Prepis | 1. prednáška: Omyl kompozície v ekonómii (Miroslav Beblavý) - Univerzita pre moderné Slovensko

Ako tému prvej prednášky som si vybral malú „jednohubku“. Nazýva sa omyl kompozície (po anglicky aj „Fallacy of Composition“).

Omyl kompozície je jednou z najbežnejších chýb v rámci modernej ekonómie a neprejde deň, aby niekde v rozhlase či televízii nezaznel. Je založený na predpoklade, že čo je správne pre jednotlivca alebo jeden subjekt, je správne aj pre spoločnosť, prípadne systém (krajinu) ako celok. To však môže, a nemusí byť pravda.

Najčastejší príklad uvádzaný na pochopenie tohto problému je príklad jednotlivca, ktorý sa postaví počas futbalového zápasu, aby lepšie videl. Keď sa postaví len jeden človek, tak to bude fungovať – tento človek bude naozaj lepšie vidieť. Ak sa však postavia všetci diváci, tak sa výhľad takmer všetkých divákov zhorší.

Druhý príklad, ktorý môže pomôcť objasniť tento fenomén, môžeme vidieť v lovení rýb. Pokiaľ viacerí rybári lovia ryby v tom istom rybníku a jeden z nich chce zvýšiť svoju úspešnosť, pomôže mu, ak si kúpi viac lodí či udíc. Ak by sa však takto zachovali všetci rybári v rámci rybníka, tak o chvíľu v rybníku ryby nezostanú. Tomuto javu sa v ekonómii hovorí tragédia spoločného (po anglicky „Tragedy of the Commons“).

A do tretice situácia, keď sa chce futbalový fanúšik vyhnúť tlačenici pri vychádzaní zo štadióna. Ak odíde päť minút pred koncom stretnutia, tak sa mu to podarí. No ak sa päť minút pred koncom zdvihnú všetci, tak sa spoločne ocitnú v tlačenici a nikto z tohto kroku nebude mať prospech.

Na pochopenie toho čo sa okolo nás deje, preto potrebujeme systémové myslenie, ktoré sa snaží analyzovať systém ako celok a nielen jednotlivé časti osobitne, resp. oddelene od kontextu systému, v ktorom sa tieto časti nachádzajú.     

Omyl kompozície je dôležitou súčasťou makroekonómie. Práve tu je totiž dôležité si zapamätať, že základom makroekonomického uvažovania nie je domácnosť alebo firma, ale celá ekonomika (teda celá krajina, prípadne medzinárodný systém). Ľudia komentujúci ekonomické dianie – najmä manažéri alebo podnikatelia - niekedy vychádzajú z predstavy, že rozhodnutia, ktoré by priniesli pozitívne výsledky v rámci jednotlivých firiem alebo v rámci jednej rodiny, prinesú pozitívny efekt ak sa budú aplikovať na celú spoločnosť alebo medzinárodný systém. Práve fakt, že v ekonomike (krajine alebo medzinárodnom systéme) spolu existujú viaceré rodiny a firmy je potrebné brať do úvahy spoločný efekt, ktorý táto aktivita u viacerých subjektov vyvolá v rámci celkového systému. Preto, na rozdiel od svojich jednotlivých častí, ekonomika má svoje vlastné princípy a pravidlá, na základe ktorých funguje. Preto pravidlá, ktoré by sme aplikovali v rámci domácnosti alebo pre firmy, budú mať úplne iné dôsledky v rámci celej národnej alebo regionálnej ekonomiky.

Najčastejším príkladom omylu kompozície v rámci ekonomickej diskusie je paradox šetrnosti („Paradox of Thrift“). Jednotlivec môže zvýšiť svoje úspory a bohatstvo tým, že začne šetriť a obmedzí svoje míňanie na spotrebný tovar. Príkladom môže byť človek (nazvime ho Peter), ktorý si každý deň kupuje hot dog. Jedného dňa sa Peter rozhodne, že si raz do týždňa hot dog odoprie, aby si zvýšil svoje úspory. Pokiaľ svoj záväzok dodrží, tak si svoje úspory a teda aj celkové bohatstvo zvýši. Otázka znie: ak by sa každý správal ako Peter a znížil svoje výdavky, zvýšili by sa tak celkové národné úspory? Odpoveď je nie, nakoľko tieto úspory budú mať dopad na zamestnancov, ktorí prídu o prácu, kvôli nižšiemu dopytu, a dodávateľov, ktorí budú mať logicky nižší dopyt po svojich surovinách (mäso, pečivo, atď). Títo ľudia, čo stratia prácu budú mať nižší príjem, a tým pádom sa zníži nielen výkon ekonomiky, ale môžu sa znížiť aj úspory. 

To, samozrejme, nedokazuje, že každý má míňať koľko sa mu zachce. Dôsledky toho, ak súkromné a verejné subjekty míňajú neudržateľným spôsobom, vidíme dnes v mnohých krajinách od Maďarska po Grécko.  Len to poukazuje na fakt, že dopad takýchto krokov treba posudzovať ucelene.

Keď najbližšie uvidíte v televízii politika alebo ekonomického analytika a vysloví vetu „Štát je ako rodina“ alebo „Štát je ako firma“, zbystrite. Môže mať pravdu a nemusí. Samotná odvolávka na skúsenosť z domácnosti či od zamestnávateľa však na dokázanie pravdy nestačí. Osobitne, ak ide o makroekonomické otázky.