Reči a činy
Pondelok, 28. 3. 2011
Spomenul som si na jednu z predvolebných televíznych diskusií s vtedajším ministrom financií Počiatkom. Témou bola grécka pôžička a kritizoval som súhlas vlády s ňou. Počiatek mi vtedy tvrdil, že sa nám ľahko kritizuje, ale že keby sme vládli, tak by sme ju za rovnakých podmienok odsúhlasili aj my. A že keď náhodou po voľbách budeme vládnuť (v čo neveril), tak ju aj tak schválime.
Na našu kritiku ohľadom nespravodlivého podielu Slovenska na gréckej pôžičke a na ochrannom vale zase tvrdili, že nič iné sa vyrokovať nedalo a že keby sme boli rokovali my, iné podmienky by sme nedosiahli.
Prvé Počiatkove tvrdenie, že po voľbách sklapneme opätky a grécku pôžičku schválime, sme vyvrátili hneď po voľbách. Druhé tvrdenie, že sa nedali vyrokovať iné podmienky účasti Slovenska na týchto programoch, sme definitívne vyvrátili minulý týždeň.
Zasadnutie ministrov financií eurozóny (eurogroup) 21. marca schválilo nový distribučný kľúč a následne bol tento aj definitívne potvrdený na Európskej rade v piatok. Podľa neho bude podiel Slovenska na Európskom stabilizačnom mechanizme o 17 percent nižší, ako bol ten, s akým súhlasili Počiatek s Ficom. Problém je totiž v tom, že akceptovali rozdelenie účasti jednotlivých krajín podľa podielu na kapitáli v ECB. A ten sa vypočítava z 50 percent podľa výšky HDP a z 50 percent podľa počtu obyvateľov.
Ak sa však skladáme podľa počtu obyvateľov, tak to znamená, že chudobné krajiny platia vo vzťahu k sile svojej ekonomiky omnoho viac ako krajiny bohaté. Je to dané tým, že napríklad podiel Slovenska na HDP eurozóny je 0,7 percenta, ale na počte obyvateľov je to 1,64 percenta. To potom vedie k tomu, že ak by bol tento kľúč akceptovaný aj pre nový záchranný fond, tak pri efektívnej úverovej kapacite 500 miliárd eur by bol podiel estónskeho príspevku 9,2 percenta HDP, podiel slovenského príspevku 7,9 percenta HDP, kým podiel Luxemburska len 3,3 percenta HDP. A to by bolo, iste uznáte, absurdné. Podobne absurdné, ako keby chudobný človek platil daň z príjmu 30 percent a bohatý človek 10 percent.
Otvoril som preto tento problém na rokovaniach v Bruseli, napísal som list všetkým mojim kolegom ministrom financií a napokon sa nám spolu s Estónskom a Slovinskom podarilo presadiť dobrý kompromis. Neprešiel síce náš návrh, aby počet obyvateľov vôbec nebol zahrnutý v kľúči, ale napokon aj estónsky návrh, podľa ktorého sa váha počtu obyvateľov znížila z 50 percent na 12,5 percenta pre nás znamená značnú úsporu.
Nedalo by sa to, ak by sme pokračovali v politike Fica a Počiatka - doma napínať svaly a v Bruseli so stiahnutým chvostom zrážať opätky.
