V prvej a druhej prednáške sme si povedali, ako (ne)fungovala komunistická ekonomika a aké boli začiatky postkomunistickej transformácie v rokoch 1990 – 1991.
Prvé mesiace roka 1991 boli naozaj turbulentné. Ceny vyskočili o 60%, niektoré podniky krachovali, začala rásť nezamestnanosť, platy sa nezvyšovali. Boli síce vyriešené najväčšie makroekonomické a systémové deformácie centrálne plánovanej ekonomiky a bola pomerne rýchlo nastolená makroekonomická rovnováha, cenou však bol pokles životnej úrovne, rast cien a rast nezamestnanosti. Táto cena sa musela zaplatiť a v skutočnosti nešlo o cenu za transformáciu, ale o cenu za desaťročia komunistických deformácií. Vysvetliť to však ľuďom nebolo vôbec jednoduché. Väčšina ľudí očakávala od zmeny režimu zlepšenie života, chceli sa mať tak, ako ľudia v Rakúsku, či inde na západe, alebo sa aspoň chceli k ich životnej úrovni približovať. Prvé mesiace a roky transformácie však znamenali skôr zväčšovanie rozdielov medzi nami a nimi. Celkom prirodzenou reakciou potom bola nespokojnosť a frustrácia. Dá sa pritom povedať, že nespokojnosť a frustrácia bola v slovenskej časti federácie väčšia, ako v českej a to z viacerých dôvodov. Spomeniem tie najdôležitejšie.
Po prvé, sprievodné náklady transformácie boli na Slovensku vyššie ako v českej časti federácie. Rozdiely boli výrazné a boli vnímané veľmi citlivo. Za prvé mesiace po spustení transformácie sa nezamestnanosť na Slovensku vyšplhala na 11%, kým v Čechách bola 3%. Nezamestnanosť bola pritom novým fenoménom a bola vnímaná veľmi citlivo a negatívne.
Po druhé, obyvatelia Slovenska vnímali komunistický režim menej negatívne ako Česi. Bolo to dané najmä tým, že Slovensko patrilo historicky, ešte pred nástupom komunizmu k zaostalým častiam Rakúsko - Uhorska a neskôr aj Československa, kým česká časť k ekonomicky najvyspelejším. Teda aj miera ekonomického a sociálneho pokroku počas 40 rokov komunizmu bola na Slovensku omnoho vyššia ako v Čechách. V tom spočívala aj hlavná príčina rozdielnej nezamestnanosti po spustení transformácie. Kým väčšina českej ekonomiky vznikla vo fungujúcom trhovom prostredí počas Rakúsko - Uhorska a prvej Československej republiky, tak väčšina slovenskej ekonomiky vznikla počas tzv. socialistickej industrializácie v päťdesiatych a šesťdesiatych rokov. Aj preto boli slovenské podniky omnoho viac orientované na ťažký priemysel a na trhy ostatných komunistických štátov. Keď sa potom tieto trhy po páde komunizmu rozpadli, omnoho viac to postihlo slovenské podniky ako české.
Najznámejším príkladom bola tzv. konverzia zbrojárskeho priemyslu. Tento bol sústredený najmä na Slovensku a po páde komunizmu vlastne skrachoval. Na Slovensku zľudovela interpretácia, že za krach zbrojárskeho priemyslu je zodpovedný Václav Havel a zlá (česká) koncepcia transformácie a že to bolo politické rozhodnutie. Pritom to bol nezmysel. Zbrane vyrábané najmä na Považí, boli už dlhšie, počas komunizmu, nekonkurencieschopné a už vtedy ich väčšinou odoberali len tzv. spriatelené krajiny, ktoré za ne väčšinou aj tak neplatili.
A tretia skupina príčin rozdielneho vnímania transformácie v českej a slovenskej časti federácie vyplývala z logických a prirodzených emancipačných snáh menšieho brata, v ambíciách Slovákov, zmeniť pravidlá fungovania spoločného štátu tak, aby mali viac právomocí a zodpovednosti za svoj vlastný vývoj. Problémom bolo, že na jednej strane sa tieto, často aj oprávnené požiadavky Slovenska nie vždy stretávali s pochopením a porozumením a na strane druhej ešte väčším problémom bolo, že emancipačné požiadavky uchopili na slovenskej strane populisti a demagógovia, ktorých požiadavky znamenali nemožnosť fungovania spoločného štátu. Problém bol však v tom, že väčšina týchto politikov, napríklad aj Vladimír Mečiar, tvrdila, že chcú spoločný štát zachovať. Chcela to aj veľká väčšina Slovákov, ale aj Čechov.
Verejnosť proti násiliu, hnutie Novembra 1989, ktoré bolo víťazom prvých slobodných volieb v roku 1990, sa začiatkom roka 1991 rozpadlo, keď z neho odišiel touto stranou nominovaný predseda vlády Vladimír Mečiar, ktorý si založil vlastnú stranu – Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS).
Hlavným dôvodom rozpadu VPN bola skutočnosť, že Vladimír Mečiar si chcel udržiavať a úspešne udržiaval popularitu využívaním nacionálnej a sociálnej demagógie, a tým sa dostal do zásadného sporu s tými politikmi VPN, ktorí považovali za kľúčové presadzovať potrebné reformy a udržať spoločný štát. Táto profederálna a proreformná časť VPN sa premenovala na Občiansku demokratickú úniu – Verejnosť proti násiliu (ODÚ-VPN) a od marca 1991 do volieb v júni 1992 bola najsilnejšou vládnou stranou, za ktorú som v uvedenom období bol vo vláde vo funkcii ministra privatizácie. Funkciu predsedu vlády prevzal po Vladimírovi Mečiarovi predseda KDH Ján Čarnogurský. Po odchode z vlády Mečiar naplno založil svoju politiku na zásadnej kritike reforiem a spoločného štátu.
V tejto situácii vlastne o rozdelení Československa rozhodol výsledok volieb v roku 1992. Na Slovensku dosiahol drvivé víťazstvo Vladimír Mečiar a jeho HZDS, získali vyše 37% hlasov, druhá bola transformovaná bývalá komunistická strana s takmer 15%. Bývalá najsilnejšia vládna strana ODÚ-VPN sa so 4% ocitla mimo parlamentu. Taká bola podpora reforiem a spoločného štátu.
V českej časti federácie vyhrala s prevahou Klausova Občianska demokratická strana (ODS) s takmer tridsiatimi percentami.
A problém nastal, keď si nová česká a slovenská reprezentácia sadli k rokovaciemu stolu a začali sa baviť o programe. Bolo to jednoducho úplne nekonzistentné. Program, ktorý v českej časti federácie zvíťazil, ostal v jej slovenskej časti mimo parlamentu. Federálna legislatíva musela byť schvaľovaná v dvoch komorách, Snemovni ľudu a Snemovni národov, v tej druhej bol podiel slovenských a českých poslancov pol na pol. Aj predstavy o fungovaní spoločného štátu boli úplne nekonzistentné. Mečiar síce hlásal, že chce zachovanie spoločného štátu, ale predkladal také návrhy, ktoré boli s fungovaním spoločného štátu nezlučiteľné.
A tak došlo k tomu, že sa nové reprezentácie dohodli, že od 1.1.1993 sa Československo rozdelí. Bez referenda, pretože, v tom čase väčšina ľudí ani na Slovensku, ani v Česku, rozdelenie nechcela. Dokonca ani väčšina voličov Vladimíra Mečiara. A tak sa Československo po druhýkrát a nadobro definitívne rozpadlo.
Diskusia
Počet príspevkov v diskusii je 9. Zobraziť celú diskusiu.
Ja si myslim, ze je uplne jedno kolko kto ma rokov, podstatne je, aby v politike boli ludia, ktori politike dobre rozumeju. A ja sa tu snazim dokazat, ze Miklos politike nerozumie, ale ja mozno ano.
No a potom jasne, ze zapad vedel, ze my sme na vychod a do afriky posielali velmi lacne a dobre zbrane, ale vstupom do NATO nam to zatrhli, pretoze biznis so zbranami chcel mat len zapad pre seba. Mimochodom zmodernizovat povazske zbrojovky by nebol ziadny problem, skuseni strojari tu boli, aj su, ale teraz su bez prace alebo to robia na cierno. Velmi vela ludi zabuda na tom, ze zapad je nas konkurent a nie butlava vrba…
Tomáš, veď práve to je chyba, že mladí, neskúsení sú vo funkciách. Zober si koľko zla napáchali takí Kaliňák alebo Lipšic - bez praktických skúseností, Lipšic ani nemal skončenú koncipientsku prax, už robil pradcu, resp. ministra spravodlivosti, vnútra.
Nesúhlasím s viacerými vyjadreniami p. Mikloša, prax hovorí niečo úplne iné.
Zbrane vyvážané najmä na Považí, boli už počas komunizmu nekonkurencieschopné...
to je hlúposť, robila som firmu, kde po revolúcii sa vo veľkom vyvážali zbrane (deklarované boli ryby), lenže korupcia a klientelizmus je u nás ochraňované halavne ministerstvom vnútra - preto stále sú úniky v stovkách miliónov a postihovaní čestní občania. Podvodníci stále majú zelenú.
Skús si prečítať napr. ZRELOSŤ NA REFORMU: ZASTAVIŤ OBCHODOVANIE SLOVENSKA SO ZBRAŇAMI S PORUŠOVATEĽMI ĽUDSKÝCH PRÁV
Ale ved vsetko ma svoju postupnost. Ja som prejavil a este stale mam zaujem prednasat na UPMS a az potom, ako by sa ukazali moje navrhy za spravne, potom by som pokracoval v rieseni vacsich ekonomik. Ale nas mladsich nechcu pustit ku kormidlu. Preco politicke stany nerobia nabor mladych ludi? Preco sa nedava politicky priestor v televizii aj nezavislym ludom, ktori maju zaujem o politicke dianie?
Pán Tomáš Janík, čo ťa tu ešte drží? Prečo neprednášaš ekonómiu na Oxforde, alebo Cambridge?
Pokusim sa este pokracovat vo vysvetlovani, ako funguje ekonomika, ale uz ma to velmi vycerpava a navyse nie je jednoduche protiargumentovat prednasku len s 1000 znakmi.
Miklosov argument, ze ceny boli dlhodobo drzane na nizkej urovni a preto ich bolo treba zo dna na den zdvihnut o 60% je loz. CSR tvorilo za komunizmu prevazne uzavretu ekonomiku a navyse sa nijako krajina nezadlzovala. A to podstatne je to, ze ak bolo mlieko dotovane, tak bolo dotovane z inej oblasti priemyslu, ktora bola ziskova. Ale tym, ze sa zdvihli ceny o 60% a prepustilo sa 10% ludi, co je asi 300 000ludi, tak tym sa z tychto ludi urobili zobraci a naopak hned po 89, majitelia pohostinstiev, obchodov, pekarni, masiarstiev, kupalisk atd sa stali velmi bohatymi ludmi. Stavali si dva domy, kupili si moderne auta a to vsetko na ukor ludi, ktori sa dostali do chudoby.