V minulej prednáške sme si povedali, prečo vznikla a ako praskla americká hypotekárna bublina. Otázka, na ktorú budeme hľadať odpoveď v dnešnej prednáške znie – Ako a prečo sa z americkej hypotekárnej bubliny stala svetová finančná kríza?
Situáciu dobre ilustruje skutočnosť, že prvou väčšou bankou, ktorá v súvislosti s americkou hypotekárnou krízou padla (bola zachránená zoštátnením britskou vládou) bola britská hypotekárna banka Northern Rock ešte v roku 2007. A nasledovali ďalšie, nemecké, francúzske a samozrejme aj americké. Takže nákaza sa zjavne rozšírila do celého sveta. Ako sa to stalo?
Počas posledných pätnástich rokov došlo k obrovskému rozmachu finančnej globalizácie. Vyvinuli sa nové produkty, ktoré predtým neexistovali a ktoré pomáhali bublinu nafúknuť, rozšírili ju do celého sveta a vyvolali zdanie nízkeho rizika. Hlavnými takými produktmi boli špecializované hypotekárne dlhopisy (mortgage backed securities, MBS) a produkty poisťujúce riziko návratnosti úverov (credit default swaps, CDS).
Proces, ktorým sa tak dialo sa volá sekuritizácia a znamená vlastne transformáciu klasického úveru na cenný papier s cieľom zvýšenia mobility úveru. Konkrétne a jednoducho povedané sa stalo toto. Pôvodne existoval jednoduchý vzťah medzi bankou a klientom. Banka poskytla klientovi hypotéku (ak ho pokladala za dostatočne solventného) a potom klient splácal banke splátky, teda úroky a istinu.
V posledných rokoch sa to zásadne zmenilo. Prvý krok bol urobený rovnako, klient si zobral od banky hypotéku. Ale tu sa to nekončí, ešte sa to len začína. Banka obratom predá svoju pohľadávku na sekundárnom trhu, napríklad Fannie Mae. Tá nakúpené hypotéky zbalí do veľkých balíkov a predá ich ďalej ako MBS. Predpokladalo sa, že takéto veľké balíky sú už svojou podstatou imúnnejšie voči stratám, pretože ak aj niektoré jednotlivé hypotéky nie sú splácané, straty sú vykryté prevažujúcou väčšinou tých, ktoré splácané sú, čo je základný poistný princíp.
Riešilo to aj riziko dočasných regionálnych poklesov cien. Ak sú v balíku nehnuteľnosti z mnohých regiónov USA, dočasný pokles cien, alebo solventnosti v niektorých regiónoch je poistený lepším vývojom v ostatných. Navyše prevažovala všeobecná viera v dlhodobý rast cien nehnuteľností. Táto ilúzia nízkej rizikovosti viedla potom ratingové agentúry k tomu, že ako na bežiacom páse označovali tieto MBS vysokými ratingami a investori ktorí ich kupovali boli presvedčení o ich nízkej rizikovosti. Riziko bolo ešte znížené rozmachom CDS, čo je vlastne poistenie úverov a cenných papierov, vrátane MBS.
Predpokladaná nízka rizikovosť odobrená vysokými ratingami viedla k pomerne nízkym cenám CDS, ktoré tak boli hojne využívané a rýchlo sa rozšírili. CDS boli vyvinuté ešte začiatkom deväťdesiatych rokov, ale masovo sa rozšírili aj vďaka realitnej bubline až po roku 2003. Takto sa prostredníctvom sekuritizácie a finančnej globalizácie rozšírili rizikové hypotéky z USA, ale aj z iných krajín (napr. Španielska) do celého sveta. A zďaleka nešlo len o špecializované hypotekárne dlhopisy. Došlo k obrovskému rozmachu toho, čo Paul Krugman nazýva tieňové bankovníctvo, alebo iní autori nebankový finančný sektor.
Z rôznych ďalších štruktúrovaných investičných nástrojov spomeňme napríklad cenné papiere s periodicky stanovovaným úrokom (auction-rate securities, ARS). Vymysleli ho v investičnej banke Lehman Brothers v roku 1984, masový rozmach jeho využitia však nastal počas boomu pred krízou. V roku 2008, keď bol systém na vrchole, dosahoval objem ARS takmer 400 mld. USD, potom sa počas finančnej krízy zrútil.
O čo išlo? ARS vzniká tým, že finančná inštitúcia získa dlhodobé viazané vklady. Pravidelne krátkodobo (napr. každých 30 dní) potom organizuje aukcie, v ktorých sa môžu noví investori vykúpiť tých, ktorí chcú zo svojej dlhodobo viazanej investície vystúpiť. Cena vystúpenia je daná aukciou. V zásade ide o to, že tento systém umožňoval vyššie výnosy pre investorov (vkladateľov) v porovnaní s bankovými vkladmi a nižšie náklady emitentov v porovnaní s cenou za dlhodobé peniaze. Pointa však bola v tom, že oproti klasickým bankovým produktom to bolo výhodnejšie len preto, že klasické obchodné banky nesú náklady poistenia vkladov, minimálnych rezerv a podobne. ARS takéto poistky nemali a fungovali len kým rástol trh. V priebehu roka 2008 ARS úplne skolabovali, pretože výrazne klesol dopyt po aukciách, a bolo zle.
Ďalšou pumpou, ktorá nafukovala bublinu bolo pákovanie (leveriging). Zrozumiteľne povedané ide o investovanie na úver. Pri zložení zálohy Vám finančné inštitúcie poskytnú pôžičku na investovanie vo vysokom pomere, zväčša 1:100, 1:200. Pri raste trhu môžete teda rozprávkovo zarobiť aj keď nedisponujete veľkým obnosom peňazí. Problém však nastáva, keď trhy padnú, potom sa problém prenáša na finančné inštitúcie. A to sa presne stalo.
Takže dva roky po zastavení sa cien nehnuteľností v Amerike to celé naplno prepuklo. Začali padať banky a potom ako americká vláda nechala padnúť 15.9.2008 Lehman Brothers, sa panika rozšírila naplno. Finančný svet je navzájom prepojený, banky a iné finančné inštitúcie si neustále požičiavajú navzájom a keďže nevedeli, kto z nich je ďalší na rade a nevideli si navzájom do kníh, nevedeli, ktorý z partnerov a konkurentov v nich má koľko tzv. toxických aktív, finančné trhy zmrzli a zrazu chýbali peniaze.
Rozmery problému dobre ilustruje aj príbeh najväčšej americkej poisťovne AIG, ktorá bola aj najväčším poskytovateľov CDS. AIG na nich v čase boomu zarábala miliardy dolárov a v najhoršom scenári počítala s tým, že straty by mohli dosiahnuť maximálne 2,4 mld. USD. Skutočnosť bola desaťnásobne horšia a ak by nebola hodila záchranné koleso vláda, tak by to bolo ešte horšie. Problém sa následne preniesol z finančného sveta aj do reálnej ekonomiky, pretože zmrzli peňažné toky nielen medzi finančnými inštitúciami, ale aj medzi nimi a nefinančnými korporáciami a organizáciami. Svoje urobila aj panika a strach, ktoré znížili dopyt po výrobkoch a službách a viedli k ďalším problémom v reálnej ekonomike.
Diskusia
Počet príspevkov v diskusii je 5. Zobraziť celú diskusiu.
p. Miklos, nech rozmyslam ako rozmyslam, nerozumiem preco hovorite ze Britska vlada, alebo akakolvek vlada MUSI zachranovat banky. Tie banky su sukromne nie statne. Ako ten bankar dojde k tomu ze ma zodpovednost za vklady obcanov ked sa mu absolutne nic nestane ked prehajdaka vklady firiem a ludi. Ani len sediet nikto nejde. Navyse, viac krat ste poukazali na fakt ze za zmakcene pravidla pre banky moze vlada svojimi regulaciami. Rakuska eko. skola hovori o zlatom standarte pri ktorom by sa nic taketo rozsiahle nemohlo stat pretoze monetarna baza rastie len tolko o kolko rastie mnozstvo vytazenych menovych kovkov (zlato, striebro). Vy ste boli vo vlade a tiez ste boli za zachranu. Hej, pamatam si ze ste sa chceli vyhnut 20% nezamestnanosti ale ak by svet fungoval podla R.E.S. tak by sme boli na tom lepsie.
Neviem ci v tejto alebo predchadzajucej sme sa dozvedeli, ze FED natlacil do obehu tolko penazi ako za poslednych 80 rokov… preto sa pytam ako chcu potacit inflaciu? Pretoze si myslim, ze coskoro s tym problem bude. Dalsia otazka, kto kupil tie dlhopisy? Toto by som sa rad dozvedel…
tomas
na prvu otazku si odpovedas sam. Narast cien nehnutelnosti bol obrovsky preto, ze si ludia zacali brat hypoteky s investicnym umyslom - doslo teda k masivnej alokacii volnych zdrojov do nehnutelnosti - a kedze tu je trh mierne povedane nepruzny, tak reaguje tym ze ceny letia hore.
Tvoja druha otazko-uvaha o podpore priemyselneho odvetvia je mylna. Srotovne nesposobilo narast cien automobilov pre konecneho spotrebitela. Da sa diskutovat o tom, ci sa premietla cela vyska statnej podpory aj do znizenia ceny, alebo si z toho nieco odkrojil zvyseny dopyt.
v predoslej prednaske sme sa dozvedeli, ze hoci amerericka vlada s dobrym umyslom podporila hypoteky, ludska ziskuchtivost bola silnejsia a hypoteky si zacali brat spekulanti, mna by ale zaujimalo preco doslo k tak dramatickemu narastu cien nehnutelnosti, alebo v zasade plati, ze ak stat podpori nejake odvetvie priemyslu, automaticky to ma za nasledok narast cien v tomto odvetvi? To by ale znamenalo, ze vlady by nemali vo velkom podporovat napr. zateplovanie, predaj aut srotovnym atd., pretoze v konecnom dosledku po naraste cien sa dane odvetvie stane este nepristupnejsie pre nizkoprijmove vrstvy
jeden z dalsich problemov podla mna boli aj mark-to-market pravidla- mnoho spolocnosti muselo precenovat aktiva na suvahach. Pocas paniky aj pomerne zdrave aktiva su podcenene. Dramaticke odpisy vedu k margin-calls, dramatickemu ubytku kapitalu… Videl som aj zdrave banky, ktore mali kvoli tomu obrovske problemy.