Na začiatku nášho cyklu som si dal záväzok, že urobím niečo pre svoje zdravie, aby som zlepšil svoj vlastný BMI index:

• Chodil som na crossfit (www.kettlebell.sk), snažil som sa trikrát týždenne, ale nie vždy to vyšlo, takže v priemere som chodil si 2 x týždenne
• Začal som sa zdravšie stravovať, viac zeleniny, či zdravých potravín, napr. ako tofu. 
• Ale, ako mi stále hovoria moji kolegovia, dávam si priveľa cukru do čaju...

Takže moja váha klesla z 94 na 93 kg. Hoci priznám sa, že pred Veľkou nocou to bolo už aj 92 kg, ale Veľká noc je Veľká noc.

Ak by som bol klientom Plánu MEDIPARTNER, tak by som za tieto moje aktivity a mierny pokles váhy možno dostal aj nejaké body...

2. Koľko klientov má dnes Plán MEDIPARTNER?

Kým full risk kapitácia ako platobný mechniazmus pre všeobecných lekárov v Košiciach a okolí funguje od 1.7.2012, tak motivačný program Plánu MEDIPARTENR bol spustený v októbri 2012.

Dnes má skoro 7000 klientov. Všetci klienti musia spĺňať 2 základné požiadavky:

• Sú poistencami zdravotnej poisťovne Dôvera
• Ich všeobecný lekár sa zúčastňuje Plánu MEDIPARTNER

Tabuľka 1. Bývam v Košiciach a v okolí Košíc, ako sa môžem stať klientom Plánu MEDIPARTNER?

3. Aké výhody získali klienti pri registrácií do Plánu MEDIPARTNER?

Vstupom do Plánu získali títo poistenci možnosť využívať výhody, ktoré Plán ponúka:

• Možnosť využívať objednávkový systém
• Body a odmeny za starostlivosť o zdravie
• Partnerská sieť lekárov a nemocníc Plánu

4. Ako sa registrovať do Plánu MEDIPARTNER?

Registrovať sa môžete priamo u všeobecného lekára, ktorí patrí do Plánu alebo na pobočkách ZP Dôvera v Košiciach a okolí.

5. Ako funguje objednávkový systém?

Bežne sa stáva, že v čakárni strávite aj niekoľko hodín. Klienti Plánu môžu tento čas využiť lepšie.

Môžu sa totiž bezplatne objednávať na presné termíny vyšetrení, a to k všetkým lekárom, ktorý patria do siete Plánu MEDIPARTNER. Klientom sa snažíme garantovať čakaciu dobu 15 minút.

Je to 53 všeobecných lekárov v Košiciach okolí a vybraní špecialisti v Nemocnici s poliklinikou Košice – Šaca a Železničnej nemocnici s poliklinikou v Košiciach.

6. Ako sa objednať na termín?

• Buď priamo u všeobecného lekára 
• Alebo cez infolinku MEDIPARTNER, čo je asistenčná služba, ktorá je k dispozícii klientom i všetkým, ktorí sa chcú o Pláne informovať 
• Či cez osobnú stránku na portáli www.medipartner.sk, ktorú získava každý klient pri registrácii do Plánu 

Na týchto miestach môžu klienti svoj termín i zmeniť či zrušiť, ak to potrebujú.

7. Čo sú to body a odmeny za starostlivosť o zdravie

Za to, že sa o seba a o svoje zdravie staráte Vás bežne nikto neodmení. V pláne MEDIPARTNER je to inak. Klientov odmeňujeme práve za starostlivosť o zdravie. Body získavajú už pri vstupe do Plánu a to konkrétne 1200 bodov.

Ďalšie body získavajú za:

• Povinné očkovania
• Preventívne prehliadky
• Využívanie objednávkového systému
• Odporúčanie Plánu inému klientovi
• Splnenie dohody s lekárom, čo môže byť napríklad zníženie hmotnosti či cholesterolu, alebo dodržiavanie predpísanej liečby

8. Je možné body aj stratiť?

Body je možné aj stratiť, a to za porušovanie pohybov v Pláne, teda za:

• Návštevu špecializovaného lekára bez vedomia Vášho všeobecného lekára
• Návštevu špecialistu mimo siete Plánu
• Hospitalizáciu bez vedomia Vášho všeobecného lekára

Ak sa však jedná o akútnu hospitalizáciu o porušenie pravidiel Plánu sa nejedná. Rovnako je to pri návšteve gynekológa, očného lekára zubára, psychiatra či Vášho osobného lekára. To je špecialista, ktorého navštevuje klient pravidelne.

9. Aký je výmenný kurz body/EUR?

Výmenný kurz bodov Plánu MEDIPARTNER je takýto: 100 bodov = 1 EUR

Tieto body a odmeny sa kumulujú na osobnom účte klientov. Ten si môžu kontrolovať na svojom osobnom účte na portáli www.medipartner.sk alebo sa informovať na infolinke.

10. Ako je možné využiť body MEDIPARTNER?

Body si klienti zamenia za nákupné poukážky, ktorými môžu uhradiť časť ceny za služby či produkty u našich partnerov. Poukážku si opäť možno vygenerovať cez osobnú stránku či pomocou asistentov na infolinke (02/ 2051 0810).

Využívať poukážky môžu klienti vo vybraných:

• Lekárňach
• Optikách
• Fitness a wellness centrách
• Či v nemocniciach a u lekárov Plánu

11. Čo je výhodou siete lekárov a nemocníc Plánu?

Lekári zapojení do Plánu medzi sebou komunikujú, a tak môžu lepšie koordinovať liečbu svojich pacientov. Tak predchádzajú i zdvojeným vyšetreniam či zdvojenej liečbe.

Pre klientov to znamená šetrenie:

• Času
• Peňazí
• Zdravia

12. Čo Plán MEDIPARTNER pripravuje pre svojich klientov v budúcnosti?

V blízkej budúcnosti pripravujeme ďalšie aktivity, a to Programy Zdravia. Tie slúžia na po pomoc tím, ktorí chcú znížiť svoj cholesterol, prestať fajčiť, schudnúť, či zbaviť sa bolesti chrbtice.

Absolvovaním takéhoto programu urobia klienti niečo pre svoje zdravie a zároveň budú za to i odmenení.

Ďalej pripravujeme nadštandard členstva v Pláne  - Klub MEDIPARTNER. Tento už bude spoplatnený a za to bude poskytovať klientom ešte viac výhod.

13. Zhrnutie.

Čo prináša Plán MEDIPARTNER klientom?

• Šetrí čas pri návšteve lekára
• Odmeňuje ich za starostlivosť o zdravie a tým ich motivuje starať sa lepšie o svoje zdravie
• Poskytuje im možnosť využívať sieť lekárov, ktorí medzi sebou komunikujú
• Viac informácií nájdete na www.medipartner.sk.

14. Rozlúčka a poďakovanie

Ďakujem Vám veľmi pekne za Vašu pozornosť počas všetkých 8 prednášok cyklu „Inovácie pre lepšie zdravotníctvo“.

Chcel by som veľmi pekne poďakovať mojim kolegom Angelike Szalayovej, Tomášovi Szalayovi a Katke Skybovej za aktívnu účasť na prednáškach 6, 7 a 8. Zároveň by som chcel poďakovať Tomášovi Szalayovi za réžiu, výbornú kameru a finálny strih všetkých prednášok. Bez jeho pomoci by tento cyklus nevznikol. A ešte jedno dôležité poďakovanie – ďakujem veľmi pekne Peťovi Balíkovi, senior analytikovi HPI za vynikajúce preklady všetkých prednášok do angličtiny.

Ak by ste mali akékoľvek otázky, prosím neváhajte ma kontaktovať na pazitny@hpi.sk. Ak máte záujem o zdravotnú politiku a dianie v slovenskom zdravotníctve, prosím sledujte nás na www.hpi.sk alebo na facebooku.

Lúči sa s Vami Peter Pažitný a buďte zdraví!

Týchto 8 tém bol MINI – kurz v oblasti, o ktorej ste si možno mysleli, že ju už máte dávno v malíčku. Ale o čom ste možno nikdy nerozmýšľali je fakt, že tá oblasť je systémová a dlhodobá.

Prečo hovorím o MINI - KURZE? Preto lebo vzdelávanie v oblasti finančnej gramotnosti je celoživotný proces a nie jednorazový akt.

Ja osobne sa touto problematikou zaoberám na profesionálnej úrovni už vyše 3 rokov. Zisťujem, ako mladí ľudia už počas štúdia na stredných a vysokých školách naberajú základy FG prostredníctvom nášho e – learningového vzdelávania, školení a počítačového simulátora HRA O ŽIVOT, kde si človek nasimuluje svoj vlastný život, aby vedel reagovať na všetky životné situácie, ktoré ho ešte len čakajú. Čiže svojím spôsobom trenažér života.

Poďme si teraz spoločne zrekapitulovať, o čom sme sa tu v predchádzajúcich témach rozprávali.

Finančná gramotnosť je systémovo rozložená, skladá sa z 5 princípov, pričom ani jeden z nich nemôže byť vynechaný. Ale dôležitejšie je, že 5 princípov finančnej gramotnosti je využiteľných v každej sfére života (peniaze, práca, kariéra, vzťahy, škola...)

Ja som si pre vás na koniec tohto trimestra ako bonus vybral pohľad, ako sa pozerať na FG z pohľadu podnikateľa. Podotýkam, týmto textom som vyhral túto súťaž o lektora pre UPMS.

Skúsme sa pozrieť na finančnú gramotnosť z pohľadu podnikania. Podnikateľ, ktorý predtým než začne podnikať musí najprv danému oboru ROZUMIEŤ. To, že už tomu oboru dostatočne rozumie a je v ňom dobrý, tak automaticky na tom začína ZARÁBAŤ. Vie už veľmi dobre, že ako náhle niečomu rozumie tak mu to prinesie na oplátku aj určitú sumu peňazí.

Tým, že podnikateľ zarába, tak zisťuje, že jeho informácie o obore jednoducho na to, aby bol konkurencieschopný už nestačia. A tak automaticky začne SPORIŤ, čo znamená sporiť si peniaze, vzdelávať sa v obore, získavať stále viac informácií pre rozkvet jeho podnikania, stretávanie sa so zaujímavými ľuďmi a následne získanie nových kontaktov, vzťahov a ich využitia za účelom vyššie spomenutého bodu ZARÁBANIA.

V prípade, že podnikateľ už rozumie špičkovo oboru, zarába v ňom, nasporil si peniaze a získal ešte lepšie vedomosti napr. z riadenia a vedenia ľudí, z legislatívy, získal nové kontakty pre podnikanie, tak automaticky to začne učiť svojich zamestnancov (manažérov) tým, že začne INVESTOVAŤ. Začne investovať svoje peniaze do nákupu nových strojov, svoj čas do svojich riadiacich zamestnancov, ktorí riadia podnik počas podnikateľovej neprítomnosti, aby sa približovali jeho úrovni a zvládali riadiace povinnosti.

Ako náhle podnikateľ svoje vedomosti posunul ďalej, je potrebné, aby svoje podnikateľské impérium OCHRÁNIL.  Ochrániť svoje peniaze musí hlavne pred infláciou a štátom, ale samozrejme aj pred rôznymi lákavými ponukami, špekulantmi, ktorí čakajú na to, kedy konečne podnikateľ spraví chybu vo svojom podnikaní, a nepodarí sa mu nechať pokope všetky princípy finančnej gramotnosti. Stačí, že iba jeden jediný princíp vynecháme a je tu PROBLÉM.

História vypovedá o tom, že národy, ktoré sa zaujímali o finančnú gramotnosť  vždy prosperovali. Prispeli k rozvoju ľudstva a obohatili ho o nové formy obchodu. Naopak, tam kde sa zanedbávalo vzdelávanie o financiách, vládla chudoba, barbarstvo a stagnácia. Ani po tisíckach rokov sa postoj ľudí k financiám veľmi nezmenil. Stále je to tabuizovaná oblasť, o ktorej sa vraj nepatrí v spoločnosti rozprávať pred druhými. 

Prečo sa vzdelávať vo finančnej gramotnosti? To je jasné! Veď predsa najlepším poradcom pre vás môžete byť len vy sám, lebo najlepšie poznáte svoju situáciu. Ak máte potrebné informácie, dokážete optimálne reagovať na všetky zmeny. Nemusíte vedieť všetko, stačí keď viete, kde máte hľadať potrebné informácie a s kým máte možnosť to skonzultovať.

Internet priniesol ďalšiu vymoženosť. Online video kurzy, tzv. e - learning. Na to, aby sa mohlo overiť skutočné zvládnutie nadobudnutých poznatkov existujú maklérske spoločnosti, ktoré vám môžu poslúžiť ako školská dielňa. Taktiež môžete využívať aj online testovanie. Nič však nenahradí prax. Ak to naozaj myslíte vážne, odporúčam vám ísť do praxe a ktovie, možno sa Vám to zapáči a viete navýšiť svoj terajší príjem. Tým pádom dostanete svojho osobného trénera, ktorý Vám dáva okamžitú spätnú väzbu. Tento uzavretý vzdelávací systém podstatne urýchľuje proces učenia a jeho efektivitu. Učiť sa môžete prakticky stále, keď máte voľný čas alebo popri mimoškolských alebo mimopracovných aktivitách, záľubách, cestovaní, športe a odpočinku. 

Poďme si teda ešte zhrnúť tú našu finančnú gramotnosť do takého DESATORA:

1. Učte sa rozumieť peniazom – FG

    -V prvom rade sa učte a pochopte, čo peniaze sú a čo je hodnota.

2. Urobte si rozpočet, zapisujte výdavky

    -Aby príjmy a výdaje boli v poriadku. Viesť si rodinný rozpočet.

3. Pracujte a zarábajte peniaze

    -Ale nie hocijako, minimálne ako SZČO.

4. Sporte si a otvorte si účet v banke

    -Nie hocikde, tam kde vám to aj zarába a účet v banke, ktorý je pre vás výhodný. Mal by pre vás slúžiť iba ako elektronická peňaženka.

5. Poistite sa na život a následky úrazu

    -Dá sa to aj za 3-5 € a nie za polovicu šetrenia, napr. za 50 €. Čo najlacnejšie.

6. Zabezpečte si vlastné bývanie

    -Kedy? V 40-tke, keď Vás už doma vyhadzujú? Čím skôr predsa.

7. Dajte si životný cieľ a naplánujte jeho realizáciu

    -Je jedno koho počúvate, čo sa týka cieľa či je to Ivo Toman, Napoleon Hill alebo dokonca Rytmus. Ale musí byť ten cieľ váš a treba robiť všetko preto, aby ste ho aj realizovali.

8. Svoje účty plaťte presne a včas

    -No hlavne preto, aby ste sa zbytočne nezadĺžili, neplatili zbytočné penalizácie.

9. Nasporené peniaze majte spoľahlivo uložené.

    -Už viete, že matrac alebo ponožka to nie je.

10. Podeľte sa s ostatnými o svoje vedomosti

     -Poznáte nejakého človeka, ktorý by zbohatol úplne sám? Taký neexistuje.

Napr. taký Henry Ford. Vymyslel auto. Mohol si ho nechať iba pre seba, ale on ho začal predávať a rozhýbal celú Ameriku. Tak isto Mark Zuckerberg, vymyslel Facebook. Mohol tam byť iba on a jeho 3 kamaráti. On to posunul do sveta a dnes je tam viac ako 1 miliarda ľudí.  Takže aj toto je tajomstvo úspechu finančnej gramotnosti!

Povedzme si otvorene vedomosti a informácie sú kľúčom k vašej nezraniteľnosti a finančnej pevnosti.

Vlastniť majetok, to je obrovská zodpovednosť a starosť. Ak majetok nebudete rozmnožovať, zmenší sa.

Ak ho nebudete chrániť, stratíte ho.

Dobre spravovaný majetok dáva ľuďom pracovné príležitosti, zabezpečuje rozvoj regiónov, ľudí, celých rodín.

Človek dokáže počas života tvorivou prácou vytvoriť obrovské hodnoty. Druhí to dokážu šmahom ruky zničiť. Preto si vážme ľudí, ktorí vytvárajú hodnoty a pomáhajú aj druhým dôstojne a spokojne prežívať svoj život. Každý by mal začať u seba.

Najprv získať potrebné vedomosti a neskôr ich uplatniť v praxi.

Potom svoje skúsenosti odovzdajte ďalšej generácii. Je našou povinnosťou chrániť majetok otcov, rozvíjať ho, skvalitňovať a pripravovať pôdu pre našich nástupcov.

Ja ďakujem UPMS za priestor posunúť určité dôležité informácie ďalej a takisto aj vám študenti a poslucháči za priazeň a pevne verím, že budete mať stále chuť vzdelávať sa a zbierať informácie, ktoré vás posúvajú vpred.  Ďakujem za pozornosť.

Matúš JAREČNÝ

manažér, lektor

www.akademiafg.sk

matusjarecny@gmail.com

0915 172 398

Pri treťom a štvrtom princípe FG, teda sporení a investovaní sme si hovorili o tom, že tieto dva princípy sú akási dvojička. Rovnako je to aj s investovaním a ochraňovaním. Tieto dva princípy FG tiež tvoria dvojičku, pri ktorej si uvedomujeme, že keď už investujeme peniaze a vybudujeme si nejaký majetok, tak sa oň musíme aj starať.

Napríklad ak máte dom, tak ten dom má strechu. Môže tá strecha časom hrdzavieť? Treba sa o ňu starať? Treba investovať do údržby strechy? No musíte. Je to starostlivosť o Váš dom, čiže Váš majetok.

Ale toto je iba taká základná ochrana, ochrana voči prírodným zákonom.

Lenže sú tu ešte ľudia. Ako sa chrániť pred nimi? Existuje pred zlodejom nejaký zámok, ktorý je neodomknuteľný?

Aj bezpečnostný systém - čiže zámok bol vymyslený človekom, a ten istý človek vymyslel aj spôsob, ako ho odomknúť. No nie? Je tu strašne veľa ľudí, ktorí si radi privlastňujú majetok iných ľudí. Tak toto je taká druhá ochrana napríklad pred kopou zlodejov, podvodníkov, špekulantov. Je potrebné chrániť sa pred nimi. V dnešnej dobe sa to zlodejstvo už deje takým sofistikovaným spôsobom: používajú sa rôzne právne finty, falošné dedičstvá, falšovanie dokumentov, vykrádanie bankových účtov atď. Dokonca jedného času sa hlásili k jednému zámku až traja majitelia a všetci tvrdili, že pochádzajú od jedného dediča. Takto sa ľudia dostávali k cudziemu majetku, ale ono sa to deje ešte stále. V dnešnej dobe elektronizácie, to už vôbec nie je problém. Vlastne dnes sme tak zraniteľní, že to snáď ani nie je pravda.

A práve preto sa poďme spoločne pozrieť na to, pred kým a pred čím by sme sa vlastne mali ochrániť.

Túto tému o OCHRANE si rozdelíme na také 3 základné časti:

1. INŠTITUCIONÁLNA OCHRANA
2. OCHRANA ÚSPOR
3. OCHRANA PROSTREDNÍCTVOM POISTENIA

Takže v 1. rade tu je INŠTITUCIONÁLNA OCHRANA.

Musíte chrániť svoj majetok inštitucionálne. To znamená, že keď podnikáte, tak sa zaštítite takou anonymnou osobou, ktorá sa volá: spoločnosť s ručením obmedzeným. Odporúčam začať podnikať, ako právnická osoba. Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o) vás ďaleko lepšie ochráni. Ručíte tam svojím majetkom len do výšky 5 000 €.  Takto sa zjednodušuje celý proces konkurzného konania pri ukončení podnikania. Právnická osoba je oddelená od rodiny a tak si ochránite osobný majetok.  K tomu by sa patrilo ešte pripomenúť, že na začiatku podnikania je potrebné si vysporiadať tzv. BSM – bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, aby ste neohrozili rodinu a vedeli sa uchrániť. Tak ale toto bola ochrana podnikania v prípade možného krachu.  

Lenže poďme sa pozrieť na zamestnanca, na tú väčšiu skupinu ľudí.

Čo môže zamestnanec? Zamestnanec sa sám rozhodol dávať svoj osud do rúk štátu a zamestnávateľovi, a preto sa deje nasledovné:
Platí všetky maximálne dane a odvody. Nikto sa ho nepýta. Jednoducho ho očešú a skrátia. Takouto formou sa presúva majetok občanov, do majetku štátu. A potom poznáte už tie rôzne skratky, granty, tendre, takto sa to potom presúva do majetku a rúk malej hŕstky ľudí.

Z toho, čo občan z hrubej mzdy zaplatí zdravotnej a sociálnej poisťovni, tiež štátu formou daní, tak zisťuje, že mu ostala už iba čistá mzda.

Z čistej mzdy si potom platí lekárov, lieky, právnikov, koníčky, kultúru, ale aj elektrinu, vodu, plyn jednoducho všetky výdavky spojené s jeho životom.

Toto všetko platí z čistého príjmu z toho očesaného. Lenže ešte z každej služby a každého výrobku, ktorý si kúpi platí DPH. Nechcem Vás znechucovať. Myslím, že ste to už pochopili.

Takže poďme sa pozrieť teraz späť na podnikateľa.

Podnikateľ platí len nevyhnutné dane a odvody. Totiž podnikateľ nemusí z celej svojej mzdy, platiť všetky tie odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne i na daňový úrad. On sa jednoducho rozhodne, že bude mať vysoké náklady. Svoj telefón, svoju dovolenku, svoj byt, svoje auto. Všetko si dá do nákladov. Preto si on svoje náklady môže zvýšiť podľa potreby. Keďže má minimálny príjem, tak tým pádom platí daň z minimálneho príjmu, čiže zaplatí minimum daní a odvody platí z akej mzdy?

No, keď má minimálnu mzdu, tak platí aj minimálne odvody. Len to, čo sa musí. Ale naopak, všetok jeho majetok mu ostal. Ale toto všetko človek musí vedieť. Ak to urobí zle, exekúcii sa nevyhne, ale keď tomu rozumie a ovláda 5. Princíp finančnej gramotnosti, tak sa mu podarí svoje peniaze a majetok ochrániť.

Týmto som len chcel naznačiť: Aké sú možnosti zamestnanca? Žiadne.
Aké sú možnosti podnikateľa? Obrovské. Preto má v dnešnej dobe taký veľký úspech vzdelávanie sa v oblasti finančnej gramotnosti a podnikaní. Lebo ľudia už začínajú chápať, že keď sa o seba nepostarajú sami, tak ostanú v chudobe. To je tá sloboda rozhodovania.

Poďme sa teraz spoločne pozrieť na 2. bod – OCHRANA ÚSPOR.

Na začiatku by sme si mali uvedomiť, pred čím a kým by sme mali svoje úspory OCHRÁNIŤ. No v prvom rade je to INFLÁCIA a hneď potom nasleduje ŠTÁT. Na to, aby človek niečo také dokázal, zas a znovu potrebuje mať vedomosti.

Lebo človek sa môže začať chrániť pred štátom aj spôsobom, že proste prestane platiť dane. Lenže ono sa Vám to spočíta a exekútor Vám to veľmi jednoducho vyčísli.

Takže, čo je to tá inflácia. Často krát sa na vzdelávacích seminároch, ako lektor pýtam ľudí či ju už niekto videl, či vedia ako vyzerá. Najväčší prúser je, že nikto nevie kde je, ako vyzerá, iba o nej počuli. Problém je v tom, že keď neviem ako ten môj nepriateľ vyzerá, tak sa automaticky pred ním ani neviem obrániť. Zaútočí stále vtedy, keď som najzraniteľnejší.

Nejako takto by som definoval infláciu ja: je to cenový nárast. Vzniká tým, že do obehu ide stále viac a viac peňazí, a tým pádom za nasporené peniaze si človek kúpi stále menej tovaru.

Všetci vieme, že ročne nám o 3-4% z našich úspor berie práve INFLÁCIA.

Takže logicky, keď mi niekto 4 % berie, tak ak chcem byť v zisku musím zarobiť viac ako 4%.

Všetko pod 4% je pre mňa čistá strata a presne 4% úrok – je pre mňa NULA. Veď iba som dorovnal infláciu. Ale, keď chcem byť v zisku potrebujem mať viac ako sú 4%.

Takto svoje úspory ochrániť pred infláciou vie človek iba prostredníctvom investičných fondov. Nikde inde prostredníctvom základných šetriacich programov viac ako 4% zarobiť nedokáže.

Už keď sme tie naše úspory ochránili pred infláciou aj tak to nestačí.  Práve vtedy je potrebné ochrániť naše úspory pred štátom. Ale znovu. Dokáže to iba človek, ktorý má vedomosti. Ako zaplatiť najnižšie odvody a dane prostredníctvom podnikania sme si už ukázali. Teraz by som sa skôr zameral na fakt, o ktorom ľudia ani nevedia.

Človek prostredníctvom sociálnych programov dokáže svoje peniaze efektívne zhodnocovať, aby sa ochránil pred infláciou. Ale tak isto sa vie ochrániť aj pred štátom prostredníctvom ODDIALENEJ DAŇOVEJ POVINNOSTI. Čo to je? Je to spôsob zdaňovania ziskov z úspor na konci obdobia sporenia. Čiže nie ročne, polročne, mesačne, prostredníctvom zrážkovej dane ako je to napr. v bankách. Ale až na konci. Takouto formou človek svoje úspory ochráni aj pred štátom a tie peniaze, ktoré by šli štátu, sa nám naďalej efektívne zhodnocujú.

Tak isto k ochrane úspor môžeme prideliť aj rôzne výhody, ktoré každý občan môže využiť. Sú to napríklad štátne prémie, daňové úľavy (kedysi), príspevky od zamestnávateľa a podobne.

Často krát si ľudia myslia, že keď už ochránili svoje úspory, tak sú finančne gramotní.

Posledným bodom k ochrane, o ktorej by som chcel porozprávať je OCHRANA PROSTREDNÍCTVOM POISTENIA.

Účel poisťovne je chrániť majetok proti živlom, krádežiam a tak ďalej. Ale poisťovňa tak isto môže chrániť človeka aj pred úrazom, strate príjmu a dokonca aj ochrana života pred smrťou, aby moja rodina mohla ekonomicky fungovať ďalej, keď tu už nebudem.

Existujú rôzne živelné pohromy. Zoberme si ako príklad situáciu podnikateľa. Náš podnikateľ má sklad, v ktorom má nábytok. Povodeň tento nábytok v sklade zničila. Poškodený nábytok už nikto nechce. Jeho to môže kľudne zruinovať. Predstavte si, že ten nábytok mohol byť v hodnote 200 000 € alebo 500 000 €. Ale už ho nepredá nikomu. To je čistá strata. To je koniec. Ale keď sa viem ochrániť, tak časť peňazí dám na ochranu, čiže poistím si halu a majetok.

Ale tak isto aj ochrana života. To sú tie úrazy. Jedna zrážka autom s nejakým opitým vodičom, ktorý ide z diskotéky nám obráti život na ruby. Prišli sme o príjem, lebo som ostal na vozíčku. Na toto všetko vlastne slúži tá ochrana prostredníctvom poistenia.

Ale tu teraz dochádza k jednému paradoxu. Pokiaľ nemáme našetrené vlastné peniaze, tak moju rodinu v prípade nepredvídateľných udalostí (smrť, úraz, strata príjmu) musí kryť poistka.

Preto úlohou každého človeka je sporiť si od malička, aby som mal krytého seba a svoju rodinu vlastnými peniazmi. Nie poistkou, ale vlastnými peniazmi. Lebo poistka je drahá. Čím som starší, tým je drahšia.

Ja tvrdím jednu vec. Moje peniaze sú moja najväčšia istota. Keď sa mi niečo stane, vždy si môžem z tej kôpky peňazí zobrať, a keď sa nestane, tak nech pracuje ďalej pre mňa. Takže toto je základ. Nie ísť do poisťovne a poistiť svoj život na vysokú poistnú sumu, ale našetriť si vysokú sumu. Poisťovňa samozrejme hrá určitú svoju rolu, ale iba pri úrazových pripoisteniach. To je najväčšia chyba, čo ľudia robia. Uspokojujú sa tým, že sa nechávajú poistiť na vysoké poistné sumy, ale pritom zomrieť nechcú. Tým, že sú poistení, už si každým rokom menej šetria. A keď prídu do dôchodku, zistia že nemajú žiadne peniaze. Tak, aký to je život.

Tak toto boli 3 základné body OCHRANY.
Zhrniem to: Inštitucionálna ochrana, ochrana úspor a majetku, ochrana života prostredníctvom poisťovne.

Zapamätajte si. Prešli sme si 5 princípov FINANČNEJ GRAMOTNOSTI.
Sú to:  1. Rozumieť peniazom a ich hodnote

          2. Zarábanie peňazí

          3. Sporenie peňazí

          4. Investovanie peňazí

          5. Ochrana peňazí a majetku.

Uvedomte si, že týchto 5 princípov musí byť stále pokope, stačí, že vynecháte iba jeden z nich a už nehovoríme o finančnej gramotnosti. Stačí, že budem zachovávať všetky prvé 4 princípy a na posledný piaty: Ochrana peňazí a majetku, pozabudnem. Čo mi ostane? No nič. Každý ma okradne. Takže je veľmi dôležité, aby bolo zachovaných všetkých 5 princípov FG.  Týmito princípmi sa treba riadiť. Je potrebné osvojiť si ich a žiť podľa nich. Teda, nie len ovládať po teoretickej stránke ale vedieť ich previesť aj do praxe. A o tom si porozprávame na ďalšej a zároveň poslednej prednáške. 

Naučili sme sa, že:

• Žijeme v ére chronických chorôb
• Zdravotníctvo založené na odmenách funguje
• V zdravotníctve vládne platba treťou stranou
• V Holandsku si ľudia môžu vybrať z 59 produktov – poistných plánov
• Cash – flow definuje správanie
• Inovácie v platobných mechanizmoch sú dôležité ak chceme zlepšiť koordináciu a výsledky zdravotnej starostlivosti

Všetky tieto tézy sa nám spájajú v Pláne MEDIPARTNER, prvom skutočnom produkte zdravotného poistenia na Slovensku.

2. O Pláne MEDIPARTNER

Plán MEDIPARTNER:

• Systém bol vyvinutý v ČR a prevádzkovaný v rokoch 2003 - 2010 Hutnickou zaměstnaneckou pojišťovnou
• Plán MEDIPARTNER je strategickou víziou ZP Dôvera, ako sa odlíšiť na trhu hodnotou pre klienta
• KlientPRO SK a ZP Dôvera spustili Plán MEDIPARTNER v Košiciach, kde od 1.7.2012 prebieha administrácia Plánu MEDIPARTNER
• V Košiciach je do neho zapojených viac ako 40 000 poistencov ZP Dôvera, z nich už viac ako 6 000 je aktívnych klientov Plánu MEDIPARTNER

3. Čo je Plán MEDIPARTNER?

Plán MEDIPARTNER je moderný produkt zdravotného poistenia, ktorý integruje partnerskú sieť poskytovateľov s motivačným programom pre poistencov. O benefitoch pre klientov budeme hovoriť v poslednej prednáške. Dnes sa zameriame na partnerskú sieť poskytovateľov a inováciu v platobných mechanizmus.

4. Čo je sieť partnerských poskytovateľov?

Poskytovatelia sa nezdružujú na základe vlastníctva, ale na základe spoločného záujmu:

1. dobrovoľný vstup – po splnení podmienok (v KE je to 53 všeobecných lekárov a 2 nemocnice – nemocnica Šaca a Železničná nemocnica), vstup možný len raz ročne, vždy k 1.7. kalendárneho roka.
2. inovatívny platobný mechanizmus - full risk capitation – všeobecní lekári a nemocnica sú zodpovední za celkové náklady nad kmeňom Plánu
3. vyššia kvalita a koordinácia zdravotnej starostlivosti
4. smerovanie dopytu
5. zdieľanie úspor, ale aj straty

5. Ako funguje princíp smerovania dopytu do partnerskej siete?

Partnerská sieť získava dva benefity:

1. nárast objemu produkcie (za nižšiu jednotkovú cenu) od konkurenčných poskytovateľov, ktorí nie sú v sieti
2. podiel na úspore, ktorý vzniká vyššou efektívnosťou poskytovania služieb (viac produkcie za nižšiu cenu)

Schéma 1: princíp smerovania dopytu do partnerskej siete

Zdroj: Klient PRO SK a Dôvera ZP

6. Na čom je založené smerovanie dopytu?

Smerovanie dopytu musí byť pre partnerských poskytovateľov aj poistencov výhodné:

• zabezpečená kvalitná zdravotná starostlivosť
• nižšie jednotkové náklady
• ochota partnerských poskytovateľov prijímať dodatočnú zakázku
• rozumné indikovanie ďalšej zdravotnej starostlivosti
• lepšia koordinácia a komunikácia medzi poskytovateľmi

7. Z čoho je Plán MEDIPARTNER financovaný?

Z úspor. Úspory vznikajú porovnaním s nákladmi v okolí, teda kmeňa poistencov Dôvery z Košíc a okolia, ktorí nie sú zaradení v pláne MEDIPARTNER (tzv. Referenčný kmeň Plánu).

Teda úspora sa nepočíta tak, či náklady kmeňa Plánu MEDIPARTNER sú nižšie ako v predchádzajúcom kvartáli, ale tak, či sú nižšie ako náklady v tom istom kvartáli na kmeň, ktorí nie je Pláne MEDIPARTNER.

Aby bolo toto porovnanie korektné, tak sú splnené 3 podmienky:

1. kmeň Plánu ako aj referenčný kmeň Plánu rizikovo ocenené veľmi férovo (vek, pohlavie, ekonomická aktivita a PCG)
2. riziková štruktúra oboch kmeňov je na začiatku porovnaná a štartovacia čiara je vyrovnaná cez tzv. diferenciu – tá počas celého sledovaného obdobia vyrovnáva počiatočné rozdiely z riziku oboch kmeňov
3. z oboch kmeňov sú vylúčené extrémne riziká

8. Ako funguje full risk capitation v Pláne MEDIPARTNER?

Všeobecní lekári, ktorí sú do Plánu MEDIPARTNER zapojení, preberú na seba niektoré funkcie zdravotnej poisťovne. Preberú na seba zodpovednosť za časť nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Inými slovami, začnú znášať časť rizika, ktoré inak znáša zdravotná poisťovňa.

Poskytovatelia v Pláne MEDIPARTNER sú zodpovední za náklady nad kmeňom Plánu MEDIPARTNER. Zodpovednosť je rozdelená do dvoch fondov:

1. Fond VAS – za tento sú zodpovední všeobecní lekári
2. Fond Plánu – za tento sú zodpovední veľkí poskytovatelia (2 nemocnice)

Schéma2: Fond VAS a Fond Plánu

Zdroj: Klient PRO SK a Dôvera ZP

Ak by sa do Plánu nezapojili, ich príjem je závislý od počtu poistencov v lekárovej kartotéke krát výška mesačnej kapitácie. Bez ohľadu na to, ako dobre alebo zle sú pacienti liečení alebo koľko stoja zdravotnú poisťovňu.

Náklady na poistenca sú pritom desaťnásobne vyššie, než je odmena pre všeobecného lekára. Hlavná myšlienka Plánu MEDIPARTNER preto je: dať lekárom zodpovednosť za náklady na lieky, laboratórne vyšetrenia, návštevy u špecialistov či hospitalizácie. A ak sa im podarí dosiahnuť úsporu – pri dodržaní postupov lege artis, teda v súlade s modernými klinickými poznatkami – dostanú časť úspory vyplatenú ako dodatočnú odmenu k doterajšej kapitácii.

Všeobecní lekári preto dostávajú k dispozícii virtuálny finančný fond, z ktorého je hradená starostlivosť o ich poistencov. Objem peňazí vo fonde je vypočítaný podľa chorobnosti ich kapitovaných poistencov. Lekári s chorľavejším kmeňom majú teda k dispozícii viac peňazí než lekári so zdravším kmeňom.

9. Ako funguje rozkladanie rizika?

Lekári v Pláne znášajú riziko, že náklady na ich poistencov budú z nejakých dôvodov príliš vysoké. Proti tomuto riziku sa „poisťujú“ tým, že toto rizika rozkladajú medzi seba, na viac lekárov. Vytvárajú solidárnu skupinu. Skúsenosť ukazuje, že ak sa skupina lekárov stará o 20 000 a viac poistencov, náhodné výkyvy nedokážu rozkývať náklady na týchto poistencov o viac než 0,5 percenta.

Nie všetky náklady vedia všeobecní lekári ovplyvniť. Ak by prebrali na seba zodpovednosť za všetky náklady, niektoré náklady – tzv. katastrofické, napríklad mesačný pobyt pacienta po ťažkom úraze na jednotke intenzívnej starostlivosti – by ich mohli zruinovať. Koniec-koncov, zodpovednosť za katastrofické náklady je zodpovednosť zdravotnej poisťovne.

Všeobecní lekári v Pláne vo Fonde VAS preto znášajú len obmedzené riziko – napríklad len za lieky, ktoré nie sú viazané na odbornosť špecialistu, v prípade výkonov v špecializovanej ambulancii ručia len za výkony do výšky 15 € za návštevu, pri hospitalizáciách maximálne za 120 € za prípad a 30 € za každý lôžkodeň v nemocnici. Potom dochádza k stop-lossu – ďalšie náklady znáša Fond Plánu, kde sú dve nemocnice. Ak by bolo riziko príliš vsoké aj pre nich, preberá ho zdravotná poisťovňa.

10. Ako tento mechanizmus funguje v praxi?

Lekárom sa zvýši zmluvná kapitácia, v prípade Plánu Medipartner o 30 %. Avšak týchto 30 % lekári nedostanú vyplatených hneď. Ich výplata je podmienená dosiahnutím úspory – a to, či Skupina dosiahla úsporu, sa síce vyhodnocuje priebežne, ale účtovne je to uzavreté raz za rok.

Dovtedy sa prostriedky z takto navýšenej kapitácie hromadia na kôpke, ktorú v Pláne nazývame ZÁDRŽNÉ. Sú to prostriedky ako keby v notárskej úschove, zadržiavané až do chvíle ročnej uzávierky.

A aby to bolo ešte o niečo zložitejšie, do zádržného neputuje len tých dodatočných 30 % z kapitácie, ale 35 % z kapitácie. Lekár teda do Plánu vstupuje s tým, že mesačne dostáva o 5 % menej, než doteraz.

Prečo?

Keby dostával rovnako veľa peňazí ako v situácii, keby sa do Plánu nezapojil, mal by nižšiu motiváciu hľadať priestor na úsporu. Veď prinajhoršom dostane toľko, ako ostatní nezapojení lekári. Ale hrozba, že by mohol prísť aj o „svojich“ 5 % z kapitácie ho núti k aktivite.

Podobný postreh zaznamenali koncom 70-tych rokov ekonómovia Amos Tversky a Daniel Kahneman. Označili ho za „loss aversion“, teda „strach zo straty“. Ľudia majú podvedomý odpor k strate, ktorý je väčší, než uspokojenie zo zisku. O tomto, ale aj ďalších psychologických fenoménoch zasahujúcich do ekonomiky píše veľmi pútavo behaviorálny ekonóm Dan Ariely, ktorého knižku „Jak drahé je zdarma“ vám silne odporúčam do pozornosti.

11. Čo je úspora?

Ako sa zistí, či skupina lekárov dosiahla úsporu? Porovnajú sa náklady na poistencov kapitovaných u lekárov zapojených do Plánu a porovnajú sa s nákladmi na poistencov kapitovaných u lekárov, ktorí nie sú zapojení do Plánu. Zohľadňuje sa pritom samozrejme ich chorobnosť, aby sa porovnávalo porovnateľné. A dôležité je, že referenčná vzorka lekárov – teda tí, ktorí v Pláne nie sú – sa vyberá z toho istého regiónu, aby sa zohľadnili regionálne epidemiologické špecifiká.

Ak sú náklady na priemerného poistenca v Pláne Medipartner nižšie než v referencii, Skupina dosiahla úsporu a lekárom sa uvoľňuje zádržné. Najprv sa z neho pokryjú všetkým administratívne náklady, ktoré mali s Plánom. Ostatné prostriedky sa rozdelia podľa zásluh – teda podľa toho, ako ktorý lekár prispel k výsledku Skupiny.

Ak úspora prevýši objem zádržného, lekári získavajú nárok na bonifikačnú kapitáciu. Tá tvorí tretinu tejto dodatočnej úspory. Druhú tretinu získa zdravotná poisťovňa a tretia tretina slúži na zaistenie nákladov v ďalšom účtovnom období Plánu.

Zhrnutie

1. Plán MEDIPARTNER je prvý skutočný produkt zdravotného poistenia na Slovensku
2. Integruje partnerskú sieť poskytovateľov a motivačný program
3. Poskytovatelia sa nezdružujú na základe vlastníctva, ale na základe spoločného záujmu
4. Partnerská sieť získava dva benefity:
   -nárast objemu produkcie
   -podiel na úspore
5. Plán MEDIPARTNER je financovaný z úspor
6. V Pláne MEDIPARTNER sú všeobecní lekári odmeňovaní cez full risk capitation
7. Rozkladanie rizika funguje dvomi spôsobmi:
   -Náklady sa počítajú na skupinu lekárov a sú rizikovovo korektne ocenené
   -Fond VAS má niektoré druhy rizík zhora zastropované (stop loss), tieto sú plne prenášané na Fond Plánu (za ktorí ručia už aj 2 nemocnice), pričom extrémne riziká sú vylúčené aj z Fondu Plánu a sú prenesené na zdravotnú poisťovňu
8. V praxi to funguje tak, že kapitácia sa navýši o 30%, pričom lekári odvedú 35% na tzv. zádržné. Na tieto peniaze si môžu siahnuť až v prípade dosiahnutia úspory.
9. Úspora sa počíta tak, že sa porovnajú rizikovo ocenené náklady na kmeň Plánu MEDIPARTNER očistené o extrémne náklady a diferenciu s nákladmi referenčného kmeňa z toho istého regiónu (tzv. náklady v okolí)

Náklady na špecialistov, nemocničnú starostlivosť a diagnostické vyšetrenia tvoria viac ako polovicu celkových nákladov na zdravotníctvo:

Zdroj: vlastné spracovanie

Pri nákupe špecializovanej zdravotnej starostlivosti používajú poisťovne na Slovensku 3 základné platobné mechanizmy:

-platba za výkon,
-platba za lôžkodeň
-a platba za ukončenú hospitalizáciu,

Každý z týchto platobných mechanizmov má svoje nedostatky, preto boli takmer všetky priebežne upravované tak, aby sa predchádzalo ich negatívam.

2. Čo je to platba za výkon a ako sa pri nej stanoví odmena poskytovateľa?

Pri platbe za výkon si vyúčtuje poskytovateľ poisťovni za každú návštevu pacienta všetky výkony zo zoznamu, ktoré pri jeho vyšetrovaní a liečbe vykonal. Ak napríklad príde pacient za kardiológom, ktorý ho najprv základne vyšetrí, potom mu „natočí“ EKG a následne odoberie krv, lekár si na konci mesiaca za túto návštevu vyúčtuje u poisťovne pacienta výkon „Vyšetrenie jedného orgánového systému“, „12-zvodové EKG“ a „Odber krvi“. Takýchto rôznych výkonov existuje v zozname niekoľko tisíc (pričom lekár určitej odbornosti z nich používa vždy len pár desiatok) a pre každý výkon je v ňon stanovená hodnota vo forme bodov. Odmena poskytovateľa sa potom vypočíta ako súčet bodov za všetky výkony, ktoré poskytol poistencom tejto poisťovne v danom mesiaci, prenásobený cenou za bod, ktorú si na dané obdobie dohodla poisťovňa s poskytovateľom. Používanie bodov ako ocenenia výkonov a ceny za bod umožňuje jednoduchú zmenu cien všetkých výkonov, pričom pomerná náročnosť výkonov zostáva zachovaná.

3. Kde sa na Slovensku používa platba za výkon?

Platba za výkon sa na Slovensku používa pri ambulantných špecialistoch, laboratórnej a zobrazovacej diagnostike aj pri niektorých výkonoch v lôžkových zariadeniach – buď ak ide o jednodňovú chirurgiu (pacient príde aj odíde v rovnaký deň), alebo ak celá hospitalizácia trvá kratšie ako 3 dni (ponechanie pacienta do druhého dňa po zákroku v nemocnici).

4. K čomu motivuje platba za výkon?

Keďže poskytovateľ dostane zaplatené za každý výkon, ktorý vykoná, tento platobný mechanizmus ho motivuje k poskytovaniu čím najväčšieho počtu výkonov, aj v prípade, ak ich pacient ani nepotrebuje (keďže pacient za tieto výkony neplatí, väčšinou mu nevadí, ak mu je urobená magnetická rezonancia navyše). Pre poskytovateľa môže byť navyše výhodnejšie uprednostňovať niektoré výkony pred inými – ak ich poskytuje sám alebo ak má z nich vyšší príjem ako z iných.

5. Ako sa dá zlepšiť platba za výkon?

Ako prvá reakcia na motivácie pri platbe za výkony boli zavedené tzv. limity. Každý poskytovateľ dostal maximálny mesačný rozpočet na ním poskytované výkony, a keď túto hranicu prekročil, viac peňazí od poisťovne nedostal. Táto úprava ho mala motivovať k poskytovaniu len tých výkonov, ktoré boli naozaj potrebné. V praxi to však skôr vyzeralo tak, že lekári robili všetko ako dovtedy, a keď pár dní pred koncom mesiaca „vyčerpali limit“, odmietali ošetrovať pacientov, resp. zatvárali amublancie. Vznikajúce „nadlimity“ (t.j. vykonané, ale neuhradené výkony, ktoré poskytol lekár po vyčerpaní limitu) sa následne stávali predmetom sporov na konci roka. Problémom limitov je aj to, že sa skôr stanovovali podľa histórie daného lekára a nie podľa objektívnych kritérií (ako odbornosť lekára, počet pacientov a ich chorobnosť a pod.). Tým pádom ich mali vyššie lekári, ktorí robili pred zavedením limitov zbytočné výkony.

Takéto limity existujú ešte aj dnes, najmä pri laboratórnej a zobrazovacej diagnostike, ale pri platbách za výkony ambulantných špecialistov sa zaviedla tzv. degresívna cena bodu. Aj v tomto prípade má lekár stanovený rozpočet na mesiac, ale po jeho prekročení mu cena neklesá na nulu, ale len na nižšiu výšku. Tento prístup vychádza zo skutočnosti, že po presiahnutí určitého počtu výkonov sú náklady lekára na poskytnutie ďalšieho výkonu (tzv. marginálne náklady) nižšie, pretože si už „pokryl“ fixné náklady. U niektorých poisťovní pritom cena po presiahnutí limitu klesá len v prípade, ak poskytovateľ neplní zmluvne dohodnuté kritériá kvality a efektívnosti.

6. Čo je to platba za lôžkodeň a ukončenú hospitalizáciu a ako sa pri nich stanoví odmena poskytovateľa?

Okrem platby za výkony sa pri lôžovej starostlivosti na Slovensku používajú ďalšie 2 typy platobných mechanzmov: platba za lôžkodeň a platba za ukončenú hospitalizáciu. Pri platbe za lôžkodeň dostáva nemocnice fixnú sumu za každý deň, ktorý strávi pacient v nemocnici. Pri platbe za ukončenú hospitalizáciu sa uhradí fixná suma za celú hospitalizáciu pacienta, bez ohľadu na počet dní, ktoré pacient strávil v nemocnici.

7. K čomu motivuje platba za lôžkodeň a platba za ukončenú hospitalizáciu?

Platba za lôžkodeň motivuje poskytovateľa udržiavať pacientov čím najdlhšie v nemocnici, aj nad rámec potrebného času, pretože práve posledné nadbytočné dni sú pre neho najziskovejšie (náklady na starostlivosť o takmer zdravého pacienta sú nízke, pričom platba od poisťovne je rovnaká ako v prvé dni). Pri platbe za ukončenú hospitalizáciu je naopak poskytovateľ motivovaný pacienta pustiť domov čím najskôr, ako to jeho zdravotný stav dovolí.

Pri oboch platobných mechanizmov sú poskytovatelia motivovaní prijímať najmä ľahkých pacientov, na ktorých sú najziskovejší, a nákladných pacientov sa môžu snažiť posielať do iných zariadení.

8. Kde sa používa platba za lôžkodeň a platba za ukončenú hospitalizáciu?

Platba za lôžkodeň sa v súčasnosti používa už len veľmi zriedkavo, a to pri dlhodobých hospitalizáciách, kedy pacienti trávia v nemocniciach týždne až mesiace. Platba za ukončenú hospitalizáciu predstavuje najčastejšiu formu platby za lôžkovú starostlivosť na Slovensku.

9. Ako sa dá zlepšiť platba za lôžkodeň a ukončenú hospitalizáciu?

Aj v prípade platieb za hospitalizáciu používajú niektoré poisťovne limity, ktorou obmedzujú maximálny objem finančých prostiredkov, ktorý zaplatia poskytovateľovi. Iným prístupom je plánovanie a manažment hospitalizácií, pri ktorých poskytovateľ nahlasuje posiťovni každú akútnu hospitalizáciu do 24 od prijatia pacienta. Hospitalizácie, ktoré umožňujú odklad, nahlasuje poskytovateľ poisťovni pred nástupom pacienta na hospitalizáciu. Poisťovňa následne odsúhlasí len toľko plánovaných hospitalizácií, koľko zodpovedá akémusi virtuálnemu limitu.

Vznamným vylepšením platieb za hospitalizáciu by bolo zavedenie tzv. DRG.

10. Čo je to DRG?

DRG (diagnosis related groups) je klasifikačný systém, ktorý zaraďuje prípady krátkodobej hospitalizácie (hospitalizačné epizódy) práve do jednej z niekoľko sto skupín podľa klinickej a nákladovej podobnosti.

V jednej DRG skupine sú teda vždy zoskupené hospitalizačné epizódy klinicky podobné a nákladovo dostatočne homogénne.

11. Čo je prínos DRG?

Prínos DRG je

• Merať produkciu nemocníc
• Vyššia spravodlivosť pri odmeňovaní nemocníc – odstráni súčasnú horizontálnu a vertikálnu nespravodlivosť v odmeňovaní
• Zaviesť kvalitnejší spôsob kompenzácie rizikovej štruktúry poistencov (prediktor DCG)

12. DRG ako klasifikačný mechanizmus

Zdroj: vlastné spracovanie

13. DRG ako platobný mechanizmus

Význam DRG spočíva v tom, že (rizikovo ocenená) prospektívna sadzba dokáže dostatočne odradiť producenta od produkcie služieb za vyšších nákladov, než aké by toleroval voľný trh.

Prospektívne stanovená sadzba je odvodená od predpokladaných priemerných nákladov danej DRG skupiny

Znamená a priori zastropovanie úhrady na jednotku, a tak vytvára produkčné riziko pre poskytovateľov, ktorí nemôžu produkovať za vyšších nákladov ako je takto regulovaná úhrada.

14. Čo je to relatívna váha?

Každá DRG skupina má svoju relatívnu váhu, napr. Vybrané DRG v rámci skupiny MCD 05 – choroby obehového systému

Zdroj: Maďarské DRG

15. Čo je to základná sadzba?

Základná sadzba, je platba za DRG s relatívnou váhou 1, napr. 1 000 €.

16. Čo je to doba hospitalizácie?

Každá DRG skupina má určenú dolnú a hornú doba hospitalizácie, pre nekomplikované prípady, pre mierne komplikované prípady a pre závažne komplikované prípady. Dolná a horná doba hospitalizácie majú vplyv na celkovú výšku úhrady.

17. Ako sa teda vypočíta úhrada v systéme DRG?

Zdroj: vlastné spracovanie

Príklad úhrady v systéme DRG

Zdroj: vlastné spracovanie

18. Zhrnutie

1. Pri nákupe špecializovanej zdravotnej starostlivosti používajú poisťovne na Slovensku 3 základné platobné mechanizmy:
    -platba za výkon
    -platba za lôžkodeň
    -platba za ukončenú hospitalizáciu
2. Pri platbe za výkon si vyúčtuje poskytovateľ poisťovni za každú návštevu pacienta všetky výkony zo zoznamu, ktoré pri jeho vyšetrovaní a liečbe vykonal.
3. Pri platbe za lôžkodeň dostáva nemocnice fixnú sumu za každý deň, ktorý strávi pacient v nemocnici.
4. Pri platbe za ukončenú hospitalizáciu sa uhradí fixná suma za celú hospitalizáciu pacienta, bez ohľadu na počet dní, ktoré pacient strávil v nemocnici.
5. DRG (diagnosis related groups) je klasifikačný systém, ktorý zaraďuje prípady krátkodobej hospitalizácie (hospitalizačné epizódy) práve do jednej z niekoľko sto skupín podľa klinickej a nákladovej podobnosti. Kľúčové komponenty DRG: Grouper, Relatívne váhy, Základná sadzba, Minimálny a maximálny počet dní hospitalizácie.

Naposledy sme si rozobrali detailne 3. princíp finančnej gramotnosti a to konkrétne SPORENIE.

Tento krát sa posunieme trošku ďalej a načrtneme si ďalší princíp, ktorým je INVESTOVANIE.

V prvej prednáške sme si spomenuli, že sporenie tvorí základný kameň finančnej gramotnosti.

Ale určite každý z vás pozná veľa ľudí, ktorí sa aj rozhodli sporiť a v konečnom dôsledku boli v strate. Ako je to možné? No len kvôli tomu, že nevedeli že SPORENIE a INVESTOVANIE sú dvojičky.

Často krát sa na vzdelávacích seminároch o finančnej gramotnosti v Banskej Bystrici pýtam ľudí, do čoho by zainvestovali pokiaľ by teraz mali 50 000 €.

Možnosti, ktoré počúvam sú rôzne: od investičných fondov, dlhopisov, akcií, cez umenie, zlato, komodity. Najvtipnejšia odpoveď znela: "investícia do žien je najhoršia." Vraj je nenávratná. A najlepšia je údajne investícia do alkoholu – až 52 % výnosnosť.

Investovať sa dá do čohokoľvek.

Keby ste sa spýtali podnikateľa do čoho by investoval, hneď by ste počúvali, ako by nakúpil nové technológie, zariadenia, tovar, suroviny, novú budovu a podobne.

Tak isto ako sa podnikateľovi môže dariť, tak isto môže aj skrachovať. A to isté je aj v investovaní. Investovať sa dá dobre, ale tak isto aj zle.

Skúste si predstaviť, že som mäsiar a som na dovolenke v Turecku. Tam dostanem ponuku, ktorá sa neodmieta, aby som nakúpil perfektné lacné zlato. Môžem sa samozrejme tešiť, ako som perfektne zainvestoval svoje peniaze nákupom cenného stále rastúceho zlata. Ale, keď prídem domov na Slovensko a ukážem to zlato zlatníkovi aby ho odo mňa odkúpil, tak sa dozviem čo? Že zlatník, ešte takú kvalitnú MOSADZ nevidel a že je fakt kvalitná.

Ponaučenie? 
Vždy pri investovaní musí byť profesionalita (odborné vedomosti), ináč prerobíte!

Poďme sa na investovanie pozrieť trošku z bežného hľadiska. Nebudem rozoberať najnovšie investičné možnosti cez hedžové fondy a pod.

Určite každý z vás už počul frázu: Peniaze robia peniaze. V skutočnosti jej len málokto rozumie.

Len ten, kto rozmnožuje svoje peniaze, môže zbohatnúť. Kto to nechápe, začne svoje peniaze strácať. Aby sa mohli peniaze množiť, potrebujú k tomu čas, úrokovú sadzbu a vklad.

Kedy je najlepšie začať? Čím skôr! Čím dlhšie budete sporiť, tým väčšiu sumu môžete investovaním získať.

Poďme sa pozrieť na konkrétny príklad:
Za 1 000 € si dnes nekúpite ani sedaciu súpravu. Môžete ísť za to s partnerom, alebo partnerkou k moru na 14 dní. Keď ich však dobre investujete, tak za 40 rokov, keď pôjdete do dôchodku, sa z nich stane približne 45 000 € (napr. pri 10 % úroku).

Pointa je v tom, že múdri ľudia nevidia tých 1 000 € a zážitok z dovolenky, ale vidia tých 45 000 €. Kapitalizmus umožňuje investorom zosilnieť a tých slabších privádza do ešte väčšej chudoby.

Peniaze verne slúžia len tým, ktorí im rozumejú. Bežní ľudia sa vôbec nezaujímajú o investície. Začínajú sa o ne zaujímať, až keď si vybudujú nejaký kapitál.

Omyly pri investovaní:

Čo je to investícia? Je to stav, keď kapitál prináša zisk a pritom sa neustále zhodnocuje. Niektorí ľudia si neuvedomujú tento fakt. Keď to preložím do reči aktív a pasív, tak pri investícii vkladáme kapitál do aktív.

Mnoho ľudí rozumie pod investíciou nákup rodinného domu za trhovú cenu. Čo sa vlastne stane s vaším kapitálom? Dom potrebuje pravidelnú údržbu. Oprava strechy, fasády, nátery okien, plota, údržba záhradky... To všetko sú položky navyše, ktoré musíte vynaložiť na dom. 
Čiže dom je vlastne pasívum, keď v ňom bývate. Ak by ste ho prenajali, tak nájomné by bolo aktívum.

Pod dobrou investíciou niektorí ľudia chápu aj výhodnú kúpu automobilu. Treba si uvedomiť, že auto, ktoré slúži pre chod domácnosti vás každý mesiac vyjde na 200-400 € navyše. Poistky, servis, benzín, umývanie, parkovanie robí z auta to najväčšie pasívum. A nesmiete zabudnúť, že automobil každý rok starne a stráca na cene. 
Ak by ste ho chceli predať, tak po 4-5 rokoch zaň dostanete 30-40% z pôvodnej ceny.

Iný prípad je, keď máte autodopravu. Vtedy sa auto stáva aktívom, lebo zarába.

Ďalším omylom môže byť investícia do pozemkov, kde nie je jasný územný plán.

Pozemky sa musia pravidelne udržiavať (kosenie) a platí sa za ne daň z nehnuteľností.

Ak ste ich kúpili za trhovú cenu, môže sa stať, že v prípade náhleho predaja (ak to nie je stavebný pozemok) za ne nedostanete ani to, za čo ste ich kúpili.

A podobné scenáre sa dejú pri prenajímaní bytov, namiesto bývania vo svojom, prenájme priestorov na podnikanie namiesto vlastnenia danej nehnuteľnosti a podobne.

Každá investícia do spotrebného tovaru ako je nábytok, elektrospotrebiče, veľmi rýchlo stráca časom na cene. Aktíva vždy prinášajú zisk a pasíva naopak vyrábajú stratu.

Ak sa rozhodujete, kde investovať svoj kapitál, tak potom vždy do aktív.

Záverom k tejto téme je potrebné skonštatovať, že ak si chcete vybudovať majetok, musíte najskôr začať sporiť v malom. Len takto si dokážete zabezpečiť svoj vysnívaný blahobyt.

Sporenie a investovanie, čiže spolu ako dvojičky, by sa mali pre vás stáť úplnou samozrejmosťou.

Úroky z úrokov dokážu rozmnožovať vaše peniaze geometrickým radom. Ako som už spomínal, len ten, kto rozmnožuje svoje peniaze, môže zbohatnúť. Svoj kapitál nechajte pracovať 24 hodín denne a 365 dní v roku. Začnite s tým hneď teraz a neodkladajte to na budúci rok.

Zapamätajte si:
Bohatstvo sa nedosahuje vysokými príjmami, ale schopnosťou udržať si peniaze a zveľaďovať ich!

Ako si ich udržať a ochrániť si porozprávame v ďalšej prednáške, v ktorej si priblížime posledný piaty princíp OCHRANA PEŇAZÍ A MAJETKU.

Aký je rozdiel medzi slovami ŠETRIŤ a SPORIŤ?

Šetriť znamená: Zhasni svetlo, nemrhaj tým šampónom toľko, menej soli si daj do toho jedla, načo toľko cukru do kávy, nemíňaj toľko vody, vypni ten radiátor... Tak toto je šetrenie!

Sporiť znamená: Odložím si, lebo to mi ostane a to bude moje.

Sporenie tvorí základný kameň finančnej gramotnosti. Podstata sporenia spočíva v tom, že na začiatku mesiaca si odložíte minimálne 10 % z príjmu. Tento prebytok rozumne investujte.

Často krát počúvam ako ľudia hovoria, že nemajú z čoho sporiť. Robia základnú chybu v tom, že najprv zaplatia všetky výdavky. Sú to energie, nájomné, poplatky, školné, strava, oblečenie. Na konci mesiaca im prakticky nič nezostane. Takto to robí viac ako 90 % ľudí.

Uvedomte si, že keď zaplatíte všetkým okolo seba, na vás už nič nezostane.

Tak toto je ten prúser!
Zapamätajte si túto tisícročnú múdrosť:

„Najprv zaplať sám sebe minimálne 10 % z príjmu. To, čo zostane, rozdeľ medzi ostatných!“

Prečo sporiť?

Súčasne obdobie môžeme chápať ako postupný prechod od socializmu ku kapitalizmu. V hospodárskej oblasti máme tvrdý kapitalizmus a riadime sa trhovou ekonomikou. Avšak v oblasti sociálnej a v myslení ľudí sme ešte stále v spomienkach na tzv. istoty, ktorých sa nechceme vzdať. Ide o neustály boj odborárov za vyššie mzdy, boj dôchodcov za vyššie dôchodky. Boj študentov, aby nemuseli platiť za vzdelanie. Tak isto by sme chceli zdravotníctvo zadarmo. Tieto sociálne otázky sa stále omieľajú v novinách a správach. V tejto oblasti ešte nemáme jasno. Staršia generácia do kapitalizmu vhupla úplne nepripravená a bezbranná. Starí rodičia prišli o všetky úspory prudkým rastom cien, infláciou a devalváciou koruny. Momentálne na Slovensku 41 tisíc dôchodcov, keď chce svoj dôchodok, tak najprv Sociálna poisťovňa vykoná exekučnú zrážku! A každým rokom počet zadlžených dôchodcov rastie.

Zdroj: Sociálna poisťovňa

Mladí ľudia sú zatiaľ bezradní, lebo rodičia im už nevedia poradiť. Chceli by mať veľké príjmy, ale situácia v našom hospodárstve im to zatiaľ neumožňuje. Niektorí chodia za prácou do zahraničia.

Na finančnom trhu sa situácia pomaly konsoliduje po hospodárskej kríze. Teraz sa to nástupom zahraničných bánk stabilizovalo. Poisťováci si u každého podávali kľučky, ponúkali „najlepšie programy sporenia“ podporované obrovskými reklamnými kampaňami. Ako sa v tom človek má vyznať? Načo by sporil? Veď dnes si na splátky môžeme kúpiť čokoľvek.

Všetky istoty padli. Budúcnosť je nejasná. Ľudia strácajú ilúzie, žijú zo dňa na deň a pomaly prestavajú veriť, že sporenie má význam.

Ako sa správa občan?

Chodí do práce a jeho príjem závisí na jeho výkone. Začína s príjmom 500 – 600 € mesačne. Uskromní sa a jeho náklady na domácnosť sa prispôsobia. Keď mu v práci polepšia, tak si zvýši životnú úroveň a dovolí si lepšiu aparatúru, TV, nábytok a pod. V banke si zoberie hypotéku na byt, prípadne si kupuje ojazdené auto. Dokiaľ zodpovedne pracuje, všetko je O.K. Dokonca si berie nové auto na lízing, lebo mu v práci opäť polepšili. Na sporenie zatiaľ nemá ani pomyslenie, lebo musí splácať všetky pôžičky. Sporiť chce, ale až neskôr, keď sa zlepší situácia. Ale pozor, situácia sa nikdy nezlepší, len si trošku zdvihne životnú úroveň. 

Čiže náš občan stále žije z ruky do úst. Ak sa porovná s obdobím, keď začínal, tak sa vlastne nič nezmenilo. Vymenil 1-izbový byt v podnájme za vlastný 3-izbový. Starú škodovku po rodičoch za nové auto. Na dovolenku už nechodí k babke v Tatrách, ale k moru. Džínsy vymenil za kvalitné obleky. Na večeru si už zájde do dobrej reštaurácie, namiesto rýchleho občerstvenia.

Jedno zostalo to isté. Nemá žiadne úspory, iba čoraz väčšie dlhy.

Títo ľudia sú denno-denne obklopovaní reklamami rôznych finančných inštitúcii, kedy sa už bojíme či na nás niekto nevyskočí z chladničky, a nespýta sa: S kým bankujete?

Takto je človek  úmyselne manipulovaný, aby si daný produkt vybral, lebo práve ten je pre neho najlepší. Takto isto funguje aj predaj tovaru na splátky. 

Dokonca som sa stretol s reklamným výrokom: Šetriť sa neoplatí, radšej si požičaj!

Lenže ľudia si neuvedomujú, že o túto svoju dobre platenú prácu môžu v kapitalizme kedykoľvek prísť.

V socializme človek musel pracovať a málo kedy o túto svoju prácu aj prišiel.

Keď mladý človek nastúpil do jedného podniku, mohol tam kľudne až do dôchodku pracovať.

Ale v kapitalizme dnes človek má prácu, ale zajtra už nemusí. Môže kedykoľvek prísť o dobré platené miesto napríklad z nepotrebnosti pre zamestnávateľa, z dôvodu dlhodobej choroby, úrazu atď.

Náklady mu však zostali. Takže všetci títo kapitalisti – plynárne, vodárne, kanalizácie, finančné inštitúcie chcú čo? No predsa to svoje.  Za byt, nájom, hypotéku, elektrinu a lízing sa musí pravidelne platiť. Keď to náš občan neplatí, títo kapitalisti ho dostanú veľmi rýchlo do exekúcie, čiže ešte do väčších problémov v akých bol.

Ale stále má na výber:  Skončí ako bezdomovec, alebo nakoniec rýchlo zoženie nejakú prácu, slabšie platenú, ale predsa. 

V takomto prípade často krát už o sporení niet ani reči, naopak čoraz viac ľudí je zadlžených.

Ľudia sa stávajú otrokmi peňazí. Robia za peniaze, a preto ich nikdy nemajú.

Jediná cesta ako sa z toho začarovaného kruhu dostať von, je nájsť si druhý príjem alebo zvyšovať svoju hodnotu na trhu práce. Ak si ju zvýšim budem pre svojho zamestnávateľa zaujímavejší a tým pádom aj lepšie platovo ohodnotený. Z tohto príjmu budeme schopní postupne splácať svoje dlhy. Výplatu si nechám na to, aby som prežil a aby to nešlo na úkor kvality života.

Preto je dôležité to sporenie! Musíme sa naučiť rozumne míňať, čo znamená určitú časť si už dnes odložiť - čiže usporiť.

Vždy to začína sporením. Sporenie tvorí základný kameň blahobytu. Všetci najbohatší ľudia na svete začali sporiť už v mladosti. Potom z toho sporenia postupne vytvorili vlastný kapitál. Ten investovali a časom sa kapitál rozrástol do obrovských rozmerov.

Jediná správna cesta ako slušne prežiť v kapitalizme je tá, že si už v mladosti začnem sporiť každý mesiac minimálne 10 % z príjmu s pomocou sociálnych programov. Tu sa nám, aj keď ešte malé úspory nadštandardne zhodnocujú s garanciou a podporou štátu.

Keď už sme pochopili, že sporenie je dôležité. Ukážme si načo by sme sa mali pripraviť.

Pravidelným sporením si:

1. Vytvárame tzv. finančnú rezervu

Počuli ste už o tom, že v aute musí byť náhradne koleso, čiže nejaká rezerva? Dokonca je predpísaná zo zákona. Tak isto aj na operačnej sále v nemocnici majú záložný generátor - rezervný zdroj energie. Môže počas operácie vypadnúť elektrina? Samozrejme. Naskočia na rezervný zdroj a všetko funguje ďalej.

Ale majú ľudia doma rezervu? Je predpísaná zo zákona? Nie. A tu to všetko začína. Je to tabu.

Finančná rezerva nám pomôže prekonať najhoršie obdobie, keď sme napríklad bez práce. Človek by mal mať vždy túto rezervu, na ktorú nikdy nesiahne. Ide hlavne o to, aby sme si vedeli pokryť výdaje, aj keď je človek na PN-ke. Takáto rezerva by Vám mala postačiť na 12-18 mesiacov bez príjmu. Vytvára sa pravidelným sporením 5-7 rokov.

2. Vytvoriť si investičný kapitál – finančnú istotu

Je to našetrený kapitál, na realizovanie väčších životných projektov a cieľov (cestovanie, vzdelanie, sťahovanie). V neposlednom rade ide o vytváranie investičných príležitosti.
Počuli ste už o tom komu praje šťastie? No iba pripraveným! Ide hlavne o lacný nákup a predaj, či už sa rozprávame o kúpe bytu, pozemku, alebo možnosti zainvestovať do podnikania, akcií, stáť sa tichým spoločníkom nejakej firmy. Ide o to, že vieme reagovať na príležitosti, ktoré sú denne okolo nás. Takáto finančná istota sa vytvára približne 10-20 rokov.

3. Stáť sa finančne nezávislý

Aby som na dôchodku mohol žiť dôstojný život. Finančne nezávislý môžem byť vtedy, keď moje pasívne príjmy z kapitálu prevýšili výdaje. To je už život z úrokov. Toto by mal byť sen ľudí. Mať dôstojný život, aby človek mohol na dôchodku žiť zo svojej renty.

Lenže v prvom rade je potrebné tu rentu vyrobiť. To trvá 30-40 rokov pravidelným sporením. Určitá skupina ľudí ju dosiahne aj skôr a to len vďaka podnikaniu. Čiže tak, že si založia vlastnú firmu a úspešne ju rozvíjajú.

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým na aké časy sporíte?

Mnoho ľudí hovorí: „Šetrím si na horšie časy.“ Tu sa ľudia dopúšťajú obrovského omylu. Ak chcete, aby boli horšie časy, tak potom prečo si na ne šetríte? Prestaňte sporiť na horšie časy naozaj okamžite nastanú.

Toto myslenie máme v sebe zakorenené ešte od svojich starých rodičov a ich skúseností s nerozumnými investíciami.

Odporúčam: Začnite si sporiť už konečne na tie LEPŠIE časy, a oni nakoniec aj tak prídu! 

Platobný mechanizmus je platba treťou stranou. Je to spôsob, ktorým zdravotná poisťovňa platí poskytovateľov. Zároveň je to sústava stimulov a motivácií, ktorá definuje správanie poskytovateľov. Platobný mechanizmus môže byť za:

• Existenciu
• Aktivitu
• Koordináciu
• Výsledok

2. Časové hľadisko

Z časové hľadiska rozlišujeme retrospektívne a prospektívne platobné mechanizmy

3. Čo je to kapitácia?

Slovo kapitácia má pôvod v v latinskom slove „caput“ – hlava. Určite poznáte aj výraz „per capita“ – na hlavu. Kapitácia teda znamená platba za hlavu. V anglickej literatúre sa stretávame aj s pojmom PMPM – per member per month. Platba „za hlavu na mesiac“.

Poskytovateľ teda dostáva každý mesiac rovnaké množstvo peňazí na každého človeka, bez ohľadu na to, či tento človek bude alebo nebude čerpať zdravotné služby a koľko budú stáť.

Kapitácia vznikla ako súčasť nástrojov riadenej starostlivosti v USA. Poisťovňa tak prenáša časť alebo celé svoje riziko na PZS. Zároveň PZS má schopnosť a motiváciu toto riziko lepšie riadiť.

4. Čo kapitácia zahŕňa?

Kapitácia zahŕňa 3 dôležité prvky:

• platba je naviazaná na definovanú populáciu poistencov, t.j. peniaze nasledujú poistenca
• starostlivosť je predplatená formou vopred dohodnutej sadzby (prospektívny platobný mechanizmus)
• prijímateľ kapitácie musí znášať finančné riziko, ak náklady prekročia platby a je preto motivovaný manažovať starostlivosť nákladovo efektívne

5. Aké typy kapitácie poznáme?

V princípe poznáme tri typy kapitácie

Zdroj: vlastné spracovanie na základe prezentácie Angeliky Szalayovej

6. Ktorý typ kapitácie máme na Slovensku?

Na Slovensku dominuje jednoduchá kapitácia, ktorá odmeňuje len za služby poskytované samotným všeobecným lekárom (ale podobne odmeňujeme aj detských lekárov a gynekológov):

• Kapitácia tvorí približne 90% výnosov všeobecného lekára (približne 2 € za poistenca, čiže pri 1500 kapitovaných poistencoch to znamená výnosy približne 3000 € mesačne).
• Zvyšných 10% tvorí odmena za vykonané výkony (napr. očkovanie).

Jednoduchá kapitácia používaná v SR nezahŕňa zodpovednosť za indukované náklady, ani za služby špecialistov, ani za lieky a ani za hospitalizácie. Tým tu vzniká veľký priestor na už spomínané riziko presunu nákladov mimo lekára. Najmä keď si uvedomíme, že samotná kapitácia tvorí menej ako 10% všetkých nákladov, ktoré všeobecný lekár indukuje. Navyše, za takto indukované náklady všeobecný lekár neznáša žiadnu zodpovednosť.

Schéma 2: Kapitácia tvorí menej ako 10% nákladov na poistenca

Zdroj: vlastné spracovanie

Jednoduchá kapitácia používaná v SR neodmeňuje všeobecného lekára:

• ani za aktivitu
• ani za koordináciu zdravotných služieb
• a ani za výsledok.

Dokonca ho neodmení ani za efektívnejšie poskytnutie zdravotných služieb, keď napr. usporí na liekoch, alebo pacienta zbytočne nepošle na ďalšie vyšetrenie. Pre všeobecného lekára preto vzniká motivácia:

• presunu nákladov mimo kapitáciu (pošlem pacienta k špecialistovi, zatváranie ambulancií o 13,00)
• indukovanie nákladov (radšej predpíšem liek ako tráviť čas komunikáciou s pacientom, predpisovanie liekov a diagnostiky, ktorá nemusí byť potrebná)
• mať viac poistencov a menej pacientov

Pri takto nastavenej kapitácii dosahuje slovenský všeobecný lekár najvyšší zisk, keď neošetrí ani jedného pacienta. Každý ďalší ošetrený pacient mu zisk znižuje.

Schéma 3: Krivka výnosov, nákladov a zisku pre všeobecného lekára v SR

Zdroj: vlastné spracovanie

7. Keď toto všetko vieme, existuje inovácia alebo riešenie na zmenu situácie?

Ak toto všetko vieme, existuje spôsob ako tieto negatíva tzv. „jednoduchej“ kapitácie zmeniť?

Prvou aktivitou toto zmeniť je Plán MEDIPARTNER v Košiciach (ktorý administruje ZP Dôvera v spolupráci s KlientPRO SK), kde 53 všeobecných lekárov má inovatívny platobný mechanizmus – kapitáciu s celým rizikom a starajú sa o kmeň 40 000 poistencov a spolu s 2 nemocnicami sú zodpovední za manažovanie všetkých nákladov nad týmto kmeňom.

Všeobecní lekári sú tak finančne zodpovední za lieky, ktoré predpíšu, za vyšetrenia, ktoré nechajú vykonať a taktiež za hospitalizácie, na ktoré svojich pacientov posielajú. Je to prvý platobný mechanizmus pre všeobecných lekárov, v ktorom je spojené klinické a finančné rozhodovanie.

Podrobnosti Vám predstaví v prednáške č. 7 môj kolega z HPI a zároveň aj KlientPRO SK Tomáš Szalay.

8. Zhrnutie

1. Kapitácia je platba „na hlavu“, má pôvod v latinskom slove „caput“ – hlava
2. Kapitácia zahŕňa 3 dôležité prvky:
   1. peniaze nasledujú poistenca
   2. prospektívny platobný mechanizmus
   3. prijímateľ kapitácie musí znášať finančné riziko
3. Typy kapitácie:
   1. Len služby poskytované daným lekárom (tzv. „jednoduchá kapitácia)
   2. Kapitácia na ambulantné služby (full physician capitation)
   3. Kapitácia s celým rizikom (full risk capitation)
4. Na Slovensku dominuje jednoduchá kapitácia
5. Jednoduchá kapitácia používaná v SR neodmeňuje všeobecného lekára: ani za aktivitu, ani za koordináciu zdravotných služieb, a ani za výsledok.
6. Pre všeobecného lekára preto vzniká motivácia:
   1. presunu nákladov mimo kapitáciu (pošlem pacienta k špecialistovi, zatváranie ambulancií o 13,00)
   2. indukovanie nákladov (radšej predpíšem liek ako tráviť čas komunikáciou s pacientom)
   3. predpisovanie liekov a diagnostiky, ktorá nemusí byť potrebná
7. Prvou aktivitou toto zmeniť je Plán MEDIPARTNER:
   1. Všeobecní lekári sú tak finančne zodpovední za lieky, ktoré predpíšu, za vyšetrenia, ktoré nechajú vykonať a taktiež za hospitalizácie, na ktoré svojich pacientov posielajú.
   2. Je to prvý platobný mechanizmus pre všeobecných lekárov, v ktorom je spojené klinické a finančné rozhodovanie.

Pre dnes sa s Vami lúči Peter Pažitný, v ďalšej prednáške budeme pokračovať v platobných mechanizmoch – odmeňovanie špecialistov a nemocníc.

Naposledy sme si porozprávali o 1. princípe ROZUMIEŤ peniazom a ich hodnote. Priblížili sme si fakt, že peniaze nemajú význam pokiaľ sú bez hodnoty. Väčšina ľudí sa pozerá na peniaze spôsobom, ako keby ležali len tak na stole. Už keď sa pre ne naťahujú rukou, tak rozmýšľajú ako ich minúť. Nerozmýšľajú, ako sa tie peniaze majú dostať na stôl. Pozerajú sa na ne len zo spotrebiteľského hľadiska – mám, miniem.

Zmienili sme sa v predchádzajúcej prednáške o tom, že peniaze sa dajú získať iba určitou protihodnotou. Keď ich chcem mať, potrebujem niečo ovládať, a vedieť si ich vypýtať. Ale uvedomujeme si vlastne, čo je to tá protihodnota? To je nejaká práca. Práve preto si v tejto prednáške porozprávame o druhom princípe FG a to je ZARÁBANIE PEŇAZÍ.

Zdá sa, že prvý princíp FG – rozumieť peniazom úplne stačí. Lenže na čo je človeku rozumieť niečomu, čo nemá? Teda ak chcú ľudia rozumieť peniazom, musia ich najprv mať čiže zarábať = musia pracovať. Tu je na mieste otázka: Kde a ako zarobiť peniaze, resp. kde pracovať? Pri hľadaní odpovede na túto otázku, človek narazí hneď na prvý problém, ktorým je vysokánezamestnanosť.

Mladí ľudia po ukončení vysokej školy nenachádzajú pracovné uplatnenie. To, čo im hovoria rodičia: „Choď do školy, uč sa na samé jednotky a budeš sa mať lepšie,“ je už iba pozostatkom socializmu, v ktorom ich rodičia vyrastali. Dnes zamestnávatelia požadujú od absolventov okrem ukončenej školy aj dostatočnú prax. Kde ju však majú študenti nadobudnúť a absolvovať? Problém je však niekde inde. Študenti by mali už počas štúdia na vysokej škole vedieť, že doba socializmu už dávno skončila a doba kapitalizmu od nich vyžaduje vysoké nasadenie a vlastnú aktivitu.

V socializme naši rodičia po skončení školy mali istú prácu. Kto prácu nemal bol označený za príživníka. Všetko sa platilo zo spoločného, štátneho. Teraz je to už iné. Kapitalizmus preniesol zodpovednosť na každého jedinca. Čo znamená, že každý sa má starať sám o seba. Ani rodina, ani štát už nepredstavujú istoty v oblasti zamestnania. Kapitalista čiže zamestnávateľ, podnikateľ už nezamestná každého, kto o to požiada prostredníctvom zaslaného životopisu a motivačného listu.

Neplatí sa za účasť v práci, ale platí sa tomu, kto v práci prinesie pridanú hodnotu. Ako sa však naučiť priniesť pridanú hodnotu? Bez praktického nadobúdania skúseností to bude asi veľmi ťažké. Má v dnešnej dobe študent po vysokej škole prax a skúsenosti v obore, ktorý vyštudoval? Študenti musia často pracovať aj popri škole. Paradox je, že študent Ekonomickej univerzity brigáduje za pokladňou hypermarketu alebo na stavbe. Nemal by študent získavať praktické skúsenosti v obore, ktorý študuje?

Ak chcú byť mladí ľudia úspešní v oblasti ekonomiky a manažmentu, už počas školy sa musia podieľať na riadení alebo postupnom prijímaní zodpovednosti za chod organizácie, ale v prvom rade za seba. Avšak tento problém nemajú len mladí ľudia. Faktom je, že ľudia v produktívnom veku, dlhodobo zamestnaní, sú stále nespokojní. Ich nespokojnosť pramení buď z nedostatočného finančného ohodnotenia, zlých pracovných podmienok, pracovného prostredia, zlého kolektívu alebo vedenia. Najviac je to však spôsobené tým, že aj keď usilovne pracujú majú stále málo finančných prostriedkov na uspokojenie svojich základných životných potrieb. Stále sa sťažujú, že málo zarábajú. Nepoznajú cenu svojej pridanej hodnoty, ktorú prinášajú svojmu zamestnávateľovi. To znamená, že nevedia akú cenu na trhu práce majú. Prijímajú teda plat stanovený zamestnávateľom.

V zásade sú len dva spôsoby, ako zarábať peniaze:

1. Hrať tak, aby som neprehral, čiže hrať na istotu. Nájdem si nejakú dobrú firmu, zamestnám sa a budem robiť kariéru. Zodpovednosť prenesiem na zamestnávateľa. Svoje si odrobím a dostávam pravidelný plat. Mám čistú hlavu, keď odchádzam z práce.

2. Hrať tak, aby som vyhral. Nebojím sa ísť do rizika. Riadim sa heslom: Risk je zisk. Preberám zodpovednosť za seba, aj celú rodinu na seba a začínam podnikať.

Prvá skupina ľudí sa snaží sústreďovať na svoje slabé stránky a postupne pracujú na ich odstraňovaní. Je to typ ľudí, ktorých snom je byť výborný vo všetkom. Čiže ovládať profesiu na slušnej úrovni, zlepšovať sa v jazykoch, učiť sa na počítačoch atď. Snažia sa, aby ovládali, čo najviac zručností a stali sa pre zamestnávateľa nenahraditeľnými. Postupom času aj tak však zapadnú do šedého priemeru, lebo požiadavka špecializácie ide rýchlym tempom dopredu a oni, tak nestíhajú držať krok s pokrokom. Treba si uvedomiť, že každý je nahraditeľný!

Druhá skupina sa vyznačuje silnou vierou v seba a svoje schopnosti. Všetku zodpovednosť za budúcnosť preberajú na seba. Svoje ciele si presne plánujú. Idú si za ich naplnením. Majú vytrvalosť, sú ochotní ísť aj na 120 %. Sústreďujú sa na svoje silné stránky. Neustále sa učia nové veci. Sú ochotní venovať splneniu cieľa všetok svoj osobný čas. Vedia dokonale využiť svoje silné stránky v riadení alebo obchodovaní. Veci, ktoré nenávidia, dávajú za peniaze robiť iným. Na účtovníctvo si najímajú odborníka. Dane riešia s daňovým poradcom. Sú silní v obchode, tak sa mu venujú. Na ostatné pridružené činnosti delegujú právomoci špecialistom. Sú si vedomí, že nemôžu vedieť všetko a ani sa o to nesnažia. Stačí, keď sú výborní v jednej oblasti a tú maximálne rozvíjajú. Toto je jasný recept na úspech.

Celý svet sa čoraz viac špecializuje. Poďme sa pozrieť na situáciu, keď si človek hľadá prácu. Prvá vec, ktorá ho zaujíma je to, aký bude mať príjem. Budúci zamestnávateľ mu ponúkne isté finančné ohodnotenie za určitú prácu. On sa rozhodne či tú ponuku príjme alebo nie. Ešte ani podpis na zmluve nevyschol a už si tento človek uvedomuje, že ten plat je nedostatočný. Zrazu sa tu objavilo niečo s čím vôbec nerátal – VÝDAJE. Doteraz to nepoznal, býval u rodičov, nemal nič iné na starosti len štúdium. Rodičia mu všetko platili, nemal žiadne výdaje. A teraz keď sa rozhodol osamostatniť, tak zisťuje, čo je to platiť nájom, vodné, stočné. Odrazu zisťuje, že jeho výdaje prevyšujú jeho príjem. To má za následok to, že ľudia sa celý život snažia znižovať svoje výdaje a preto sú nespokojní. Ale človek sa neučil a nepripravoval na budúcu profesiu celý život len preto, aby raz žil nespokojný život. A preto sa rozhodne uspokojiť svoje potreby za pomoci nejakého spotrebného úveru. Týmto sa vlastne rozhodol, že výdaje, ktoré má dnes zaplatí z príjmov, ktoré bude mať v budúcnosti a ktoré vôbec nie sú isté.

Opačným príkladom je podnikateľ, ktorý keď začína podnikať, tak si najprv spočíta všetky výdaje na otvorenie firmy a svoju vlastnú spotrebu. Zráta si koľko ho bude stáť prenájom a zariadenie kancelárie, koľko peňazí bude potrebovať na vyplatenie miezd zamestnancom, koľko zaplatí za sociálne odvody, zdravotné odvody, dane... Toto všetko podnikateľ vie už na začiatku. Preto prispôsobuje k výdajom, ktoré sú mu známe, svoj príjem. Ale poznáte človeka, ktorý by sa rozhodol podnikať len preto, aby pokryl svoje výdaje? Ja nie. Každý človek podniká kvôli zisku. Akonáhle podnikateľ nevytvára zisk, tak s biznisom končí, aby nebol v mínuse.

Výsledkom toho je to, že zamestnanci stále myslia na zľavy a preto sa stále viac zadlžujú až nakoniec chudobnejú. Podnikatelia myslia na zisk, preto čoraz viac bohatnú. Lebo práve podnikatelia sú tí, ktorí vytvárajú zľavy, ktoré zamestnanci využívajú.

Nechcem sa navážať ani do jednej z týchto skupín. Ja osobne si myslím, že je jedno či budete zamestnancom alebo podnikateľom. O tom, aký vysoký bude váš príjem, vždy rozhoduje váš postoj k práci. To je základný predpoklad vašej prosperity. Niektorí ľudia sa cítia nedocenení. Myslia si, že by mali dostávať viac.

Musíte si uvedomiť jednu pravdu: Príjem, ktorý momentálne dostávate si plne zaslúžite. O tom koľko zarábate rozhodujete vy sami. Ste za to plne zodpovední.

Rebríček European Health Consumer Index (EHCI):

• vydáva ho švédska organizácia Health Consumer Powerhouse od roku 2005
• EHCI 2012 je prvý po troch rokoch
• porovnáva zdravotné systémy 34 európskych krajín (celá EÚ + Nórsko, Švajčiarsko, Island, Albánsko, Macedónsko, Chorvátsko a v roku 2012 po prvý raz aj Srbsko)
• víťazom za rok 2012 sa stalo, už tradične, Holandsko, nasledované Dánskom a Islandom. 
• holanďania skončili prví s veľkým náskokom, to však automaticky neznamená, že holandský zdravotný systém je najlepší v Európe
• rebríček EHCI hovorí, že je najpriateľskejší k pacientom
• autori rebríčka však konštatujú, že je veľmi ťažké vyskladať taký index porovnania zdravotných systémov, v ktorom by Holanďania neboli aspoň bronzovými medalistami

Víťazstvo Holandska autori zdôraznili odporúčaním: „Nastal čas učiť sa od holandských šampiónov ako budovať efektívne zdravotníctvo.“

2. Aký model zdravotného poistenia uplatňuje Holandsko?

Holandsko je prvá krajina sveta, ktorá konzistentne implementuje model Alaina Enthovena založený na univerzálnom zdravotnom poistení, ktoré je založené na manažovanej konkurencii v súkromnom sektore.

3. Čo je manažovaná konkurencia? 

Manažovaná konkurencia Alaina Enthovena, je definovaná ako nákupná stratégia s cieľom získať maximálnu hodnotu pre spotrebiteľov, ktorá používa pravidlá súťaže odvodené z mikroekonomických princípov. Kľúčovú rolu v ňom zohráva sponzor (v prípade Holandska štát), ktorý zastupuje veľké množstvo predplatiteľov, určuje výšku sponzorského príspevku a ktorý organizuje, štrukturuje a nastavuje trh zdravotného poistenia.

Sponzor (štát) musí predovšetkým:

3.1.  Definovať pravidlá spravodlivosti

a) každý má byť poistený a má mu byť poskytnuté poistné krytie za atraktívnych podmienok 
b) poisťovňa nesmie odmietnuť poistenca
c) platí komunitný, nie rizikový rating

3.2. Vyberať participujúce zdravotné poisťovne

a) reguluje vstup a výstup na trh
b) definuje podmienky fungovanie zdravotných poisťovní

3.3. Manažovať proces prepoisťovania

a) frekvenciu – napr. raz za rok
b) pravidlá prepoisťovania

3.4. Vytvárať cenovo-elastický dopyt

a) príspevok sponzora k cene poistky nesmie byť vyšší ako najnižšia cena poistky
b) podporuje definovanie štandardizovaných balíkov a produktov
c) podporuje zverejňovanie informácií o kvalite
d) podporuje výber zdravotnej poisťovne na úrovni jednotlivca, nie zamestnávateľa

3.5. Manažovať selekciu rizika

a) povinnosť akceptovať všetkých prihlásených poistencov
b) podporuje štandardné balíky/produkty
c) kompenzácia rizík – spravodlivé prerozdelenie zdrojov medzi poisťovňami
d) monitoring prepoisťovacích praktík
e) monitoring kvality

4. Čo nie je manažovaná konkurencia?

Manažovaná konkurencia:

1. Nie je voľný trh. Manažovaná konkurencia využíva trhové sily v pevne definovanom rámci pravidiel.
2. Nie je o hodení ľudí na trh, aby si našli poistenie. V manažovanej konkurencii sponzor aktívne zlepšuje trhové prostredie.
3. Nie je deregulácia. Je o nových pravidlách a nie žiadnych pravidlách.
4. Nie je o redukcii v kvalite. Manažovaná konkurencia podporuje individuálny výber.

5. Aké sú základné princípy zdravotného poistenia v Holandsku?

Každý si je povinný kúpiť:

• individuálne súkromné zdravotné poistenie
• so zákonne predpísaným základným balíkom starostlivosti
• od súkromnej zdravotnej poisťovne

Poisťovňa je povinná akceptovať každého poistenca:

• v komunitnej sadzbe poistného (nie poistné na základe individuálneho rizika)
• bez vylúčenia krytia na základe existujúcich predispozícií (zdravotný stav, vek, pohlavie a pod.).

6. Ako fungujú zdravotné poisťovne v Holandsku?

Zdravotné poisťovne v Holandsku sú súkromnými obchodnými spoločnosťami s možnosťou dosahovania zisku. V roku 2011 mal poistenec na výber z 56 rôznych poistných zmlúv v 27 zdravotných poisťovniach.  V roku 2012 mierne stúpol výber poistných zmlúv na 59, počet poisťovní klesol na 26. Štyri najväčšie holdingy zdravotných poisťovní v Holandsku ovládajú 90% trhu. Najväčší hráč – koncern Achmea (mimochodom vlastník ZP Union v SR), má trhový podiel 32%.

7. V čom si zdravotné poisťovne konkurujú?

Súťaž medzi zdravotnými poisťovňami prebieha v efektívnom nákupe zdravotnej starostlivosti a administrácii systému. Poisťovne si konkurujú výškou nominálneho poistného pri základnom balíku zdravotného poistenia a typom poistných zmlúv(produktov), ktoré ponúkajú svojim poistencom.

Poistenci majú právo meniť poisťovňu raz ročne, zmluva so zdravotnou poisťovňou je vždy uzatváraná na jeden rok. V roku 2012 veľa poistencov menilo svoju zdravotnú poisťovňu – spolu 1 milión ľudí, čo zodpovedá 6% poistencov.

8. Ako funguje zdravotné poistenie v Holandsku?

V Holandskom zdravotnom poistení sú tri finančné toky:

• odvody zamestnávateľa – 7,1% zo mzdy (celkovo 19,4 mld. €) – 49,5% zdrojov
• platba štátu za deti (celkovo 2,3 mld. €) – 5,9 % zdrojov
• nominálne poistné (celkovo 17,5 mld. €) – 44,6 % zdrojov

9. Nominálne poistné je cena produktu zdravotného poistenia pre spotrebiteľa

Nominálne poistné:

• Je inovácia, ktorá reaguje na potrebu angažovania spotrebiteľa do rozhodovania o výbere produktu zdravotného poistenia.
• Je platba, ktorú v Holandsku platí každý poistenec svojej zdravotnej poisťovni.
• Je rozdiel medzi príspevkom sponzora (štátu) a cenou produktu zdravotného poistenia. 

10. Aká je výška nominálneho poistného v Holandsku?

Ako sme spomínali, každý Holanďan (okrem detí do 18 rokov) je povinný sa poistiť:

• Priemerná výška nominálneho poistného v Holandsku v roku 2012 bolo 1 287 € ročne
• Najnižšie nominálne poistné v roku 2012 bolo 1 110 EUR.
• Najvyššie nominálne poistné v roku 2012 bolo 1 350 EUR

Nominálne poistné vracia ľuďom možnosť rozhodovať o produkte zdravotného poistenia podľa svojich vlastných preferencií. Keďže medzi produktmi existuje cenová konkurencia, rozhodovanie spotrebiteľov je zároveň o citlivosti na cenu. Výdavok na nominálne poistné priamo konkuruje iným výdavkom domácnosti na iné statky.

Aby si každý mohol dovoliť kúpiť si poistný produkt (lebo to je cieľ), tak štát poskytuje kompenzácie na nákup nominálneho poistného. Celkovo ich čerpá približne tretina populácie a v priemere dosahuje 662 €/rok.

11. Aká je výška spoluúčasti v Holandsku?

Každý Holanďan okrem nominálneho poistná má tzv. prvú spoluúčasť vo výške 350 € (pre rok 2013). Táto prvá spoluúčasť znamená, že prvých 350 € platí zo svojho vrecka a až po zaplatení zdravotných služieb vo výške 350 € (kumulatívne) nastupuje zdravotná poisťovňa. Táto prvá spoluúčasť má ľudí odradiť od zbytočného čerpania zdravotnej starostlivosti. Zároveň podporuje čerpanie takých zdravotných služieb, ktoré spotrebitelia považujú za hodnotné.

Túto spoluúčasť si Holanďania môžu zvýšiť až o ďalšiu, dobrovoľnú spoluúčasť, až do výšky 500 €, čím jeho celková prvá spoluúčasť môže dosiahnuť 850 €. Samozrejme platí, že čím je prvá vyššia spoluúčasť, tým nižšie je poistné.

12. Aké sú konkrétne príklady poistných produktov z Holandska?

Oba nasledujúce produkty ponúka poisťovňa Agis. Agis je značka patriaca koncernu Achmea, vo svojom portfóliu v roku 2012 mala 5 rôznych poistných produktov:

Zdroj: Mária Pourová, HPI 2013 zo štúdie o nominálnom poistnom pre VZP ČR

Zhrnutie

1. Holandsko víťazom EHCI 2012
2. V Holandsku funguje systém manažovanej konkurencie podľa modelu Alaina Enthovena
3. Manažovaná konkurencia Alaina Enthovena, je definovaná ako nákupná stratégia s cieľom získať maximálnu hodnotu pre spotrebiteľov
4. Manažovaná konkurencia nie je voľný trh. Manažovaná konkurencia využíva trhové sily v pevne definovanom rámci pravidiel.
5. Tri princípy zdravotného poistenia v Holandsku: povinnosť kúpiť zdravotné poistenie, od súkromnej poisťovne, so zákonne predpísaným základným balíkom starostlivosti
6. V Holandsku je dnes 26 poisťovní a ponúkajú 59 poistných produktov
7. Konkurujú si cenou a ponukou poistných produktov podľa preferencií spotrebiteľov
8. Nominálne poistné predstavuje 44,6% zdrojov, zvyšok sú odvody (49,5%) a dane (5,9%)
9. Nominálne poistné je rozdiel medzi cenou poistného produktu a príspevkom sponzora.
10. Priemerná výška poistného je 1 287 € ročne, od 1 110 € do 1 350 €. Spotrebitelia sa tak stávajú citliví na cenu produktu.
11. Tzv. prvá spoluúčasť spotrebiteľa (povinná 350 €, dobrovoľná ďalších 500 €) je nevyhnutnou súčasťou funkčnosti poistného produktu, aby obmedzovala čerpanie zdravotných služieb, ktoré neprinášajú spotrebiteľom hodnotu. Platí, že čím vyššia je spoluúčasť, tým je nižšie nominálne poistné.

Často krát sa na rôznych vzdelávacích seminároch pýtam ľudí: Čo sú to peniaze?
Väčšina z nich začne slovami: "sú to papieriky, mince, maximálna potreba ľudstva a podobne."

Už nech odpovedia akokoľvek, každý mi potvrdí, že nedostatok peňazí je to kde ich päta tlačí.

Skúsme si peniaze ako také najskôr zadefinovať.
Peniaze sú špecifický tovar, ktorý sa dokáže rozmnožovať len za pomoci pridanej hodnoty ľudskej práce.

Každý človek navštevuje základnú školu s cieľom ju úspešne ukončiť. Drvivá väčšina ľudí sa rozhodne pokračovať v štúdiu na strednej škole. Ich cieľom je absolvovať ju a získať maturitné vysvedčenie.

Po ukončení strednej školy stoja absolventi na križovatke života, kde ich čaká prvé dôležité rozhodnutie. Ísť pracovať alebo pokračovať v štúdiu na vysokej škole? Čoraz viac mladých ľudí sa rozhodne práve pre vysokú školu.

Nebudem polemizovať o tom či vysoká škola dostatočne vyformuje z týchto mladých ľudí osoby, ktoré budú v budúcnosti uplatniteľné na trhu práce. Dôležité je, že väčšina týchto študentov navštevuje vysokú školu práve preto, aby získali titul mysliac si, že ten im zabezpečí dobré zamestnanie po ukončení školy. Teda faktom je, že každý študent vysokej školy verí, že po jej ukončení sa zamestná. Od  zamestnania očakáva, že bude slušne platovo ohodnotený. Výsledkom toho celého je, že človek sa celý život učí teóriu, aby raz pracoval kvôli peniazom, ktorým vôbec nerozumie. Paradoxom je, že ľudia sa celý život naháňajú za peniazmi a tie im aj napriek tomu utekajú pomedzi prsty, čo je dôsledkom toho, že nerozumejú peniazom a ich hodnote.

Na základe ľudského postoja k peniazom sa vyprofilovali dva základné typy ľudí:

1. Zamestnanec – pracuje kvôli peniazom a práve preto ich nikdy nebude mať dosť.
2. Podnikateľ – necháva pracovať peniaze pre seba a preto ich vždy bude mať dostatok. Riadi sa heslom peniaze robia peniaze.

Peniaze sú symbolom pohybu. Život sa v prírode prejavuje neustálym pohybom. Nesmieme sústreďovať peniaze na jednom mieste. Napríklad v ponožke alebo ako to ľudia majú vo zvyku v matraci. Ale život nás naučil, že matrace vedia plávať, keď sú záplavy ba dokonca aj horieť pri požiaroch. Takto sa peniaze znehodnocujú len kvôli tomu, že bez pohybu stratili svoju hodnotu.

Často krát sa na vzdelávacích seminároch pýtam ľudí, čo by si vybrali: Peniaze alebo hodnotu? Odpovede sú rôzne ale dôležité je uvedomiť si, že peniaze sú iba ekvivalentom, protiváhou, nejakým derivátom hodnoty. Takže teraz už vieme, že hodnota je dôležitejšia. Teda vytváranie hodnôt nám prinesie peniaze.

Napríklad: Niekde na svete sa objaví obrovské nálezisko nerastných surovín. Okamžite musí byť pripravené rovnaké množstvo peňazí, ako ekvivalent finančnej hodnoty ložiska nerastných surovín. Každá hodnota musí byť vyvážená peniazmi. Suroviny sa vymenia za peniaze, ktoré ich pomôžu rozmiestniť na trhu. Ak svojou myšlienkou vytvorím nejakú hodnotu, musí sa objaviť množstvo peňazí, ktoré je ekvivalentom mnou vytvorenej hodnoty.

Myslím si, že teraz je na mieste otázka: Kde sa tvorí hodnota? V našej mysli. Každé hodnotné dielo (napr. obraz, pieseň, socha, stavebný projekt) vzniklo najprv v ľudskej mysli.

Z čoho vychádza myseľ? Z úrovne poznania. Ale z čoho pozostáva poznanie? No predsa z vedomostí, informácií, ktoré človek má napríklad v danej oblasti.

Čo je to informácia? Je to obyčajná myšlienka = energia.

Napríklad: Mladý šikovný študent architektúry mal za úlohu urobiť ročníkovú prácu – projekt domu. On ten dom najprv mal v mysli čiže mal nejakú myšlienku, ako ten dom bude vyzerať. Na základe úrovne jeho poznania vedel preniesť túto myšlienku na papier. Tým, že ju dal na papier ju ďalej dotváral na základe svojich vedomostí a vyladil ju do posledného detailu. Vytvoril tak projekt, s ktorým ho poslali na súťaž. Túto súťaž vyhral. Tento projekt bol na toľko úspešný, že mu za neho ponúkli 25 000 €, pokiaľ ho nikomu inému nepredá. Ozvalo sa viac záujemcov, a predal ho tomu čo ponúkol najviac.

Peniaze sú čistá energia – sila, ktorá môže meniť svoju formu. Spomínate si? Už na základnej škole na hodine fyziky sme sa učili, že energia sa nemôže stratiť ale môže iba meniť svoju formu. Peniaze teda vyjadrujú silu hodnoty. Záleží len na nás ako s tou našou energiou vynaložíme. Či sa rozhodnem kopať kanály alebo začnem premýšľať a tvoriť.

Na základe toho poznáme dva prístupy k tvorbe peňazí:

1. Je to tá najprirodzenejšia činnosť, ktorú tu poznáme odjakživa – vlastné nápady, tvorivá činnosť mysle, vlastné myšlienky a ich realizácia. Volá sa to podnikanie.
2. Druhá možnosť je síce menej prirodzená ale o to jednoduchšia. Je to podieľanie sa na tvorbe cudzieho nápadu čiže zamestnanie.

Viac o týchto prístupoch zarábania peňazí si povieme v nasledujúcej prednáške.

Aby sme to zhrnuli je potrebné pochopiť že, rozumieť peniazom je lepšie ako ich len vlastniť. Ten kto peniazom rozumie a je finančne gramotný, si vždy dokáže zaobstarať peniaze v potrebnom množstve.

Dokáže ich udržať a rozmnožiť. Ale ten, kto im nerozumie a nadobudol ich napríklad výhrou alebo dedičstvom, vždy o ne nakoniec príde. V tomto je sila finančnej gramotnosti.

V druhej prednáške sme spomínali, že ľudia uprednostňujú konzumáciu zdravotných služieb pred udržovaním zdravia, lebo úžitok z konzumácie zdravotných služieb je zjavný, pričom náklady sú skryté. Je to vďaka existencii zdravotného poistenia a tzv. platbe treťou stranou.

Pri priamej platbe za služby, spotrebiteľ platí celú cenu služby priamo poskytovateľovi. Pri platbe za zdravotné služby však poskytovateľom za nás platí zdravotná poisťovňa. Spotrebiteľ je tak izolovaný od skutočných nákladov na zdravotné služby. A práve tento fakt vnímajú ľudia ako bezplatné zdravotníctvo.

2. Čo je to priama platba?

V tomto prípade spotrebiteľ platí priamo poskytovateľovi. A za svoje peniaze získava zdravotnú službu. Takto vynaložené peniaze priamo súperia s inými výdavkami domácnosti.

3. Čo je to platba treťou stranou?

V tomto prípade namiesto spotrebiteľa poskytovateľovi platí zdravotná poisťovňa. Spotrebiteľ preto vníma takúto službu ako bezplatnú.

4. Koľko peňazí ide cez platbu treťou stranou v slovenskom zdravotníctve?

Zdravotné poisťovne ročne vykonajú platby treťou stranou v objeme približne 3,5 mld. EUR. Jedná sa o platby, ktorými platia všeobecných lekárov, špecialistov, nemocnice, lieky, či laboratórne a diagnostické vyšetrenia.

Na to, aby zdravotné poisťovne túto platbu treťou stranou mohli vykonávať, platia ekonomicky aktívny ľudia do zdravotných poisťovni odvody. Za ekonomicky neaktívnych ľudí (dôchodcovia, študenti, ženy na materskej, a pod.) platí do zdravotných poisťovní štát.

Priame platby dosahujú približne 1,3 mld. € ročne. Nie sú však súčasťou systému zdravotného poistenia. Jedná sa doplatky za lieky, či platby súkromným poskytovateľov, ako aj o neformálne platby.

5. Nevýhody platby treťou stranou

Vzhľadom na vnímanú bezplatnosť, je najväčšou nevýhodou platby treťou stranou plytvanie. Toto plytvanie zdrojmi má veľa foriem a vedie k vyššej spotrebe zdravotných služieb a následne aj vyšším nákladom na zdravotnú starostlivosť.

Morálny hazard – je riskantné správanie spôsobené tým, že osoba ktorá riskuje neznáša náklady svojho správania.

Napríklad extrémny lyžiar sa môže spoliehať na to, že v prípade ťažkého úrazu za neho náklady na zdravotnú starostlivosť zaplatí zdravotná poisťovňa. Alebo ťažký fajčiar, ktorý sa spolieha na to, že jeho náklady na liečbu rakovinu pľúc zaplatí zdravotná poisťovňa.

Ponukou indukovaný dopyt – spotrebiteľ čerpá zdravotné služby na základe odporučenia lekára v dôsledku informačnej asymetrie. Informačná asymetria je situácia, v ktorej predpokladáme, že poskytovateľ má viac vedomostí o diagnostických a liečebných metódach. Vzhľadom k tomu, že lekár neznáša zodpovednosť za takto indukované náklady, môže odporúčať spotrebu aj nepotrebných zdravotných služieb.

Napríklad dodatočné laboratórne a diagnostické vyšetrenia, ktoré neposúvajú klinické rozhodovanie poskytovateľa.

Konzumácia zdravotných služieb bez hodnoty pre spotrebiteľa. Vzhľadom na platbu treťou stranou, môže spotrebiteľ konzumovať zdravotné služby, ktoré nemajú pre neho žiadnu hodnotu, dokonca. môžu byť škodlivé (negatívny benefit).

Napríklad spotrebiteľom vyžadované diagnostické vyšetrenia (napr. CT, alebo MRI) s vysokou radiačnou záťažou, ktoré by pri priamej platbe nepožadoval.

Nadmerná konzumácia zdravotných služieb – „bezplatnosť“ spôsobuje, že spotrebiteľ konzumuje aj také zdravotné služby, ktoré by za štandardných okolností nekonzumoval (lebo ich za neho platí zdravotná poisťovňa).

Napríklad zbytočne predpísané a skonzumované lieky.

6. Výhody platby treťou stranou

Finančná ochrana – schopnosť finančne kryť vysokonákladové a chronické riziká. Znamená, že človek pri konzumácií zdravotných služieb nie je konfrontovaný s vysokým finančnými nákladmi.

Napríklad náklady na jedného dialyzovaného pacienta sú na Slovensku približne 23 500 € ročne. Platba treťou stranou znamená, že platbu za dialýzu namiesto poistenca zaplatí zdravotná poisťovňa.

Prerozdelenie naakumulovaných zdrojov – transfer zdrojov od nízkonákladových k vysokonákladovým poistencom a chronickým pacientom. Prerozdelenia je tým lepšie, čím systém prerozdelenia dokáže lepšie predikovať riziko a korektne alokovať zdroje medzi jednotlivými poisťovňami.

Napríklad na Slovensku od 1.7.2012 používame na predikciu rizika nielen vek, pohlavia a ekonomickú aktivitu, ale aj PCG (prediktor budúcich nákladov na zdravotnú starostlivosť na základe minulej spotreby liekov).

Platba treťou stranou cez kumuláciu zdrojov však poskytuje aj šancu na riadenie rizika chronických chorôb. Pri vhodne nastavených podmienkach umožňuje konkurenciu medzi zdravotnými poisťovňami na úrovni zdravotných plánov pre rôzne cieľové skupiny poistencov. Zdravotné poisťovne tak majú možnosť vytvárať produkty (poistné plány) podľa preferencií spotrebiteľov a riadiť tak riziko chronických chorôb.

Napríklad vytvárať poistné produkty pre diabetikov, či astmatikov.

7. Aký vplyv má bezplatné zdravotníctvo na náklady a na zdravotný stav ľudí?

Na túto otázku dal odpoveď masívny experiment RAND, ktorý sa uskutočnil v rokoch 1974 až 1982 v USA na vzorke 7700 ľudí mladších ako 65 rokov v 6 mestách USA. Ľudia boli rozdelení na tých, ktorí dostávali zdravotnú starostlivosť bezplatne a na tých, ktorí si ju museli čiastočne platiť. Obe skupiny mali tých istých lekárov.

Závery:

• Bezplatná zdravotná starostlivosť nemá takmer žiadne identifikovateľné pozitívne efekty na zdravotný stav subjektov v porovnaní s ľuďmi, ktorí sa museli na úhrade zdravotnej starostlivosti podieľať.
• Ľudia s bezplatnou zdravotnou starostlivosťou spotrebovali o 30 až 40% viac zdravotnej starostlivosti a napriek tomu neboli za 3 až 5 rokov dokázateľne zdravší, ako populácia, ktorá sa musela na úhrade svojej zdravotnej starostlivosti podieľať platbami v hotovosti.

Zhrnutie

1. Platba treťou stranou znamená, že spotrebiteľ je izolovaný od nákladov na zdravotnú starostlivosť.

2. Nevýhody platby treťou stranou (plytvanie): morálny hazard, ponukou indukovaný dopyt, konzumácia zdravotných služieb bez hodnoty pre spotrebiteľa, nadmerná konzumácia zdravotných služieb

3. Výhody platby treťou stranou: finančná ochrana, prerozdelenie rizík, (šanca na) riadenie rizika chronických chorôb (pri vhodne nastavenom konkurenčnom prostredí)

4. Podľa štúdie RAND:

• Bezplatná zdravotná starostlivosť nemá takmer žiadne identifikovateľné pozitívne efekty na zdravotný stav subjektov v porovnaní s ľuďmi, ktorí sa museli na úhrade zdravotnej starostlivosti podieľať.
• Ľudia s bezplatnou zdravotnou starostlivosťou spotrebovali o 30 až 40% viac zdravotnej starostlivosti a napriek tomu neboli za 3 až 5 rokov dokázateľne zdravší, ako populácia, ktorá sa musela na úhrade svojej zdravotnej starostlivosti podieľať platbami v hotovosti.

Je pravdou , že väčšina ľudí toho o finančnej gramotnosti veľa nevie. Preto sa im táto finančná gramotnosť javí ako nejaké tajomstvo, ktorého chápanie a poznanie rozdeľuje ľudí na bohatých a chudobných.
Tu neplatí priama úmera, čím máš vyššie vzdelanie, tým si finančne gramotnejší.
Poznám vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí majú stále finančné ťažkosti. Pritom obaja manželia veľmi slušne zarábajú, ale nakoniec skončia odkázaní na starobný dôchodok. A práve preto si môžu z tej penzie dovoliť čoraz menej.

Na druhej strane sú aj ľudia, ktorí nemali nejaké extra vysoké príjmy, iba taký slabší priemer, ale aj napriek tomu sa na ten dôchodok dokázali lepšie zabezpečiť. Majú našetrenú slušnú sumu a žijú si spokojne.

Keďže našou dnešnou témou je FG, tak si poďme povedať nejakú jej definíciu, čo to vlastne je:

Finančná gramotnosť je proces získavania nevyhnutných schopností, vedomostí (čiže teória), zručností (čiže prax), ktoré umožňujú ľuďom samostatné ekonomické fungovanie v rodine a spoločnosti.
Čiže nie len teória, poučky, presné parametre. Dnes je teória všade, plné knižnice, narvané skriptá a podobne. S teóriou sa síce život žije lepšie ale odžiť sa musí. A to je tá prax.

Taktiež  tá teória a prax má byť využiteľná nielen pre samostatného človeka, ale aj pre celú rodinu alebo firmu. Jednoducho pre celú spoločnosť. 

Na základe týchto poznatkov si zadeľujeme finančnú gramotnosť do 5 princípov:

1. Rozumieť peniazom a mať ich pod kontrolou
2. Schopnosť zarábať peniaze
3. Šetriť peniaze
4. Schopnosť investovať a vybudovať majetok
5. Ochrana úspor - majetku

Rozumieť peniazom: Pýta sa podľa Vás dvojročné dieťa do práce? Asi ťažko. Prečo?

Lebo tomu nerozumie, ani nevie čo to práca je. Keď dostane dieťa prvé peniaze do ruky, rodič povie tu máš dve eurá a kúp si niečo na desiatu a zvyšok si odlož. Čo urobí dieťa?  Všetko minie. Môže človek rozumieť peniazom keď ich nemá? Keď prednášam na stredných školách o finančnej gramotnosti, stretávam sa s tým, že mladých neštve, že nerozumejú peniazom. Ja osobne sa im vôbec nečudujem. Veď oni peniaze dostanú od rodičov ako vreckové a väčšina z nich všetko minie.  

Preto je tu druhý princíp a to je zarábať peniaze. Ako sa dajú zarábať peniaze? Sú tu len dva spôsoby buď ako zamestnanec alebo ako podnikateľ. Je už na nás, ktorú formu si zvolíme. Veľa ľudí by si po tomto princípe povedalo, že to stačí aby bol človek finančne gramotný. Keď má istý príjem, tak má istoty, že nebude na ulici a bude mať čo do úst. Ale stačí to? Kto má dnes väčšie istoty? Ak si zoberieme príklad podnikateľa a zamestnanca. Kto opúšťa továreň ako posledný po krachu a to ešte aj so ziskom? Stáva sa dnes, že zo dňa na deň človek príde o prácu? Väčšinou je to dôsledkom nadmerného počtu zamestnancov, zatvorenia továrne, krachom podniku.

Kedykoľvek môžeme o svoj príjem prísť preto je tu tretí princíp, ktorý hovorí šetriť. Už aj v starovekom Babylone vedeli o tom, že ak si človek odkladal 10% z príjmu, tak vždy mal z čoho žiť a vždy mu bolo dobre. Ide o to, aby si či už zamestnanec alebo podnikateľ vytváral rezervu na nepredvídateľné  udalosti ako sú napríklad prepúšťanie, krach alebo zdravotné problémy. Koľko ľudí si v dnešnej dobe šetrí? A kde si šetria?

To sú ďalšie dve otázky, na ktoré je potrebné si odpovedať. Na Slovensku je ponuka finančného trhu nasledovná: Banky, Poisťovne, Stavebné sporiteľne, Investičné fondy, Dôchodkové piliere a tzv. peniaze do vankúša. Ak hovoríme o rozumnom šetrení, je potrebné peniaze investovať, nie len šetriť. Tu už nasleduje ďalší princíp investovanie. Je dôležité peniaze investovať hlavne preto, že je tu inflácia, ktorá znehodnocuje naše peniaze ročne o 3-4%. Mali by sme si všetci uvedomiť, že šetrenie a investovanie sú dvojičky.

Ďalej je tu štát s daňami, odvodmi, poplatkami a pod. A preto tu hovoríme aj o poslednom princípe, ktorý hovorí, že peniaze je potrebné ochrániť. Ako sa tak nato pozrieme spätne určite sa vieme nájsť v jednotlivých bodoch.

Tieto základné princípy musia byť chápané ako celok.

Ak sa budú dodržiavať len niektoré z nich a na ostatné zabudneme, prídeme o všetko.

Akonáhle vypadne jeden z nich, tak už nemôžeme rozprávať o finančnej gramotnosti .

Tak isto ako u človeka, ktorý má tiež svoje subsystémy (dýchací systém, kardiovaskulárny, centrálna nervová sústava, vylučovací, tráviaci) tak stačí, ak vypadne iba jeden, napr. taký kardiovaskulárny systém. Je to ešte človek? Systém skolaboval.

Veď som iba neochránil úspory, ale všetko predtým som robil, a čo máte? No nič.

Čiže to je ono, všetkých 5 systémov, musí fungovať a vtedy môžeme rozprávať o zdravej finančnej gramotnosti.

Človek môže fungovať napríklad so strojčekom na uchu alebo nejakým posilňovačom na srdiečko, ale aký je to život? Je to už ťažší život. Nič moc život.

A to isté sa deje, keď je človek zadlžený. Dá sa žiť zadlžený? Samozrejme, ale aký je to život?

A práve preto je podstatné sa naučiť rozumieť všetkým princípom a zachovávať ich.

Je potrebné si ešte uvedomiť, že finančná gramotnosť nie je jednorazový akt.

Nestačí absolvovať jednodňový seminár a už ste perfektne pripravení. Je to celoživotný proces, ktorý má svoje jednotlivé etapy vývoja.

Dokonca sa bežne stretávam s názorom, že finančná gramotnosť je vedieť sa vyznať v ekonomických pojmoch, čo je úrok, úver, inflácia a podobne. Znovu, bohužiaľ nie je to tak.
Kopec mojich známych vyštudovalo prestížne ekonomické vysoké školy, a vôbec sa nedá povedať, že sú finančne gramotní.
Bežne ma oslovujú finanční poradcovia a hovoria mi o finančnej gramotnosti, že to je ROZUMIEŤ peniazom. Majú pravdu, ale iba tak na 20%. Kde je zvyšných 80%?

Tak to sú zvyšné 4 princípy.

Viac o 1. Princípe ROZUMIEŤ PENIAZOM A MAŤ ICH POD KONTROLOU si porozprávame v nasledujúcej prednáške.

Ja som stotožnený z názorom, že už pri vašej prvej výplate sa môžete rozhodnúť, ako naložíte so svojim príjmom.

     1. skupina - si časť príjmu odloží, investuje a ostatok minú na živobytie. Žijú podľa pripraveného rozpočtu.

     2. skupina - žije systémom od výplaty do výplaty. Minú všetko, čo zarobia, prípadne si požičajú. Sú väčšinou zadlžení a majú neustále problémy s nedostatkom peňazí. Prevažuje tu slabé vzdelanie.

Na základe takéhoto prístupu rozdeľujeme ľudí na:

Bohatých  ľudí, ktorí si peniaze vážia, šetria a investujú. Myslia na budúcnosť, veľké nákupy plánujú.

Chudobných, ktorí si peniaze nevážia, míňajú, nešetria a žijú pre prítomnosť. Nakupujú spontánne, keď sa im niečo zapáči a aj za cenu pôžičiek.

Problém je ten. Druhá skupina ľudí nevytvára žiadne hodnoty a peniaze dostavajú aj tak.

Jediný príjem sú väčšinou rodinné prídavky, a tam sú činní. Ja osobne by som nazval, že až aktívni.

Presne tam je porušená zásada FG.

Finančne gramotní ľudia im peniaze dávajú formou sociálnych odvodov. Oni ich len berú ale nič nedávajú. Logicky z toho vyplýva, že si nemôžu peniaze vážiť. Nemajú k ním jednoducho vzťah, len ich míňajú, prejedia, prepijú a padla. Samozrejme peniaze si nárokujú. 

Finančná gramotnosť je v dnešnej dobe téma, o ktorej sa veľmi veľa diskutuje. Štatistiky z medzinárodného merania znalosti o FG hovoria o tom, že na Slovensku je vyše 88% finančne negramotných ľudí.

Sú rôzne pokusy o zaradenie predmetu FG do učebného procesu. Otázkou je: Kto bude túto FG vyučovať? Finančne gramotný alebo finančne negramotný človek?

Podľa renomovanej štúdie o determinantoch zdravotného stavu je správanie zodpovedné až za 40% výsledku. Práve preto je potrebné venovať rizikovým faktorom správania zvýšenú pozornosť – najmä fajčeniu, spotrebe alkoholu, nezdravej strave a fyzickej neaktivite.

Graf 1: O výsledku kriticky rozhoduje správanie jednotlivca

Zdroj: J. Michael McGinnis, Pamela Williams-Russo, and James R. Knickman. The Case For More Active Policy Attention To Health Promotion. Health Affairs, March/April 2002; 21(2): 78-93

2. Rizikové faktory správania skracujú náš život

Ľudia, ktorí pijú alkohol s mierou, pravidelne cvičia, prestanú fajčiť a jedia päťkrát denne ovocie a zeleninu, sa v priemere dožívajú o 14 rokov dlhšie ako tí, ktorí neurobia žiadnu z týchto zmien vo svojom životnom štýle.

Tabuľka 1: Rizikové faktory správania skracujú náš život

3. Ak toto všetko vieme, prečo ľudia pre svoje zdravie nič nerobia?

Odpoveď sformuloval Adrian Gore (Juhoafrická republika) v roku 1992, podľa ktorého je to problém behaviorálnej ekonómie - benefity pre zdravý životný štýl sú v čase veľmi „ďaleko“, pričom náklady sú veľmi „blízko“:

• Udržovanie zdravia: Náklady (čas, námaha, peniaze) sú zjavné, pričom úžitok je skrytý v neistej budúcnosti.
• Zdravotné služby: Úžitok je zjavný, náklady sú skryté (vďaka platbe treťou stranou).

Väčšina ľudí preto uprednostňuje konzumáciu zdravotných služieb pred udržovaním zdravia.

4. Akým spôsobom je možné ovplyvniť správanie ľudí?

V princípe existujú dve cesty:

• Intervencie štátu (prístup „zhora“) – môžeme ich charakterizovať ako reštriktívne
• Inovácie súkromného sektora (prístup „zdola“) – môžeme ich charakterizovať ako motivačné

5. Intervencie štátu pre udržanie zdravia

Intervencie štátu pre udržanie zdravia by sme mohli charakterizovať ako reštriktívne. Štát sa snaží správanie ľudí (znižovaniu spotreby nezdravých statkov) ovplyvňovať tromi spôsobmi:

1. Obmedzovaním dostupnosti vybraných statkov
2. Zvyšovaním ceny vybraných statkov (Podľa štúdie „Price and cigarette consumption in Europe“ z roku 2005 nárast reálnej ceny cigariet o 10% spôsobí pokles spotreby cigariet o 5 až 7%)
3. Zvyšovaním informovanosti spotrebiteľov, resp. ich nevystavenie reklame

Tabuľka 2: Príklady intervencií štátu pri jednotlivých rizikových faktoroch

6. Aké sú tendencie v SR?

Niektoré z uvedených intervencií sú aplikované aj u nás. Výsledky o ich efektívnosti však zatiaľ nie sú úplne presvedčivé. Tú sú niektoré tendencie medzi rokmi 2003 až 2009, na základe dát OECD:

• Počet fajčiarov mierne klesá
• Spotreba alkoholu je stabilná na úrovni 10 až 11 litrov čistého alkoholu na hlavu
• Počet ľudí s nadváhou/obezitou mierne rastie, resp. stagnuje (v závislosti od metodiky)

Tabuľka 3: Tendencie v SR vo fajčení, spotrebe alkoholu a nadváhe/obezite

Zdroj: OECD, 2013

Štátne intervencie sa ukazujú byť účinné pri znižovaní fajčenia, ale sa zdajú byť menej efektívne pri znižovaní spotreby alkoholu alebo boja s nadváhou/obezitou. Na druhej strane – majú nezanedbateľný rozpočtový dopad. V roku 2012 priniesli spotrebné dane z alkoholu (lieh, pivo a víno) do štátneho rozpočtu 260 mil. € a spotrebné dane z tabaku dokonca až 635 mil. €. Celkovo obe dane tvorili 10,6% daňových príjmov štátneho rozpočtu za rok 2012.

7. Súkromný sektor inovuje - vznik reward based healthcare (Príbeh Adriana Gore-a a jeho firmy Discovery Health)

Reakciou súkromného sektora na vzniknutú situáciu bolo pracovať s motiváciou ľudí, a nie s reštrikciami (ako to robí štátna intervencia). To dalo vznik novému fenoménu „Reward Based Healthcare“, čo znamená zdravotníctvo založené na odmenách. Pôvodne vzniklo v Južnej Afrike (už spomínaný Adrien Gore a jeho firma Discovery s programom VITALITY), dnes je však používané prakticky vo všetkých plánoch s vysokou spoluúčasťou a osobnými zdravotnými účtami v USA.

Motivačný systém VITALITY je založený na dohode s klientom – venuj úsilie tomu, o čom si všetci (poisťovňa, lekár a poistenec) myslíme, že je pre Teba dobré a my ti dáme to, čo je pre teba príjemné. V motivačnom programe sú benefity distribuované nie úplne automaticky, ale ako odmena za žiaduce správanie.

Podstata VITALITY programu spočíva v tom, že každý klient na základe vyplneného dotazníku získava tzv.  Vitality age = biologický vek,  rizikový profil ním ovplyvniteľných rizík a  špecifický wellness plán.

Vitality age funguje tak, že riziko kalkulované prediktívnym modelom je vyjadrené ako skrátenie očakávanej dĺžky života. Napr. 45 ročný muž, ktorý je obézny, fajčí a má zvýšený cholesterol má vitality age 59 rokov.

Na základe plnenia špecifického wellness plánu získáva tzv. Vitality status: Modrý, Bronzový, Strieborný alebo Zlatý. Získaný status mu otvára cestu k pôžitkom – odmenám, ktoré si užíva po dobu, kedy udržuje svoj „Vitality status“.

Odmeny sú závislé od Vitality status klienta a môžu zahŕňať: Zľavy na športové potreby, zdravú stravu, fitness, ale aj reštaurácie, zľavy u leteckých společnosti, či zľavy na rekondičné pobyty, alebo dovolenky.

Sunday Times udelil Adrienovi Goreovi v roku 2010 cenu Business Leader of the Year, v roku 1998 bol zvolený za najlepšieho podnikateľa Južnej Afriky v projekte Ernst &  Young Cena pre najlepšieho podnikateľa roka. Povolaním je Adrien Gore aktuár.

8. A výsledky? (podľa prezentácie Adriana Gore-a)

Medzi aktívnym plnením „Vitality programu“ a nižšími náklady na zdravotné služby existuje korelácia. Ak takáto korelácia existuje, je to iba selekcia rizika, alebo skutočne výsledok wellness aktivít? A ak je to výsledok wellness aktivít, dokáže systém odmien motivovať ľudí k zmene správania?

Odpoveď nám dá rozsiahla epidemiologická štúdia z rokov 2003 – 2007, ktorá potvrdila, že aktívna starostlivosť o zdravie znižuje náklady zdravotného poistenia. Vplyv je dokonca tým vyšší, čím je klient viac chorý!

Členovia s nízkou mierou aktivity vo VITALITY programe majú o 21% nižšie náklady. Členovia s vysokou mierou aktivity vo VITALITY programe majú o 29 % nižšie náklady.

9. Zhrnutie

1. Správanie je zodpovedné až za 40% výsledku zdravotného stavu
2. Rizikové faktory správania (fajčenie, alkohol, nezdravá strava, fyzická neaktivita) môžu podstatne skrátiť náš život
3. Benefity pre zdravý životný štýl sú v čase veľmi „ďaleko“, pričom náklady sú veľmi „blízko“:
4. Intervencie štátu sú zväčša reštriktívne (niečo zakazujú), resp. zvyšujú cenu nezdravého statku (cez dane) alebo informujú o jeho škodlivosti
5. Efektívnosť štátnej intervencie ohľadom zlepšenia zdravia je otázna, avšak spotrebné dane z alkoholu a tabaku tvorili viac ako 10% daňových príjmov štátneho rozpočtu za rok 2012
6. Motiváciu ľudí udržať si zdravie využíva kocept „Reward base healthcare“ – odmeňuje ľudí za to, že sa starajú o svoje vlastné zdravie
7. Výsledky sú veľmi sľubné – členovia s vysokou s mierou zapojenosti do motivačného programu majú až o 29% nižšie náklady

Ďalšiu hodinu budeme venovať otázke, prečo zdravotníctvo nemôže byť „bezplatné“.

Podľa WHO sú to choroby

• S dlhým trvaním
• Všeobecne pomalou progresiou
• Sú hlavnou príčinou chorobnosti a úmrtnosti dospelých ľudí na celom svete

2. Koľko ľudí vo svete zomrie ročne na chronické ochorenia?

Podľa WHO:

• V roku 2008 vo svete umrelo 57 miliónov ľudí
• Z toho 36 miliónov (63%) bolo kvôli chronickým chorobám (v anglickej literatúre označované ako NCD – non communicable diseases)
• Z nich sú kľúčové 4 chronické choroby:
  • Kardiovaskulárne ochorenia - skupina chorôb, ktorá sa týka srdca, ciev a nedostatočného zásobovania krvou (17 mil. úmrtí ročne, 48% úmrtí z celkového počtu úmrtí chronických chorôb a 30% všetkých úmrtí)
  • Rakovina – rapídny rast a množenie abnormálnych buniek v určitej časti tela (7,6 mil. úmrtí, 21% chronických chorôb a 13% všetkých úmrtí ročne)
  • Chronické dýchacie choroby – choroby dýchacích ciest a pľúc, napr. astma (4,2 mil. úmrtí, 7 % všetkých úmrtí, )
  • Diabetes – metabolická porucha, pri ktorej telo nie je schopné primerane regulovať hladinu cukru, špeciálne glukózy v krvi (1,3 mil. úmrtí, .......)
  • Niektorá literatúra pridáva aj piate ochorenie – mentálne choroby. Tie predstavujú také nastavenie zdravotného stavu, ktoré ovplyvňuje schopnosť človeka myslieť, cítiť, mať vzťahy s inými ľuďmi alebo každodenné fungovanie. V roku 2002 trpelo 154 miliónov ľudí na depresiu, 25 miliónov na schizofréniu a 100 miliónov bolo alkoholicky, alebo drogovo závislých.

3. Čo spôsobuje chronické ochorenia?

Rizikové faktory spôsobujúce chronické choroby môžeme rozdeliť na neprispôsobiteľné a prispôsobiteľné.

• Neprispôsobiteľné rizikové faktory nemôžu byť ovplyvniteľné jednotlivcom (vek, pohlavie, genetika)
• Prispôsobiteľné rizikové faktory  môžu byť ovplyvniteľné človekom (spoločnosťou). Podľa WHO sa jedná predovšetkým o:
  • fajčenie
  • nezdravú stravu
  • fyzickú ne—aktivitu
  • alkohol

Cesta medzi prispôsobiteľnými rizikovými faktormi k chronickým chorobám je premostená metabolickými rizikovými faktormi –zvýšeným krvným tlakom, nadváhou/obezitou, vysokou hladinou cukru v krvi a vysokým cholesterolom:

Zdroj: Countering Non-Communicable Disease Through Innovation, 2012

4. Test BMI

Týmto faktorom sa budeme ešte bližšie venovať v našom cykle prednášok, zatiaľ si však skúste malý test BMI – body mass index. Pre optimálne zdravie by medián BMI indexu pre dospelú populácie človeka mal byť 21 až 23 kg/m², pričom jednotlivec by sa mal pohybovať medzi 18,5 až 24,9 kg/m².

• BMI 25,0 až 29,9 znamená nadváhu (približne 35% dospelých)
• BMI nad 30,0 znamená obezitu (približne 12% dospelých), pričom počet obéznych sa za posledných 20 rokov zdvojnásobil – dnes ich je celosvetovo viac ako pol miliardy!

Ako si BMI index vypočítať?

• Potrebujete dva údaje, výšku a váhu.
• BMI index vypočítate ako podiel váhy na štvorci výšky (kg/m²)
• Ja mám 1,9 m výšku a 94 kg váhu, dosadíme do vzorca (94/1,9²), čiže môj BMI index je 26, čo znamená miernu nadváhu – spomínali sme, že jednotlivec by mal mať BMI max 24,9
• Aby som sa dostal do normy, mal by som mať 90 kg, číže mal by som schudnúť 4 kilá J

Podľa Správy o zdravotnom stave obyvateľstva na Slovensku za roky 2009 – 2011:

• Optimálnu váhu má len 38,2% populácie
• Nadváhu má 36,2%
• 25,6% má obezitu
• Situácie je vážnejšia u mužov – len 31,2% má normálnu hmotnosť
• BMI sa zvyšuje s vekom – Vo vekovej skupine 55 – 64 roční, je až 41,7% obéznych

5. Aké sú ekonomické náklady chronických ochorení?

„Zdravý“ životný štýl americkej populácie v ekonomicky aktívnom veku by znížil náklady na zdravotnú starostlivosť o 49%

Obezita zvyšuje ročné náklady na zdravotníctvo o 36%, fajčenie o 21% a ťažký alkoholizmus o 10%.

Nie je preto prekvapivé, že chronické ochorenia priťahujú pozornosť nielen lekárov a vedcov, ale aj mnohých ekonómov a lídrov biznisu. Otázka znie, aké veľké budú tieto náklady a kto ich bude znášať.

6. Aké sú metodiky na výpočet globálnych ekonomických nákladov?

Podľa štúdie Global Economic Burden of Non-Communicable Diseases sú tri:

1. Cost-of-illness approach (COI) – táto metodika vníma náklady chronickej choroby ako sumu viacerých kategórií priamych a nepriamych nákladov. Patria sem personálne náklady, procedúry, lieky, ambulantná a lôžková starostlivosť, ale aj nemedicínske náklady ako je transport, taktiež náklady spojené so získaním informácií, vzdelávania a komunikácie ako aj strata príjmu
2. Value of lost output (VLO) – táto metodika odhaduje projektovaný dopad chronických chorôb na agregovaný ekonomický output (HDP) pri zohľadnený, ako tieto choroby ovplyvnia prácu, kapitál a ostatné faktory vzhľadom na úrovne produkcie v krajine. EPIC model od WHO simuluje makroekonomické dôsledky chronických chorôb na ekonomický rast
3. Value of statistical life approach (VSL) – táto metodika odzrkadľuje ochotu populácie platiť za redukciu rizika ochorenia alebo smrti spojenej s chronickou chorobou. Tým, že dáva do hry ekonomickú hodnotu straty samotného zdravia, táto metodika ide ďalej ako len na hranicu dopadu chronických chorôb na HDP samotný.

7. Aké sú globálne náklady chronických chorôb?

Podľa štúdie Global Economic Burden of Non-Communicable Diseases:

1. Podľa metodiky COI:
   1. Rakovina – 290 mld. USD (2010) na 458 mld. USD (2030)
   2. Kardiovaskulárne ochorenia – 863 mld. USD (2010) na 1 040 mld. USD (2030)
   3. Chronické dýchacie choroby – 2 100 mld. USD (2010) na 4 800 mld. USD (2030)
   4. Diabetes – 500 mld. USD (2010) na 745 mld. USD (2030)
   5. Duševné zdravie – 2 500 mld. USD (2010) na 6 000 mld. USD (2030)
   6. EPIC model WHO podľa metodiky VLO: chýbajúci output z 5 chronických chorôb v rokoch 2010 – 2030 je odhadovaný na 47 000 mld. USD
   7. Metodika VSL – ekonomické bremeno stratených životov z dôvodu všetkých chronických chorôb sa hýbe od 22 800 mld. USD po 43 300 mld. USD v roku 2030.

8. Aký je výhľad?

• Medzi rokmi 2010 – 2020 chronické choroby narastú globálne o 15% (na 44 mil. úmrtí)
• Rakovina – 12,8 mil nových prípadov v roku 2008 narastie na 21,4 mil. v roku 2030

9. Ako je to na Slovensku?

Podľa Správy o zdravotnom stave obyvateľstva na Slovensku za roky 2009 – 2011 je mortalita nasledovná:

• Kardiovaskulárne ochorenia – muži  - 46%, ženy – 60%
• Nádory – muži – 26%, ženy – 20%
• Dýchacia sústava – muži – 7%, ženy – 6%

Od roku 2000 sa počet diabetikov zvýšil o 20%, dnes je ich viac ako 350 000 (7% populácie)

10. Zhrnutie

1. Žijeme v ére chronických chorôb
2. Najväčší zabijaci sú: kardiovaskulárne ochorenia, rakovina, ochorenia dýchacích ciest, diabetes
3. Rizikové faktory v správaní: Fajčenie, alkohol, nezdravá strava, nefyzická aktivita
4. Metabolické rizikové faktory: Vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, vysoký cukor, nadváha/obezita
5. Chronické choroby sú finančne veľmi nákladné!

11. A čo z toho vyplýva?

1. Pre zdravotné systémy a zdravotné poisťovne sa kontrola nákladov nad chronickými chorobami stáva strategickou výzvou manažovania finančného riziko
2. Pre mladých chronických pacientov sa manažment chronickej choroby stáva súčasťou strategického rozhodnutia o životného štýlu – budú chcieť žiť plnohodnotný život aj so svojou chronickou chorobu a aby to dokázali, budú pre toto svoje rozhodnutie potrebovať partnerov – zdravotnú poisťovňu, poskytovateľov a administrátorov
3. Ak toto všetko vieme, prečo ľudia nevenujú viac pozornosti svojmu životnému štýlu?

Odpovede na tieto otázky budeme spolu hľadať v ďalších prednáškach nášho trimestra.