Ctení študenti, v dnešnej prednáške sa už nebudeme venovať teórii a prejdeme ku konkrétnym príkladom. Dnes si opíšeme situáciu v Španielsku, Portugalsku a na Slovensku. Všetky majú vysokú nezamestnanosť, no spúšťačom je vždy iný mix systémových problémov.
Začnime najväčšou krajinou, Španielskom. Problémový stavebný sektor sa na HDP krajiny pred krízou podieľal 16%. Ešte v roku 2007, teda rok pred vypuknutím krízy, bola miera nezamestnanosti v krajine mierne nad 8%, avšak dlhodobá nezamestnanosť dosahovala iba 1,7%. Bolo to spôsobené cyklickou nezamestnanosťou vyvolanou zákonníkom práce, ktorý garantuje vyplácanie 70% príjmu vo forme dávky v nezamestnanosti. Pomerne vysoké odvody motivovali k práci „na čierno“, no to bolo prehliadané. Krajina mala ako jedna z mála v Európe prebytkový rozpočet a dá sa povedať, že pred krízou sa jej do veľkej miery darilo dobre, hoci do značnej miery za to mohla už spomínaná bublina v stavebníctve. Teda problémom bol rast cez vytváranie nových pracovných miest s nízkou produktivitou práce. V Španielsku pred krízou rástli mzdy približne 4 krát rýchlejšie ako produktivita práce.
Po nástupe krízy sa takýto systém začal rúcať. V krajine bolo porovnateľné množstvo prázdnych domov, ako v celom USA a ceny nehnuteľností začali veľmi rýchlo klesať, ako ukazuje nasledujúci graf priemernej ceny metra štvorcového v priebehu rokov 1993 až 2011.
(Zdroj: http://www.globalpropertyguide.com/real-estate-house-prices/S)
Nezamestnanosť raketovo rástla a hoci snahy vlády zvrátiť daný stav v krajine boli úprimné a zaviedlo sa mnoho reforiem, nahromadené problémy to neodvrátilo. Iba približne polovica ľudí v krajine má ukončenú strednú školu, čo vytvára problémy pri hľadaní práce na trhu, kde voľných pracovných miest je v súčasnosti ako šafranu.
Prejdime na Portugalsko. Pred krízou sa miera nezamestnanosti v krajine pohybovala v rozmedzí 8 – 9%, avšak dlhodobá nezamestnanosť bola mierne nad 4%, na čo mal čiastočný vplyv zákonník práce, na rozdiel od Španielska, kde bola dlhodobá nezamestnanosť nízka. Produktivita práce v Portugalsku dosahovala veľmi nízke čísla. Pre porovnanie priemerný zamestnaný Slovák vyprodukoval už v roku 2007 vyššiu pridanú hodnotu ako priemerný Portugalec.
Aj vďaka pomerne nízkemu daňovému zaťaženiu práce a hospodárskemu rastu v rokoch 1990 až 2004 sa nezamestnanosť v krajine pohybovala medzi približne 4% a 7,5%. Takto nízke miery nezamestnanosti vytvárali vysoký tlak na rast miezd, čo vyvrcholilo pred krízou tým, že hoci Portugalec vyprodukoval menej ako Slovák, zarábal dva krát viac peňazí.
Po nástupe krízy ekonomika v takomto nastavení nedokázala konkurovať, čo viedlo k rušeniu pracovných miest. Krajina zápasí na Európske pomery s nízkou kvalitou ľudského kapitálu. Negramotných je 4,5% mužov, skoro 9% žien a strednú školu má ukončenú iba 27,5% ľudí. I keď na ich obranu, univerzity majú kvalitnejšie ako my. Krajina stále bojuje s nízkou konkurencieschopnosťou a tomu zodpovedajú aj dôsledky na jej pracovný trh.
Pozrime sa na Slovensko. Vývoj v minulosti sme si už ilustrovali v predchádzajúcich trimestroch, preto to iba zhrniem. Pred vypuknutím krízy nezamestnanosť klesla vďaka vysokému rastu hospodárstva na 9,5%, teda na historicky najnižšiu úroveň, keďže aj v roku 1991 pred osamostatnením krajiny dosahovala až 12%. Problém však bol a stále je s dlhodobou nezamestnanosťou, ktorá zo spomínaných 9,5% percenta predstavovala viac ako polovicu a bola na úrovni 6,6%.
Neistý vývoj v krajinách odoberajúcich slovenské výrobky poznačil rozhodovanie u manažérov podnikov v našom hospodárstve. Ilustruje to vývoj za rok 2010, kedy hospodárstvo vzrástlo o 4,2%, no na konci roka bola nezamestnanosť na rovnakej úrovni ako na konci roka predchádzajúceho, presne 14%. Teda zamestnávatelia sa báli o budúcu úroveň zákaziek a radšej vyťažili viac zo svojich už prijatých zamestnancov a neprijímali ďalších. Na Slovensku zostáva problémom predovšetkým časť obyvateľstva, ktorá je postihnutá dlhodobou nezamestnanosťou a jej umiestnenie na pracovný trh. Tejto téme sa však budeme viac venovať neskôr.
V nasledujúcej prednáške si povieme niečo viac o situácií zamestnancov na Slovensku pred rokom 1987. Ďakujem za pozornosť, dovidenia.
Diskusia
Diskusia je zatiaľ prázdna.