Vážení študenti Univerzity pre moderné Slovensko,
dovoľte mi privítať Vás na poslednej prednáške tohto cyklu.
Na dnešnej prednáške si niečo povieme o možnej budúcnosti ekonomickej integrácie v Európe a vo svete.
S istotou môžeme dnes povedať, že sa nachádzame na rázcestí, rázcestí na ktorom sa hľadá konsenzus na tému budúcnosti integrácie v Európe. Hocijakou cestou sa vyberieme, žiadna z nich nám na začiatku nepovie, či je práve ona tou správnou.
Európa, ktorú sme spoločne budovali, sa dostala do slepej uličky a každé jedno riešenie nesie so sebou negatíva.
Vrátime sa späť zo slepej uličky a zmeníme smer našej 50 ročnej púte za prosperitou Európy, čím stratíme čas, ktorý je v dnešnej dobe tak vzácny, alebo pôjdeme hlavou proti múru?
Múr sa dá síce preraziť, ale následky zvyčajne bývajú trvalé.
Myslím si, že téma politickej integrácie Európy, bola dlho v tichosti niekde v kúte zamknutá a nikto nemal odvahu ju otvoriť, no každý vedel, že raz ju budeme musieť otvoriť.
Dokonca sa dá povedať, že problematika európskej integrácie bola a ešte aj je považovaná za obdobu Pandorinej skrinky, tak sa jej ekonómovia a aj politici boja.
Je extrémne dôležité, aby sa problém politickej integrácie stal témou do diskusie, kde bude možné argumentovať pre a proti.
Pravdepodobne však dnes nie sme ešte na tom pomyselnom rázcestí a len sa k nemu približujeme. Preto je dôležité informovať sa u verejnosti, kde vidí "hranice", cez ktoré by sa nemalo prejsť, kde už by hlbšia integrácia priniesla viac škody ako úžitku.
Keby boli takéto hranice dopredu určené, politici by vedeli, aké opatrenia vykonať, aby sme sa do tej "slepej uličky" viac nedostali.
Hneď na začiatku procesu integrácie bolo potrebné si povedať, čo vlastne chceme.
Už Winston Churchill, ktorého som uviedol v piatej prednáške, hlásal Spojené štáty európske. Podľa neho len cestou federalizácie mohla nastať prosperita a blahobyt obyvateľov tejto časti sveta.
Ja teraz nechcem volať po uskutočnení tejto myšlienky, aj keď sa musím priznať, že sa ňou stotožňujem, ale čo je dôležité, my si musíme uvedomiť, resp. sa rozhodnúť kam má toto spoločenstvo smerovať, pretože sa nemôžeme pohnúť z miesta, keď nevieme, kam vlastne chceme ísť. Nemôžeme začať stavať budovy, bez toho aby sme vedeli, ako majú po dostavaní vyzerať, a keď sa ich náhodou podarí nejako polepiť, tak sa tváriť úspešne a vzápätí nato nám všetky budovy popadajú, ako keby boli z papiera.
Názorov na to, ako bude Európa vyzerať za niekoľko desaťročí je mnoho, ale dnes nevieme s istotou povedať ani ako bude vyzerať Európa v budúcom roku.
Riešenie krízy eura sa naťahuje, a keď sa konečne nájde finálny konsenzus na opatreniach, ktoré by mali byť prijaté, tak sa stane to, že Grécko, alebo Španielsko odmietne prijať úsporné opatrenia, lebo protesty v ich krajinách silnejú.
Protesty však nie sú spojené len s úspornými opatreniami, ale najmä so znechutením ľudí nad politikou ich vlády.
Je však dôležité povedať, že keby sa robila v minulosti zodpovedná politika, dnes by sme si nemuseli lámať hlavu nad riešením krízy v Európe.
Netvrdím, že kríza by tu nebola, ale zodpovednosťou by sme ju určite prekonali, keď nie rýchlejšie, tak minimálne lepšie. Tým som si istý.
Na budúcnosť Európy sú rôzne pohľady, od neoliberálov cez anarchistov, či zástancov regulácie až k nacionalistom a v tomto je nebezpečná táto kríza, pretože sme sa dostali do štádia, kedy sa začali národy osočovať, kto spôsobil tento neporiadok a piliere, na ktorých stojí Európska únia sa pomaly začínajú otriasať v základoch.
Pritom má Európa pred sebou vážne problémy (príkladom je percento ľudí ohrozených chudobou v Európe, viď. graf), ktoré treba riešiť hneď a hašterenie medzi štátmi ich rozhodne nevyrieši.
Percentuálne rozloženie obyvateľstva ohrozeného chudobou:
Dnes už vieme, že je veľmi dôležité diskutovať aj na témy, ktoré nie sú najľahšie, ale je nadmieru podstatné sa o nich rozprávať, pretože sa môžeme dostať do situácie, kedy na diskusie bude neskoro a bohužiaľ, budeme môcť výrok "Homo homini lupus" zažiť na vlastnej koži.
Zdroj: Eurostat
Priznám sa, patrím k zástancom federalizácie Európy, pretože si myslím, že kontrola
z Bruselu by zabezpečila viac kontroly jednotlivých štátov, nielen v oblasti korupcie, ale aj zlepšenie systému ako takého.
Je pravdou, že práve rozmanitosť Európy nám môže pomôcť vytvoriť lepšie a silnejšie konkurenčné prostredie, ale treba povedať, že federalizácia nemusí byť úplnou centralizáciou.
Spojené štáty americké majú federálnu vládu, dane, systém obrany, ale čo sa týka oblastí ako sú školstvo, pôdohospodárstvo, výskum a podobne fungujú jednotlivé štáty ako samostatné jednotky.
Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz, počas svojej návštevy v Bratislave povedal, že Američania nás nemôžu brať ako partnerov, pretože nevedia, s kým majú rokovať, nemáme jedného silného predstaviteľa, ktorý by zastupoval všetkých občanov Európskej únie. Ďalším z jeho argumentov bola kauza ohľadom úniku peňazí do Švajčiarska.
Až 1 miliarda eur, ktorá mala byť v štátnej kase Spolkovej republiky Nemecko, sa nachádza na švajčiarskych účtoch. Nemecko vyvíja dlhodobo tlak na švajčiarskych bankárov, aby pomohli Nemecku získať peniaze späť, žiaľ neúspešne.
Pán Schulz predpokladá, že jednota únie môže zvýšiť schopnosť presadiť záujmy občanov napríklad aj v tejto oblasti.
Daňové raje dlhodobo zabraňujú efektívnejšiemu výberu priamych daní vo veľkých európskych ekonomikách, preto bude mať aj Veľká Británia záujem zapojiť sa do diskusie vo veci daňových rajov, ktoré sú de facto aj v Európskej únii (Cyprus, Luxembursko).
Preto si myslím, že EÚ by mala byť jednotná aj v zmysle vymáhania medzinárodných dlžôb.
Existujú aj ďalšie oblasti, kde je potrebná väčšia zhoda a konsenzus na rôznych témach.
Príkladom by mohla byť obrana, kde už sme mali dávno intenzívnejšie spolupracovať, aby sme mohli mať vo svete lepší priestor na vyjednávanie. S týmto súvisí aj oblasť zahraničných vecí, ktorá sa de jure vyriešila Lisabonskou zmluvou, ale de facto nemá žiadnu silu.
V týchto dňoch sa s eurooptimizmom stretávame veľmi málo. V spoločnosti začal prevládať skepticizmus a do povedomia občanov sa dostávajú známi euroskeptici, resp. realisti ako český prezident Václav Klaus, alebo člen Európskeho parlamentu Nigel Farage. Sme v dobe, kedy sa už euroskepticizmus a pragmatizmus prelial zo zakladajúcich členov EÚ ako Francúzsko a Holandsko do bývalých štátov socialistického bloku (Litva, Česko, Slovensko).
Na Slovensku začal euroskepticizmus napredovať počas diskusie na tému eurovalu a príchodom novej liberálnej strany do parlamentu, avšak stále prevláda názor o pozitívach EÚ, čoho dôkazom môže byť aj výsledok parlamentných volieb, ktoré vyhrala sociálno-demokratická strana hlásiaca sa k väčšej integrácií Európy. Samozrejme, nemôžeme to brať doslova, ale keď sa pozrieme na zloženie Národnej rady Slovenskej republiky, tak prevládajú proeurópske názory.
Euroskeptici, ktorí sa pokladajú za realistov, neustále tvrdia, že väčšia integrácia nevyrieši dlhovú krízu a každodenné problémy obyvateľov Európy. S tým sa dá súhlasiť, ale krízu nevyrieši ani hašterenie, ktorého sme svedkami niekoľko rokov.
Pravdepodobne, keby nastala federalizácia a väčšia kontrola znamenalo by to zlepšenie dodržiavania pravidiel. Pravidiel, ktoré sa nedodržiavali ani v krajinách, ktoré ich samy navrhovali.
Existuje viacero možností ďalšieho vývoja v Európe.
Počúvame o dvojrýchlostnej ekonomike, kde na jednej strane budú silnejšie ekonomiky s menou euro, alebo jej obmenou a na strane druhej slabšie ekonomiky s vlastnou menou, ktorá im umožní jej devalváciu, čím sa môžu "očistiť" bez toho, aby ohrozili ekonomiku silnejších štátov.
Kde bude Slovensko?
Prevláda názor a ja s ním súhlasím, že Slovensko by sa malo nachádzať medzi silnými krajinami, ktoré ho dokážu potiahnuť, aby napredovalo.
Opačná idea je, že Slovensko by malo byť medzi tými slabšími, aby viac vynikalo.
Určite sa ale naučíme viac od Nemecka a rátajme s tým, že pozíciou medzi silnejšími budeme mať väčšiu kredibilitu vo svete. Hovorí sa, že menou silnejšej časti Európy by mohla byť tzv. guldenmarka, ktorú spomínal nemecký ekonóm Markus Kerber.
Som za myšlienku zjednotenia Európy, ale keď vidím, akým smerom sa celý vývoj uberá, aké chyby sa urobili, tak musím povedať, že by pravdepodobne bolo lepšie, keby sme sa vrátili k voľnému pohybu tovarov, služieb a kapitálu, pretože spoločnosť si ešte nepraje hlbšiu integráciu EÚ a táto integrácia bude zbytočná, ak bude kontraproduktívna.
Preto pokladám za vhodné, aby sa v jednotlivých krajinách vykonali štrukturálne reformy v oblasti dôchodkov, fiškálnej politiky, vzdelávania, aby krajiny boli čo najviac konkurencieschopné, aby rýchlejšie dobiehali krajiny ako Nemecko, Holandsko.
Všetko však ukáže čas. Dnes je prioritou vedenie dialógu a diskusie s občanmi, pretože my občania máme tú moc rozhodnúť sa.
Európa má veľký potenciál na zlepšenie svojej pozície v zostrenej globálnej konkurencii:
- 27 firiem z EÚ patrí medzi TOP firmy sveta
- veda, výskum (Galileo - obmena GPS, pravdepodobné náklady vo výške 5 mld. EUR),
- štrukturálne reformy (krajiny si uvedomujú potrebu zmien)
Integrácia sa dnes rozoberá z krátkodobého hľadiska, pritom ide o dlhodobý proces, ktorý ľuďom poskytuje nový obzor a nádej, že možno za niekoľko rokov nebudú rozdiely medzi tým, kto z akej krajiny pochádza, ale kto čo vykonal v rámci možností, ktoré mu boli ako človeku dané.
Európska únia bola založená na pilieroch slobody, mieru a jednoty.
Vráťme sa k týmto pilierom a zastávajme túto ideu.
Na záver by som sa rád poďakoval za Vašu pozornosť počas celého trimestra.
Želám Vám veľa úspechov v ďalšom štúdiu na Univerzite pre moderné Slovensko.
Diskusia
Počet príspevkov v diskusii je 1. Zobraziť celú diskusiu.
otázka neznie či, otázka znie ako!