Milí študenti, vítam Vás na štvrtej prednáške tohto trimestra.
Pred týždňom sme dokončili výklad najčastejších chýb rýchleho myslenia (Systém 1) a začali sme hovoriť o tom, že aj naše pomalé a sústredené myslenie (Systém 2) sa môže mýliť. A vysvetlili sme si dva časté zdroje chýb Systému 2, efekt ukotvenia a zákon malých čísiel. Dnes budeme pokračovať chybami Systému 2.
Heuristika dostupnosti znamená skreslenie hodnotenia možnosti výskytu, či rizikovosti nejakého javu podľa toho, ako ľahko nám na myseľ prídu príklady takéhoto javu. Heuristika dostupnosti je vyvolaná najmä médiami, ktoré informujú tak, aby zaujali a teda negatívne a katastrofické javy, rovnako ako zriedkavé javy, kuriozity a atraktívne témy majú omnoho častejší výskyt ako ostatné. Výsledkom je značný rozpor medzi realitou a vnímanou (virtuálnou) realitou. Napríklad výskum ukázal, že 80% ľudí si myslí, že viac úmrtí je zapríčinených všetkými katastrofami a nehodami, ako mozgovou mŕtvicou, pritom je to naopak (2 x viac úmrtí je v dôsledku mozgovej mŕtvice). Smrť v dôsledku nemoci je 18 krát pravdepodobnejšia, ako v dôsledku nehody, ľudia odhadujú cca 1/1. Smrť v dôsledku cukrovky je 4 krát pravdepodobnejšia, ako v dôsledku nehody, odhad ľudí je 1/300 (realita 4/1).
Z toho jasne vyplýva, že odhady príčin smrti silne ovplyvňuje ich pokrytie v médiách.
Nejde však zďaleka len o skreslené odhady príčin smrti. Heuristika dostupnosti, teda najmä médiami skreslená virtuálna realita, môže negatívne ovplyvňovať politiku dvojako – cez snahu politikov nadbiehať iracionálnym obavám voličov, alebo tým, že politici sami tieto iracionálne obavy zdieľajú. Dokonca je tu ešte tretí model správania – že politici tieto iracionálne obavy a skreslenia sami účelovo a vo svojom vlastnom záujme vytvárajú a zvyšujú.
Vytvára sa to, čomu Sunstein hovorí „kaskáda dostupnosti“, teda proces, ktorý sa môže začať správou v médiách o nejakej málo dôležitej udalosti a vedie až k verejnej panike a k rozsiahlym vládnym akciám. Ak sa informácie chopí aktívna skupina ľudí, lobisti, alebo aktivisti, ak to vyvolá záujem časti populácie, môže to začať žiť vlastným životom a vyvolávať silné emócie.
Jedno z obmedzení našej mysle a nášho myslenia je totiž neschopnosť vysporiadania sa s malými rizikami. Buď riziko ignorujeme, alebo mu prikladáme až príliš veľkú váhu, nič medzi tým. To môže vyvolať kaskádu dostupnosti a viesť k veľkým škodám, priamym aj nepriamym.
Príkladom je panika, ktorá zavládla v USA v súvislosti s postrekom Alar, ktorý sa používal na jablká, aby sa urýchlil ich rast a zlepšil ich vzhľad. V tlači sa objavila správa, že táto látka spôsobuje pri vysokej koncentrácii u potkanov a myší vznik rakovinových nádorov. Vznikla panika, zaoberal sa tým kongres, výrobca Alaru ho stiahol z trhu a následne Úrad na kontrolu potravín a liečiv používanie Alaru zakázal. Následný výskum ukázal, že riziko bolo veľmi malé, ale panika spôsobila veľké negatívne dopady ako výrobcom, distribútorom a predajcom jabĺk, tak aj spotrebiteľom, lebo výrazne znížila spotrebu zdravého ovocia.
Rozsah a intenzita našich obáv sú neadekvátne citlivé vzhľadom na pravdepodobnosť obávanej udalosti. Najlepšie to ilustrujú obavy z lietania, ale aj obavy z teroristických útokov. Obrazy horiacich a padajúcich dvojičiek, či stroskotaných lietadiel, má pred očami každý z nás.
Reprezentatívnosť vs. pravdepodobnosť.
Ľudská myseľ a myslenie má tendenciu preceňovať a uprednostňovať reprezentatívnosť pred základnými pomermi danými štatistkou a pravdepodobnosťou.
Reprezentatívnosť znamená posudzovanie podľa určitých kvalitatívnych charakteristík, ktoré sa nám javia ako logické a dôležité.
Napríklad, je evidentné a logické, že medzi ľuďmi s titulom PhD. je väčší podiel čitateľov The New York Times, ako medzi ľuďmi bez univerzitného vzdelania.
Otázka – „Vidíte v newyorskom metre človeka, ktorý číta NYT?.“ Ktoré z nasledujúcich tvrdení predstavuje lepší tip ohľadne tohto človeka? Čo je pravdepodobnejšie?
- má titul PhD.
- nemá univerzitné vzdelanie
Ak ste tipovali A, tak ste sa dopustili omylu. Povýšili ste reprezentatívnosť nad základné štatistické pomery. Vyššie uvedená logika o vzťahu medzi pomerom čitateľov NYT spomedzi týchto dvoch skupín síce platí, zároveň je ale celkový počet ľudí bez univerzitného vzdelania rádovo vyšší ako ľudí s titulom PhD. a medzi tými, ktorí cestujú newyorským metrom, bude tento nepomer ešte výraznejší. Takže je omnoho pravdepodobnejšie, že náš človek, ktorý číta NYT v newyorskom metre, nemá univerzitné vzdelanie, ako to, že má titul PhD.
Hriechom reprezentatívnosti je nadmerná ochota predvídať výskyt nepravdepodobných udalostí.
Ak máte pocit, že takéhoto omylu v úsudku sa dopúšťa menšina ľudí, tak vás môžem upokojiť - veľká väčšina. Experiment Kahnemana a Tverskeho s Lindou sa stal veľmi známym a dokazuje prekvapujúco vysoký výskyt chyby v úsudku danej reprezentatívnosťou aj medzi vzdelanými respondentmi.
Linda bola charakterizovaná nasledovne. „Linda má 30 rokov, je slobodná, priamočiara a veľmi šikovná. Vyštudovala filozofiu. Ako študentka sa intenzívne zaoberala otázkami diskriminácie a sociálnej spravodlivosti a tiež sa zúčastňovala protijadrových demonštrácií“. Po oboznámení s touto charakteristikou mali respondenti tipovať, aké povolanie má Linda. Možností bolo osem, medzi nimi okrem učiteľky a sociálnej pracovníčky aj banková úradníčka, alebo banková úradníčka, ktorá je aktívna vo feministickom hnutí.
Zaujímavé bolo, že spomedzi týchto dvoch možností si viac ľudí zvolilo bankovú úradníčku aktívnu vo feministickom hnutí, ako len bankovú úradníčku. Ide pritom o evidentne chybný záver, pretože množina všetkých bankových úradníčok je väčšia, ako množina bankových úradníčok, ktoré sú aktívne vo feministickom hnutí, takže pravdepodobnosť toho, že Linda je banková úradníčka je jednoznačne väčšia, ako to, že je banková úradníčka aktívna vo feministickom hnutí. Autori potom pokus zopakovali tak, že iným respondentom pri tom istom Lindinom popise neponúkli osem možných povolaní, ale len dve – banková úradníčka a banková úradníčka aktívna vo feministickom hnutí. Boli šokovaní, keď aj vtedy 85 – 90% študentov na niekoľkých prestížnych amerických univerzitách považovalo za pravdepodobnejšiu možnosť bankovej úradníčky aktívnej vo feministickom hnutí. Tento test postavil proti sebe priamo logiku a reprezentatívnosť a reprezentatívnosť vyhrala. Inak povedané, Systém 2 prehral.
Ešte jeden príklad, ktorý toto víťazstvo intuície a reprezentatívnosti nad logikou ilustruje. Respondenti mali určiť, ktorá možnosť je pravdepodobnejšia:
- V Severnej Amerike dôjde v priebehu budúceho roka k rozsiahlym záplavám, pri ktorých sa utopí viac než 1000 ľudí.
- V Kalifornii bude budúci rok zemetrasenie, ktoré spôsobí záplavy, pri ktorých sa utopí viac ako 1000 ľudí.
Napriek tomu, že možnosť B je pomerne úzkou podmnožinou možnosti A (Kalifornia je súčasťou Severnej Ameriky, záplavy po zemetrasení spadajú pod záplavy) a teda možnosť A je logicky omnoho pravdepodobnejšia, väčšina respondentov označila ako pravdepodobnejšiu možnosť B. Tu sa jasne ukazuje, že pridaním podrobností do scenára sa tieto zdajú byť pravdepodobnejšie, aj keď realita je presne opačná.
Dúfam, že sa Vám prednáška páčila a teším sa zase o týždeň.
Diskusia
Diskusia je zatiaľ prázdna.