>> <<
UPMS má už 6979 študentov 6979
Nová súťaž - doštuduj za odmenu - Výhercovia

4. bonusová prednáška:Zarábanie peňazí (Matúš Jarečný)

Lektor: UPMS | Štvrtok, 14. 3. 2013

Vítam vás na štvrtej prednáške venovanej finančnej gramotnosti.

Naposledy sme si porozprávali o 1. princípe ROZUMIEŤ peniazom a ich hodnote. Priblížili sme si fakt, že peniaze nemajú význam pokiaľ sú bez hodnoty. Väčšina ľudí sa pozerá na peniaze spôsobom, ako keby ležali len tak na stole. Už keď sa pre ne naťahujú rukou, tak rozmýšľajú ako ich minúť. Nerozmýšľajú, ako sa tie peniaze majú dostať na stôl. Pozerajú sa na ne len zo spotrebiteľského hľadiska – mám, miniem.

Zmienili sme sa v predchádzajúcej prednáške o tom, že peniaze sa dajú získať iba určitou protihodnotou. Keď ich chcem mať, potrebujem niečo ovládať, a vedieť si ich vypýtať. Ale uvedomujeme si vlastne, čo je to tá protihodnota? To je nejaká práca. Práve preto si v tejto prednáške porozprávame o druhom princípe FG a to je ZARÁBANIE PEŇAZÍ.

Zdá sa, že prvý princíp FG – rozumieť peniazom úplne stačí. Lenže na čo je človeku rozumieť niečomu, čo nemá? Teda ak chcú ľudia rozumieť peniazom, musia ich najprv mať čiže zarábať = musia pracovať. Tu je na mieste otázka: Kde a ako zarobiť peniaze, resp. kde pracovať? Pri hľadaní odpovede na túto otázku, človek narazí hneď na prvý problém, ktorým je vysokánezamestnanosť.

Mladí ľudia po ukončení vysokej školy nenachádzajú pracovné uplatnenie. To, čo im hovoria rodičia: „Choď do školy, uč sa na samé jednotky a budeš sa mať lepšie,“ je už iba pozostatkom socializmu, v ktorom ich rodičia vyrastali. Dnes zamestnávatelia požadujú od absolventov okrem ukončenej školy aj dostatočnú prax. Kde ju však majú študenti nadobudnúť a absolvovať? Problém je však niekde inde. Študenti by mali už počas štúdia na vysokej škole vedieť, že doba socializmu už dávno skončila a doba kapitalizmu od nich vyžaduje vysoké nasadenie a vlastnú aktivitu.

V socializme naši rodičia po skončení školy mali istú prácu. Kto prácu nemal bol označený za príživníka. Všetko sa platilo zo spoločného, štátneho. Teraz je to už iné. Kapitalizmus preniesol zodpovednosť na každého jedinca. Čo znamená, že každý sa má starať sám o seba. Ani rodina, ani štát už nepredstavujú istoty v oblasti zamestnania. Kapitalista čiže zamestnávateľ, podnikateľ už nezamestná každého, kto o to požiada prostredníctvom zaslaného životopisu a motivačného listu.

Neplatí sa za účasť v práci, ale platí sa tomu, kto v práci prinesie pridanú hodnotu. Ako sa však naučiť priniesť pridanú hodnotu? Bez praktického nadobúdania skúseností to bude asi veľmi ťažké. Má v dnešnej dobe študent po vysokej škole prax a skúsenosti v obore, ktorý vyštudoval? Študenti musia často pracovať aj popri škole. Paradox je, že študent Ekonomickej univerzity brigáduje za pokladňou hypermarketu alebo na stavbe. Nemal by študent získavať praktické skúsenosti v obore, ktorý študuje?

Ak chcú byť mladí ľudia úspešní v oblasti ekonomiky a manažmentu, už počas školy sa musia podieľať na riadení alebo postupnom prijímaní zodpovednosti za chod organizácie, ale v prvom rade za seba. Avšak tento problém nemajú len mladí ľudia. Faktom je, že ľudia v produktívnom veku, dlhodobo zamestnaní, sú stále nespokojní. Ich nespokojnosť pramení buď z nedostatočného finančného ohodnotenia, zlých pracovných podmienok, pracovného prostredia, zlého kolektívu alebo vedenia. Najviac je to však spôsobené tým, že aj keď usilovne pracujú majú stále málo finančných prostriedkov na uspokojenie svojich základných životných potrieb. Stále sa sťažujú, že málo zarábajú. Nepoznajú cenu svojej pridanej hodnoty, ktorú prinášajú svojmu zamestnávateľovi. To znamená, že nevedia akú cenu na trhu práce majú. Prijímajú teda plat stanovený zamestnávateľom.

V zásade sú len dva spôsoby, ako zarábať peniaze:

1. Hrať tak, aby som neprehral, čiže hrať na istotu. Nájdem si nejakú dobrú firmu, zamestnám sa a budem robiť kariéru. Zodpovednosť prenesiem na zamestnávateľa. Svoje si odrobím a dostávam pravidelný plat. Mám čistú hlavu, keď odchádzam z práce.

2. Hrať tak, aby som vyhral. Nebojím sa ísť do rizika. Riadim sa heslom: Risk je zisk. Preberám zodpovednosť za seba, aj celú rodinu na seba a začínam podnikať.

Prvá skupina ľudí sa snaží sústreďovať na svoje slabé stránky a postupne pracujú na ich odstraňovaní. Je to typ ľudí, ktorých snom je byť výborný vo všetkom. Čiže ovládať profesiu na slušnej úrovni, zlepšovať sa v jazykoch, učiť sa na počítačoch atď. Snažia sa, aby ovládali, čo najviac zručností a stali sa pre zamestnávateľa nenahraditeľnými. Postupom času aj tak však zapadnú do šedého priemeru, lebo požiadavka špecializácie ide rýchlym tempom dopredu a oni, tak nestíhajú držať krok s pokrokom. Treba si uvedomiť, že každý je nahraditeľný!

Druhá skupina sa vyznačuje silnou vierou v seba a svoje schopnosti. Všetku zodpovednosť za budúcnosť preberajú na seba. Svoje ciele si presne plánujú. Idú si za ich naplnením. Majú vytrvalosť, sú ochotní ísť aj na 120 %. Sústreďujú sa na svoje silné stránky. Neustále sa učia nové veci. Sú ochotní venovať splneniu cieľa všetok svoj osobný čas. Vedia dokonale využiť svoje silné stránky v riadení alebo obchodovaní. Veci, ktoré nenávidia, dávajú za peniaze robiť iným. Na účtovníctvo si najímajú odborníka. Dane riešia s daňovým poradcom. Sú silní v obchode, tak sa mu venujú. Na ostatné pridružené činnosti delegujú právomoci špecialistom. Sú si vedomí, že nemôžu vedieť všetko a ani sa o to nesnažia. Stačí, keď sú výborní v jednej oblasti a tú maximálne rozvíjajú. Toto je jasný recept na úspech.

Celý svet sa čoraz viac špecializuje. Poďme sa pozrieť na situáciu, keď si človek hľadá prácu. Prvá vec, ktorá ho zaujíma je to, aký bude mať príjem. Budúci zamestnávateľ mu ponúkne isté finančné ohodnotenie za určitú prácu. On sa rozhodne či tú ponuku príjme alebo nie. Ešte ani podpis na zmluve nevyschol a už si tento človek uvedomuje, že ten plat je nedostatočný. Zrazu sa tu objavilo niečo s čím vôbec nerátal – VÝDAJE. Doteraz to nepoznal, býval u rodičov, nemal nič iné na starosti len štúdium. Rodičia mu všetko platili, nemal žiadne výdaje. A teraz keď sa rozhodol osamostatniť, tak zisťuje, čo je to platiť nájom, vodné, stočné. Odrazu zisťuje, že jeho výdaje prevyšujú jeho príjem. To má za následok to, že ľudia sa celý život snažia znižovať svoje výdaje a preto sú nespokojní. Ale človek sa neučil a nepripravoval na budúcu profesiu celý život len preto, aby raz žil nespokojný život. A preto sa rozhodne uspokojiť svoje potreby za pomoci nejakého spotrebného úveru. Týmto sa vlastne rozhodol, že výdaje, ktoré má dnes zaplatí z príjmov, ktoré bude mať v budúcnosti a ktoré vôbec nie sú isté.

Opačným príkladom je podnikateľ, ktorý keď začína podnikať, tak si najprv spočíta všetky výdaje na otvorenie firmy a svoju vlastnú spotrebu. Zráta si koľko ho bude stáť prenájom a zariadenie kancelárie, koľko peňazí bude potrebovať na vyplatenie miezd zamestnancom, koľko zaplatí za sociálne odvody, zdravotné odvody, dane... Toto všetko podnikateľ vie už na začiatku. Preto prispôsobuje k výdajom, ktoré sú mu známe, svoj príjem. Ale poznáte človeka, ktorý by sa rozhodol podnikať len preto, aby pokryl svoje výdaje? Ja nie. Každý človek podniká kvôli zisku. Akonáhle podnikateľ nevytvára zisk, tak s biznisom končí, aby nebol v mínuse.

Výsledkom toho je to, že zamestnanci stále myslia na zľavy a preto sa stále viac zadlžujú až nakoniec chudobnejú. Podnikatelia myslia na zisk, preto čoraz viac bohatnú. Lebo práve podnikatelia sú tí, ktorí vytvárajú zľavy, ktoré zamestnanci využívajú.

Nechcem sa navážať ani do jednej z týchto skupín. Ja osobne si myslím, že je jedno či budete zamestnancom alebo podnikateľom. O tom, aký vysoký bude váš príjem, vždy rozhoduje váš postoj k práci. To je základný predpoklad vašej prosperity. Niektorí ľudia sa cítia nedocenení. Myslia si, že by mali dostávať viac.

Musíte si uvedomiť jednu pravdu: Príjem, ktorý momentálne dostávate si plne zaslúžite. O tom koľko zarábate rozhodujete vy sami. Ste za to plne zodpovední.

Diskusia

Počet príspevkov v diskusii je 1. Zobraziť celú diskusiu.

Rudolf Smehyl

To je chyba v myslení, pretože jeden človek dokáže vytvoriť vždy max. 100 %.

Hodnota 120 % je v tejto súvislosti ireálna a používa sa iba nesprávne hovorovo.

04.08.2014 | 00:18:34