Prepis | 1. prednáška: Prečo ľuďom šibe (Ivan Mikloš) - Univerzita pre moderné Slovensko

V tomto trimestri budeme hľadať odpoveď na otázku – prečo ľuďom šibe?

Možno sa pýtate, prečo som zvolil takýto, uznávam, že dosť provokatívny a pre niektorých možno aj nie veľmi vhodný názov.

Pred pár mesiacmi ma Fero Šebej pozval na verejnú diskusiu práve na takúto tému a presne pod týmto názvom. Fera si veľmi vážim pre jeho prehľad a múdrosť, ale aj rozvážnosť a okrem iného sa dlhodobo venuje boju proti mýtom, konšpiráciám a rôznym iným, čoraz rozšírenejším bludom, nezmyslom a ich nositeľom. Veľmi rád som jeho ponuku prijal a zúčastnil som sa verejnej diskusii s ním a s psychiatrom Péterom Hunčíkom, ktorej záznam môžete nájsť aj na youtube.

Pred touto diskusiou som oprášil niekoľko kníh z mojej knižnice, ktoré som v priebehu posledných rokov na tému ľudskej iracionality čítal a vydal som sa na diskusiu. Bolo to veľmi zaujímavé a inšpirujúce, ale samozrejme, priestor bol obmedzený a téma veľmi široká.

Uvedomil som si, že by mohlo byť užitočné spracovať túto tému podrobnejšie aj na pôde našej UPMS, a tak vznikol nápad venovať tomu najbližší trimester. Nakoniec, aj vznik našej UPMS bol okrem iného inšpirovaný snahou zvýšiť informovanosť a vzdelanosť ľudí a teda zúžiť priestor pre šírenie bludov a nezmyslov, najmä v ekonomickej oblasti.

Takže, ak by som chcel dať nášmu trimestru politicky korektnejší názov, tak by znel asi takto: „Prečo, kedy a ako sa ľudia v myslení a rozhodovaní mýlia a čo sa s tým dá robiť?“

Pôvodne som chcel tému zvládnuť v rámci jedného trimestra, keď som sa však znovu ponoril do literatúry, zistil som, že téma je tak široká a literatúra, ktorú mám k dispozícii tak kvalitná, že prílišné zužovanie a skracovanie by bolo na škodu. Keďže však chcem zachovať naše prednášky čo najjednoduchšie a čo najstručnejšie, rozhodol som sa, že sa tejto téme budem venovať viac ako jeden trimester.

V tomto trimestri Vám chcem predstaviť knihu nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, psychológa Daniela Kahnemana „Myslenie rýchle a pomalé“ Kniha vyšla v origináli (Thinking, Fast and Slow) v roku 2011 a v českom preklade v roku 2012. Daniel Kahneman je jedným z najuznávanejších svetových psychológov a v knihe zhŕňa výsledky svojho celoživotného výskumu na tému ľudskej iracionality, omylov a pochybení v ľudskom myslení a rozhodovaní.

Už samotný fakt, že Kahneman je psychológ, ktorý dostal v roku 2002 Nobelovu cenu za ekonómiu, svedčí o tom, že v ekonomickej vede došlo v posledných rokoch k veľkým zmenám. Desiatky rokov bola štandardná ekonómia postavená na predpoklade racionálneho správania ekonomických aktérov, tzv. homo economicus. Klasická a neoklasická ekonómia vychádzala z predpokladu racionálneho správania sa z viacerých dôvodov. Psychologické faktory boli veľmi vratké a nejednoznačné a ekonómia sa chcela priblížiť k exaktným vedám a postaviť svoje skúmanie na modeloch. V nich bolo takéto zjednodušenie nevyhnutné. Nebolo to však tak odjakživa. Už zakladatelia ekonómie ako vedy a jej prví velikáni vnímali ekonómiu omnoho komplexnejšie. Vedeli, že racionalita každého jednotlivca je obmedzená a ich dielo bolo aj o vysvetľovaní a vyvracaní rôznych mýtov a nedorozumení vyplývajúcich z iracionality ľudí.

Adam Smith vysvetľoval prospešnosť slobody a sledovania vlastného záujmu a bojoval proti iracionalite a škodlivosti ich obmedzovania. Napokon, Adam Smith napísal nielen „Bohatstvo národov“, ale ešte predtým aj „Teóriu mravných citov“, v ktorej analyzoval psychologické a morálne princípy ľudského konania.

David Ricardo vysvetľoval prospešnosť slobodného obchodu a škodlivosť a iracionalitu protekcionizmu a izolacionizmu. Frederic Bastiat argumentoval proti iracionálnemu protekcionizmu a v prospech slobodnej konkurencie.

A nakoniec, aj najvplyvnejší ekonóm 20. storočia, John Maynard Keynes síce uznával, že väčšina ekonomických aktivít má racionálnu ekonomickú motiváciu, ale zároveň zastával názor, že značnú časť týchto aktivít riadia iracionálne emócie, ktoré nazýval „živočíšnymi pudmi.“ Ľudské správanie je totiž určované aj neekonomickými motívmi a vplyvmi a navyše, ani pri presadzovaní svojich ekonomických záujmov sa ľudia vždy nesprávajú racionálne. Táto iracionálna, alebo ak chcete psychologická časť Keynesovej argumentácie z modernej ekonómie vypadla po tzv. neoklasickej syntéze, kedy klasická ekonómia prebrala Keynesove argumenty o prospešnosti proticyklickej politiky stimuláciou agregátneho dopytu a na zvyšok jeho diela sa viac menej zabudlo.

Behaviorálna ekonómia je teda medznou disciplínou na pomedzí psychológie a ekonómie a snaží sa prekonať príliš obmedzujúci a realite nezodpovedajúci predpoklad racionálnosti homo economicusa v klasickej a neoklasickej ekonómii. Daniel Kahneman neostal jediným reprezentantom tejto školy medzi nobelistami. Túto cenu za rok 2013 dostal ďalší významný behaviorálny ekonóm Robert Shiller.

Aby sme pochopili,  ako funguje ľudské myslenie a rozhodovanie, musíme si vysvetliť, ako vznikli a aké funkcie majú tri časti ľudského mozgu. Najmladšia časť mozgu, mozgová kôra (neokortex) riadi učenie, abstraktné myslenie a predstavivosť. Stredne stará časť, limbický systém, riadi emócie a najstaršia časť, mozgový kmeň, riadi pudy. Táto časť sa zvykne nazývať aj plazí mozog, pretože sú to časti mozgu, ktoré sú u plazov nezmenené už vyše 200 miliónov rokov. Najsilnejšími pudmi, ktoré riadi plazí mozog (aj u ľudí) sú pud sebazáchovy a reprodukčný (sexuálny) pud. Na pochopenie ľudského správania je potrebné si uvedomiť, že čím staršia je časť mozgu, tým silnejšia je pri podvedomom správaní sa a to vo vzťahu k čomukoľvek. Teda nielen pri rozhodovaní o kúpe auta, či iného výrobku, ale aj pri spôsobe stravovania, výbere manželky, rozhodovaní vo voľbách a podobne. Samozrejme hovoríme o podvedomom správaní.  Neokortex môže toto podvedomé správanie výrazne korigovať, ale aj nemusí.

Teda, zrozumiteľne povedané – pri podvedomom správaní sú pudy silnejšie ako emócie a tie sú silnejšie ako logika.

V budúcich prednáškach si povieme viac a podrobnejšie o tom, ako rozmýšľame, akých chýb a skreslení sa pri rozmýšľaní často dopúšťame a prečo.

Tento trimester budem vo svojich prednáškach vychádzať najmä z už spomínanej knihy Daniela Kahnemana „Myslenie rýchle a pomalé.“ Okrem nej Vás chcem v ďalších trimestroch oboznámiť s ďalšími skvelými knihami z oblasti behaviorálnej ekonómie. Ak by ste mali záujem preštudovať si ich, nájdete ich v odporúčanej literatúre k tomuto trimestru.

Pozdravujem, ďakujem za pozornosť a teším sa na stretnutie pri ďalších prednáškach.