>> <<
UPMS má už 6979 študentov 6979
Nová súťaž - doštuduj za odmenu - Výhercovia

3. prednáška:O morálke a moralizovaní v ekonómii (Miroslav Beblavý)

Lektor: UPMS | Štvrtok, 9. 2. 2012

V dnešnej prednáške sa budeme venovať úlohe morálnych argumentov v diskusii o ekonomickej politike. Je ekonomické rozmýšľanie nakoniec vždy len aplikáciou morálnych princípov?

Najlepším príkladom je súčasná debata o kríze. V diskusii o príčinách a riešeniach ekonomickej a dlhovej krízy v Európe sa často používajú morálne argumenty. Jedným z najkrajších príkladov je údajný výrok Tomáša Baťu z roku 1932, teda z obdbia vrcholu  svetovej hospodárskej krízy. Veľký podnikateľ vtedy vraj povedal:

„To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je len iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok. V našej krajine je mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možné zastaviť peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu. V postavení, v ktorom sme, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a k verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nevytvárať dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich, robiť to, čo nás pozdvihlo z povojnovej biedy; pracovať a šetriť a uskutočniť prácu a šetrenie výnosnejšími, žiaducejšími a čestnejšími než leňošenie a mrhanie. Máte pravdu. Je potrebné prekonať krízu dôvery. Technickými, finančnými a úverovými zásahmi ju však prekonať nie je možné. Dôvera je vec osobná. Dôveru možno obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom.“

Rozšírenosť tohto citátu po blogoch aj sociálnych sietiach ukazuje, že rezonuje aj dnes. Rezonuje pocit, že veľké krízy nemôžu mať „technokratické“ riešenia a musia sa spájať aj s morálnou obnovou jednotlivca, spoločnosti a krajiny. To nie je žiadne slovenské špecifikum. Len pred pár dňami som v knihe Rona Suskinda Confidence Men opisujúcej, ako sa Barack Obama ako americký prezident vyrovnával s veľkou recesiou v rokoch 2009-2010, videl takmer identický citát novinára, ktorý opisoval myslenie viacerých kľúčových hráčov v Bielom dome.

Pokiaľ ide o dôležitosť hodnôt pre hospodársky rozvoj, Baťa v tom nie je sám. Rozsiahla odborná ekonomická literatúra hovorí o prínose toho, čo laici nazývajú morálne hodnoty. Z dlhodobého hľadiska platí, že najviac sa darí krajinám, kde si ľudia dôverujú a správajú sa slušne, kde sa menej kradne a kde panuje motto – pracovať, sporiť a investovať, objavovať. Morálka by tiež mala byť jednou z najdôležitejších bariér, ktorá bráni rozmáhaniu viacerých neduhov v ekonomickej sfére, čo sa dá ilustrovať na viacerých príkladoch.

Prvým takým neduhom je korupcia a s ňou úzko prepojené rodinkárstvo. Mariam Orkodashvili z Vanderbilt University poukazuje na dôležitosť morálky ako jedného z troch kľúčových aspektov (spolu s racionálnou kalkuláciou a osobnou intuíciou), ktoré ovplyvňujú nielen jednotlivcov, ale tiež korporácie a politikov pri ich rozhodnutí, či akceptovať nelegálne praktiky v súkromnom a verejnom živote. Aj štúdia z The Heritage Foundation poukazuje na to, že v ekonomicky slobodných krajinách, kde fungujú vysoké zároveň silné morálne princípy, existuje oveľa nižšia úroveň korupcie. 

Avšak dôležitosť morálky a princípov sa nekončí pri diskusii o korupcii. Môžeme ju pozorovať na viacerých úrovniach pri debatách o ekonomike ako systéme, v ktorom má fungovať úspešná spolupráca medzi ľuďmi. Dôležitosť morálky v ekonomickom systéme popísal už zakladateľ ekonómie Adam Smith vo svojej knihe The Theory of Moral Sentiments (Teória mravných citov), kde napriek svojmu zameraniu na sebeckú podstatu jednotlivcov popisuje existenciu morálnych princípov ako jeden zo základov spoločenského poriadku.

Rozšírenie dôležitosti morálky pre spoluprácu jednotlivcov v rámci ekonomiky popísal vo väčšej miere napríklad nositeľ Nobelovej ceny a jeden zo zakladateľov novej inštitucionálnej ekonómie Douglass North. North sa pozerá na to, ako si spoločnosť vytvára pravidlá štrukturujúce či obmedzujúce správanie jednotlivcov či firiem. Tieto obmedzenia sa delia na formálne pravidlá, medzi ktoré patrí napríklad ústava, zákony, majetkové práva, a neformálne inštitúcie. Medzi neformálne inštitúcie patria napríklad zvyky, tradície, tabu či všeobecne akceptované postupy. Inými slovami, ak niečo „robia všetci“, môžeme hovoriť o neformálnej inštitúcií. North a iní ukázali dôležitosť neformálnych inštitúcií pre ekonomický rozvoj. Inými slovami, zákony samy o sebe nestačia na vysvetlenie toho, prečo niektoré spoločnosti sú „slušnejšie“ a dosahujú aj väčší ekonomický úspech.

Práve tu hrajú morálka a neformálne pravidlá kľúčovú úlohu pri vytváraní bohatstva v spoločnosti. Francis Fukuyama vo svojej knihe Trust: the social virtues and the creation of prosperity pripisuje rozdielne ekonomické úspechy v jednotlivých krajinách práve k rôznej úrovni spoločenskej dôvery a „spontánnej spoločenskosti“. Krajiny s vysokou mierou dôvery a sociálneho kapitálu dokázali vytvoriť veľké, profesionálne riadené spoločnosti a korporácie. Krajiny s nízkou úrovňou spoločenskej dôvery sa rozvinuli hlavne cez rodinné podniky. Tento faktor má dôležité následky pre jednotlivé ekonomiky. Malé rodinní podniky sú fajn, ale oceliarne či telekomunikačné spoločnosti sa tak vytvárajú ťažko. Preto práve v takýchto spoločnostiach existovala väčšia tendencia štátu nahrádzať súkromný sektor, čo najmä pri problémoch s dôverou a sociálnym kapitálom viedlo k menej efektívnym, až rozkradnutým firmám.  

Podobné závery dosiahli aj Knack a Keefler, ktorí vypozorovali, že desaťpercentný nárast v počte obyvateľov s vysokou úrovňou spoločenskej dôvery je spojený s jednopercentným nárastom ekonomického rastu na obyvateľa za rok.

Inými slovami, nízka miera dôvery a morálky nemusí zabrániť ekonomickému rastu – inak by Taliansko dodnes žilo v chudobe. Spomaľuje však cestu k prosperite, prípadne môže krajinu z nej úplne zviesť.

Na druhej strane existujú aj tri zásadné otázniky nad jednoduchým „preklápaním“ aktuálnej morálky do ekonomického rozhodovania.

1. Niekedy sú morálne recepty jednoducho mylné

Kresťanská cirkev, vychádzajúc ešte z Aristotela, považovala viac ako tisícročie za hriech vyžadovanie úroku pri pôžičkách. Podľa tohto chápania sú peniaze „sterilným“ statkom, ktorý sám od seba nič neprodukuje a preto je nemorálne požadovať za jeho použitie protihodnotu. Dodnes sa tak na vec pozerá islam. M. Raquibuz Zaman a Hormoz Movassaghi z Ithaca College predstavujú islamský koncept úžerníctva (riba), ktorý je zakázaný v Koráne, posvätnej knihe moslimov ako nemorálny a nezákonný. Bez bankovníctva a finančných trhov by však moderná ekonomika neexistovala, ako to najlepšie dokazujú aj islámske tančeky okolo tzv. „islámskeho bankovníctva“.

Môžeme sa však pozrieť aj na novšie príklady. Celú ľudskú históriu platilo v biznise neobmedzené ručenie všetkých zúčastnených za svoje záväzky. Ak sa vám potopila loď či mali ste inak smolu v podnikaní, mohli ste prísť o celý majetok a často aj o slobodu. Je to logické – ak celý úspech je váš, mali by byť vaše aj všetky straty. Ako k tomu prídu ostatní, ak ľudia môžu jednoducho odísť od svojich záväzkov?

S takýmto systémom by však nikdy nemohli vzniknúť veľké firmy mobilizujúce obrovský kapitál, bez ktorých nemôže existovať moderná ekonomika. Stovky či tisíce ľudí by odmietli spolu neobmedzene ručiť za niečo, nad čím nemajú takmer žiadnu kontrolu. Preto sa postupne zaviedli spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorými sú dnes okrem s.r.o. aj akciové spoločnosti. Zároveň sa zistilo, že aj v prípade menších firiem výhody obmedzeného ručenia– napríklad v ochote malých podnikateľov prevziať na seba podnikateľské riziko – zásadne prevyšujú riziká podvodov.  A tak drvivú väčšinu aktivity v trhovej ekonomiky realizujú firmy s ručením obmedzeným, ktoré ešte pred pár storočiami považovali za vrchol morálneho hazardu a nemravnosti. Veď ich majitelia za ich záväzky neručia celým majetkom, ale len do výšky svojho vkladu.

Na oboch príkladoch je zaujímavé to, že tieto inštitúty sú, samozrejme, zneužiteľné a aj sa zneužívajú – banky a pôžičky, ale aj „eseročky“ môžu viesť k špekuláciám či podvodom. Ich prínos teda nie je bez rizík, ale aj o tom moderná spoločnosť je – o schopnosti riadiť riziká tak, aby priniesla viac výhod ako strát. A jednoznačnosť tých výhod je ťažko spochybniteľná

2. Často nedávajú (ani nemôžu dať) jednoznačné odporúčania, keďže „prikázania“ si odporujú

Tomáš Baťa v úvodnom výroku hovorí o tom, že je potrebné „nepodporovať bankrotárov, nevytvárať dlhy“, ale „pracovať a šetriť“. S týmto kusom sedliackeho rozumu je za normálnych okolností ťažké sa nestotožniť. Ekonómovia majú pekný názov „morálny hazard“ pre situáciu, keď sú ľudia chránení pred negatívnymi dôsledkami svojich činov. Môže to mať niekedy škaredé následky.

Zároveň však väčšina etických systémov vrátane najdôležitejších náboženstiev hovorí o potrebe solidarity bohatších s chudobnými a silnejších so slabšími a to bez ohľadu na dôvody, ktoré k chudobe a slabosti viedli.  Nemusíme citovať Ježiša a jeho výrok o tom, že: „Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ Ak preto chceme diskutovať napríklad o sociálnych dávkach, ale aj o eurovale, nedá sa správna odpoveď odvodiť z morálnych pravidiel, lebo nedávajú a ani nemôžu dať jednoznačnú odpoveď na to, kde má ležať hranica medzi morálnym hazardom a solidaritou. Tú musíme hľadať každý sám.

3. Večné hodnoty, ktoré platia dlhodobo, nemusia byť správnymi receptami v okamihoch krízy či iných mimoriadnych okolností

Sú vecí, ktoré platia vždy a všade – také „nepokradneš“ je vhodným receptom krátkodobým aj dlhodobým, okamžitým aj večným. Pri iných receptoch to s univerzálnosťou tak jednoznačné nie je. A tu sa môžeme vrátiť k Tomášovi Baťovi. Jeho názor nepochybne vystihuje mnohé z toho, čo prináša krajinám dlhodobý ekonomický úspech. Krátkodobo, z hľadiska riešenia napríklad kríz, to tak zjavné nie je.

Vyslobodenie z veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia totiž v praxi nepriniesli jeho recepty – väčšia mravnosť ani obnovenie dôvery cez osobný príklad. Vyslobodenie priniesli také „nemravné“ veci ako: zvýšenie verejných výdavkov spojené v niektorých prípadoch so zbrojením či uvoľnenie menovej politiky spojené s opustením zlatého štandardu. V prípade USA zachránil prezident Franklin Delano Roosevelt bankový systém, ktorý sa čoraz hlbšie prepadal do záhuby. Spravil to zavedením tak „nemravnej“ veci ako je poistenie vkladov, čo nie je nič iné ako ťažký morálny hazard. Americký prezident Hoover, ktorý predsedal v rokoch 1929-1933 najväčšej ekonomickej kríze v americkej a svetovej histórii, bol podľa dostupných informácií veľmi slušný človek.

Je naivné myslieť si, že hospodárstvo v kríze sa zotaví najrýchlejšie za cnostných vládcov, či okamžite sa zrúti po zvolení maniaka. Je to veľká škoda, ale je to tak.

Záver:

Správa vecí verejných, vrátane hospodárskej politiky, má vždy a všade svoj mravný rozmer. Ten však nie je jednoduchým či jednoducho znejúcim morálnym algoritmom, ktorý ponúka vždy a všade rovnaké riešenia. Preto si svoj hodnotový kompas nosme so sebou stále, používajme ho však s rozumom a bez dogmatizmu.

Diskusia

Počet príspevkov v diskusii je 5. Zobraziť celú diskusiu.

Marián Omelka

Dobrý deň,
dostal som sa náhodou cez mojich priateľov k ekonomickým prednáškam. Hlboko nesúhlasím s komentármi na adresu výroku p. Baťu. Morálka a nezodpovednosť, solidarita a úžerníctvo, sebeckosť, chamtivosť toto všetko do našich kresťanských koreňov miešať, do našej civilizácie 21. storočia je až obhajoba zverstiev, ktoré sa vo svete páchajú v mene vyspelej “ekonomiky”. Trošku pozrite do Biblie, Babylon, Sodoma…
M.Omelka

11.05.2012 | 13:25:30
Tomáš Janík

A vedel by si si predstavit aj nejake konkretne kroky, ako co najjednoduchsie moralizovat spolocnost??? Ja totis viem len o bolestivych krokoch, napriklad v Japonsku v postinutych oblastiach po zivelnej katastrofe boli ludia ako anjelici a boli velmi slusni… Dovtedy tam boli ludia zahladeny len do seba a len hromadili svoje majetky a zrazu teraz zistili, ze zivot nie je o majektu, ale o tom, ze si treba vsimat aj druhych a stale treba mysliet na to, aby sa druhym zilo dobre a nie nam samym. A to iste plati aj po povojnovom obdobi…
Ale ak sa chceme vyhnut takymto strasnym udalostiam, tak treba podla mna zmenit kapitalizmus tak, aby podnikatelia a zamestnanci boli ekonomicky aj spolocensky rovnocenni!! Potom opat sa prelomi ta bariera medzi ludmi a ludia opat zacnu byt viac spolocensky naladeni…

14.02.2012 | 12:43:06
Daniel Pospíšek

Tomáši,

podle mne (a z mého příspěvku to vyplývá) nepotřebuje “změnu” kapitalismus a ideje volného trhu, nýbrž západní civilisace jako taková a to především v morálních oblastích svého chování, dá-li se to takto říci. A toto dokáže člověk, komunita, národ… jen upíná-li se celou vahou svého srdce k mravním hodnotám, jimiž se tato naše křesťanská civilisace definovala a na nichž vznikala. Nyní je odklon od víry a tudíž i hodnot, které ona vyvyšovala a k nim vedla natolik zřetelný v mnoha ukazatelích, které jen máme, že se výsledku nemůžeme divit. Toto je moje stanovisko.


Národy se udržují ideami, kterými vznikly - T.G.Masaryk

...a já bych jen dodal, že ten citát platí i v širším měřítku
D.Pospíšek

13.02.2012 | 11:59:03
Tomáš Janík

Daniel, neviem naco sa vyjadrujes tak zlozito, da sa to povedat aj takto, potom ako padlo Rakusko-Uhorsko po prvej sv. vojne ludia boli taki stastni, ze podnikali s vysokou moralkou (podnikatelia si vazili pracu svojich zamestnancov), po druhej vojne sa to zopakovalo, ale len na zapade, no ale dnes uz skratka kapitalizmus ukazuje aj svoje zle stranky a to najme tym, ze niektori podnikatelia su extremne bohati a nerobia skoro nic a niektori makaju skoro zadarmo. Takze chcem tym len povedat, ze podla mna zapad zazival krasny kapitalizmus po druhej sv. vojne, ale dnes uz my zazivame nieco uplne ine. Kapitalizmus je uz podla mna v druhej polovici svojej existencie a treba rychlo vymysliet nieco nove.
Ja sam sa o nieco take snazim a zacal by som najskor upravou politickeho systemu:

http://amaterskenoviny.comule.com/novysystem.php

10.02.2012 | 22:06:22
Daniel Pospíšek

Dobrý den,

...ale to je tak jediná věc, co vám “v dobrém popřeji”, tím co jsem slyšel v konci vaší přednášky, jste mě naprosto odrovnal. Mravní bída, kterou Baťa viděl ve 30. letech, přivedla svět do ještě strašnější války než byla ta předešlá, v této souvislosti říci, že ekonomicky to je irelevatní je opravdu teze z jiného světa. Ideje Svobodné společnosti, volného trhu, kapitalismu a demokracie tak jak je známe, lze aplikovat, obávám se jen a pouze za splnění určitých a především i mravních předpokladů, ...tyto zase především “produkovala” západní křesťanská společnost, věřím, že jí produkovaná morálka, převyšovala své okolí natolik, že nás přivedla k prosperitě řádově vyšší než zbytek světových civilisačních okruhů dohromady, nyní opět silně morálka (a všechno co s ní souvisí a je provázáno) klesá, výsledek se nám začíná rýsovat na obzoru.
D.Pospíšek

09.02.2012 | 19:01:56