský scenár, prudké oslabenie produkcie nasleduje len veľmi pomalé oživenie, teda stagnácia.

 Najlepším liečením je prevencia:

• O dôsledkoch recesie sa v súčasnosti veľa diskutuje najmä preto, že hospodársky cyklus má priamy vplyv na daňové príjmy štátu. Keďže správanie vlád na strane výdavkov je oveľa menej flexibilné, než sú zmeny v sile hospodárskeho rastu, rýchlejší pokles príjmov v čase recesie vedie k nárastu deficitu štátneho rozpočtu, teda dlhovej sekery, ktorá sa zatína v danom roku.
• Najmä v prípade malých ekonomík však platí, že riešením tohto problému rozhodne nie je kritika hospodárskych cyklov, či trhového systému.
• Príslovie o tom, že najlepším liekom je včasná prevencia platí aj v prípade vzťahu medzi verejnými financiami a hospodárskym cyklom.
• Zodpovedné vedenie verejných financií by sa preto malo riadiť veľmi jednoduchým pravidlom, podobne ako hospodárenie domácnosti. V dobrých časoch, v časoch rastu hospodáriť s vyrovnaným, alebo dokonca prebytkovým rozpočtom, aby nás potom hospodárska recesia a s ňou spojený pokles príjmov nezastihol nepripravených a naopak, dovolil nám hospodárenie s deficitom. Práve odmietanie tejto jednoduchej logiky medzi vzťahom verejných financií a hospodárskymi cyklami je jadrom problému dlhových kríz, ktorým v súčasnosti čelíme.