Prepis | 2. prednáška: Konsolidačné stratégie (Ľudovít Ódor) - Univerzita pre moderné Slovensko

Dobrý deň. Dnešná prednáška by mala byť o tom, ako dať do poriadku verejné financie. Pozrieme sa na to, ktoré konsolidačné stratégie viedli v minulosti k úspechom a čo odporúčajú medzinárodné inštitúcie a múdri ekonómovia.

Keď sú u vás doma výdavky väčšie ako príjmy, pravdepodobne začnete šetriť, alebo hľadáte ďalšie možnosti, ako prísť k peniazom. Podobne je tomu aj vo verejných financiách. Z hľadiska výsledkov však nie je jedno, či konsolidujete cez výdavky alebo príjmy. Konsolidácia sa považuje za úspešnú, ak jej výsledky sú udržateľné aspoň v strednodobom horizonte. K tomu je potrebné aj to, aby nemala dramatický negatívny efekt na hospodársky rast. Pri hľadaní úspešných príkladov znižovania deficitu verejných financií z minulosti je zreteľné, že oveľa lepšie výsledky prináša znižovanie výdavkov ako zvyšovanie daní. Zjednodušene povedané, šetrenie na výdavkovej strane sa často dotýka položiek, ktoré v skutočnosti neboli až také potrebné alebo užitočné pre spoločnosť. Na druhej strane, zvýšenie daní nielenže zvyšuje príjmy, ale dosť často aj deformuje motiváciu ľudí pracovať alebo investovať.

Dobre, dobre, ale asi nie je jedno, o ktorých výdavkoch a príjmoch hovoríme? Presne tak. Štúdie medzinárodných inštitúcií jasne ukazujú, že nádej na úspech je vyššia, ak šetríme na transferoch (dôchodky, sociálne dávky, dotácie) alebo na spotrebe štátu (výdavky na administratívu). Aj zdravý rozum hovorí, že šetriť na investíciách asi nie je úplne najlepší nápad. Na strane príjmov majú najväčšie negatívne vedľajšie účinky dane z príjmov, nakoľko priamo trestajú aktivitu. Lepším východiskom sú dane zo spotreby ako napríklad daň z pridanej hodnoty. Úplne najlepším riešením sú však tie dane, ktoré najmenej zasahujú do motivácie ľudí, t. j. spotrebné dane alebo daň z nehnuteľnosti. Vysoko na zozname lepších opatrení sú aj zvýšenia nedaňových príjmov, najmä ak sa týkajú odstránenia neefektívneho konania (vyššie dividendy z ozdravených štátnych podnikov).

Nemôžem zabúdať ani na prostredie, v ktorom sa konsolidácia odohráva. Je to celkom intuitívne, že nádej na úspech je väčšia, ak sa opatrenia prijímajú v časoch uvoľnenej menovej politiky alebo v období vyššieho hospodárskeho rastu u obchodných partnerov.

Na prvý pohľad vyzerá všetko jednoducho. Treba schváliť balíčky, kde dominuje zníženie výdavkov, najlepšie pri transferoch alebo spotrebe štátu. Nezabúdajme však, že ekonomická a politická realita sú dva svety. Preto v druhej časti prednášky sa pozrieme na konsolidačné stratégie z politicko-ekonomického hľadiska.

V hlavách väčšiny politikov je nasledujúca úvaha: ak znížim deficit, pribrzdím rast, bude viac nezamestnaných a prehrám voľby. Ekonómovia z Harvardu ukázali, že to nie je celkom pravda.

1. Niektoré dôveryhodné a úspešné konsolidácie paradoxne neviedli k spomaleniu ekonomickej aktivity.
2. Vlády, ktoré konsolidovali, v priemere nemali horšie šance v nasledujúcich voľbách ako tie, ktoré sa upratovania vo verejných financiách zľakli. Dokonca konsolidátori často uspeli, ak verejnosť vnímala zložitosť situácie a potrebu zaviesť poriadok do financií štátu.

Ak sa aj vláda odhodlá významne znížiť schodok verejných financií, ešte nemá vyhraté. Aj implementačná fáza je dôležitá. Ako som už spomenul, je kľúčové, aby verejnosť vnímala dôležitosť šetrenia. Treba vysvetliť, prečo je vysoký dlh problém pre krajinu. Ilustrovať sa to dá buď tým, že zadlžené krajiny zvyšujú životnú úroveň svojich občanov pomalšie alebo tým, že ohrozujú životný štandard budúcich generácií. V obdivoch prípadoch je množstvo konkrétnych príkladov, teoretických aj praktických, ktoré treba v zrozumiteľnej podobe predávať občanom.

Z hľadiska procesu konsolidácie je dobré, ak v krajine existuje niekto, kto je nositeľom myšlienky a vsadí celú váhu svojej osobnosti v prospech konsolidácie. Tento „konsolidátor" by mal odstúpiť, ak sa celá operácia nepodarí. Tým ilustruje verejnosti vážnosť problému a potrebu zmien.

Veľmi dôležité je, aby sa jasne stanovili kvantitatívne medziciele. Veľmi nepomáhajú frázy o nutnosti konsolidácie. Treba pomenovať konkrétne opatrenia s vyčísleným efektom, ktoré povedú k želanému stavu. Kľúčové je navrhnúť konsolidáciu ako balík. Schvaľovať opatrenia postupne môže celý proces zmeniť, nakoľko pri každom návrhu je jasne definovaná skupina lobistov. Tí nakoniec častokrát zmäkčia zamýšľané opatrenia. Heslom konsolidácie je: ,,Ak sa sťažuje jedna záujmová skupina, máš problém, keď sa sťažujú všetci, máš vyhraté." Argument, že všetci musia prinášať obete, je totiž veľmi silný.

Medzi základné odporúčania patrí aj to, že k úspechu sú potrebné najmä štrukturálne zmeny, ale v záujme priechodnosti je dobré do balíka zaradiť aj plošné šetrenia, pri ktorých je každý zasiahnutý rovnakým spôsobom.

Posledné odporúčania sú v oblasti komunikácie. Treba vymyslieť jednotnú stratégiu. Nie je dobré meniť uvádzané dôvody pri prijímaní opatrení. Okrem toho celý proces musí byť maximálne transparentný. Verejnosť a finančné trhy musia dostať všetky relevantné informácie. Dôvera sa totiž získava roky, ale stratiť ju je možné v okamihu. Preto nie je účelné skúšať rôzne účtovnícke triky na znižovanie deficitu.

Dnes sme sa rozprávali o tom, čo by mali vedieť odborníci a politici pri konsolidačných stratégiách. Nabudúce sa pozrieme na to, aké zásady platili pri konsolidačných stratégiách na Slovensku.