Vítam Vás na ďalšej prednáške.
Dnešnou témou bude integrácia Slovenskej republiky.
Slovensko sa stalo členom Organizácie spojených národov (OSN) 19. januára 1993 ako nástupnícky štát ČSFR, avšak ešte za čias spoločnej republiky s Českom sme boli jedným zo zakladajúcich členov tejto organizácie. Po osamostatnení Slovensko zaujalo kladný postoj k OSN a neustále sa zapája do dôležitých procesov jej fungovania. Zaujímavosťou môže byť aj to, že v rámci toho ako Slovenská republika zastávala post nestáleho člena BR OSN(2006-2007) zorganizovala a iniciovala vytvorenie Skupiny priateľov OSN pre reformu bezpečnostného sektora. V súčasnosti Slovensko naďalej predsedá a koordinuje túto skupinu. Reforma bezpečnostného sektora sa snaží naplniť potreby modernizácie OSN, ktorá sa musí efektívne vyrovnať s novými hrozbami, ktoré sú odlišné od tých z čias založenia OSN.
Je veľmi dôležité, aby sa implementovala myšlienka reformy bezpečnostného sektora do legislatívy Slovenskej republiky, a aby sa začala diskusia s občanmi na citlivú tému obrany a bezpečnosti štátu v spolupráci s OSN a NATO.
V decembri roku 2000 sa stalo Slovensko členom OECD (Organisation for Economic Co-operation and Development), ktoré zastrešuje najvyspelejšie krajiny sveta. Z tohto členstva má Slovenská republika mnohé výhody, pretože sa na nás investori pozerajú ako na vyspelú krajinu, čo znamená, že sú ochotní na našom území investovať svoj kapitál a podporiť rozvoj krajiny. Taktiež nám toto členstvo poskytuje akúsi kredibilitu medzi ostatnými vyspelými krajinami, pretože sa bude na Slovensku podporovať liberalizácia trhu, podnikanie a zlepšovať celkové prostredie pre podnikanie a život.
Takisto nám členstvo v OECD pomáha získavať potrebné know-how, aby sme vedeli uskutočniť dôležité reformy v rôznych oblastiach. Väčšinou ide o formu, kedy si krajiny vymieňajú svoju skúsenosti ohľadne implementovania zmien v krajine do praxe.
Príkladom sú spoločné projekty SR a OECD v týchto oblastiach:
-v oblasti financií (napr. skúmanie nebankových subjektov)
-zdravotníctva (napr. vytvorenie nového a efektívnejšieho indikátora kvality na hodnotenie zdravotníctva v SR)
-vedomostnej spoločnosti (transfery know-how a pod.)
Dôležitým medzníkom vo vývoji Slovenskej republiky bol rok 2004, kedy sa Slovensko stalo nielen členom NATO (North Atlantic Treaty Organization), ale aj Európskej únie (EÚ), čím dobehlo svojich susedov, ktorí boli členmi NATO od roku 1999. My sme v tom čase neboli ani pozvaní na rokovania o vstupe do NATO, ktoré prebiehalo v roku 1997 na madridskom summite, kvôli nevhodnej vnútornej politike vtedajšej vlády pod vedením Vladimíra Mečiara. Našťastie sme sa o pár rokov stali plnohodnotným členom NATO.
Samozrejme otázka znie, čo nám toto členstvo poskytuje, aké výhody a povinnosti nám z neho plynú.
Myslím si, že sme získali hlavne možnosť byť súčasťou skupiny, ktorá zabezpečuje kolektívnu bezpečnosť, vďaka čomu máme prístup k dôležitým informáciám o pôsobení NATO vo svete.
Je nám zaručené, že útok na našu republiku bude vnímaný ako útok proti všetkým členom NATO, čo nám dáva pocit akejsi ,,väčšej bezpečnosti''.
Taktiež členstvom získavame vedomosti na zlepšenie našej armády, aby bola moderná a schopná najlepšieho nasadenia v zahraničných misiách.
Samozrejme ide aj o povinnosť zúčastňovať sa týchto misií.
Ďalšou povinnosťou Slovenska je prispievať 2% z HDP na armádu, čo Slovensko nenapĺňa. Kvôli kríze sa príspevok naopak znížil tesne pod 1% HDP.
Myslím si, že keď sa skončí obdobie konsolidácie verejných financií bude dôležité napĺňať túto normu, nielen kvôli partnerstvu v rámci NATO, ale aj pre modernejšiu a lepšiu obranyschopnosť Slovenska.
Slovensko malo vojakov v jednotke KFOR, ktorá bola nasadená v Kosove a ďalších jednotkách, napr. v Afganistane, kde sa účasť NATO končí v roku 2014.
NATO sa usiluje aj o bezpečnosť na najnižšej úrovni. Ide hlavne o kontrolu zbraní a zbraní hromadného ničenia, taktiež sa usiluje o spoluprácu spravodajských služieb v procese odhaľovania týchto činov.
Slovensko a EÚ
Slovensko sa stalo členom EÚ presne 1. mája 2004.
Tomuto dátumu však predchádzala séria rokovaní, hlavne od septembrových volieb roku 1998, kedy si nová slovenská vláda dala za cieľ dobehnúť krajiny tzv. Luxemburskej skupiny, ktoré už rokovali o vstupe a Slovensko bolo odmietnuté kvôli nesplneniu kritérií najmä v oblasti demokracie. Našťastie sa nám ich dobehnúť podarilo a nielen to, dnes sme ako jediná krajina Vyšehradskej štvorky aj členom EÚ, Schengenského priestoru a menovej únie, tzv. eurozóny.
Prečo sme ale chceli vstúpiť do tohto zoskupenia?
Dôvodov na to bolo hneď niekoľko:
-Slovensko je malá krajina a sama by mala problém udržať svoju pozíciu v globálnej konkurencii
-partnerský vzťah s ostatnými členmi EÚ tkz. ,,myšlienka jednotnej Európy“, kde budú štáty EÚ ruka v ruke spolupracovať pri riešení hospodárskych, spoločenských, ale aj kultúrnych problémov
-Slovensko malo po vstupe do EÚ štyri roky rekordný hospodársky rast, ktorý bol samozrejme dosiahnutý uskutočňovaním potrebných reforiem, ale veľkú zásluhu na ňom mal už spomínaný vstup do EÚ, pretože nám zabezpečil väčšiu dôveryhodnosť na trhu
-prijatie do Schengenského priestoru znamenalo, že už nemusíme stáť v dlhých kolónach na štátnych hraniciach, kde nám colníci doslova rozoberú auto od karosérie po pneumatiky, zabezpečil sa voľný pohyb osôb, kapitálu, tovarov a služieb
-študenti môžu využívať rôzne programy ako napr. Erazmus, ktoré im umožnia študovať na univerzitách v členských štátoch EÚ
-čerpanie eurofondov, o ktorých dnes počúvame od rána do večera a pritom vo veľkej miere nie sú čerpané práve najlepším možným spôsobom. Poskytujú prostriedky na rozvoj infraštruktúry, zdravotníctva, vzdelávania, práce s mládežou, kultúre a podobne.
Ak dovolíte, tu by som sa rád pozastavil a trošku viac vám predostrel, ako sa využívajú Európske štrukturálne fondy na prácu s mládežou, pretože s tým mám osobnú skúsenosť.
Zúčastnil som sa KomPraxu, čo je vlastne národný projekt, ktorý realizuje Iuventa.
Projekt je o poskytovaní znalostí neformálneho vzdelávania mládeže.
Prebieha to naplánovaním projektu, kde sa učíte robiť rozpočet, nadobúdate poznatky
z finančnej gramotnosti, projektového myslenia, práci v tíme a podobne. Tieto znalosti mládeži neskôr pomôžu lepšie sa uplatniť na trhu práce.
Ja som napríklad ako projekt organizoval besedu na tému vedomostná spoločnosť, ktorej sa zúčastnili predstavitelia politického spektra, pretože som chcel uviesť mládež do problematiky vedomostnej spoločnosti, aby sa sama zapájala do jej rozvíjania na Slovensku. V poslednom čase som totiž nadobudol pocit, ako by všetci čakali, čo spraví vláda a sami sa nezapájajú do diskusií a neprejavujú záujem o rozvoj Slovenska v oblasti znalostnej ekonomiky.
Ďakujem za pozornosť.
Nezabudnite na test.
Diskusia
Počet príspevkov v diskusii je 2. Zobraziť celú diskusiu.
len tu žiaden test nie je..
Na test nezabúdam, dokonca si myslím, že minimálne táto téma (ak nie aj Eurointegrácia) by si zaslúžila plnoprávne postavenie medzi prednáškami, vrátane absolvovania povinného testu.