Milí študenti,
vítam Vás pri druhej prednáške tohto trimestra. Budeme sa v ňom venovať predovšetkým fascinujúcej knihe Daniela Kahnemana Myslenie rýchle a pomalé. Dnes si povieme o tom, aké dva základné spôsoby rozmýšľania existujú – Kahneman im hovorí Systém 1 a Systém 2.
Ľudia sa v každodennom živote neustále rozhodujú a konajú. Väčšina činností a reakcií je automatická, intuitívna, niektoré činnosti a rozhodnutia však vyžadujú zámerné úsilie, zamyslenie sa, alebo aj sústredené premýšľanie. Rýchle, automatické, intuitívne myslenie a konanie je záležitosťou Systému 1 (S1) a zámerné, pomalšie, náročné a únavné premýšľanie je záležitosťou Systému 2 (S2).
Systém S1 pracuje ľahko a rýchlo, bez námahy, alebo takmer bez námahy a pracuje automaticky a vždy bez toho, aby sme si to uvedomovali. Systém S2 zapájame vedome, vyžaduje úsilie a energiu. Vzťah medzi týmito dvoma systémami dobre charakterizuje premena dojmov, pocitov a sklonov na názory, postoje a úmysly. Systém S1 generuje dojmy, pocity a sklony, ktoré ak sú Systémom S2 schválené (teda uvedomené a prijaté), tak sa stávajú názormi, postojmi a úmyslami.
Zásadný záver Kahnemanových výskumov je ten, že napriek tomu, že Systém S1 pracuje v zásade veľmi efektívne, podlieha často aj chybám, ktoré potom vedú k iracionálnemu (nesprávnemu, nepravdivému, nevýhodnému, realite nezodpovedajúcemu) mysleniu, rozhodovaniu a konaniu.
Kahnemanova kniha sa volá „Thinking fast and slow“ (Myslenie rýchle a pomalé), pričom rýchle myslenie je výsledkom Systému S1, ktorý nie je imúnny voči chybám a skresleniam a myslenie pomalé je atribútom Systému S2, ktorý je schopný väčšinu chýb rýchleho, automatického myslenia eliminovať. Neznamená to však, že Systém S2 je neomylný. V ďalších prednáškach si ukážeme aj typy systematického zlyhávania Systému S2.
Aby sa dalo chyby a skreslenia nášho myslenia eliminovať, alebo aspoň obmedziť, treba systematicky analyzovať prečo a ako takéto chyby a skreslenia vznikajú, čo je ich zdrojom a aké sú typy takýchto chýb a skreslení. A práve to robí Kahneman vo svojej knihe a svoje zistenia a závery opiera o stovky vlastných aj cudzích experimentov, ktoré sa za posledné desiatky rokov robili v oblasti psychológie a behaviorálnej ekonómie. Mnohé sú veľmi zaujímavé a ponúkajú často veľmi prekvapivé a neočakávané výsledky.
Príkladom automatickej práce Systému S1 sú všetky jednoduché činnosti a rozhodnutia typu výberu optimálnej dráhy chôdze, alebo jazdy, vyhnutie sa prekážkam, vnímanie farieb, vnemov, pocitov, ale aj jednoduché úlohy typu „1+1=?“
Pri zložitejších úlohách, napríklad „27x34=?“, už musíme zapojiť Systém S2, odpoveď nám nevyskočí okamžite a automaticky. Na vyriešenie sa musíme sústrediť a teda musíme zapojiť Systém S2.
Existuje ale množstvo situácií, kedy sa nám zdá, že odpoveď je jednoduchá a náš Systém S1 nám ponúkne automatickú, rýchlu odpoveď, ktorá nemusí byť správna.
Skúsme takýto príklad:
Vyriešte čo najrýchlejšie túto úlohu. Tenisová raketa a sada loptičiek stoja 110 eur. Raketa je o 100 eur drahšia ako loptičky. Koľko stoja loptičky?
Ak ste odpovedali, že 10 eur, tak Vaša odpoveď nie je správna, ale nezúfajte. Patríte k vysoko prevažujúcej väčšine ľudí, ktorých Systém S1 vygeneroval nesprávnu intuitívnu odpoveď a tá nebola korigovaná Systémom S2. Správna odpoveď, na ktorú by ste ľahko prišli, keby ste zapojili aj Systém S2 je 5 eur. Na takúto otázku odpovedalo niekoľko tisíc študentov amerických univerzít a výsledky sú také, že na najprestížnejších univerzitách (Harvad, MIT, Princeton) odpovedala nesprávne viac ako polovica študentov, na menej výberových univerzitách dokonca viac ako 80% zvolilo chybnú, intuitívnu odpoveď.
Iným príkladom zapojenia Systému S2 je sebaovládanie. Ak vás niekto, alebo niečo vytočí a vy okamžite, intuitívne vypeníte, tak jednáte pod vplyvom Systému S1. Ak je vaša reakcia pokojná a rozvážna, zapojili ste Systém S2.
Ako ukazujú početné experimenty, miera a početnosť skreslení a chýb súvisí s inteligenciou, vzdelaním, informovanosťou, ale aj so sebadisciplínou, tréningom, únavou a dokonca aj hladom. Zapájanie Systému S2 vyžaduje energiu a je únavné. Experiment, ktorého nevedomými aktérmi boli izraelskí sudcovia odvolacieho súdu ukázal, že k obvyklému a ľahšiemu (zamietavému) stanovisku mali omnoho bližšie vtedy, keď boli hladní a vyčerpaní, ako vtedy, keď boli najedení a odpočinutí. Rozdiely boli významné, takmer 65% schválených odvolaní po jedle a postupne až takmer k nule pred ďalším jedlom.
Jeden z dôležitých poznatkov kognitívnej psychológie je ten, že o sebe a svojom správaní, o tom, ako to celé v skutočnosti funguje, vieme omnoho menej, ako si myslíme. Dobrým príkladom je asociatívne myslenie a správanie a tzv. priming. V zásade ide o to, že naše emócie a činy môžu byť v skutočnosti aktivované podnetmi a udalosťami, ktorých si vôbec nie sme vedomí. Štúdia v Arizone v roku 2000 napríklad ukázala, že podpora návrhov na zvýšenie financovania školstva bola výrazne vyššia tam, kde sa volebná miestnosť nachádzala v budove školy. Iný zaujímavý experiment prebehol v kuchynke jednej britskej univerzity. Systém bol, že za čaj, alebo kávu platili študenti doporučenú cenu dobrovoľne do škatuľky v kuchynke. Experimentátori potom vyvesovali raz týždenne nad cenník nový plagát. V jednom týždni na ňom bola krajinka, alebo kvetiny a ďalší týždeň ľudské oči hľadiace priamo pred seba (na študenta berúceho si kávu, alebo čaj). Takto sa to striedalo 10 týždňov. Výsledok? V priemere boli príspevky v týždňoch s očami trikrát vyššie, ako v týždňoch s kvetinkami a krajinkami.
Už viete prečo sú v diktatúrach všade fotky a obrazy diktátorov? Drahý vodca sa stále pozerá!
Zaujímavé pritom je, že asociatívne myslenie a priming funguje aj opačným smerom. Teda nielen tak, že pocit ovplyvní nevedome naše vedomé správanie, ale aj tak, že naše vedomé správanie ovplyvňuje naše pocity. Skúste sa bez dôvodu, vedome a teda „na silu“ usmiať na seba v zrkadle. Napriek tomu, že je to vedomé a bezdôvodné, vaše pocity celková nálada sa zlepší. Preto je aj rada „chovaj sa kľudne a milo bez ohľadu na to, ako sa cítiš“, veľmi dobrá rada. Budete odmenení tým, že sa naozaj budete cítiť lepšie a príjemnejšie.
Ďalším zdrojom skreslenia a chybného uvažovania je tzv. kognitívna ľahkosť a ilúzia pamätania. V zásade ide o to, že keď sa nám niečo zdá ľahké, logické a známe, tak máme tendenciu tomu bez premýšľania uveriť a podľa toho sa aj správať. Preto spoľahlivý spôsob, ako presvedčiť ľudí, aby verili nepravdám, je ich neustále opakovanie. Bez explicitného zapojenia Systému 2 sa totiž „známe“ veľmi často javí ako „pravdivé“. Vedel to už Goebbels, ktorý sa riadil heslom „tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou“ a vedia to všetci populisti a demagógovia (napr. aj R. Fico a jeho postoj k reformám a privatizácii)
Ľahšie takýmto opakovaným nepravdám podľahnú tí, ktorí menej zapájajú Systém S2 a viac automaticky veria Systému S1. S1 má totiž vo všeobecnosti tendenciu a sklony veriť, S2 má za úlohu pochybovať a neveriť. Lenže S1 pracuje ľahko a automaticky, zapojenie S2 vyžaduje úsilie, námahu, sebaovládanie a sústredenie.
Problém však môže nastať aj vtedy, ak sa síce S2 zapojí, ale zapojí sa nesprávne a účelovo. Hovorí sa tomu „stratégia pozitívneho testu“ a v zásade ide o zámerné vyhľadávanie potvrdzujúcich dôkazov. Teda S2 hľadá a využíva len také dôkazy, ktoré potvrdzujú to, čomu veríme na základe práce S1. Správny postup (vyžadovaný napríklad aj vo vede) je snažiť sa hypotézu vyvrátiť, aby sme potvrdili jej platnosť.
Ďakujem Vám za pozornosť a teším sa na Vás pri budúcej prednáške.
Diskusia
Diskusia je zatiaľ prázdna.