Prepis | 3. bonusová prednáška: Integračné procesy a história medzinárodného obchodu do 2.svetovej vojny (Nicolas Mauer) - Univerzita pre moderné Slovensko

Vážení študenti Univerzity pre moderné Slovensko,

je mi veľkou cťou, že Vás môžem privítať na mojej tretej prednáške druhého trimestra 3. ročníka.

Dnešná prednáška sa bude týkať histórie medzinárodného obchodu, ktorý bol súčasťou našej planéty už od nepamäti.

Ako istotne viete, obchod ako taký vznikol už  v praveku, vtedy mal podobu tzv. výmenného obchodu, kedy sa vymieňal tovar za tovar. Známou pravekou obchodnou cestou bola Jantárová cesta, ktorá sa tiahla od Jadranského mora cez Devín až k dnešným pobaltským štátom. Po tejto ceste sa väčšinou viezol jantár, ale aj dobytok, kožušina a iné druhy tovarov.

Neskôr vzniklo prvé platidlo. Zväčša malo podobu tovarov ako boli napríklad vlna, šperky, obilie, alebo aj rôzne kovy. Prvé mince začali byť razené v Lýdii (dnešnom Turecku). Zaujímavosťou je, že prvýkrát bola podobizeň panovníka zobrazená na minciach za doby Filipa II. Macedónskeho, ktorý bol otcom Alexandra Veľkého. Slúžilo to vlastne na propagáciu kráľa v Macedónsku a v podmanenom Grécku.

Medzinárodný obchod začal prekvitať so vznikom prvých štátov, ktoré si medzi sebou navzájom vymieňali tovary. Môžeme spomenúť  mestské štáty v Mezopotámií, ktoré medzi sebou obchodovali tovary, ktoré jedno mesto malo v dostatku a druhé v nedostatku a naopak.

Prvými vážnejšími obchodníkmi boli Feničania, národ, ktorý bol známy hlavne vďaka moreplavbe.  Feničania zakladali prístavné mestá ako Tyros, či dnešný Bejrút, pretože sa zameriavali na námorný obchod, čím rozšírili svoje pôsobenie do celého Stredozemného mora. Tých z vás, ktorých zaujíma história, isto neprekvapí, keď spomeniem, že Feničania založili Kartágo, mesto v dnešnom Tunisku ako obchodnú stanicu pre prepravu tovaru, ktoré bolo neskôr zrovnané so zemou rímskou armádou počas tretej púnskej vojny.

Rimania obchodovali väčšinou s Egyptom, z ktorého neskôr za cisára Augusta urobili svoju vlastnú provinciu, pretože Egypt bol bohatý na obilie, ktorého bolo naopak na Apeninskom ostrove nedostatok, čo bol veľký problém aj v nedávnej histórií za doby Benita Mussoliniho, ktorý sa ho snažil vyriešiť zúrodnením močarísk v Taliansku.

V staroveku a stredoveku sa rozšíril aj obchod s Indiou, z ktorej sa dovážali vzácne kovy a koreniny, do tej doby u nás nepoznané.

Počas obdobia rímskej ríše, ale aj ďaleko po nej, existovala významná staroveká cesta, ktorá slúžila aj v stredoveku a spájala vtedajšiu Európu cez Strednú Áziu s Ďalekým východom (Čína). Táto trasa na nazývala ,,Hodvábna cesta“, pretože najdôležitejším artiklom na nej bol práve hodváb. Prostredníctvom obchodu s Čínou sa do Európy dostali vynálezy ako porcelán, či u nás v tej dobe nepoznaný papier.

Asi najdôležitejším medzníkom v dejinách medzinárodného obchodu bol rok 1492, kedy bola Krištofom Kolumbusom objavená Amerika. Tento objav mal výrazný vplyv na vtedajší svet. Do Európy sa dostali nové plodiny  ako zemiaky, kukurica, rajčiaky, ale aj tabak, čaj  a iné druhy tovarov. Našli sa nové náleziská drahých kovov v Strednej a Južnej Amerike.

Významný bol v tej dobe, aj keď proti princípom ľudskosti, obchod s otrokmi, ktorý predstavoval asi najväčší podiel na medzinárodnom obchode vôbec.

Určite vám niečo hovorí pojem ,,obchod v trojuholníku'', ktorý predstavoval obchod medzi troma svetadielmi a teda Európou, Afrikou a Amerikou. Tento obchod poskytoval možnosť na usmernenie nerovnováhy medzi spomenutými regiónmi.

O čo vlastne v tomto obchode išlo?

Európski osadníci v Amerike potrebovali pracovnú silu, najlepšie lacnú, ktorá by na ich plantážach pracovala, a preto využili zaostalosť vtedajšej Afriky, kde v tej dobe prekvitalo poľnohospodárstvo a kočovné pastierstvo. Obyvatelia Afriky boli zajatí a Európanmi dovezení do Ameriky, kde museli pracovať v tvrdých a neľudských podmienkach.

Z Ameriky sa do Európy dovážal cukor, z ktorého sa vyrábal rum. Ten bol predávaný a zisky z neho boli použité na nákup industriálnych výrobkov, ktoré boli dodávané do Afriky a vymieňané za nových otrokov. Tí boli privezení do Ameriky, hlavne oblasti Karibiku, kde boli predaní plantážnikom.

Nové myšlienky osvietenstva a Francúzskej revolúcie mali za následok, že ľudia začali otrokárstvo považovať za nehumánne. Priemyselná revolúcia v Anglicku, taktiež prispela k zmene postoja k otrokom. Hlavne z ekonomického hľadiska. Hospodárnejší bol systém odmeňovania za vykonanú prácu. Tieto udalosti viedli k tomu, že neskôr bolo otroctvo zakázané ako v Európe, tak aj v USA a nakoniec na celom svete, ale bohužiaľ ešte aj dnes sa nájdu niektoré krajiny, kde sa vyskytuje otrokársky systém.

Počas obdobia kolonizácie vznikalo veľa  spoločností, ktoré obchodovali s kolóniami Veľkej Británie, Francúzska a Nizozemských krajín vo Východnej Indii a na Ďalekom východe. Tieto spoločnosti mali názov ,,Východoindické spoločnosti“. Zaujímavosťou je, že jedna z Východoindických spoločností, ktoré mali obrovský vplyv ako na medzinárodný trh, tak aj politiku zakúpila celý ostrov, ktorý sa nachádza na konci Malajského polostrova, kde sa nachádza mestský štát Singapur.

Toto mesto sa vďaka svojej významnej pozícií obchodného prístavu stalo rýchlo bohatým.

Dnes patrí Singapur do prvej päťky najbohatších štátov sveta.

Začiatkom 20. storočia sa  rozvíjanie obchodu dostávalo do úzadia medzištátnymi konfliktami, ktoré vyústili až do 1. svetovej vojny a o pár rokov neskôr do druhého celosvetového konfliktu. V ekonómií sa toto obdobie taktiež spája s Veľkou hospodárskou krízou, či novými myšlienkami a názormi nielen na ekonomiku, ale aj politiku a na celú kultúru ľudstva.

Dnešnou prednáškou som mal za cieľ dokázať, že medzinárodný obchod tu bol dávno predtým, ako vznikla Svetová obchodná organizácia. Ale o nej a ďalších integračných zoskupeniach si povieme až v ďalšej prednáške, ktorá bude mať názov ,,Integračné procesy vo svete po 2. svetovej vojne''.

 Ďakujem Vám za pozornosť.

 A teším sa na vás znova o týždeň.