Myslitelia, filozofi, učenci a medzi nimi neskôr najmä ekonómovia sa odjakživa zamýšľali nad tým, čím je podmienené bohatstvo, prečo sú niektoré krajiny bohaté, iné chudobné, ale najmä nad tým, čo a ako treba urobiť, aby krajina zbohatla a prosperovala. Nie je zrejme náhoda, že klasické dielo zakladateľa modernej ekonómie Adama Smitha sa volá „Rozprava o podstate a pôvode bohatstva národov“ (An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations), ktoré je známe aj pod skráteným názvom „Bohatstvo národov.“ Adam Smith ho napísal v roku 1776.
V čom teda bohatstvo národov spočíva, čo ho prináša a čo mu bráni? Teórie boli,a vlastne stále sú, rôzne. Najskôr existovala teória, že je to veľkosť štátu (ríše), neskôr nerastné bohatstvo, úrodnosť pôdy, množstvo zlata a striebra, výhodná geografická poloha a podobne. Aj dnes sa jednotlivé teórie líšia v pohľade na mieru dôležitosti toho ktorého faktora. Čím ďalej je však evidentnejšie,, že vyššie menované faktory síce môžu zohrávať istú úlohu, avšak nie sú zďaleka rozhodujúce.
Stačí sa pozrieť na zoznam najbohatších krajín, aby to bolo zrejmé. Veď posúďte sami.Aktuálne ekonomicky najvýkonnejšími krajinami a teda najbohatšími národmi sú Luxembursko, Katar, Nórsko, Singapur, USA, Írsko, Hongkong, Švajčiarsko, Holandsko, Rakúsko, Švédsko, Kuvajt...
Už z tohto výpočtu je zrejmé, že nerastné bohatstvo, najmä bohaté zásoby ropy, môžu byť, najmä v malých krajinách zdrojom ich bohatstva (Katar, Kuvajt), avšak vôbec to nie je podmienkou. Na druhej strane, rovnako ani veľkosť krajiny, nie je zjavne podmienkou bohatstva . Skôr sa zdá, že medzi najbohatšími prevažujú malé národy, ako Lichtenštajnsko,, Bermudy, Macau, Jersey, Andorra a pod.
V ekonómii je veľmi dôležité skúmať nielen aktuálny stav, ale aj minulý vývoj a vývojové trendy do budúcnosti. Skúmať teda ekonomické a s nimi spojené javy dynamicky a nie staticky. To je dôležité aj pri skúmaní bohatstva národov, najmä ak si uvedomíme, že súčasné (a do značnej miery aj budúce) bohatstvo závisí asi najviac na bohatstve minulom.
Inými slovami, existuje tu veľká zotrvačnosť. Krajiny, ktoré patrili medzi najbohatšie pred 50, či dokonca 100 rokmi väčšinou stále medzi bohatých patria, aj keď poradie sa väčšinou mení.
Táto zotrvačnosť je daná viacerými skutočnosťami. Bohaté krajiny desaťročia kumulujú kapitál všetkého druhu.
Zďaleka pritom nejde len o peniaze, ale aj materiálne statky, infraštruktúru všetkého druhu (technickú, dopravnú, sociálnu). S bohatstvom je spojený a navzájom podmieňovaný rast vzdelania, vedy, výskumu, know – how, podnikateľských zručností a návykov, podnikateľskej kultúry. Zdokonaľuje sa fungovanie verejných inštitúcií a v podmienkach globalizácie sa ponúkajú stále nové a nové príležitosti.
Sila zotrvačnosti je dobrou správou pre tie krajiny, ktoré už bohatými historicky sú, ale zlou správou pre tie ostatné. Platí totiž, že dostať sa spomedzi chudobných krajín medzi bohaté vyžaduje nezvyčajné úsilie a ak sa to nejakej krajine podarí, tak ide skôr o výnimku, ako o pravidlo. Ak odhliadneme od vývozcov ropy (Katar, Brunej, Kuvajt) tak v posledných desaťročiach sa takýto výkon podaril len niekoľkým krajinám – ázijským tigrom (Hongkong, Taiwan, Singapur, Južná Kórea) a Írsku.
Ešte väčšou výnimkou však je, ak krajina patrila medzi bohaté a vypadla spomedzi nich. To je prípad Argentíny a Československa. Najlepšie to ilustruje skutočnosť, že spomedzi krajín, ktoré boli medzi najbohatšou dvadsiatkou pred takmer sto rokmi (medzi rokmi 1925 – 1930) sa medzi najbohatšími stále drží osemnásť z nich. Vypadli len dve, Argentína a Československo. Prečo práve tieto dve vypadli a prečo práve ázijské tigre a Írsko medzi najbohatšie národy postúpili, o tom si povieme v budúcej prednáške.
Pozn.: Správne odpovede na niektoré otázky z testu nie sú zámerne obsiahnuté v texte prednášky. Dôvodom je snaha motivovať študentov k doplnkovému samoštúdiu a čiastočne tak (ako vyplynulo z reakcií a požiadaviek študentov) zvýšiť náročnosť testových otázok.
Diskusia
Počet príspevkov v diskusii je 1. Zobraziť celú diskusiu.
Podľa mňa veľkú úlohu zohráva mentalita ľudí a ľudia samotný. Veď napríklad Nemecko po 2. sv. vojne bolo zničené, ale relatívne rýchlo sa dokázalo obnoviť a dostať na vysokú úroveň. Nóri majú mnoho ropy, z ktorej väčšinu ziskov si odkladajú na rozdiel. Izrael či Singapur sú malé krajiny (v počte obyvateľov porovnateľné so Slovenskom). Vznikli relatívne nedávno skoro z ničoho a napriek tomu dokážu nie len prežiť ale aj sa významne presadiť.