Prepis | 7. bonusová prednáška: Negatíva ekonomickej integrácie a medzinárodného obchodu (Nicolas Mauer) - Univerzita pre moderné Slovensko

Dobrý deň,

na dnešnej prednáške budeme rozoberať negatíva ekonomickej integrácie, najmä s ohľadom na Európsku úniu.

Centralizácia:

Nachádzame sa v období, kedy už len slovo Európa znamená centralizáciu a byrokratizáciu všetkých oblastí. Ide o veľmi nelichotivý stav.

Je pravdou, že potrebujeme viac Európy, ale to neznamená viac centralizácie a byrokratizácie, ktoré škodia nielen samotnej demokracii, ale aj inováciám v ekonomike, rozvoju vedy, školstva a zabraňujú zlepšeniu celého systému vedy, výskumu a rozvoja spoločnosti.

Hlbšia demokratizácia sa stala synonymom centralizmu a tí politici, ktorí sú proti centralizácii Európy, pretože veria, že len decentralizácia spoločnosti prispeje k rozvoju demokracie a kapitalistickej spoločnosti majú pravdu, avšak väčšinou sa s týmto názorom stotožňujú len preto, aby si zachovali svoj politický a úradnícky vplyv v krajine, z ktorej pochádzajú.

Systém v ich krajine je veľakrát tiež prehnitý centralizáciou a byrokratizáciou a oni neurobili a ani neurobia nič pre jeho zmenu.

Prečo je byrokratizácia škodlivá?

Zabraňuje rozvoju spoločnosti napr. veľa ráz si vedci rozmyslia začatie nejakého projektu, pretože sú zahltení papiermi a direktívami, ktoré musia dodržiavať.

Môžem potvrdiť túto teóriu z vlastnej skúsenosti.

Projekt, o ktorom som sa zmienil v minulej prednáške som rozpočtoval na pre niekoho smiešnu sumu 200 eur, ale keď Vám poviem, že len ,,papierovačky'' s malým projektom mi zabrali dokopy dva celé víkendy a čakanie na schválenie trvalo takmer mesiac, tak si ani neviem predstaviť, čo musia absolvovať vedci alebo výskumníci v školstve, keď potrebujú získať granty vo výške presahujúcej sumu desať tisícov eur.

Strata suverenity:

Argumentom proti hlbšej integrácií je aj strata suverenity národných štátov, kedy sa vlastne rozhoduje z jedného centra (napr. v Európe z Bruselu) a jednotlivé vlády ,,iba'' vykonávajú nariadenia centralistických úradníkov. Centrálna vláda však úplne nerozumie potrebám obyvateľstva jednotlivých štátov, preto je dôležité, aby mali občania národnú vládu, ktorá pozná ich problém v tej ktorej krajine. Systém hierarchizácie môžeme vidieť už v existencii Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá je nadriadená jednotlivým národným bankám štátov eurozóny (viac o tomto v druhej časti prednášky).

Otázka suverenity je veľmi konzervatívna predovšetkým u mladých štátov, akým je napríklad aj Slovensko, ktoré sa celé storočia snažilo o svoju suverenitu.

Konšpiračné teórie:

Za akýsi negatívny jav ekonomickej integrácie a celej globalizácie pokladám konšpiračné teórie, ktorými sme zahlcovaní skoro každý deň.

Sú nám podsúvané našimi priateľmi, ale aj sociálnymi sieťami a niektorými médiami.

Niekedy mám pocit, akoby všetci všetko vedeli, poznali a pri všetkom boli.

Teórie o tom, ako úzka skupina ľudí ovláda všetky procesy v spoločnosti a všetkých, skôr demotivujú ľudí k intenzívnejšiemu rozvoju seba samých ako k zmene tohto diania.

Priznám sa, nie som nadšenec konšpirácie, pretože si neviem osobne predstaviť, ako by sa vedeli dohodnúť najvplyvnejšie osobnosti regiónu, alebo dokonca sveta na jednotnej ,,politike'', keď každý z nich chce presadiť svoj vlastný záujem.

Chcel by som však ešte dodať, že veľa osobností ktoré naozaj majú vplyv na ,,neviditeľnú ruku'' trhu ju získali vlastnými znalosťami, usilovnosťou a ambicióznosťou. To znamená, že každý kto má ambície, znalosti, schopnosti a talent, to raz môže dotiahnuť tak ďaleko, že jeho vplyv na trh bude obrovský.

Toto znamená, že konkurencia na trhu stále funguje.

Jednotný menový systém a systémové riziká:

Mnohí odporcovia terajšieho konceptu EÚ poukazujú na fakt, že sa politika EÚ odvrátila od základných hodnôt, na ktorých bola založená. Akými sú voľný pohyb osôb, kapitálu, tovarov a služieb, eliminovanie nezmyselnej byrokratizácie systému a snaha o zvyšovanie konkurencieschopnosti regiónov a pod.

Áno, konkurencieschopnosti, aj keď mnohí zástancovia vravia, že EÚ nám dáva konkurenčnú výhodu, poznáme aj odporcov tohto tvrdenia.

Uveďme ako príklad euro ako jednotnú menu EÚ.

Odporcovia eura tvrdia, že ide o čisto politický projekt, ktorý je ešte k tomu aj neodborne spracovaný. Hovoria, že keď sa menil dovtedajší menový systém, tak sa mal nahradiť nejakým lepším. A tu nastáva zásadný problém. Aký je ten lepší?

Efektívnejší? Je to, ako hovoria naši politici ,,tvrdá'' mena v našej peňaženke, alebo je to ,,chyba'', ktorá sa stala z dôvodu toho, že integrácia sa stala predmetom skôr politickej ako celospoločenskej diskusie?

Ďalšie tvrdenie je, že euro odráža menový nacionalizmus, pretože ide o základ vytvorenia super - štátu. Ide vlastne o predpoklad na vytvorenie tohto super – štátu, ktorý potrebuje akýsi super - národ a super - menu.

Medzi negatíva môžeme zaradiť aj menový monopol ECB a s ním spojené všetky chyby, ktoré uskutočňujú zvyčajne štátne monopoly. ECB je síce nezávislá inštitúcia, ale je nezávislá len od politickej moci a jej manažéri nenesú zodpovednosť za jej chod, t.j.môže byť na nich vyvíjaný tlak ohľadom ich ďalšej kariéry, keď skončia svoju činnosť na pôde ECB. To, čo pomôže zabrániť uvedeným javom, je konkurencia, decentralizovaný systém nejakých riadiacich centier, ktorý má šancu byť efektívnejší než predošlé systémy. Spontánny proces sa nahradil plánovaním a pociťujeme, že založenie eura bolo politizáciou celého systému meny a nešlo o spontánne naplnenie potreby v spoločnosti.

Aké chyby sa vlastne udiali?

Napríklad sa prešlo už v minulosti z decentralizovaného systému do hierarchického a centralizovaného, kde na vrchole sa nachádza ECB a na nižších úrovniach národné banky, ktoré majú iba zavádzať rozhodnutia centrály do praxe.

Aby som túto časť uzavrel zástancovia menovej konkurencie sú toho názoru, že výhoda toho systému je v postupnej menovej integrácii, ale len do tej miery, kedy by si to tí, ktorí sa zúčastňujú daného procesu želali.

Údajne je existencia ECB prospešná preto, lebo rieši systémové riziká a je akoby posledným veriteľom celej hierarchie.

Všetko by to bolo pravdivé, keby to nebola práve existencia centrálnej banky a existencia hierarchického usporiadania menového systému, ktoré zapríčiňujú systémové chyby.

Negatíva daňovej harmonizácie:

V poslednej dobe sme svedkami diskusií na pôde eurozóny o tzv. daňovej harmonizácií.

Samozrejme tento spôsob správy daní sa javí ako vhodný, keď neexistujú optimálne daňové systémy v celej eurozóne (Grécko sa nachádza na prvom mieste krajín, ktoré majú problém s výberom daní, resp. sa dane strácajú v šedej ekonomike).

Ak podnikatelia nepovažujú daňový systém za optimálny, tak je isté, že ho budú chcieť obchádzať v čo najväčšej miere. Bohužiaľ, alebo skôr našťastie tento problém daňová harmonizácia nevyrieši. Dôležité je spraviť také opatrenia, ktoré vylepšia už existujúce daňové systémy. V poslednej dobe sa neustále menia systémy, či skôr sa prechádza z extrému do extrému namiesto toho, aby sa poopravili, resp. vylepšili už existujúce systémy (viď. unitarizácia systému zdravotného poistenia).

EÚ by sa nemala meniť zo systému voľnej konkurencie medzi daňovými politikami jednotlivých členských štátov na centralizovaný systém daňovej politiky, pretože je to práve konkurencia daňových politík krajín EÚ, ktorá prispieva k väčšej konkurencii a k lepšiemu podnikateľskému prostrediu, ktoré je základom hospodárskeho rastu v EÚ.

Ďakujem za pozornosť.