Fico nie je silný premiér - Univerzita pre moderné Slovensko

Proti. Exminister financií a podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš:

Všetci analytici, politológovia a novinári sa zhodujú v tom, že Robert Fico je silný premiér. A sú na to pádne argumenty. Jeho pozícia v rebríčkoch popularity je bezkonkurenčná, jeho strana, ktorá je vnímaná ako naozaj "jeho“ strana, strana jedného muža, je vo vláde vysoko dominantná (11 kresiel zo 16). Jeho koaliční partneri sú v slabšej pozícii aj preto, že ich jedinou prioritou je zotrvanie vo vláde za každú cenu a pre niektorých iných potenciálnych partnerov sú neprijateľní. Opozícia v prieskumoch nedokáže konkurovať a musí riešiť aj svoje vlastné problémy. Ak si k tomu pripočítame veľmi hrmotnú, robustnú politiku, plnú silných gest a vyhlásení, je jasné, prečo a ako vzniká dojem, že Robert Fico je veľmi silný premiér.

Ja si dovolím tvrdiť, že to tak nie je. Za silného premiéra považujem takého, ktorý je schopný nielen získať moc, ale aj presadiť svoju víziu. Takého, ktorý svojej vízii verí a má vôľu, ale aj odvahu pobiť sa pri jej presadzovaní a riskovať aj stratu popularity a v konečnom dôsledku stratu moci. Každý politik raz moc stratí, dôležité je, ako s ňou naloží, čo pre svoju krajinu urobí.

Ak hovorím o vízii, tak mám samozrejme na mysli víziu pre krajinu a vychádzam z predpokladu, že líder (premiér) chce pre svoju krajinu len to najlepšie. To samozrejme nevylučuje možnosť, že vízia môže byť pre krajinu škodlivá. Dejiny sú plné príkladov zmysluplných, aj škodlivých vízií.

Takže po poriadku. Robert Fico je nepochybne silný premiér, čo sa týka schopnosti získať a (zatiaľ aj) udržiavať si moc. Má však nejakú víziu? A ak ju má, má aj vôľu a odvahu túto víziu presadzovať?

Robert Fico rád zdôrazňuje, že jeho víziou je silný sociálny štát. Som presvedčený, že je to vízia nesprávna, som však ochotný uveriť, že Fico je presvedčený, že je to pre krajinu tá najlepšia vízia. Presadzuje ju? Nie, naopak. Silné sociálne štáty majú vysoké dane a podiel verejných výdavkov na HDP vyše 50 %, Fico prebral krajinu v roku 2006 s podielom 37,2 %. Za jeho vlády však prerozdeľovanie nerastie, naopak, ďalej klesá. V roku 2007 to bolo 35,7 % a jeho vláda predpokladá, že do roku 2010 to klesne až na 32,6 % (zdroj: Konvergenčný program SR, schválený vládou v novembri 2007). Prázdnotu floskuly o silnom sociálnom štáte pekne ilustruje aj fakt, že sociálne výdavky rastú vo verejnom rozpočte na rok 2008 o 2 % (teda menej ako inflácia), kým celkové verejné výdavky rastú o takmer 10 %. Alebo skutočnosť, že za dva roky Ficovej vlády neboli ani o korunu valorizované detské prídavky, a to napriek tomu, že ceny (najmä potravín) rastú a chudobou sú najviac ohrozené mnohopočetné rodiny s malými deťmi.

Takže, čo sa týka Ficovej vízie, sú len dve možnosti - buď žiadnu nemá (a sociálny štát je len marketingová bublina), alebo nie je schopný ju presadiť. To je silný premiér?  

Absencia vôle a odvahy presadzovať svoju víziu, alebo dokonca absencia vízie ako takej je zrejmá aj v súvislosti s tým, čo sa deje v daňovej oblasti. Ak by Fico naozaj chcel silný sociálny štát, musel by zvýšiť dane. To by však nebolo populárne. Znamenalo by to riziko straty moci. A zdá sa, že práve moc a jej udržanie je jedinou víziou premiéra, alebo aspoň omnoho silnejšou víziou ako sociálny štát.  

Peknou ukážkou skutočnej odvahy a sily premiéra Fica je aj skutočnosť, že za dva roky vo funkcii sa ani jediný raz (!) nezúčastnil žiadnej diskusie v médiách za prítomnosti oponenta z opozície. Môže byť zbabelý premiér silným premiérom? 

Tlačový zákon, neustále útoky na médiá a novinárov a postupné ovládnutie verejnoprávnych médií sú tiež dôkazom slabosti, nie sily a odvahy.

Naviac, silný politik, tobôž silný premiér, musí byť slobodný. To, čo sa dialo v druhej polovici júna 2008 v súvislosti s ministrom Počiatkom, svedčí o tom, že Robert Fico slobodný nie je. Moc a sila finančných a podnikateľských skupín stojacich za ministrom Počiatkom je zjavne väčšia ako moc a sila predsedu vlády. 

Odvaha a skutočná sila teda nášmu premiérovi zjavne chýbajú. Najlepšie svedčia silácke gestá, ktoré sú o to častejšie a hrmotnejšie, o čo viac chýbajú naozajstná sila a odvaha. Opýtajte sa psychológov, potvrdia vám, že jedno s druhým súvisí.  

(Zdroj: Hospodárske noviny, 4.7.2008, Mikloš Ivan)