Prepis | 2. prednáška: Čo je ekonomický rast? (Dalibor Roháč) - Univerzita pre moderné Slovensko

Na minulej prednáške sme sa rozprávali o dôležitosti rozdielov v bohatstve medzi krajinami a v čase. Tieto rozdiely sú výsledkom ekonomického rastu. Dnešná prednáška bude trochu abstraktná a načrtne základný teoretický aparát, ktorý ekonómovia využívajú na pochopenie ekonomického rastu.

Jeho autorom sú nezávisle na sebe nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Robert Solow, ktorý sa v auguste dožíva 90. narodenín a o čosi menej slávny austrálsky ekonóm Trevor Swan. Solowova stať, o ktorej sa budeme baviť, vyšla veľmi dávno v roku 1956 a predstavuje jeden z najvplyvnejších textov v ekonómii. Solow je známy aj ako autor mnohých bonmotov. O Miltonovi Friedmanovi, hlavnom predstaviteľovi monetarizmu, raz povedal nasledovné: „Miltonovi Friedmanovi všetko pripomína peňažnú  zásobu. Mne zasa všetko pripomína sex. Snažím sa to držať mimo svojich akademických textov.“

Solow prišiel s veľmi jednoduchým matematickým modelom, ktorý načrtáva vzťahy medzi základnými hospodárskymi veličinami – kapitálom, pracovnou silou a technológiou na strane jednej a príjmom (či výstupom) na strane druhej.

Jadrom skúmania je vzťah Y=F(K,L). F sa v našom kontexte volá produkčná funkcia. Čím viac kapitálu alebo pracovníkov, tým väčší výstup. Súbežne ale kapitál a práca vykazujú klesajúce výnosy, to znamená,  že každá ďalšia jednotka prinesie menej výstupu než tá predošlá. Zjednodušme si analýzu tým, že sa pozrieme len na prípad ekonomiky s jedným pracovníkom. y=f(k). 

Pracovník môže svoj príjem buď minúť alebo usporiť. y=c+i. Sporenie je rovné investíciám, nákupu nového kapitálu. Predpokladá sa, že pracovník usporí časť zo svojho príjmu, čiže c=(1-s)y. 

Súbežne sa však v každej perióde znehodnotí časť konštantný zlomok celkovej zásoby kapitálu – nazvime ju delta.

Čo tieto dve veci znamenajú? Existuje zásoba kapitálu na pracovníka, k*, pre ktorú sa objem znehodnotenia rovná investíciám z úspor z vyrobeného produktu. V tomto bode sa objem kapitálu nebude meniť vtedy, lebo všetok kapitál ktorý je znehodnotený, je nahradený novými investíciami.

Čo ak delta.k>s.f(k) – keď sa teda nachádzame napravo od bodu k*? Vtedy bude zásoba kapitálu klesať, až kým nedosiahne rovnovážneho bodu. A naopak, keď sme naľavo od bodu k* a delta.k

Aké predpovede nám tento model dáva ohľadom reality?

Tu je niekoľko:

-Rozdiely v ekonomickom raste na pracovníka medzi krajinami sú dočasné, dlhodobo je príjem na pracovníka v ekonomike určený mierou úspor (s), znehodnotením kapitálu (delta), technológiou, čiže presným tvarom funkcie f(.).

-Ekonomický rast na obyvateľa je teda len dočasnou záležitosťou a bude existovať len do momentu, kým sa nevybuduje dostatočná zásoba kapitálu a nedosiahne sa rovnovážny stav.

Poviete si, že to je hlúposť a že tento model určite nezodpovedá realite. A máte pravdu, Solowov model ignoruje veľa z toho, na čom záleží. Ponúka však, vo veľmi kondenzovanej podobe jednu základnú, prakticky účtovnícku pravdu o ekonomickom raste:

Rast HDP = rast PRACOVNÁ SILA + beta.rast KAPITÁL + rast VŠETKO OSTATNÉ

„Všetko ostatné“ sa volá vedecky Solowove rezíduum a zahŕňa v sebe rozdiely v technológii medzi krajinami, ktoré sú odrazené v presnom tvare produkčnej funkcie, ako aj všetky ostatné, potenciálne nemerateľné faktory.

Veľa členov v tejto rovnici ale merať môžeme. Vieme merať rast HDP, rast pracovnej sily, ako aj rast kapitálu. Dáta nám tak vedia povedať, akú veľkú časť v rozdieloch v hospodárskom raste medzi krajinami vieme vysvetliť rastom kapitálu, pracovnej sily či technológie.

Ekonómovia, ktorí skúmali tento vzťah na dátach, prišli k záveru, že najdôležitejším faktorom vysvetľujúcim ekonomický rast je práve ten ťažko merateľný -  „Solowove reziduum“.

V nasledujúcich prednáškach si ukážeme, aké vysvetlenia môže mať toto pozorovanie. Prístupy sú v zásade dva:

1. Môžeme sa snažiť tvrdiť, že bežné miery kapitálu podhodnocujú celkovú zásobu kapitálu v ekonomike.
2. Alternatívne, môžeme sa pokúsiť preniknúť do útrob „Solowovho rezídua“ a snažiť sa vysvetliť, čo spôsobuje rozdiely  v ňom, či už medzi krajinami alebo v čase.