>> <<
UPMS má už 6979 študentov 6979
Nová súťaž - doštuduj za odmenu - Výhercovia

Mimoriadny vianočný blok prednášok na tému:Ako zmeniť Slovensko. (Eugen Jurzyca)

Lektor: UPMS | Štvrtok, 15. 12. 2011

UPOZORNENIE:Prednáška je dobrovoľná a nie je podmienkou pre absolvovanie trimestra. Prednáška je bez testu.

V prvej polovici deväťdesiatych rokov išlo na Slovensku o veľa. Napríklad o to, či budeme žiť v demokratickej krajine s ekonomikou založenou na konkurencii, ochrane súkromného vlastníctva, voľnej tvorbe cien, otvorených hraniciach, inflácii a deficitoch verejných financií rádovo nižších než desiatky percent. Či si teda zvolíme systémy a hodnoty, ktoré za ostatné strapce desaťročí v procese evolúcie porážali totalitné režimy.

Potom sa už zdalo akoby bolo rozhodnuté. Akoby medzi cestami, ktorými môžeme postupovať ďalej a výsledkami, ku ktorým vedú, boli len kozmetické rozdiely. Dnes sa ukazuje, že aj v rámci skupiny krajín s relatívne malými rozdielmi v cestách, sú vo výsledkoch veľké rozdiely. Až na malé výnimky vykazovali napríklad všetky štáty EÚ v desaťročí pred rokom 2009 jednociferné deficity verejných financií. Rozdiely v úrokoch, ktoré dnes musia platiť na financovanie svojich dlhov však vyzerajú byť strednodobo vážne, možno osudové.

Zásadne rozdielne výsledky dosahujú „pokrokové“ krajiny podľa rôznych medzinárodných štatistík a hodnotení aj v hospodárskom raste, zamestnanosti, v boji proti korupcii, vo vzdelávaní, zdravotníctve, výskume. Aj tu sú rozdiely z hľadiska dĺžky ľudského života vážne, ibaže zlé výsledky nie sú trestané tak efektívne ako v prípade rastu verejných dlhov. Ak má patriť Slovensko k úspešným krajinám, ak sa má vyhnúť veľmi vážnym problémom, má význam diskusia o tom, čo máme meniť a ako to treba urobiť.

Ponúkam niekoľko poznámok do diskusie o tom ako ďalej.

Rýchlo sa meniaci čoraz komplexnejší svet znižuje životaschopnosť dlhodobých vízií a posúva dôraz na adaptačné procesy, analýzy krátkodobých a strednodobých trendov a reakcie na ne.

Tim Harford  zaujal aj u nás ekonomickým bestsellerom preloženým do 30 jazykov The Undercover Economist (recenziu Gaba Šípoša nájdete tu: http://www.ineko.sk/projekty/podpora-a-sirenie-ekonomickeho-sposobu-myslenia-na-slovensku). Jeho novinka Adapt (http://timharford.com/books/adapt/) prináša vyargumentované tvrdenie, že zmeny majú byť v dnešnom svete viac než kedysi  realizované prispôsobovaním sa, improvizáciou, postupnými krokmi, skôr zdola než zhora. Veľké vízie lídrov s detailnými akčnými plánmi  odborníkov a riešenia neomylných „guruov“ v ťažko predvídateľnom zložitom svete podľa Harforda môžu riešiť moderné výzvy len ťažko.

Ak je dnes ťažké prichádzať s dlhodobými riešeniami spoločenských problémov „na kľúč“ aj vo veľkých krajinách (netvrdí to len Harford, vidíme to takmer denne), malé krajiny to majú ešte ťažšie. Zjednodušene sa dá povedať, že kým veľká krajina ako Nemecko má na riešenie veľkého spoločenského problému desať potenciálnych lídrov a odborníkov, malá krajina ako Slovensko má desať problémov na jedného lídra či odborníka. Napríklad nedostatok učebníc v našich školách sa v niektorých prípadoch nedarí znižovať práve pre nedostatok autorov. Veľké krajiny takýto problém nepoznajú vôbec.

Napriek uvedenému však niektoré krajiny, vrátane Slovenska, dokázali a dokazujú, že úspech je reálny. Za jeho kľúčové predpoklady považujem tieto:

Čo najširšia participácia verejnosti na spravovaní krajiny. Podiel vzdelaných ľudí u nás aj vo svete dlhodobo rastie:

Zdroj:  Education at a Glance 2011: OECD Indicators. OECD 2011

Rastie teda aj potenciál občanov zapájať sa do riešenia spoločenských problémov. Plnšie je možné ho využiť iba ak budeme naďalej zvyšovať mieru transparentnosti založenú nielen na zverejňovaní čoraz väčšieho množstva informácií, ale cieľavedome zvyšovať ich zrozumiteľnosť a užívateľský komfort s nimi spojený. Lepšie informovaná v verejnosť môže zásadne prispieť nielen v diskusiách o riešení problémov, ale môže sa aj priamo lepšie rozhodovať. Napríklad stredoškoláci a zamestnávatelia, ktorí majú viac informácií o kvalite vysokých škôl, sa zrejme lepšie rozhodnú pri výbere školy, resp. pri výbere absolventov do zamestnania. Znižovanie informačnej nerovnosti ako súčasť prehlbovania transparentnosti je nevyhnutnou podmienkou riešenia veľkej časti problémov spoločnosti. Informovaný pacient pomôže lekárovi či lekárnikovi nájsť lepšie riešenia, viac informácií pomôže odlíšiť tých, ktorí dane a odvody neplatia a mali by, aj tých, ktorí dostávajú od štátu podporu a nemali by. Význam informovanosti v tlaku na znižovanie korupcie a klientelizmu spomeňme len pre poriadok.

Efektívna spolupráca s medzinárodnými odbornými organizáciami, lepšie využívanie možností integrácie, intenzívnejšie zapojenie špičkových konzultačných spoločností. Množstvo výziev, ktorým Slovensko čelí, je veľmi podobných, prípadne úplne zhodných s výzvami, ktorým čelí väčšina vyspelého sveta. Napríklad znižovanie verejných dlhov, meranie kvality zdravotníctva či vzdelávania. Analýzy a odporúčania zamerané na riešenia takýchto problémov realizované na medzinárodnej či nadnárodnej úrovni sú efektívnejšie, v niektorých prípadoch sú pri kapacitách malých krajín dokonca lokálne nerealizovateľné. Opäť príklad zo školstva: Naši vysokoškolskí študenti si momentálne môžu vybrať z asi 7000 študijných programov. Pre štát je kapacitne nemožné odstupňovať ich podľa priamo meranej kvality vzdelávacieho procesu. Je však možné zapojiť sa do projektu medzinárodnej organizácie (OECD projekt Ahelo), ktorá má ambíciu pravidelne testovať ako kvalitne sú študenti na vysokých školách pripravovaní (learning outcomes).

Slovensko sa môže meniť k lepšiemu ak bude splnených aj množstvo ďalších podmienok. Kriticky veľká časť spoločnosti to musí chcieť a musí byť ochotná pre to aj niečo urobiť- a to sa nariadiť nedá, na to sa treba dlho starať o neformálne pravidlá, o jej „dušu“. V politike by si mala byť spoločnosť schopná udržať silné strany, ktorí sú ochotné riešiť problémy krajiny aj v prípade, že to nie je marketingovo zaujímavé, politické strany tohto typu zasa musia byť schopné dlhodobo spolupracovať.

Diskusia

Počet príspevkov v diskusii je 1. Zobraziť celú diskusiu.

Lenka Bodnárová

Ďakujem za zaujímavý príspevok, oslovila ma najmä myšlienka potreby zapájania širokej verejnosti do spravy krajiny, a teda aktívna účasť. Plne sa s tým stotožňujem, ako aj s tým, ze je potrebné klásť doraz na to, aby obyvateľstvo nedostavalo len veľké množstvo informácii, ale aby bola cieľavedome zvyšovaná ich zrozumiteľnosť a užívateľský komfort s nimi spojený. Aktuálne vysoký nárast informácií pre väčšinu bežných ľudí nezrozumiteľný ich orientáciu skôr zhoršuje, ako im je na úžitok.

04.02.2012 | 13:55:25