Prepis | 2. prednáška: FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE SPRÁVANIE, MOTIVÁCIU A PONUKU PRACOVNEJ SILY NA TRHU PRÁCE (Ľudo Kaník) - Univerzita pre moderné Slovensko

V predchádzajúcej prednáške sme si popísali vzájomné súvislosti, ktoré vplývajú na dopyt a ponuku na trhu práce a všeobecné faktory, ktoré ich ovplyvňujú. Poďme sa teraz podrobnejšie pozrieť na faktory, ktoré vplývajú na tých, ktorí svoju pracovnú silu ponúkajú.

V štandardnej situácii je pre nich práca prostriedkom, ako si zabezpečiť živobytie. Vstupujú na trh zo svojimi znalosťami, zručnosťami, kvalifikáciou, ktorú nadobudli predchádzajúcim štúdiom alebo tréningom a adekvátne k tomu sa snažia nájsť prácu, ktorá im vyhovuje. Hranica, od ktorej je pre potenciálneho zamestnanca práca z finančného hľadiska zaujímavá je tam, kedy začne prinášať viac finančných prostriedkov resp. iných výhod, ako sú alternatívne spôsoby zabezpečenia príjmov. Tzn. príjem z práce musí prevyšovať príjem, ktorý poskytuje sociálny systém pre ľudí bez práce. Čím je príjem, ktorý sociálny systém ponúka vyšší, tým sa posúva aj hranica, od ktorej je potenciálny zamestnanec ochotný prijať prácu.

Preto argument, že súbor sociálnych prímov musí dosahovať takú úroveň, aby zabezpečil dostatok príjmov pre človeka bez práce neznamená, že sociálne príjmy majú byť vyššie alebo rovné k príjmom z práce. Ak takáto situácia nastane, dochádza  k deformácii trhu práce, pretože zmizol významný a rozhodujúci motív pracovnej sily ponúkať svoju pracovnú silu na trhu práce. Preto táto pracovná sila aj v prípade, že existuje možnosť zamestnať sa, logicky nie je ochotná prijať prácu za odmenu veľmi blízkej sume, ktorú získava zo sociálneho príjmu.

Ako je možné sa z tejto pasce vzniku dlhodobej až trvalej nezamestnanosti nízko kvalifikovaných skupín dostať? Jednou z ciest je trvale sa usilovať o to, aby skupiny obyvateľstva, ktoré majú nižšiu alebo žiadnu kvalifikáciu, boli čo najmenšie. Tzn. klásť dôraz na vzdelávanie, zvyšovanie kvalifikácie, nadobúdanie praktických zručností v rámci prípravy na povolanie tak, aby na pracovný trh vstupovala čo najkvalifikovanejšia pracovná sila, ktorá môže získavať vyššie platové ohodnotenie. Toto je cesta dlhodobá, ale veľmi potrebná a musí byť trvalou súčasťou stratégie modelovania trhu práce. Aj pri realizácii tejto stratégie však bude platiť, že pokiaľ je sociálny systém príliš mäkký, nepamätá na snahu motivovať ľudí k zapojeniu sa do pracovného procesu finančne , bude negatívne vplývať aj na motív dosiahnuť vyššiu kvalifikáciu, ako prostriedok na zvýšenie svojich príjmov. Jednoducho povedané, ak prácou nie je možné zarobiť viac ako bez práce, stráca sa rozhodujúci motív pracovať. Takže sa dostávame k tomu základnému, ako je nastavený sociálny systém?

Sociálny systém je súhrnom mnohých príspevkov, ktoré reagujú na rôznu životnú situáciu potenciálneho prijímateľa. Majú za cieľ zabezpečiť príjmy pri dočasnej strate zamestnania, pri dočasnej práceneschopnosti, materstve, pri starostlivosti a výchove detí v podobe prídavku na dieťa, rodičovského príspevku, príspevku pri narodení dieťaťa či pri účasti na aktivačných prácach. Pokiaľ sociálny systém stratí zo zreteľa úzku, vzájomnú previazanosť s motiváciami na trhu práce, dostanú sa do neho aj platby, ktoré ho deformujú a zároveň zvyšujú celkovú hladinu príjmu zo sociálneho systému. Ako sú napríklad príspevky za dochádzku do školy, na zdravotnú starostlivosť, na bývanie, príplatky k rôznym príspevkom ... Tie potom majú za následok zmenu správania časti obyvateľstva, ktorá v snahe zabezpečiť si príjem prostredníctvo takýchto príspevkov, nedáva dôraz na vzdelanie a nadobudnutie kvalifikácie, ale snaží sa čo najrýchlejšie zaradiť sa do systému sociálnych dávok a príspevkov, budovať rozsiahlu rodinu, prostredníctvom ktorej sa zabezpečujú ďalšie sociálne príjmy.

Na kritiku takejto situácie často oponenti reagujú tým, že treba zvýšiť platy, aby bolo atraktívnejšie prijať zamestnanie. Výška platov, najmä v prepojení na odvodové a daňové povinnosti, ktoré sa k ním viažu, je ale významnou zložkou nákladov zamestnávateľa, a pri nízko kvalifikovanej pracovnej sile sú limitujúcim faktorom, ktorý rozhoduje o tom, či práca, ktorú daný zamestnanec dokáže poskytnúť, je ešte rentabilná pre zamestnávateľa.

Preto očakávať, že sa dajú v reálnej ekonomike zvýšiť platy nízko kvalifikovanej pracovnej sily napríklad zvýšením minimálnej mzdy, je chybná cesta, ktorá v konečnom dôsledku vytlačí z pracovného trhu práve väčšiu časť nízko kvalifikovanej pracovnej sily. Bude príliš drahá vo vzťahu k tomu, čo dokáže poskytnúť. Akú kvalifikovanú prácu.

Preto jedinou, skutočne uskutočniteľnou cestou, ako zatraktívniť prácu, je držať na uzde sociálne výdavky a stále sledovať vzájomnú koreláciu medzi výškou miezd a výškou sociálnych príjmov, ktoré je možné získať. Pokiaľ je výška miezd o dostatočnú úroveň vyššia, ako je sumár sociálnych dávok a platieb, je predpoklad, že bude snaha nájsť si prácu a tlak na rast nezamestnanosti na strane pracovnej sily sa bude znižovať.

Akými opatreniami na to môžeme pôsobiť ?  

Môžeme zakomponovať do sociálneho systému diferencované výšky sociálnych dávok tak, aby zvýhodňovali rodiny kde rodičia, aspoň jeden z nich,  pracujú. Spojíme tak vyšší sociálny príjem z nutnosťou pracovať. Môžeme tak urobiť v množstve dávok a platieb a zvýšiť tak motiváciu nájsť si zamestnanie. Je to možné urobiť v rodičovskom príspevku, príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa a ďalších sociálnych príjmoch.

Opatrením iného typu je rozšíriť a zväčšiť okruh príjmov, ktoré sa nezapočítavajú do príjmov na účely priznania sociálnej dávky. Dnes je to 25 % z príjmu, čo pri súčasnej výške sociálnych dávok nijako nezvýhodňuje tých, čo pracujú. Po zvýšení na  napr. 40 % sa pracujúci dostanú do výhody oproti nepracujúcim, čo je pozitívne. Vtedy  sociálna dávka, jej časť, ktorou sa dopĺňa príjem pracujúceho, zvýši jeho  čistý príjem a zvyšuje motiváciu pracovať.

Dôležité je pamätať na to, aby sa tieto opatrenia prijímali pre všetky príjmové skupiny, ktoré splnia príjmové kritéria. Nielen pre aktuálne nezamestnaných. Inak by došlo k deformácii na trhu práce a rovnaké príjmové kategórie zamestnancov by bez opodstatnenia dosahovali rôzne príjmy za tú istú prácu vykonávanú na tom istom mieste, čo by bolo negatívne a demotivujúce pre tých, čo pracovali pred zavedením príslušnej zmeny.

Samozrejme, na to, aby sme dospeli k pozitívnemu záveru, je potrebné, aby zároveň existoval dopyt po pracovnej sile na strane zamestnávateľov. Ten je takisto ovplyvňovaný mnohými faktormi, stavom hospodárstva, legislatívnymi a administratívnymi povinnosťami, daňovým a odvodovým systémom. O tom si povieme viac v ďalšej prednáške.