>> <<
UPMS má už 6979 študentov 6979
Nová súťaž - doštuduj za odmenu - Výhercovia

3. prednáška:Haló efekt (Ivan Mikloš)

Lektor: UPMS | Štvrtok, 5. 6. 2014

Vítam Vás pri tretej prednáške tretieho trimestra štvrtého ročníka našej univerzity.

Pred týždňom sme prebrali základné poznatky o tom, ako funguje naše rozmýšľanie. Predstavili sme si Systém 1, ktorý má na starosti rýchle, automatické premýšľanie a Systém 2, ktorý zabezpečuje sústredené premýšľanie. A hovorili sme tiež o niektorých častých chybách, ktorých sa Systém 1 dopúšťa, ak nie je kontrolovaný a usmernený Systémom 2.

Dnes dokončíme popis najčastejších chýb Systému 1, ale začneme sa zaoberať aj prípadmi, kedy zlyháva aj Systém 2.

Takže najskôr Systém 1.

Haló efektom sa nazýva rozšírená tendencia zjednodušeného, čiernobieleho videnia a posudzovania ľudí, ale aj ich činov, výkonov a podobne. Špeciálne to platí o vzťahu voličov a politikov. Zaujímavé je tiež to, ako ľahko a skryto sa dá ovplyvňovať hodnotenie ľudí, a aký dôležitý je prvý dojem. Ilustruje to napríklad pokus so študentmi, ktorým prišiel prednášať nový prednášajúci, ktorého nikdy predtým nevideli, ani o ňom nepočuli. Pred prednáškou rozdali všetkým študentom životopis nového prednášajúceho. Bol identický, až na jednu krátku vetu. U polovice študentov bola, že prednášajúci je dobrý človek, ktorý prispieva na charitu. Druhá polovica študentov mala životopis bez tejto vety. Po prednáške mali študenti vyhodnotiť kvalitu prednášky. Študenti, ktorí čítali životopis s vetou o prednášajúcom ako dobrom človeku, hodnotili kvalitu jeho prednášky výrazne vyššie ako druhá polovica študentov.

Iný príklad – ovplyvnenie prvým názorom, prípadne názorom predneseným autoritou, alebo presvedčivým spôsobom. Pri hodnotení esejí by mal napríklad učiteľ postupovať tak, že každú esej ohodnotí hneď po prečítaní, pretože inak môže byť ovplyvnený inými esejami toho istého študenta, alebo iných študentov. Pri  organizácii porád sa zase odporúča uprednostniť písomné návrhy na riešenie nejakého problému, alebo vyjadrenie názoru, pretože ak sa tieto názory prednášajú postupne ústne, tak neskoršie názory budú takmer vždy ovplyvnené prvými, alebo väčšinovými, alebo tými, ktoré sú prednesené formálnou, alebo neformálnou autoritou.

Ďalším dôležitým poznatkom psychológie a behaviorálnej ekonómie je, že dominancia rýchlych (a často chybných) záverov nad argumentmi je tým výraznejšia, čím viac sú zapojené emócie. To je zvlášť evidentné v politike. Odborne sa tomu hovorí afektívna heuristika a dá sa to popísať aj tak, že ľudia sami sebe namiesto otázky „Čo si o tom myslím?“ odpovedajú na otázku „Aký mám z toho pocit?“ a to bez toho, aby si tento rozdiel (a teda často aj rozpor s realitou) uvedomovali. Vynikajúcou ukážkou afektívnej heuristiky bolo krátke video, na ktorom sa mladík pýtal pred prezidentskými voľbami Ficových priaznivcov dve otázky. Prvá bola – prečo ho budete voliť. Odpovede boli podobné a v takmer každej bol aj argument, že veľmi veľa urobil pre Slovensko. Druhá otázka bola, čo konkrétne urobil pre Slovensko. Takmer všetci začali habkať, väčšina si „práve nevedela spomenúť“ a tí, ktorí niečo povedali, spomínali veci ako „postavil veľa štadiónov“, alebo prázdne frázy typu „ide mu o ľudí“ a podobne. A dôchodcovia si ešte spomenuli, že im dal vianočný dôchodok.

Veľmi častou príčinou chybného, alebo skresleného myslenia a konania je podliehanie ilúzii WYSIATI („what you see is all that is“, alebo „čo vidíš, je všetko, čo je“). Ide o to, že prijímame závery len na základe toho, čo je viditeľné a bez rozmýšľania zrejmé, pričom podstatné náležitosti môžu byť menej zrejmé a menej viditeľné. Frederic Bastiat napísal skvelú esej, ktorá sa volá „Čo je vidieť, a čo nie.“ Citát z tejto eseje veľmi presne ilustruje, o čo pri ilúzii WYSIATI ide:

V ekonomickej sfére spôsobuje určitý čin, alebo zvyk, určitá inštitúcia, alebo zákon nielen jeden, ale celú sériu účinkov. Len prvý z týchto účinkov je bezprostredný – objavuje sa simultánne so svojou príčinou, len tento účinok je viditeľný. Ostatné účinky sa zjavujú až postupne, nie sú hneď viditeľné. Máme veľké šťastie, pokiaľ sme schopní ich predvídať. Existuje len jeden rozdiel medzi zlým a dobrým ekonómom: zlý sa pridržiava viditeľného účinku, zatiaľ čo dobrý berie do úvahy ako viditeľné aj tie účinky, ktoré je nutné predvídať. Tento rozdiel je však ohromný, pretože takmer vždy dochádza k tomu, že ak bezprostredný následok je priaznivý, tak následky neskoršie sú zhubné a naopak. To znamená, že zlý ekonóm má za cieľ malý prospech v prítomnosti, ktorý bude mať za následok veľké zlo, kým naozajstný ekonóm sa zameriava na veľký budúci prospech, ale s rizikom, že v prítomnej dobe sa prejaví malé zlo.“

Chyby a skreslenia Systému 2.

V doterajšom výklade sme si popísali rozdiel medzi intuitívnym, automatickým rozmýšľaním a konaním na základe Systému 1 a uvedomelým, zámerným a kritickým myslením Systému 2. Zaoberali sme sa najmä slabinami a možnými chybami a skresleniami S1, ale mýliť sa môže aj systém S2. Dokonca sa môže aj systematicky dopúšťať chýb a skreslení. Najmä o nich budeme hovoriť teraz.

V zásade ide o to, že aj pri uvedomelom myslení a analyzovaní máme tendenciu nadhodnocovať to, čo vieme o svete a ako ho vnímame, máme tendenciu vidieť príčinné súvislosti a teda modely a pravidelnosti aj tam, kde nie sú a tiež tendenciu podceňovať dôležitosť a častosť výskytu náhod a nepravidelností.

Zákon malých čísiel.

Jeden z veľmi rozšírených omylov, dokonca aj medzi vedcami vo výskume, je vyvodzovanie záverov z príliš malých vzoriek a vnímanie kauzality aj tam, kde žiadna neexistuje a v skutočnosti ide o náhodilosť.

Príkladom môžu byť sociologické, napr. volebné prieskumy na veľmi malej vzorke, alebo nereprezentatívnosť vzorky bez ohľadu na jej veľkosť.

Omylov sa často dopúšťajú aj profesionáli. Kahneman popisuje zaujímavý prípad, kedy Nadácia Billa Gatesa investovala 1,7 mld. USD do zlepšenia kvality školstva tak, že investovala predovšetkým do malých škôl a dokonca financovala aj rozdeľovanie veľkých škôl na viacero malých. Výskumníci totiž zisťovali charakteristiky najlepších škôl a zistili, že najúspešnejšie školy sú v priemere veľmi malé. Ich zastúpenie medzi najlepšími školami bolo vyššie, ako ich celkový podiel na počte škôl. Napriek tomu to bol chybný záver. Keby totiž výskumníci zisťovali charakteristiku najhorších škôl, zistili by, že aj tu je zastúpenie malých škôl vyššie ako priemer. Pri malých školách teda išlo o vyššiu variabilitu, nie o vyššiu kauzalitu, čo vyplývalo aj z ich nižšieho počtu a teda malej vzorky. Pri malej vzorke je sklon k extrémnejším výsledkom omnoho vyšší, ako pri veľkej.

Efekt ukotvenia.

Ide o efekt ovplyvnenia nášho hodnotenia, alebo odhadu určitým číslom, ktoré môže, ale aj nemusí s predmetom nášho uvažovania vôbec súvisieť. Ide o veľmi rozšírený jav, ktorý má veľa podôb. Hojne je tento efekt využívaný ako aktívna marketingová taktika pri predaji  a vyjednávacia taktika pri obchodných rokovaniach. Pri predaji ide o nadsadenie požadovanej ceny, aby sme potom mohli deklarovať výrazné zľavy. Pri obchodných jednaniach je to podobné. Ak ste niečo kupovali na arabskom bazáre, tak viete, o čom je reč. Prvá požadovaná cena býva často až trojnásobne nadsadená oproti tej, za ktorú je obchodník ešte ochotný tovar predať.

Efekt ukotvenia však možno pozorovať aj inde. Ilustruje to nasledovný experiment. Výskumníci sa pýtali dvoch skupín respondentov, akú odhadujú výšku najvyššej sekvoje na svete. Predtým však dali každej skupine inú kotvu. Prvej sa opýtali, či si myslia, že je to viac, alebo menej, ako 360 metrov a druhej, či je to viac, alebo menej, ako 55 metrov. Priemer odpovedí prvej skupiny bol, že najvyššia sekvoja meria 253 metrov a druhej, že je to 85 metrov.

Ešte bizarnejší efekt ukotvenia ilustruje experiment z Nemecka. Skupine sudcov s viac ako 15 ročnou praxou najskôr popísali prípad ženy, ktorá bola zatknutá pre krádež v obchode. Potom hádzali kockou, ktorá bola tajne upravená tak, že padla buď 3, alebo 9. Hneď, ako sa kocka zastavila, mal sudca povedať, či by jej dal trest (v mesiacoch) dlhší, alebo kratší, ako číslo na kocke. Nakoniec mali sudcovia určiť presný trest, aký by zlodejke udelili. Sudcovia, ktorí hodili 9, udelili v priemere 8 mesiacov. Sudcovia, ktorí hodili 3 v priemere 5 mesiacov.

Ďakujem Vám za pozornosť a teším sa na Vás o týždeň.

Diskusia

Počet príspevkov v diskusii je 2. Zobraziť celú diskusiu.

Pavol HLISTA

ano.. všimol som si to aj ja… ale medzi 2 ročnikom nie je

06.06.2014 | 16:17:50
Andrej Valach

Prednaska je chybne zaradena do 2.rocnika.

05.06.2014 | 09:49:20