Globalizácia znamená, že svet je stále menší a navzájom prepojenejší. Samozrejme menší v tom zmysle, že pohyb ľudí, tovarov, služieb, peňazí, ale najmä informácií je čím ďalej tým jednoduchší a dostupnejší pre rastúci počet obyvateľov planéty. Nová éra globalizácie je spojená najmä s dvoma udalosťami. Prvou je pád komunizmu a druhou, tou rozhodujúcou je rozvoj informačných technológií, najmä internetu a všetkého čo s ním súvisí. Pád komunizmu zbúral bariéry slobodného pohybu ľudí, tovarov, služieb a kapitálu a internet vytvoril nové, doteraz v histórii nevídané podmienky na informačné a komunikačné prepojenie sveta. Dôležité je najmä to, že nízka (a stále klesajúca) cena a vysoká (a stále rastúca) kvalita a kapacita informačných technológii umožnila ich masové rozšírenie do celého sveta, aj do relatívne chudobnejších krajín.
Globalizácia má mnoho tvárí, prejavov, sprievodných javov, sú s ňou spojené pozitíva aj negatíva, nás však zaujímajú predovšetkým ekonomické aspekty globalizácie. A v tejto oblasti globalizácia znamená na jednej strane zostrenie konkurencie, na strane druhej nové možnosti pre rozvoj a rast. A to platí pre všetky úrovne – od jednotlivca, cez firmy, až po krajiny.
Ako to funguje a prebieha? Napríklad tak, že zákazníci si môžu omnoho jednoduchšie a prakticky zadarmo a z domu porovnať cenu a parametre porovnateľných výrobkov a služieb poskytovaných rôznymi výrobcami a predajcami. Napríklad človek si z domu, bez toho aby musel obiehať rôzne obchody, vie zistiť, koľko stojí ten istý tovar v Tescu, Bille, Carrefoure, či inde. To ich tlačí k nustálemu tlaku na znižovanie cien. Trhy, ktoré boli predtým uzavreté a lokálne, sa stávajú trhmi otvorenými a globálnymi.
Skutočnosť, že Slovensko v súčasnosti patrí medzi krajiny s najväčšou produkciou automobilov na obyvateľa vo svete, vznikla tiež ako prejav globálnej konkurencie. VW, Peugeot a Hyundai k nám prišli, pretože vieme vyrábať autá v rovnakej kvalite ako v západnej Európe, či Ázii, ale na rozdiel od nich sme lacnejší, najmä náklady na pracovnú silu sú nižšie.
A zďaleka to neplatí len o trhu s výrobkami, platí to dokonca ešte viac o trhu so službami.
Napríklad. Američan z mesta Billings v Montane si kúpi počítač ide ho spustiť. Má s tým ale problémy, tak zavolá na zákaznícku linku, kde mu ochotný operátor poradí čo a ako má urobiť aby problém vyriešil. Zákazník pritom ani netuší, že kým on spúšťa počítač v Montane, človek ktorý mu radí, sedí v Indii, napríklad v Bangalore. Prečo? Lebo je to efektívnejšie, a teda lepšie pre všetkých. Keďže mzdové náklady sú v Indii rádovo nižšie ako v USA, cena tejto služby je nižšia (rozdiel v cene práce je väčší ako rozdiel ceny lokálnych a medzinárodných telekomunikačných služieb). Výsledkom je nižšia cena počítačov pre zákazníkov, vyšší zisk pre počítačovú firmu a viac práce a teda aj menej chudoby v chudobnejších krajinách.
Desiatky, stovky a tisíce takých firiem ako sú právnické, advokátske, počítačové, softwerové, analytické, projekčné a podobné, presunuli svoje aktivity, alebo aspoň časť z nich do lacnejších krajín. Napríklad u daňových firiem to funguje tak, že materská firma v USA, alebo v západnej Európe zhromaždí dáta od svojich klientov, internetom ich pošle do svojej pobočky v Indii, alebo Číne a tamojší zamestnanci tieto údaje spracujú a daňové priznanie, alebo iné hotové výkazy pošlú internetom naspäť do materskej firmy. Je to nielen lacnejšie, ale ešte sa aj šetrí čas, pretože časový posun umožňuje pracovať nonstop bez príplatkov.
Takýmto spôsobom dochádza v globálnom merítku k tomu, čomu sa hovorí outlocation, alebo outsourcing. Globalizácia spôsobila, že svet sa zásadne zmenil. Kým pred niekoľkými desaťročiami sa 90% hotových výrobkov vyrábalo vo vyspelých krajinách a rozvojové krajiny vyvážali takmer len suroviny, dnes už chudobnejšie krajiny (najmä Čína a India) vyrábajú väčšinu svetovej výroby výrobkov a rýchlo rastie aj ich podiel na službách.
Globalizácia je výzvou aj pre bohaté krajiny, najmä výzvou v tom zmysle, ako a čím nahradiť prácu, ktorá v rámci zostrujúcej sa globálnej konkurencie odchádza do lacnejších krajín.
Globalizácia je realitou, znamená šancu, ale aj hrozbu. Šancu pre pripravených, múdrych a odhodlaných, hrozbu pre tých ostatných. Pretože v súvislosti s globalizáciou máme len dve istoty. Tá prvá je, že miera neistoty bude stále väčšia a druhá je, že miera a intenzita globálnej konkurencie bude len a len narastať.
ODPORÚČANÁ LITERATÚRA K 1. TRIMESTRU 1. ROČNÍKA:
Friedman, Thomas, L.: „The World is Flat“, Farrar, Straus and Giroux, New York, 2005
České vydanie: Friedman, Thomas, L.: „Svět je plochý“, Academia, Praha 2007
Smith, Adam: "An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations", Hackett Publishing Co., London, New York, 1993
České vydanie: Smith, Adam: "Pojednání o podstatě a původu bohatství národů", Liberální institut, Praha, 2001
Collier, Paul: Miliarda nejchudších, Vyšehrad, 2009
Moyo, Dambisa: Dead Aid. Why Aid is not Working and How that is a Better Way for Afrika, Farrar, Straus and Giroux, 2009
Diskusia
Počet príspevkov v diskusii je 5. Zobraziť celú diskusiu.
Kia-Hyundai je jeden koncern, tak ako napriklad PSA je Peugeot aj Citroen. To že Žilinská továreň je Kia je síce pravda,ale vyrábajú sa tam aj modely Hyundai napríklad ix.35.
Myslim ze nazov automobilky nie je podstatny, islo o priklad, ze velke firmy presunuli svoju vyrobu na Slovensko kvoli lacnejsim nakladom. Tak naco riasit nazvy? Ved je to jedno ci KIA alebo kto. KIA je postavena na zelenej luke, VW su byvale bratislavske automobilove zavody.
HYUNDAI kupil KIU ale stale bude bude vidiet znacku bud HYUNDAI alebo KIU tak isto ako bude stale GM a OPEL….
Ked dosla KIA na SVK dosla aj HYUNDAI.
Hyundai je vlastnik KIE ...
myslím, že v prednáške je chyba, pretože pokiaľ viem, je to KIA a nie Hyundai medzi automobilkami ktoré prišli na SVK