Svetové ekonomické fórum (WEF) v septembri tohto roka zverejnilo Správu o globálnej konkurencieschopnosti 2012 – 2013. Konkurencieschopnosť je definovaná v správe ako súbor inštitúcií, vládnych politík a faktorov, ktoré ovplyvňujú úroveň produktivity krajiny. Slovenská republika sa v globálnej konkurencii krajín ocitla na 71. mieste zo 144 hodnotených krajín. Ťahá ju dole najmä vymožiteľnosť práva, tu sa Slovenská republika ocitla v globálnej konkurencii na 140. mieste. Hodnotenie vychádza z dostupných štatistických dát a z prieskumu nzorov riadiacich pracovníkov, pričom zo Slovenska sa na prieskume zúčastnilo náhodne vybratých 220 veľkých podnikov a 220 malých a stredných podnikov (zdroj: Hospodárske noviny, 24. október 2012)
V predchádzajúcich prednáškach sme si vysvetlili, ako súvisí vymáhateľnosť práva vrátane jeho predvídateľnosti a právnej istoty, a teda v konečnom dôsledku aj existencia práva s efektívnym fungovaním inštitúcií. Poukázali sme tiež na súvislosť medzi vymáhateľnosťou práva a kvalitou podnikateľského prostredia.
Nezastupiteľnú úlohu medzi inštitúciami, ktoré ovplyvňujú vymáhateľnosť práva vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu, majú súdy. Kritizujeme slovenské súdnictvo, čo o ňom však vlastne vieme?
Asi všetci vieme, že sústavu všeobecného súdnictva na Slovesnku tvorí 54 okresných súdov, 8 krajských súdov, špecializovaný trestný súd a najvyšší súd. Až na výnimky, ako sú konania v správnom súdnictve a konania pred špecializovanýcm trestným súdom, všetky prípady rozhodujú v prvom stupni okresné súdy, v druhom stupni krajské súdy ako odvolacie súdy a najvyšší súd rozhoduje o mimoriadnych opravných prostriedkoch a má v kompetencii zjednocovať rozhodovaciu prax súdov. Niektoré druhy prípadov nerozhodujú všetky okresné súdy, ale len niektoré – napríklad obchodný register vedú okresné súdy v sídle kraja, niektoré závažné trestné činy súdia len okresné súdy v sídle kraja.
Na súdoch pôsobí asi 1 200 sudcov, do 900 vyšších súdnych úradníkov a okolo 4 500 ostatných zamestnancov súdov. Súdy, najmä okresné súdy, sú rôzne veľké – bratislavské súdy majú niekoľkonásobne viac sudcov, ako aj aparátu, ako súdy v menších okresných mestách.
Na súdy na Slovensku príde ročne okolo jedného (1) milióna prípadov a zhruba toľko aj súdy ročne rozhodnú. Je to obrovské číslo. Nie je ale prípad ako prípad. A nie každým prípadom sa zaoberá alebo musí zaoberať sudca. V čísle viac ako jeden milión prípadov sú započítané aj zápisy do obchodného registra, ktoré nerobí sudca, ale vyšší súdny úradník. V tomto čísle sú aj všetky platobné rozkazy, ktoré tiež nevydáva sudca, ale vyšší súdny úradník. V tomto čísle sú aj všetky poverenia na vykonanie exekúcie, čo tiež nie je agenda, akú si predstavujeme, keď si vybavíme slovo súd. To klasické rozhodovanie súdu, aké si predstavujeme, keď sa povie slovo súd, teda rozhodovanie spojené s pojednávaním, na ktorom strany prednášajú svoje argumenty a dôkazy, na základe ktorých sudca vydá rozhodnutie, je asi tretina z celkového počtu viac ako 1 milión prípadov. Z týchto okolo 300 000 až 350 000 prípadov asi 80% je ukončených právoplatne na okresných súdoch, asi v 20% sa účastníci konania odvolajú, a teda prípad pokračuje na krajskom súde.
Ako dlho trvá na Slovensku rozhodovanie o jednotlivých prípadoch? Tu je tabuľka, ktorá hovorí o priemernej dĺžke súdnych konaní v roku 2011 v trestných veciach, občianskoprávnych sporoch, obchodnoprávnych sporoch, v sporoch, ktoré sa týkajú maloletých a tzv. poručenskej agendy:
Je to veľa, či málo? Polovica súdnych prípadov v roku 2011 v občianskoprávnych sporoch trvala menej ako pol roka, v obchodných sporoch menej ako 8 mesiacov, v sporoch týkajúcich sa detí menej ako 5 mesiacov. V tých priemerných štatistických číslach sú ale prípady, ktoré trvali desať rokov a boli právoplatne skončené v roku 2011. A sú v nich aj tie, ktré začali aj skončili v roku 2011. Čím viac sa číslo priemernej dlĺžky konania priblíži mediánu, tým viac bude šatistický údaj o priemernej dĺžke konania vyjadrovať to, čo môžeme očakávať, keď sa so svojím sporom obrátime na súd.
Pozrime sa na vývoj priemernej dĺžky konania na Slovensku za posledné desťročie:
Z čísiel vyplýva, že priemerná dlĺžka súdnych konaní na Slovensku v rozhodujúcich agendách sa od roku 2005 každým rokom o niečo skracuje (s výnimkou trestných vecí, kde ten zlom nastal v roku 2008). Z hľadiska podnikateľského prostredia sú významné namä údaje v obchodnoprávnej agende. Za sedem rokov sa priemerná dĺžka konania skrátila o 9 mesiacov, medián je menej ako 8 mesiacov.
Kde je teda chyba, keď vo vnímaní podnikateľov posun nenastal?!
Dôležité sú aj iné čísla. Nie všetky súdy rozhodujú lehotách, ktoré zodpovedajú celoslovenskej štatistike. Veľké okresné súdy v krajských mestách (najmä bratislavské a košické) majú priemerné dĺžky súdnych konaní aj dvakrát také, ako je celoslovenský priemer. To sú tie súdy, kde je registrovaných najviac firiem, a predstavujú tak akúsi vstupnú bránu vnímania efektívnosti justície na Slovensku.
Prečo niektoré súdy rozhodujú rýchlejšie a iné pomalšie? Pravidlá sú rovnaké pre všetky súdy. Aj tu platí, že to nie je len o pravidlách, ale aj o podmienkach, a aj alebo najmä o manažmente súdov.
Napriek tomu, prečo sa zrýchlenie súdnych konaní neprejavuje na vnímaní vymáhateľnosti práva na Slovensku? Každý druhý Slovák vníma súdy ako skorumpované (zdroj: TIS). To je faktor, ktorý sa významne podieľa na nízkej dôveryhodnosti súdov a oslabuje najmä pocit v spravodlivé rozhodovanie. Tento fakt spolu s faktom, že kľúčové súdne inštitúcie – rozhodujúce súdy v štruktúre súdov – v rámci všeobecného súdnictva okresné súdy v krajských mestách najmä v Bratislave a v Košiciach, ale aj najvyšší súd pokiaľ ide o pôsobnosť v oblasti zjednocovania rozhodovacej praxe – nekonajú efektívne, to vytvára výsledný efekt neefektíneho súdneho systému.
Diskusia
Diskusia je zatiaľ prázdna.