Prepis | 8. prednáška: Čo robiť? - Univerzita pre moderné Slovensko

V predchádzajúcich prednáškach druhého trimestra sme si ukázali, aký rozdielny pohľad na príčiny vzniku krízy majú keynesiánci a rakúšania a v poslednej prednáške aj to, ako sa vyvíjala situácia v Japonsku za posledných dvadsať rokov a aký je názor týchto dvoch škôl na tento vývoj. Ako sme videli, rakúšania a keynesiánci majú na tieto veci diametrálne odlišné názory, aj keď v niektorých veciach sa dá nájsť prienik, napríklad v istej úlohe psychologických faktorov pri vzniku bublín. Avšak, čo sa týka návrhov na riešenie situácie, rozdiely nemôžu byť väčšie, pozície sú zásadne opačné.

Čo sa teda navrhuje? Začnime rakúskou školou. Návrhy z pohľadu tejto školy sú zhrnuté v knihe Thomasa E. Woodsa „Krach“. Rakúšania navrhujú:

1. Umožnenie bankrotov podnikov a bánk, aby sa uskutočnilo vyčistenie trhu od tých subjektov, ktoré sú neefektívne a nie sú konkurencieschopné. Ide o schumpeterovskú kreatívnu deštrukciu, ktorá nás privedie k nastoleniu novej rovnováhy a k vyššiemu a zdravšiemu rastu. Podľa Rakúšanov samotná kríza nie je  hlavným problémom, tým je umelý rast počas bubliny.
2. Zrušenie Fannie Mae a Freddy Mac, pretože tieto štátom sponzorované a počas krízy na účet daňových poplatníkov zachraňované a zachránené inštitúcie prispeli ku kríze a bubline a stali sa symbolom neefektívnosti a morálneho hazardu.
3. Koniec bailoutov (štátnych záchranných balíčkov) a zníženie štátnych výdavkov. Problémy, ktoré vznikli prílišným utrácaním a zadlžovaním, nie je možné vyriešiť ešte väčším utrácaním a zadlžovaním. Woods priamo spomína aj Paula Krugmana a vyzýva k dôslednému ignorovaniu jeho rád typu: „Obamova administratíva by mala odhadnúť čiastku potrebnú na stimulačné opatrenia a potom ju zvýšiť o 50 %“.
4. Zastavenie štátnej politiky manipulácie s peniazmi. Cenu peňazí neurčuje trh, ale FED, ktorý je štátnou inštitúciou a ktorý manipuluje s množstvom aj cenou peňazí na trhu, a tým deformuje trhové prostredie. Vysiela do ekonomiky falošné signály, ktoré potom vedú k nerovnováham, k vzniku bublín a kríz. Woods píše: „Je nám do úmoru opakované, že ideológia laissez-faire (voľného trhu) zlyhala. V skutočnosti zlyhala ideológia centrálneho plánovania peňažnej zásoby a úrokových sadzieb.“
5. Zrušenie FEDu z vyššie uvedených dôvodov a preto, že FED povýšil morálny hazard za neodmysliteľnú súčasť bankovníctva. Známy investor Jim Rogers predpokladá, že FED bude do desiatich rokov zrušený. Na začiatok nech FED prestane manipulovať úrokovú sadzbu a zachraňovať banky.
6. Zrušenie monopolných peňazí, ako navrhovali Mises a Hayek. Ludwig von Mises kedysi povedal, že dejiny peňazí sú dejinami štátov usilujúcich o deštrukciu peňazí. Ak existuje jedna monopolná výsada, ktorú by sme štátu za žiadnu cenu nemali zveriť, je to výroba a kontrola peňazí. Hayek zase povedal: „Ak ponecháme právomoc vyrábať peniaze v rukách inštitúcie, ktorá je chránená pred konkurenciou, ktorá nás k používaniu svojho produktu môže prinútiť a ktorá je vystavená neustálym politickým tlakom, nemôžeme dúfať, že sa niekedy dočkáme skutočne dobrých peňazí.“

Toľko rakúska škola. A čo hovoria keynesiánci? Zhrnieme si ich odporúčania z pera Paula Krugmana, ale aj Georga Ackerlofa a Roberta Schillera. Krugman a Ackerlof sú držiteľmi Nobelovej ceny za ekonómiu za roky 2008, resp. 2001 a táto škola má z hľadiska vplyvu na reálnu protikrízovú politiku po roku 2008 zjavne navrch. Obama aj Bernanke postupujú v zásade podľa odporúčaní, ktoré teraz zhrnieme:

1. Za kľúčové keynesiánci v čase krízy považujú rozhýbanie úverov a podporu dopytu. Bankám treba poskytnúť nový kapitál, aby sa obnovila ich schopnosť požičiavať peniaze a rozhýbať zamrznuté úverové toky.
2. Dočasne znárodniť významnú časť finančného sektoru.
3. Prinútiť centrálne banky, aby počas prechodného obdobia poskytovali priame finančné pôžičky aj nefinančnému sektoru.
4. Zahájiť politiku fiškálnych stimulov, najmä vo forme zvýšenia vládnych výdavkov. Tieto výdavky by mali vzrásť výrazne, najmä na stavbu ciest, mostov a inej infraštruktúry.
5. Nová, omnoho silnejšia regulácia vo finančnom sektore, najmä v oblasti tzv. tieňového bankovníctva, ktorým Krugman myslí najmä investičné bankovníctvo a nové finančné produkty. Píše: „Všetko, čo je potrebné v čase finančnej krízy zachraňovať, pretože to tvorí nevyhnutnú súčasť finančného systému, by malo po skončení krízy podliehať regulácii, ktorá by znemožňovala podstupovanie príliš vysokého rizika.“
6. Zvážiť či a ako regulovať finančnú globalizáciu. Tu Krugman nedáva žiadne recepty, ale naznačuje, že je skôr za ako proti.

Krugman sa vo svojej argumentácii vôbec netají tým, že v dôsledku jeho návrhov hrozia nové bubliny, dokonca sa k tomu hrdo hlási, keď tvrdí: „Pokiaľ sa namiesto realitnej bubliny nevytvorí nejaká nová, dá sa rýchle ekonomické oživenie len ťažko očakávať.“ A hrozbu zopakovania japonského scenára, keďže Japonsko sa krízu pokúšalo riešiť práve receptami, ktoré navrhuje, odbíja tiež nonšalantne. Bez týchto opatrení by to vraj bolo ešte horšie a v amerických podmienkach recepty zaberú lepšie.

Akerlof a Shiller idú dokonca ešte ďalej ako Krugman. Hlavnú úlohu FEDu odvíjajú od toho, že „centrálne banky majú zabezpečiť také úverové podmienky, ktoré umožnia plnú zamestnanosť.“ Tvrdia, že je úlohou štátu, aby nahradil krachujúci finančný sektor a aby (v zásade tými istými metódami, ktoré odporúča Krugman) zabezpečil plnú zamestnanosť.

Nuž, uvidíme. Obamova administratíva a Bernankov FED idú takmer presne vo vyššie popísanej keynesiánskej línii. Najnovšie ohlásené „kvantitatívne uvoľňovanie“, prostredníctvom ktorého chce FED v priebehu ôsmich mesiacov do ekonomiky napumpovať ďalších 600 mld. dolárov, je toho jasným dôkazom. Podarilo sa síce zabrániť hlbokej kríze, od skutočného oživenia to však má veľmi ďaleko. O plnej zamestnanosti ani nehovoriac, miera nezamestnanosti v USA dosahuje rekordy za posledné desaťročia a nič nenaznačuje zmenu tohto stavu.

Takže uvidíme. Tenisovou terminológiou to zatiaľ pre rakúsku školu vyzerá na kanára. Ale skončil len prvý set a keynesiánska kondícia nevyzerá dobre. Viac v treťom trimestri na jar budúceho roka. Teším sa na Vás a ďakujem za dôveru a spoluprácu.