Diskusia | 2. prednáška: Fungovanie dnešného finančného systému - dolár ako svetová rezervná mena (Juraj Karpiš) - Univerzita pre moderné Slovensko

prvá prednáška, myslím, obsahuje príliš mnoho informácií a je pridlhá, druhá je pre mňa stručnejšia, jasnejšia, konkrétnejšia a ako nie ekonóm to vnímam tak, že predsa sa tie doláre kdesi tlačia akosi nadbytočne….

Citate si vobec tie odkazy co Vam posielam? A navyse Vam nestaci multiplikacny efekt? Ved zo 100 korun a zhruba 17 korun, ktore prida banka, sme vytvorili:
1. pan A ma na ucte stale 100
2. pan B si kupil od obchodnika B1 tovar za 90 korun
3. pan C ma k dispozicii 80 korun
dokopy sme teda vyvorili zo 117 korun az 270 korun…
ale uz sa mi nechce hadat, jedine za honorar od UPMS
skuste mi poslat nejaky odkaz, ktory potvrdzuje Vase slova, lucim sa

Pozdarvujem Vas pan Janik.Tento system funguje tak ako som ho popisal,potvrdzuju to aj niektore vyjadrenia poprednych bankarov z minulosti.Nesuhlasim s tym ze vsetci by sme boli bilionari.Prave naopak.Aj v dosledku tohto systemu dochadza k extremnej prijmovej polarizacii.Potom sa niet co divit ze 90% svetoveho bohatstva, vlastni 5% ludi.

Tak o takomto systeme som sa nikde nedocital. Ale viete si predstavit, ze pan obchodnik B1 zanesie do banky 10 000sk a banka z nich 100 000sk pozicia a potom znovu a znovu? Viete si predstavit, kam by tento system konvergoval? Zachvilu by sme vsetci boli bilionari…
Kapitalova primeranost 10% znamena, ze ak pan A vlozi do banky 100 a banka chce 90 pozicat panovi B, tak 10% z 90 teda 9 musi banka dat zo svojich penazi. Pan B teda dostane 81 z penazi pana A a 9 od samotnej banky. A po tejto transakcii zostane banke na ucte 19 od pana A. A aby banka nemohla vsetky peniaze od pana A pozicat, potom je tu este povinna minimalna rezerva, ale ta je len 2%. Lenze, ak by banka chcela pozicat celych 98 od pana A, tak potom by zo svojich penazi musela dat 9,8.
Tu je to tak trochu vysvetlene
http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/nauka-o-spolocnosti/26847/regulacia-bankovych-obchodov

Pekny podvecer pan Janik.Ano Vy ste popisali ucebnicovy Multiplikacny efekt z Makroekonomie.Ten vsak realne nefunguje tak ako ste ho popisali.Funguje nasledovne.Banka otvori vrata prvy den,pride klient A ktory vlozi 1000sk.Banka vzhladom na to ze ma vklad vo vyske 1000sk moze poskytnut uver vo vyske 10 000sk.Preco?Pretoze splna kapitalovu primeranost 10%.Ma rezervu v sume 1000sk (teda vklad) co umoznuje banke poskytnut uver panovi B v hodnote 10 000sk.Banka poziciava 9000sk ktore nema.O tychto peniazoch hovorim.

Zdravim Vas pan Till,
banka sice vlastni 90, ale len do tej doby, dokedy si pan A nepride vybrat svojich 100.  Kedze ludia nechodia len peniaze do banky ukladat, ale aj vyberat rozpisem ten cyklus este raz a dokonca.
Pan A ulozi do banky 100. Banka 90 pozicia panovi B. Pan B 90 minie u obchodnika B1 a obchodnik B1 ulozi tychto 90 opat do banky. Banka z nich 80 pozicia panovi C. Lenze pan C musi vratit 85. Jedinou moznostou kde pan C tychto 5 zarobi je od statu, ktory prave natlacil nove peniaze. A tak pan C vrati 85. Pan obchodnik B1 moze prist po svojich 90 a zaroven pan obchodnik B1 medzitym zarobil tiez od statu 5 a tym, bude mat obchodnik B1 95. Pan B ma teda moznost zarobit u obchodnika B1 95 a tychto 95 vrati banke. Nakoniec pan A pride po svojich 100.
Cize tak ako banka peniaze vytvara, tak ich aj musi vediet likvidovat.

Dobry vecer pan Janik,ak banka pozicia 90sk panovi B vo forme uveru,tak banke patri aj istina nie len urok.Akonahle pan B splati celu cast uveru vratane uroku,tak banka vlastni 90sk+urok ktore vzivote nemala.

-> Juraj Till
Banky sice tvoria peniaze systemom, ze pan A vlozi do banky 100sk a banka z nich 90 pozicia panovi B, pan B ich opat vlozi do banky a banka z nich pozicia 80 a tak dalej, ale tieto peniaze, ktore banka vytvori nepatria banke, ale vzdy su k niekomu viazane. To, ze kapitalova primeranost je 10%, to neznamena, ze banka vytvorila 90% penazi, ktore patria banke. To len znamena, ze tych 90%, ktore banka vytvorila moze niekomu pozicat alebo nakupit dlhopisy ale banke patri len urok z tychto 90%. Teda banka realne zbohatla len napriklad o 4-5% z tychto 90%.
Tu je dobry odkaz na bankovnictvi castecnych rezerv:
http://cs.wikipedia.org/wiki/Bankovnictví_částečných_rezerv

V prvom kole prednasok u mna vyhral 1:0 pan Vano, pretoze zdoraznil podporu podnikatelskeho prostredia. Ale v tomto druhom kole ma trosku viac zaujal pan Karpis, pretoze spomenul zahranicnu bilanciu obchodu USA.
http://en.wikipedia.org/wiki/Balance_of_trade
Tu je odkaz, kde mozno jasne vidiet, ze USA nastartovali krizu v roku 1998, odkedy vyrazne zacali mat zapornu bilanciu zahranicneho obchodu. Riesenim sucasnej globalnej krizy preto vidim v tom, aby sa zaviedlo vysoke clo na vsetok cinsky tovar, ktory potom zostane a bude sa predavat len v Cine. Povodne som chcel o tomto napisat druhu prednasku, ale co z toho, ked
sa do chatu nedaju davat grafy.

Dobry podvecer pan Karpis.Chcel by som sa Vas opytat, ako moze v pri sucastnom systeme frakcneho bankovnictva zbankorotovat banka pri 50% haircute ich pohladavok,ked ona tvoji peniaze z nicoho,pretoze kapitalova primeranost napr. slovenskych bank je 10%.Cize aj pri znizeni nominalnej hodnoty dlhopisov o 50% by mala byt banka v pluse 40% alebo sa mylim?