Prepis | 7. prednáška: Bohatstvo, výkonnosť či šťastie? - Univerzita pre moderné Slovensko

V minulých dvoch prednáškach sme hovorili o bohatstve národov a ukazovali sme si príklady viacerých krajín, najmä takých, ktorým sa podarilo dostať sa v posledných desaťročiach z chudoby a stať sa bohatými. Ukazovateľ, na základe ktorého sme všetky tieto porovnávania robili, sa nazýva hrubý domáci produkt (HDP). Aby bolo porovnávanie možné, vychádza sa z údajov na jedného obyvateľa a  tieto čísla sú tiež uvádzané v tzv. parite kúpnej sily, teda sú upravené podľa rozdielov v cenových úrovniach jednotlivých krajín.

Čo to HDP vlastne je? Definícia hovorí, že je to celková trhová hodnota všetkých konečných tovarov a služieb vyprodukovaných za rok v danej krajine. Ekvivalentom je aj celková suma spotrebných, investičných a vládnych výdavkov plus hodnota exportu mínus hodnota importu.

V zásade teda ide skôr o ekonomickú výkonnosť ako o bohatstvo krajiny. Platí však, že čím je ekonomika v priebehu rokov výkonnejšia, tým je aj bohatšia. Podobne je to aj  u športovcov, napríklad hokejistov. Najvýkonnejší sa dostanú hrať do NHL, alebo KHL a po rokoch hrania na tejto úrovni sa vďaka vysokej výkonnosti stávajú bohatými.

Ekonómovia a aj samotný ukazovateľ HDP bývajú často terčom kritiky, že veci príliš zužujú, že ekonomika, výkonnosť a bohatstvo nie sú všetkým, a že je potrebné krajiny, ale najmä politiku, hodnotiť aj v iných oblastiach a súvislostiach. S tým sa dá len súhlasiť. Takisto ako s myšlienkou, že konečným cieľom nemá byť žiadny ukazovateľ a ani peniaze a bohatstvo, ale skôr kvalita života, šťastie a životná úroveň. Je to pravda, avšak rád by som tiež  zdôraznil, že rast HDP, teda ekonomický rast, je nevyhnutným predpokladom rastu zamestnanosti, rastu životnej úrovne, a teda aj kvality života. Platí to najmä v podmienkach rastúceho počtu globálnej populácie.

Existuje zhoda v tom, že ekonomický rast (teda rast HDP) znamená aj rast bohatstva. Už omnoho menšia zhoda je v tom, či to znamená aj rast šťastia. Šťastie je veľmi subjektívna vec a s bohatstvom môže, ale aj nemusí súvisieť. Ekonóm Richard Easterlin prišiel v roku 1974 so záverom, že bohatšie spoločnosti nie sú šťastnejšie ako chudobnejšie. Odvtedy sa tomuto dosť široko akceptovanému názoru hovorí Easterlinov paradox. Novšie štúdie (napr. Arthur C. Brooks) však tento záver spochybňujú, aj keď sa zhodujú v tom, že neexistuje priama úmera medzi bohatstvom a šťastím.

Známym, trochu širším indexom ako HDP je Human Development Index (HDI), teda index ľudského rozvoja. Okrem HDP zohľadňuje aj odhad strednej dĺžky života a úroveň vzdelania v tej ktorej krajine. Pri porovnaní úrovne krajín podľa HDP a HDI však vidíme, že aj keď sa mierne mení poradie krajín, v zásade významné rozdiely neexistujú. Napríklad pri porovnaní týchto dvoch rebríčkov za rok 2009 je asi najvýraznejší rozdiel u Islandu, ktorý je  na 15. mieste podľa HDP  a na 3. mieste podľa HDI. Inak sú rozdiely v umiestneniach najbohatších krajín v týchto rebríčkoch minimálne. Aj naše umiestnenie svedčí o malých rozdieloch - v HDP sme boli na 40. mieste a v HDI na 42. mieste. Ani na konci svetového rebríčka to nie je inak. Najhoršie z hľadiska HDI sú na tom najchudobnejšie krajiny.

Oveľa zaujímavejšie to však vyzerá, keď sa pozrieme na rozdiely v posudzovaní spokojnosti so životom, alebo ak chcete na rozdiely v indexe (subjektívne) vnímaného šťastia. Porovnal som pre Vás Index spokojnosti so životom za rok 2006 a rebríček krajín podľa výšky HDP (za rok 2009 podľa Medzinárodného menového fondu). Porovnanie je veľmi jednoduché – keďže sú hodnotené v zásade tie isté krajiny (181 podľa HDP a 178 podľa indexu šťastia) a v zásade v tom istom čase (2009 vs. 2006), jednoducho som porovnal umiestnenia jednotlivých krajín v obidvoch hodnoteniach.

Ak krajina získala podobné poradie podľa oboch rebríčkov, miera šťastia je zhodná s mierou bohatstva. Ak sa umiestnila vyššie podľa šťastia, ako podľa bohatstva, tak je relatívne (voči bohatstvu) šťastnejšia, a ak naopak, tak je relatívne nešťastnejšia. Aké sú výsledky? Absolútne najšťastnejšími krajinami sú najbohatšie, ako Dánsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Island, Fínsko atď. Avšak relatívne najšťastnejšou krajinou na svete je Bhután so skóre +96 (104. miesto podľa bohatstva a 8. miesto podľa šťastia) a potom nasledujú Vanuatu, Guyana, Honduras, Guatemala, Ghana, Kostarika, Kolumbia atď.).

A na opačnom konci? Absolútne najnešťastnejší a najnespokojnejší sú ľudia v najchudobnejších krajinách sveta (Burundi, Demokratická republika Kongo, Zimbabwe), ale relatívne najnešťastnejšou krajinou je Rusko so skóre mínus 116 (51. podľa bohatstva a 167. miesto podľa šťastia). A potom nasledujú Bielorusko, Litva, Lotyšsko, Bulharsko, Estónsko, Slovensko, Ukrajina, Maďarsko atď.

A to komunisti tvrdili, že ich cieľom je šťastie ľudí a raj na zemi.

Pozn.: Správne odpovede na niektoré otázky z testu nie sú zámerne obsiahnuté v texte prednášky. Dôvodom je snaha motivovať študentov k doplnkovému samoštúdiu a čiastočne tak (ako vyplynulo z reakcií a požiadaviek študentov) zvýšiť náročnosť testových otázok.