Ako sme si povedali už v predchádzajúcich príspevkoch, globalizácia znamená len dve istoty – že miera neistoty bude narastať a že miera a intenzita globálnej konkurencie bude taktiež rásť. Z toho vyplýva, že pružní a pripravení na tieto podmienky budú z takéhoto prostredia profitovať a tí ostatní budú, aspoň relatívne, strácať.
Položme si dve otázky. Čo na vyššie uvedených záveroch zmenila kríza? Čo to znamená byť pružný a pripravený, teda čo sú najdôležitejšie predpoklady úspechu v globálnej konkurencii?
Kríza ukázala, že závery o raste neistoty a intenzity konkurencie sa nezmenili, naopak budú platiť ešte silnejšie a intenzívnejšie ako pred ňou.
Kríza vznikla najmä v dôsledku pumpovania nadmerného množstva peňazí do ekonomiky, kvôli podpore spotreby a zadlžovania, kvôli všade rozšírenému morálnemu hazardu. Morálny hazard znamená také riskantné chovanie, kedy sa riskujúca strana spolieha na to, že prípadné straty neponesie sama, ale že ich bude zdieľať s niekým iným, väčšinou s daňovníkmi alebo spotrebiteľmi. Presne to sa aj stalo. Správanie sa bánk pred krízou a ich záchrana štátom po nej je najznámejší a najsmutnejší príklad morálneho hazardu.
Keď si to zosumarizujeme, nadmerná emisia peňazí, podpora spotreby a zadlžovania a morálny hazard vlastne znamenajú zmäkčovanie podmienok súťaže. K takémuto zmäkčovaniu dochádzalo nielen pred krízou, ale aj po nej, pretože rôzne záchranné balíky (bailouty) znamenajú zmierňovanie a zmäkčovanie možných dôsledkov krízy.
Kríza znamená obrovský nárast insolventnosti a zadlženosti ľudí, podnikov, ale aj štátu. Ľudia a firmy platia menej priamych aj nepriamych daní a štát sa navyše po kríze zadlžuje aj preto, že pumpuje obrovské množstvo peňazí do rôznych záchranných balíkov. Výdavky štátu sa teda zvyšujú, príjmy však klesajú. To sa však nedá donekonečna. Už teraz je situácia vážna a zďaleka nielen v Grécku. Takmer všetky vyspelé krajiny sú zadlžené do takej miery, ako ešte nikdy predtým v histórii (v mierových časoch).
Jedinou rozumnou a reálnou alternatívou ako z bludného kruhu von je znižovanie deficitov a dlhov, úspory, škrty vo verejných výdavkoch, reformy, najmä také, ktoré umožnia zvládnuť náklady spojené so starnutím populácie. To ale znamená pritvrdenie podmienok, teda zintenzívnenie miery súťaže a konkurencie. Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že vo svete je stále nepomer medzi kapacitami výroby a služieb (teda ponukou) a reálnym budúcim dopytom. Bude musieť dôjsť k čisteniu trhov a teda aj k zníženiu nadmerných kapacít. V takejto situácii bude súťaž o kapitál a investície ešte rádovo ťažšia, ako to bolo v predkrízovom období.
Čo to znamená pre nás? Najmä to, že rozumná, zodpovedná a kompetentná politika bude ešte dôležitejšia ako v minulosti. Najdôležitejšie predpoklady úspechu v budúcej zostrenej globálnej konkurencii budú nasledovné:
- Zdravé verejné financie, teda nízke deficity v čase konjunktúry, potreba vyrovnaných, resp. prebytkových verejných rozpočtov, relatívne nízky verejný dlh
- Dobré a stále sa zlepšujúce podnikateľské prostredie, najmä nízke dane a odvody, vysoká vymožiteľnosť práva, pružné trhy, najmä pružný trh práce, pružný vstup a výstup z podnikania, nízka miera byrokracie, regulácie a korupcie, kvalitná verejná správa a dobré fungovanie verejných inštitúcií
- Vzdelanie, veda, výskum a informatizácia, najmä kvalitné školstvo, veda a výskum, rozvinutá informatizácia, prepojenie vedy a výskumu s praxou
Každú vládu by sme mali posudzovať a hodnotiť najmä podľa toho, ako napĺňa vyššie uvedené priority. Od ich napĺňania totiž bude záležať, ako sa budeme mať my, naše deti a deti ich deti.
Pozn.: Správne odpovede na niektoré otázky z testu nie sú zámerne obsiahnuté v texte prednášky. Dôvodom je snaha motivovať študentov k doplnkovému samoštúdiu a čiastočne tak (ako vyplynulo z reakcií a požiadaviek študentov) zvýšiť náročnosť testových otázok.
