Sociálny systém je veľmi dôležitou súčasťou celkového spoločenského systému a veľmi významne ovplyvňuje správanie ľudí, má vplyv na ekonomiku, ale aj na politiku a politické trendy v spoločnosti. V tejto prednáške si popíšeme, akým spôsobom nastavenia sociálneho systému vplývajú na politické nálady v spoločnosti. A ako ich ovplyvňujú.
Dobre nastavený sociálny systém má za úlohu pomáhať tým, ktorí sa dostanú do ťažkostí a mal by byť orientovaný na to, aby čo najrýchlejšie pomohol ľuďom postaviť sa na vlastné nohy, aby im pomohol nájsť začlenenie v spoločnosti, tak aby sa stali jej platnou súčasťou a aby každý podľa svojich možností mohol prispievať k jej rozvoju a predovšetkým k zabezpečeniu seba a svojej rodiny a budoval si svoje osobné šťastie. Musí ľudí motivovať k tomu, aby takýmto spôsobom postupovali, aby sa nespoliehali pasívne na pomoc z vonku a aby každá zo stavebných súčastí sociálneho systému bola prepojená s očakávaným pozitívnym konaním na strane prijímateľov rôznych foriem podpory a dávok.
Uveďme si zopár príkladov na najznámejších formách podpory pochádzajúcich zo sociálneho systému.
Rodinné prídavky. Sú asi najznámejšia a najstaršia forma podpory štátu pre rodiny s deťmi. Pri prijímaní tejto dávky spoločnosť prirodzene očakáva, že dieťa, na ktoré sa táto dávka vypláca bude pravidelne a zodpovedne plniť povinnú školskú dochádzku. Nedodržiavanie tohto pravidla má za následok sankcie realizované voči tejto dávke. Niekedy sú to sankcie účinnejšie a razantnejšie, niekedy menej. Ale každopádne táto dávka je zviazaná s povinnosťou dodržiavať povinnú školskú dochádzku. Súčasné nastavenie z veľkej časti opustilo tento princíp, pretože v prípade neplnenia povinnej školskej dochádzky dôjde len k pozastaveniu týchto dávok a vyplácaniu cez osobitného príjemcu spätne, čo v praxi znamená, že daná rodina nie je tlačená pod hrozbou sankcie k tomu, aby dieťa chodilo riadne do školy, pretože vedia, že tieto prídavky im budú doplatené aj dodatočne, keď dieťa do školy na chvíľu opäť začne chodiť. A navyše dostanú ďalšiu službu v podobe pracovníkov z mestského úradu, ktorí za nich nakupujú potreby pre ich obživu a chod domácnosti.
Ďalším príkladom je rodičovský príspevok. V zdravo nastavenom systéme by jeho výška mala byť podmienené pracovnou aktivitou aspoň jedného z rodičov v sledovanom čase. Napríklad počas predchádzajúcich 3 rokov súhrnne odpracovaných aspoň 270 dní. Tieto hodnoty, nazvime ich pracovným testom, môžu byť nastavené aj inak, dôležitý je princíp, v ktorom sa bude diferencovať a viac podporovať rodina, ktorá je aktívna, v snahe zabezpečiť si príjem vlastnou prácou. Tá, ktorá aktívna je, by mala dostávať citeľne vyšší rodičovský príspevok, ako tá, ktorá nie je. V súčasnosti však nič takého neplatí, čo vedie k pasivite a rodičovský príspevok je len jedným z istých príjmov, ktoré rodina automaticky získava po narodení dieťaťa, bez ohľadu na jej zodpovedný alebo nezodpovedný prístup.
Príspevok pri narodení dieťaťa predstavuje jednorazovú dávku, ale vysoká svojím objemom, je jedným z hlavných motivačných faktorov, ktoré dnes vedú k predčasnej pôrodnosti maloletých matiek. Aj táto dávka by mala byť viazaná obdobne, ako rodičovský príspevok na posúdenie rodiny prostredníctvom vyššie spomínaného pracovného testu a priznávaná by mala byť len tým, ktorí tento test splnia, pričom aj štúdium na strednej a vysokej škole by malo byť považované za aktivitu, ktorou sa spĺňa toto kritérium. V súčasnosti sa tento príspevok neviaže na naplnenie akéhokoľvek účelu a môže slúžiť tým pádom na čokoľvek.
Príspevok na školskú dochádzku pôvodne vznikol ako motivačný príspevok, ktorý už na základnej škole má motivovať k dosahovaniu dobrých výsledkov. Vyplácal sa v odstupňovanej výške žiakom s dobrým prospechom. Po roku 2006 bol zmenení na univerzálny príspevok, ktorí dostávajú všetci žiaci z rodín v hmotnej núdzi, bez ohľadu na ich prospech. Napriek tomu, že z Ústavy je zadefinovaná povinnosť dodržiavať povinnú školskú dochádzku, čím sa tento príspevok dostáva do rozporu s najvyšším štátnym zákonom a má nulový charakter.
Aktivačný príspevok vznikol ako motivačný nástroj, ktorý vedie poberateľov sociálnej dávky k ochote vykonávať malé obecné práce v prospech komunity. Účinnosť tohto nástroja bola oslabená po roku 2006 zdobrovoľnením týchto prác, obmedzením možnosti vykonávať tieto práce len na istý časový limit a znížením povinného rozsahu výkonu týchto prác v rámci týždňa. Napriek tomu jeho podstata zostala zachovaná a pri odstránení spomenutých deformácií je asi najúčinnejším nástrojom, ktorý smeruje k pracovnej aktivite poberateľov sociálnych dávok.
To bolo je niekoľko príkladov rôznych dávok, ktoré pokiaľ by boli viazané na požadovaný tip správania od prijímateľa, určite by boli dobrým nástrojom v rámci sociálnej politiky. Akonáhle však nepožadujeme žiadnu protihodnotu od prijímateľov vo forme očakávaného typu správania - v tomto prípade pracovnej aktivity, stávajú sa kontraproduktívnymi nástrojmi a vedú k pasivite prijímateľov. Dôvodom je to, že vytvárajú istý a zaručený sociálny príjem v konkrétnej výške, bez toho, aby človek čokoľvek musel pre to urobiť. V takomto prípade , zvlášť keď tento sumár príspevkov vytvára podobnú výšku príjmu ako je príjem z práce, okrem rastu pasivity a straty motivácie k hľadaniu práce, vytvára takto zdeformovaný systém ďalšie sociálne neduhy. Tým je predovšetkým rast spoločenského napätia medzi ľuďmi. Väčšina, ktorá, neraz s veľkými ťažkosťami, si zabezpečuje svoj príjem prácou, prirodzene vníma ako nespravodlivé, že menšina, poberajúca sociálne dávky, dosahuje veľmi podobný príjem bez pracovnej aktivity.
Vysoká výška príspevkov viazaných na narodenie dieťaťa a detí do 3 rokov v rodine vedie k predčasnej pôrodnosti maloletých a k potrebe rodiny žijúcej takýmto spôsobom života, dopĺňať poet členov rodiny ďalšími prírastkami, aby tak bol zabezpečený stály, nový sociálny príjem. Keďže naše zákony navyše na priestupkový druh kriminality pre túto skupinu sociálne odkázaných obyvateľov nevedia aplikovať tresty, pokuty za spáchané od týchto ľudí nemožno vymáhať, vytvára sa ďalšie široké pole na tolerovanú drobnú kriminalitu a opakované porušovanie zákona, ktoré zostáva nepotrestané. U pracujúcej väčšiny to prehlbuje pocit nespravodlivosti a v prípade, že sa stanú obeťami prípadnej priestupkovej činnosti, aj pocit bezmocnosti voči ľuďom, ktorí žijú takýmto spôsobom života.
Pokiaľ tieto stav pretrváva dlhšie obdobie, niekoľko rokov, čo je prípad Slovenska, rastúca frustrácia a nespokojnosť obyvateľstva sa stupňuje a vytvára dokonalú živnú pôdu pre akceptáciu extrémnych návrhov a riešení, orientovaných voči takto žijúcim komunitám a pre rast rasovej a sociálnej neznášanlivosti. Následne sa na politickú scénu dostávajú politické zoskupenia, ktoré ponúkajú takéto extrémne riešenia, ktoré sú síce prakticky neuskutočniteľné a nikam nevedú, ale pre dlhodobé neriešenie problémov, vyplývajúcich zo zle nastaveného sociálneho systému, získavajú väčšiu a väčšiu podporu občanov.
Je to logický výraz frustrácie a beznádeje a straty dôvery v štandardné politické subjekty. Pretože ti situáciu roky nevedia odstrániť. Riešením je racionálny a pragmatický prístup k týmto problémom, napravenie a odstránenie deformácii sociálneho systému, tak aby motivoval a požadoval od prijímateľov sociálnych platieb očakávanú protihodnotu vo forme aktivity, práce a akceptovaného spôsobu správania sa voči okoliu. Z tohto vidieť, že sociálny systém má vplyv nie len na ekonomické správanie občanov, ale že priamo ovplyvňuje aj prevládajúce politické nálady v spoločnosti. A zle nastavený sociálny systém môže spôsobiť aj v tejto oblasti veľké škody s nedoziernymi následkami.
Diskusia
Počet príspevkov v diskusii je 1. Zobraziť celú diskusiu.
Nesúhlasím s tým, že len sociálna situácia sa podpisuje na atraktivite takzvaných extrémistických hnutí. V súčastnej dobe tomu bohužial napomáha aj celková politická situácia /rozhádaná pravica/ . Čo však nieje téma do tejto oblasti.