Fico má pravdu, médiá zlyhávajú - Univerzita pre moderné Slovensko

Predseda vlády opakovane útočí na médiá. Najlepšie ilustrujú jeho vzťah k médiám a novinárom adjektíva, aké im dáva. Stihol toho za niečo vyše roka dosť – novinárske chrapúnstvo, mediálni kibici, duchovní bezdomovci, hyenizmus, slizký had, pisálkovia, špinaví hajzli. 

Vláda prijala v apríli tohto roka stanovisko, v ktorom sa sťažuje na neobjektívnosť médií a v septembri sa dokonca uskutočnilo mimoriadne rokovanie vlády k situácii v médiách, kde vláda obvinila slovenské médiá z vlámania sa k ministerke Tomanovej a prijímania úplatkov od súkromných spoločností.

Iste, napätie medzi vládou a médiami v slobodnej spoločnosti bolo, je a aj bude. Sme toho svedkami v každej slobodnej, demokratickej krajine. Obávam sa však, že útoky R. Fica a jeho vlády na médiá sa vymykajú z toho, čo je bežné a normálne v demokratických krajinách. Pritom by vlastne mohol byť spokojný, médiá totiž zlyhávajú, ale nie v jeho neprospech.

Porovnajme si stručne dve kauzy Grossov byt a Ficov byt a spôsob akým ich uchopili médiá v Česku a na Slovensku.

V januári 2005 denník Mladá fronta dnes prvýkrát písal o Grossovom byte. Vtedajší predseda vlády si pár rokov predtým kúpil byt za 4,2 mil. Kč. Nevedel jasne preukázať odkiaľ na byt zobral. Médiá (všetky, nie len MFD) sa do neho zahryzli, Gross sa zamotával, médiá nepopustili a takmer presne o tri mesiace, v apríli 2005 už bol premiérom J. Paroubek.

Že išlo naozaj o buldočie zahryznutie sa, svedčia čísla. Od 20.1.2005, kedy o kauze prvýkrát informovala MFD do 26.4.2005, kedy Grossa na premiérskej stoličke vymenil Paroubek, sa tejto kauze priamo, alebo sprostredkovane venovala MFD viac ako 600 krát a Hospodářské noviny viac ako 100 krát. A hrali to sa samozrejme všetky české médiá.

Nový byt kúpil aj R. Fico. Médiami prebehlo, že ostatné byty v dome boli odkúpené štandardne, kým Ficov cez „prevod práv a povinností“, čo je netransparentný spôsob, ktorý neumožňuje zistiť kto a za akých podmienok vlastne byt kúpil. Denník Plus 1 deň naviac zistil, že dom stavala firma Ikores, teda tá istá firma ktorá sponzorovala Smer a odkedy je Ficova strana vo vláde, dostáva od štátu jednu lukratívnu zakázku za druhou, všetky bez verejnej súťaže. Najväčším sústom je vojenský archív v Trnave za 1 mld. Sk. Ficov byt smrdí viac ako Grossov, médiá to však, okrem jedného článku spomínaného denníka a jedného článku týždenníka od toho istého vydavateľa, nechávajú nepovšimnuté. 

Iný príklad. Týždenník Trend v apríli tohto roka zverejnil reportáž „Ako sa bačuje za Valentoviča...“ o tom, že koncom roka 2006 dostali nemocnice v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, najmä fakultné, prídel peňazí na investície. Nakupovali prístroje, najmä oftalmologické, spolu za 250 miliónov korún, bez súťaže, za premrštené ceny. Iba v troch prípadoch zo štyridsiatich veľkých obstarávaní sa súťaže zúčastnil viac ako jeden uchádzač. Reportéri týždenníka Trend si dali prácu a porovnali ceny, za ktoré sa nakupovalo s cenami, ktoré boli schopné ponúknuť iné firmy, prípadne s cenami, za ktoré nakupovali súkromné, alebo neziskové nemocnice. Výsledok? Predraženie pri jednotlivých nákupoch bolo od 30% až do 140%. 

Trend zistil aj ďalšie zaujímavé veci. Niektoré predražené prístroje sa nedodávali priamo od výrobcov, ale cez sprostredkovateľa. Napríklad výrobca sterilizátorov, firma Johnson & Johnson, napriek tomu, že má silnú vlastnú obchodnú skupinu, dodala prístroje cez košickú firmu Neomad, ktorá dovtedy nemala vo vestníku žiaden záznam, že by niečo do zdravotníctva dodávala.

Tajnička sa volá Dušan Mach, majiteľ firmy, ktorý predtým vo firme Fakon podnikal s dnešným predsedom parlamentu Pavlom Paškom a vládny SMER ho nominoval aj do dozornej rady Transpetrolu. Mach pritom nie je jediné meno, ktoré spája kauzy predražených nákupov s Pavlom Paškom.

Jedna z nemocníc, ktorá predražene nakupovala je košická fakultná nemocnica L. Pasteura, kde má verejné obstarávanie, teda aj spomínané predražené nákupy, na starosti jeho synovec. Je známe, že Paška má na dianie v rezorte zdravotníctva silný vplyv a jeho predĺženou rukou je poradca ministra zdravotníctva, košický (aká náhoda) podnikateľ s produktmi pre oftalmológiu (ďalšia náhoda) Juraj Šutta. Práve on komunikoval za ministerstvo s vedeniami nemocníc pri vyššie uvedených predražených nákupoch. Trend dokonca odhalil aj prepojenie tohto človeka na firmu Carl Zeiss, ktorá dodávala väčšinu predražených oftalmologických prístrojov.

Výborný článok, plný dôkazov, argumentov, čísiel, ktoré dokazujú korupciu, klientelizmus, nehospodárnosť s priamym prepojením na druhého najvyššieho ústavného činiteľa a podpredsedu najsilnejšej vládnej strany. Ohlas v iných médiách? Nulový, okrem vyššie uvedeného článku nič.

Áno, Fico má pravdu, médiá zlyhávajú. Môže byť spokojný, zlyhávajú v jeho prospech.

P.S. Mimochodom, je to náhoda, že problémy so štátnou mocou majú práve vydavatelia Trendu a Plus 1 deň a Plus 7 dní? Trend čelí v dôsledku nezmyselného, likvidačného rozhodnutia sudkyne existenčným problémom a vydavateľ plusiek vyšetrovaniu vo veci neoprávneného nakladania s osobnými údajmi.