Prepis | 2. prednáška: Začiatky postkomunistickej transformácie v Československu, r. 1990 – 1992 (Ivan Mikloš) - Univerzita pre moderné Slovensko

Ako sme si povedali v minulej prednáške, komunizmus, ako režim postavený na lži a neslobode padol, lebo padnúť musel. Zaostávanie vo všetkých možných aspektoch bolo čoraz zreteľnejšie a systém sa jednoducho zosypal zvnútra. Koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia komunizmus skončil prakticky všade s výnimkou Severnej Kórei a Kuby.

Pred novými, demokraticky zvolenými vládami stálo veľa úloh a problémov, ten najväčší však znel – ako zmeniť centrálne plánovanú, príkazovú ekonomiku na ekonomiku trhovú? Nikde na svete sa to totiž predtým nerobilo a neexistovali teda vzory a skúsenosti. Ani dobré ani zlé. Jeden poľský ekonóm to vyjadril veľmi výstižne, keď povedal, že urobiť z trhovej ekonomiky centrálne plánovanú nie je vôbec ťažké, je to ako urobiť z akvária rybaciu polievku. Ale urobiť to naopak, z centrálne plánovanej trhovú, je také ťažké, ako urobiť z rybacej polievky akvárium.

V Československu padol režim v novembri 1989, začiatkom decembra bola vytvorená dočasná vláda, ktorá mala za cieľ doviesť krajinu k prvým slobodným voľbám, ktoré sa konali v júni 1990. A práve v tejto dočasnej vláde sa odohral dôležitý, ale pred očami verejnosti ukrytý, zápas o to, akým spôsobom sa bude v Československu robiť postkomunistická ekonomická transformácia. Zápas medzi sebou zviedli ekonomický podpredseda dočasnej federálnej vlády Valtr Komárek a federálny minister financií Václav Klaus. Spor medzi nimi bol najmä o tom, ako sa bude transformácia robiť. Valtr Komárek bol zástancom postupných krokov, teda presadzoval skôr pomalý a umiernený postup, tzv. gradualistickú transformáciu so zachovaním niektorých prvkov trhového socializmu (teda akúsi tretiu cestu). Naopak, Václav Klaus presadzoval zásadnú, radikálnu a rýchlu transformáciu  a zavedenie trhovej ekonomiky bez prívlastkov. S obľubou hovorieval, že tretia cesta je skratka do tretieho sveta.

Tento zásadný spor prebiehal vo vláde od jej vymenovania v decembri 1989 a vyvrcholil nakoniec odchodom Valtra Komárka z vlády začiatkom apríla 1990. Valtr Komárek tento súboj prehral napriek tomu, že od revolúcie bol verejnosťou práve on vnímaný ako garant ekonomickej transformácie. Skutočnou príčinou víťazstva Václava Klausa a jeho ľudí bol fakt, že boli omnoho lepšie pripravení a na rozdiel od Komárka predložili ucelenú, logickú a presvedčivú koncepciu prechodu od centrálne plánovanej ekonomiky k ekonomike trhovej.

V júni 1990 boli prvé slobodné voľby, v českej časti federácie ich vyhralo Občanské fórum, na Slovensku Verejnosť proti násiliu a spolu tvorili lídrov prvej nekomunistickej federálnej, českej a slovenskej vlády.

Václav Klaus pokračoval ako federálny minister financií a hlavný architekt transformácie, ktorú presadil a pripravil ešte v dočasnej vláde. Radikálna, tzv. big – bang transformácia, sa spustila od 1.1.1991. Na spresnenie treba povedať, že tento koncept transformácie nebol know - how Václava Klausa a jeho ľudí. Veľmi podobná transformácia, podľa tých istých princípov, sa v Poľsku pod vedením Leszeka Balcerowicza, spustila už o rok skôr, od začiatku roka 1990.

Tento koncept vychádzal z odporučení viacerých uznávaných ekonómov, ako bol napr. Jeffrey Sachs, ktorí mali skúsenosti zo stabilizácie rozvrátených ekonomík napr. v Latinskej Amerike.

Koncepcia transformácie bola založená na štyroch základných princípoch:

1. Liberalizácia cien
2. Úsporná rozpočtová a menová politika
3. Vnútorná vymeniteľnosť meny a liberalizácia zahraničného obchodu
4. Rýchla a rozsiahla privatizácia

Prvé tri priority sa zaviedli v jedinom okamihu, od 1.1.1991, štvrtá priorita sa spustila v priebehu roka 1991.

Ceny boli určované administratívne a ako sme si už povedali v minulej prednáške, celá ekonomika bola nedostatková, teda celkový dopyt bol väčší ako celková ponuka. Teda inak povedané, ceny boli umelo držané väčšinou nižšie ako by boli, keby sa vyvíjali na základe dopytu a ponuky. Často boli dokonca tieto ceny nižšie ako výrobné náklady, ako sme si ukázali na príklade ceny mlieka.

Druhý problém bol, že ponuka bola veľmi nízka a obmedzená aj preto, že zahraničný obchod nebol liberalizovaný.  Ekonomika bola exportne veľmi málo výkonná a preto musela drasticky obmedzovať aj dovozy, najmä z vyspelých trhových ekonomík. To ešte zväčšovalo nedostatkovosť, najmä nedostatok kvalitných tovarov a takých, ktoré sa nedali vyrobiť doma, alebo v rámci tábora komunistických krajín (viď príklad s banánmi a mandarínkami).

Tretí zásadný problém spočíval v úradnom, umele držanom kurze meny, ktorý bol nereálne silný. Oficiálny, úradný kurz československej koruny k doláru bol 10:1. V tomto kurze ste však nemali šancu sa k dolárom dostať. Reálny kurz na základe ponuky a dopytu, napríklad u vekslákov, alebo tých, ktorí dostávali doláre zo zahraničia, bol zhruba trikrát slabší, teda cca 30 korún za dolár. Dokonca tento kurz používal aj štát, pretože ak niekomu režim umožnil vycestovať do kapitalistickej cudziny, tak mu pridelil tzv. devízový prísľub, na základe ktorého mu predal valuty práve v tomto kurze. Len to nazvali 300% prirážka, aby nemuseli priznať, že oficiálny kurz nezodpovedal ekonomickej realite.

No a štvrtým problémom bolo vysoko prevažujúce štátne vlastníctvo, ako sme si tiež vysvetlili v minulej prednáške.

Dá sa teda povedať, že československá ekonomika na konci osemdesiatych rokov a ešte aj v roku 1990 bola v situácii hlbokej ekonomickej nerovnováhy. A práve spustenie big – bang reformy malo za cieľ toto vyriešiť a nastoliť makroekonomickú rovnováhu. 1.1.1991 sa to celé spustilo.

Ešte tesne predtým, pred koncom roka 1990 bol zreálnený kurz koruny, teda koruna bola devalvovaná na úroveň 28 korún za dolár. A potom sa od nového roka 1991 uvoľnili ceny a uvoľnil sa aj zahraničný obchod.

Čo sa stalo? Prvé mesiace roka 1991 boli pre ľudí naozaj šokom. Ceny vzrástli za tri mesiace o 60%, niektoré podniky začali krachovať a platy sa nezvýšili.

Vďaka úspornej rozpočtovej politike sa však rast cien postupne zastavil (inak by sa roztočila hyperinflácia) a nastolila sa makroekonomická rovnováha, ktorá umožnila ekonomike a ekonomickým subjektom začať fungovať v normálnych, nedeformovaných, alebo aspoň zásadne menej deformovaných podmienkach ako dovtedy.

Manéver sa teda podaril, iná vec je, čo si o tom mysleli ľudia, ako na to reagovali  a aké to malo politické a iné dôsledky.

O tom všetkom v ďalších prednáškach.