V minulej prednáške sme si prešli základné pojmy, s ktorými budeme operovať v nasledujúcich prednáškach a taktiež sme si vysvetlili, aké sú spúšťače nezamestnanosti. Keď sme si spomínali štrukturálnu nezamestnanosť, narazili sme na problém, kedy zamestnávatelia mali pracovné pozície otvorené, no nenachádzali na trhu dostatok kvalifikovaných zamestnancov. Dnes si povieme k tejto problematike viac.
Už ste v predchádzajúcich trimestroch počuli o potrebe zvyšovať vzdelanosť populácie, aby sme neskončili iba ako montážna dieľňa Európy, ale aby sme sa prebojovali medzi elitu vyspelých krajín. Jednoducho povedané, cieľom je zvyšovať hodnotu ľudského kapitálu. Ľudský kapitál predstavuje zručnosti, nadanie, schopnosti a vzdelanie ľudí. Pre zvyšovanie kvality ľudského kapitálu v celej spoločnosti sú potrebné výchova a vzdelávanie na čo najlepšej úrovni, preto toľko rezonuje tlak na zlepšovanie systému školstva.
Slovensko je na tom, čo sa týka vzdelanosti obyvateľstva, pomerne dobre. Podľa CIA factbook máme negramotnosť u ľudí nad 15 rokov iba 0,4%. Podľa zdrojov z OECD sme hneď po Českej republike druhou krajinou s najvyššou mierou ľudí s ukončeným stredoškolským vzdelaním, pričom u nás ukončilo strednú školu až 87% všetkých obyvateľov. Rovnako aj vysokú školu u nás študuje veľká časť populácie. Aktuálnu kvalitu vzdelávania a potreby trhu si však rozoberieme v inej prednáške. Zhrňme si to tak, že s ľudským kapitálom sme na tom pomerne dobre.
Poďme sa pozrieť na jeden z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich mieru zamestnanosti v krajine, a to na zákonník práce. V nedávnej minulosti sa na Slovensku riešilo, či je lepšie, keď zamestnanec pri výpovedi dostane odstupné a súčasne výpovednú lehotu tri mesiace, počas ktorej si bude môcť hľadať prácu, alebo či je to pre zamestnávanie ako také nevhodné. Vysvetlime si túto polemiku. Pokiaľ je pracovná zmluva s vami rozviazaná a nečakali ste to, tak rozhodne oceníte aj výpovednú lehotu, aj odstupné. No pokiaľ ste podnikateľ a denne počujete predikcie o neistom budúcom vývoji a nemáte žiadnu predstavu o tom, čo príde o pol roka, tak je pre vás priveľké riziko prijať zamestnanca, ktorému by ste možno museli onedlho vyplácať odstupné a ešte ho držať tri mesiace v podniku po tom, čo už preňho nemáte prácu.
Aby sme si objasnili, v akom rozmedzí sa vie pohybovať zákonník práce, uvedieme si dva pomerne veľké kontrasty. Jeden predstavuje Hong Kong a druhý Francúzsko. V Hong Kongu do roku 1997, kedy bol odovzdaný Číne, neexistovali skoro žiadne regulácie v zamestnanosti, čo sa prejavilo v minimálnej nezamestnanosti. Podľa údajov Svetovej banky sa od roku 1981 až do roku 1997, teda po odovzdanie krajiny Číne, pohybovala nezamestnanosť v rozmedzí od 1% až maximálne niečo málo pod 4,5%.
Hong Kong postupne začal prijímať regulácie pre trh práce. Veci pre nás bežné sa tam ako tak dostávajú pomaly k životu, napríklad obmedzenie detskej práce, pre ľudí do 18 rokov, zákaz pracovať týždenne viac ako 48 hodín, či zavedenie inštitútu minimálnej mzdy. Tú zaviedli aj napriek očakávaniam, že tento krok vyvolá nárast nezamestnanosti o 1%.
Vo Francúzsku sa v rovnakom období, teda 1981 až 1997, pohybovala nezamestnanosť od takmer 7,5% až po približne 12,5%, pričom do začiatku krízy v roku 2008 sa jej podarilo padnúť opätovne na úroveň z roku 1981, teda približne 7,5%.
Francúzsko známe ochranou zamestnancov má už od roku 1983 zákon prikazujúci vyplácať ženám i mužom rovnako vysoké mzdy. V roku 1994 krajina pristúpila na zavedenie regulácií Medzinárodnej organizácie práce. Ako perličku uvediem, že od roku 2002 má vo Francúzsku zo zákona pracovný týždeň iba 35 hodín a čokoľvek nad 35 hodín je už nadčas preplácaný minimálne o 10% vyššou mzdou.
Z toho, čo sme si uviedli, môžeme vidieť, že dopyt a ponuku práce ovplyvňujú aj externé faktory ako kvalita ľudského kapitálu, ale rovnako aj regulácie na trhu práce. Samostatnú kapitolu v tejto oblasti tvoria odborové zväzy, ktorých problematika je veľmi rozsiahla a vyžadovala by si samostatnú prednášku. V tej nasledujúcej sa však budeme venovať príkladom troch rôznych krajín s vysokou mierou nezamestnanosti a porovnáme ich tak, aby sme si ukázali, že hoci je problém rovnaký, zapríčiňujú ho rozdielne faktory.
Diskusia
Diskusia je zatiaľ prázdna.