Prepis | 1. prednáška: Keď pravidlá prestávajú platiť (Lucia Žitňanská) - Univerzita pre moderné Slovensko

Všetci máme povinnosť dodržiavať zákony. Aby sme ich mohli dodržiavať, musíme alebo mali by sme ich poznať. V zbierke zákonov je skoro každý deň zverejnený nejaký právny predpis. Podľa zákona, ktorý upravuje zbierku zákonov platí predpoklad, že momentom publikovania predpisu v zbierke zákonov je tento predpis známy všetkým.

Keby som Vás vyzvala, aby ste odložili romány, poviedky, básničky z nočných stolíkov a išli čítať zbierku zákonov na dobrú noc, neznalosť zákona predsa neospravedlňuje, odpoviete mi, hlúposť, veď stačí, aby sme poznali zákony, ktoré potrebujeme, napríklad k práci. Nie, nikto normálny nikdy nečíta zbierku zákonov na dobrú noc, a nie je človek, ktorý by poznal celý právny poriadok.

Väčšina z nás sa ani nedostane do rozporu so zákonmi, ktoré nečíta. Nikto z nás nepotrebuje čítať Trestný zákon, poznať trestnú sadzbu, aby vedel, že kradnúť sa nesmie. Väčšina z nás to ani nikdy neurobí (nepočítam teraz detské hriechy v podobe ukradnutých čerešní zo susedovho dvora, sprevádzaných strachom a rodičovským trestom, ak sa na to prišlo). A tí, ktorí kradnú, vedia, že konajú protizákonne.

Väčšina z nás (tých, ktorí nečítali Trestný zákon a nekradnú), ale bez výčitiek svedomia si vyskúšala jazdu po diaľnici rýchlosťou viac ako 130km/h. Pravidlá cestnej premávky sme pritom všetci čítali, inak by sme nedostali vodičský preukaz. Ak si požičiate od suseda viete, že mu musíte peniaze vrátiť. Inak, tiež bez toho, aby ste čítali Občiansky zákonník. Kde je človek, tam je aj spoločnosť; kde je spoločnosť, tam je aj právo ("Ubi homo, ibi societas; ubi societas, ibi ius"), povedal Cicero.

Pravidlá nás sprevádzajú od narodenia po smrť. Používam slovo pravidlá, pretože nejde len o písané pravidlá, zákony, nariadenia, vyhlášky, ale aj o pravidlá morálky, etiky, slušnosti, ktoré si spoločnosť vytvára. Pravidlá vyjadrujú hodnotový systém spoločnosti. Pravidlá nám určujú, ako sa máme správať, čo nesmieme, čo musíme alebo čo smieme. Dodržiavanie pravidiel je základom fungovania spoločnosti. Preto sa dodržiavanie pravidiel vynucuje.

Pravidlo, ktoré nikto nedodržiava, ktorého dodržiavanie nikto nevynucuje, resp. ktorého nedodržiavanie spoločnosť toleruje, prestáva byť pravidlom. Platí to pre písané pravidlá (zákony, nariadenia, vyhlášky apod.), ale aj pre ostatné normatívne, aj nenormatívne systémy, ktoré určujú rámec správania sa jednotlivcov v spoločnosti. Len nástroje vynucovania sú iné. Vymáhanie práva v najširšom slova zmysle je subsystém spoločnosti, ktorý podporuje dodržiavanie zákona a odhaľuje a trestá osoby, ktoré porušujú pravidlá a normy, ktorými sa spoločnosť riadi (toľko WIKIPEDIA).

Krádež je trestný čin. Za trestný čin je väzenie, v miernejšom prípade podmienka, peňažná sankcia. Môže prísť aj spoločenské zneuznanie. Za nedodržanie rýchlosti je pokuta. Pre nedodržanie zmluvy sa súdite a žiadate exekúciu. Ak sa niekto nechová slušne, nedodržiava pravidlá slušného správania, spoločnosť, okolie vynucuje dodržiavanie pravidiel slušného správania tým, že ho spomedzi seba vylúči, vytesní. Ak však sankcia nepríde, naopak, ak sa stane pravidlom, že sankcia nepríde, tak pravidlá, prestávajú platiť. Síce ich poznáme, ale ako keby aj nie.

Rudolf von Ihering (1818 – 1892) vo svojej knižke Boj za právo napísal:

„Právna norma, ktorá sa nikdy neuskutočnila alebo ktorá už stratila platnosť, nemá viac nárok na tento svoj názov. Ak sa potom výkon verejného práva a trestného práva uloží ako povinnosť činiteľom štátnej moci, výkon súkromného práva dostáva formu práva súkromných osôb, t. j. úplne sa ponecháva na ich iniciatívu a vlastný počin. V prvom prípade závisí právne realizovanie zákona od toho, či úrady a štátni úradníci konajú svoju povinnosť, v druhom prípade od toho, či súkromné osoby uplatnia svoje právo.“ (str. 69)

Podľa von Iheringa však boj za právo je povinnosťou oprávnenej osoby voči sebe samej, ale aj povinnosťou voči spoločnosti. „Ak si hospodár už viac netrúfa uplatňovať poriadok pre služobníctvo, ak si veriteľ netrúfa zabaviť vec dlžníka, ak si kupujúca verejnosť netrúfa dohliadať na správnu hmotnosť a na dodržiavanie poplatkov, neohrozuje sa tým len ideálna autorita zákona, ale obetuje sa aj reálny poriadok občianskeho života a dosť ťažko povedať, kam až môžu siahať následky, či napr. nebude najciteľnejšie postihnutý celý úverový systém.“ (str. 71)

V starom Ríme okradnutý naháňal a stíhal zlodeja. Dnes má stíhanie zlodeja na starosti štát. Je to jeho povinnosť. Stále viac oprávnení v sfére vymáhania práva prenášame z jednotlivcov na štát. Nie je to len oblasť štátneho a trestného práva, vrátane priestupkového. Zriaďujeme rôzne orgány dohľadu, inšpektoráty. Už to nie je len polícia a prokuratúra, je to celá sféra štátnych orgánov. Naše spotrebiteľské oprávnenia sme preniesli na SOI, súkromné žaloby za nás vykonávajú spotrebiteľské organizácie. Aj jednotlivec, keď sa domáha svojho práva, prakticky nikdy tak nemôže urobiť svojpomocne, ale musí sa svojho práva domáhať súdnou cestou, a potom iniciovať exekučné konanie. Aj výkon našich individuálnych práv tak závisí vo veľkej miere od štátu a jeho orgánov. Pri vymáhaní práva je naša spoločnosť aj jednotlivec závislá od štátu a jeho inštitúcií, od ich kvality a efektívnosti.

Preto platí , ak nefungujú efektívne inštitúcie ochrany práva– polícia, prokuratúra, súdy, ale aj iné štátne orgány – právne normy akoby neboli. Ak sa pridá tolerancia neslušnosti, tak neplatí ani právo, ani slušnosť.

Pridám ešte jeden citát Iheringa: „Cieľom práva je pokoj, prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je však boj. Dokiaľ právo musí byť pripravené na útok bezprávia – a to bude trvať, kým bude svet svetom – nebude práva bez boja. Životom práva je boj, boj národov, štátnej moci, stavov, jednotlivcov.“ (str. 35)

Vymáhateľnosť práva a efektívne fungovanie orgánov ochrany práva, najmä justície, je predmetom tohto prednáškového cyklu. V nasledujúcich prednáškach sa budem venovať otázkam ako:

Čo všetko ovplyvňuje vymáhateľnosť práva? Akú rolu v tom celom hrá legislatíva alebo prečo môže v Rakúsku fungovať Občiansky zákonník už viac ako 200 rokov? Ako vlastne vyzerá slovenský súdny systém naozaj? Čo v sebe skrýva pojem nezávislá justícia a prečo je to dôležité? Aké sú problémy justície v tranzitívnych krajinách? A na záver, pred zhrnutím, bude trošku reč aj o vzťahu práva, vymáhateľnosti práva a spravodlivosti.

 V prednáške boli použité citácie z knihy Rudolfa von Iheringa Boj za právo, v preklade Alexandra Bröstla, Kalligram, 2009.