<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<feed xmlns="http://www.w3.org/2005/Atom" xml:lang="sk">

    <title type="text">Univerzita pre moderné Slovensko</title>
    <subtitle type="text">Univerzita pre moderné Slovensko:Prednášky, články, blog a publikácie</subtitle>
    <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/" />
    <link rel="self" type="application/atom+xml" href="http://www.upms.sk/sk/site/atom/" />
    <updated>2013-05-14T16:35:46Z</updated>
    <rights>Copyright (c) 2013, UPMS</rights>
    <generator uri="ExpressionEngine" version="1.6.8">ExpressionEngine</generator>
    <id>tag:upms.sk,2013:04:11</id>


    <entry>
      <title>8. predn&#225;&#353;ka: Pl&#225;n MEDIPARTNER. Motiva&#269;n&#253; program pre poistencov (Peter Pa&#382;itn&#253;)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/8.-prednaska-plan-medipartner.-motivacny-program-pre-poistencov-peter-pazitny" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/prednasky/4.448</id>
      <published>2013-04-11T08:02:45Z</published>
      <updated>2013-05-14T16:35:46Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/8.-prednaska-plan-medipartner.-motivacny-program-pre-poistencov-peter-pazitny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/8.-prednaska-plan-medipartner.-motivacny-program-pre-poistencov-peter-pazitny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p><strong>1. Odpo&#269;et Petra Pa&#382;itn&eacute;ho &ndash; &#269;o som urobil pre svoje zdravie za posledn&yacute;ch 8 t&yacute;&#382;d&#328;ov?</strong></p>
<p>Na za&#269;iatku n&aacute;&scaron;ho cyklu som si dal z&aacute;v&auml;zok, &#382;e urob&iacute;m nie&#269;o pre svoje zdravie, aby som zlep&scaron;il svoj vlastn&yacute; BMI index:</p>
<ul>
<li>Chodil som na crossfit (<a href="http://www.kettlebell.sk/">www.kettlebell.sk</a>), sna&#382;il som sa trikr&aacute;t t&yacute;&#382;denne, ale nie v&#382;dy to vy&scaron;lo, tak&#382;e v&nbsp;priemere som chodil si 2 x t&yacute;&#382;denne</li>
<li>Za&#269;al som sa zdrav&scaron;ie stravova&#357;, viac zeleniny, &#269;i zdrav&yacute;ch potrav&iacute;n, napr. ako tofu.&nbsp;</li>
<li>Ale, ako mi st&aacute;le hovoria moji kolegovia, d&aacute;vam si prive&#318;a cukru do &#269;aju...</li>
</ul>
<p>Tak&#382;e moja v&aacute;ha klesla z&nbsp;94 na 93 kg. Hoci prizn&aacute;m sa, &#382;e pred Ve&#318;kou nocou to bolo u&#382; aj 92 kg, ale Ve&#318;k&aacute; noc je Ve&#318;k&aacute; noc.</p>
<p>Ak by som bol klientom Pl&aacute;nu MEDIPARTNER, tak by som za tieto moje aktivity a&nbsp;mierny pokles v&aacute;hy mo&#382;no dostal aj nejak&eacute; body...</p>
<p><strong>2. Ko&#318;ko klientov m&aacute; dnes Pl&aacute;n MEDIPARTNER?</strong></p>
<p>K&yacute;m full risk kapit&aacute;cia ako platobn&yacute; mechniazmus pre v&scaron;eobecn&yacute;ch lek&aacute;rov v&nbsp;Ko&scaron;iciach a&nbsp;okol&iacute; funguje od 1.7.2012, tak motiva&#269;n&yacute; program Pl&aacute;nu MEDIPARTENR bol spusten&yacute; v&nbsp;okt&oacute;bri 2012.</p>
<p>Dnes m&aacute; skoro 7000 klientov. V&scaron;etci klienti musia sp&#314;&#328;a&#357; 2 z&aacute;kladn&eacute; po&#382;iadavky:</p>
<ul>
<li><em>S&uacute; poistencami zdravotnej pois&#357;ovne D&ocirc;vera</em></li>
<li><em>Ich v&scaron;eobecn&yacute; lek&aacute;r sa z&uacute;&#269;ast&#328;uje Pl&aacute;nu MEDIPARTNER</em></li>
</ul>
<p>Tabu&#318;ka 1. B&yacute;vam v&nbsp;Ko&scaron;iciach a&nbsp;v&nbsp;okol&iacute; Ko&scaron;&iacute;c, ako sa m&ocirc;&#382;em sta&#357; klientom Pl&aacute;nu MEDIPARTNER?</p>
<table border="1" cellspacing="0" cellpadding="0">
<tbody>
<tr>
<td width="205" valign="top">
<p>&nbsp;</p>
</td>
<td width="205" valign="top">
<p>Som   poistenec ZP D&ocirc;very</p>
</td>
<td width="205" valign="top">
<p>Nie som   poistenec ZP D&ocirc;vera</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="205" valign="top">
<p>M&ocirc;j   v&scaron;eobecn&yacute; lek&aacute;r je v&nbsp;Pl&aacute;ne MEDIPARTNER</p>
</td>
<td width="205" valign="top">
<p>Tak&yacute;chto   &#318;ud&iacute; je dnes viac ako 40&nbsp;000 a&nbsp;z&nbsp;nich takmer 7&nbsp;000 sa u&#382;   zaregistrovalo do Pl&aacute;nu MEDIPARTNER, sta&#269;&iacute; poda&#357; prihl&aacute;&scaron;ku do Pl&aacute;nu   MEDIPARTNER</p>
</td>
<td width="205" valign="top">
<p>Mus&iacute;m   zmeni&#357; zdravotn&uacute; pois&#357;ov&#328;u a&nbsp;prepoisti&#357; sa do ZP D&ocirc;vera, pri&#269;om s&uacute;be&#382;ne   m&ocirc;&#382;em poda&#357; registr&aacute;ciu za&nbsp; klienta   Pl&aacute;nu MEDIPARTNER</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="205" valign="top">
<p>M&ocirc;j   v&scaron;eobecn&yacute; lek&aacute;r nie je v&nbsp;Pl&aacute;ne MEDIPARTNER</p>
</td>
<td width="205" valign="top">
<p>Mus&iacute;m   zmeni&#357; v&scaron;eobecn&eacute;ho lek&aacute;ra, alebo m&ocirc;j lek&aacute;r vst&uacute;pi do Pl&aacute;nu MEDIPARTNER   a&nbsp;s&uacute;be&#382;ne m&ocirc;&#382;em poda&#357; registr&aacute;ciu za klienta Pl&aacute;nu MEDIPARTNER</p>
</td>
<td width="205" valign="top">
<p>Mus&iacute;m   zmeni&#357; aj zdravotn&uacute; pois&#357;ov&#328;u, aj v&scaron;eobecn&eacute;ho lek&aacute;ra a&nbsp;s&uacute;be&#382;ne m&ocirc;&#382;em   poda&#357; registr&aacute;ciu za klienta Pl&aacute;nu MEDIPARTNER</p>
</td>
</tr>
</tbody>
</table>
<p><strong>3. Ak&eacute; v&yacute;hody z&iacute;skali klienti pri registr&aacute;ci&iacute; do Pl&aacute;nu MEDIPARTNER?</strong></p>
<p>Vstupom do Pl&aacute;nu z&iacute;skali t&iacute;to poistenci mo&#382;nos&#357; vyu&#382;&iacute;va&#357; v&yacute;hody, ktor&eacute; Pl&aacute;n pon&uacute;ka:</p>
<ul>
<li><em>Mo&#382;nos&#357; vyu&#382;&iacute;va&#357; objedn&aacute;vkov&yacute; syst&eacute;m</em></li>
<li><em>Body a&nbsp;odmeny za starostlivos&#357; o&nbsp;zdravie</em></li>
<li><em>Partnersk&aacute; sie&#357; lek&aacute;rov a&nbsp;nemocn&iacute;c Pl&aacute;nu</em></li>
</ul>
<p><strong>4. Ako sa registrova&#357; do Pl&aacute;nu MEDIPARTNER?</strong></p>
<p>Registrova&#357; sa m&ocirc;&#382;ete priamo u&nbsp;v&scaron;eobecn&eacute;ho lek&aacute;ra, ktor&iacute; patr&iacute; do Pl&aacute;nu alebo na pobo&#269;k&aacute;ch ZP D&ocirc;vera v&nbsp;Ko&scaron;iciach a&nbsp;okol&iacute;.</p>
<p><strong>5. Ako funguje objedn&aacute;vkov&yacute; syst&eacute;m?</strong></p>
<p>Be&#382;ne sa st&aacute;va, &#382;e v&nbsp;&#269;ak&aacute;rni str&aacute;vite aj nieko&#318;ko hod&iacute;n. Klienti Pl&aacute;nu m&ocirc;&#382;u tento &#269;as vyu&#382;i&#357; lep&scaron;ie.</p>
<p>M&ocirc;&#382;u sa toti&#382; bezplatne objedn&aacute;va&#357; na <strong>presn&eacute; term&iacute;ny vy&scaron;etren&iacute;</strong>, a&nbsp;to k&nbsp;v&scaron;etk&yacute;m lek&aacute;rom, ktor&yacute; patria do siete Pl&aacute;nu MEDIPARTNER. Klientom sa sna&#382;&iacute;me garantova&#357; &#269;akaciu dobu <strong>15 min&uacute;t</strong>.</p>
<p><em>Je to 53 v&scaron;eobecn&yacute;ch lek&aacute;rov v&nbsp;Ko&scaron;iciach okol&iacute; a&nbsp;vybran&iacute; &scaron;pecialisti v&nbsp;Nemocnici s&nbsp;poliklinikou Ko&scaron;ice &ndash; &Scaron;aca a&nbsp;&#381;elezni&#269;nej nemocnici s&nbsp;poliklinikou v&nbsp;Ko&scaron;iciach.</em></p>
<p><strong>6. Ako sa objedna&#357; na term&iacute;n?</strong></p>
<ul>
<li>Bu&#271; priamo u&nbsp;v&scaron;eobecn&eacute;ho lek&aacute;ra<strong>&nbsp;</strong></li>
<li>Alebo cez infolinku MEDIPARTNER, &#269;o je asisten&#269;n&aacute; slu&#382;ba, ktor&aacute; je k&nbsp;dispoz&iacute;cii klientom i&nbsp;v&scaron;etk&yacute;m, ktor&iacute; sa chc&uacute; o&nbsp;Pl&aacute;ne informova&#357;<strong>&nbsp;</strong></li>
<li>&#268;i cez osobn&uacute; str&aacute;nku na port&aacute;li <a href="http://www.medipartner.sk/">www.medipartner.sk</a>, ktor&uacute; z&iacute;skava ka&#382;d&yacute; klient pri registr&aacute;cii do Pl&aacute;nu<strong>&nbsp;</strong></li>
</ul>
<p>Na t&yacute;chto miestach m&ocirc;&#382;u klienti svoj term&iacute;n i&nbsp;zmeni&#357; &#269;i zru&scaron;i&#357;, ak to potrebuj&uacute;.</p>
<p><strong>7. &#268;o s&uacute; to body a&nbsp;odmeny za starostlivos&#357; o&nbsp;zdravie</strong></p>
<p>Za to, &#382;e sa o&nbsp;seba a&nbsp;o&nbsp;svoje zdravie star&aacute;te V&aacute;s be&#382;ne nikto neodmen&iacute;. V&nbsp;pl&aacute;ne MEDIPARTNER je to inak. Klientov odme&#328;ujeme pr&aacute;ve za starostlivos&#357; o&nbsp;zdravie. Body z&iacute;skavaj&uacute; u&#382; pri vstupe do Pl&aacute;nu a&nbsp;to konkr&eacute;tne 1200 bodov.</p>
<p>&#270;al&scaron;ie body z&iacute;skavaj&uacute; za:</p>
<ul>
<li>Povinn&eacute; o&#269;kovania</li>
<li>Prevent&iacute;vne prehliadky</li>
<li>Vyu&#382;&iacute;vanie objedn&aacute;vkov&eacute;ho syst&eacute;mu</li>
<li>Odpor&uacute;&#269;anie Pl&aacute;nu in&eacute;mu klientovi</li>
<li>Splnenie dohody s&nbsp;lek&aacute;rom, &#269;o m&ocirc;&#382;e by&#357; napr&iacute;klad zn&iacute;&#382;enie hmotnosti &#269;i cholesterolu, alebo dodr&#382;iavanie predp&iacute;sanej lie&#269;by</li>
</ul>
<p><strong>8. Je mo&#382;n&eacute; body aj strati&#357;?</strong></p>
<p>Body je mo&#382;n&eacute; aj strati&#357;, a&nbsp;to za poru&scaron;ovanie pohybov v&nbsp;Pl&aacute;ne, teda za:</p>
<ul>
<li>N&aacute;v&scaron;tevu &scaron;pecializovan&eacute;ho lek&aacute;ra bez vedomia V&aacute;&scaron;ho v&scaron;eobecn&eacute;ho lek&aacute;ra</li>
<li>N&aacute;v&scaron;tevu &scaron;pecialistu mimo siete Pl&aacute;nu</li>
<li>Hospitaliz&aacute;ciu bez vedomia V&aacute;&scaron;ho v&scaron;eobecn&eacute;ho lek&aacute;ra</li>
</ul>
<p>Ak sa v&scaron;ak jedn&aacute; o&nbsp;ak&uacute;tnu hospitaliz&aacute;ciu o&nbsp;poru&scaron;enie pravidiel Pl&aacute;nu sa nejedn&aacute;. Rovnako je to pri n&aacute;v&scaron;teve gynekol&oacute;ga, o&#269;n&eacute;ho lek&aacute;ra zub&aacute;ra, psychiatra &#269;i V&aacute;&scaron;ho osobn&eacute;ho lek&aacute;ra. To je &scaron;pecialista, ktor&eacute;ho nav&scaron;tevuje klient pravidelne.</p>
<p><strong>9. Ak&yacute; je v&yacute;menn&yacute; kurz body/EUR?</strong></p>
<p>V&yacute;menn&yacute; kurz bodov Pl&aacute;nu MEDIPARTNER je tak&yacute;to: 100 bodov = 1 EUR</p>
<p>Tieto body a&nbsp;odmeny sa kumuluj&uacute; na osobnom &uacute;&#269;te klientov. Ten si m&ocirc;&#382;u kontrolova&#357; na svojom osobnom &uacute;&#269;te na port&aacute;li <a href="http://www.medipartner.sk/">www.medipartner.sk</a> alebo sa informova&#357; na infolinke.</p>
<p><strong>10. Ako je mo&#382;n&eacute; vyu&#382;i&#357; body MEDIPARTNER?</strong></p>
<p>Body si klienti zamenia za n&aacute;kupn&eacute; pouk&aacute;&#382;ky, ktor&yacute;mi m&ocirc;&#382;u uhradi&#357; &#269;as&#357; ceny za slu&#382;by &#269;i produkty u&nbsp;na&scaron;ich partnerov. Pouk&aacute;&#382;ku si op&auml;&#357; mo&#382;no vygenerova&#357; cez osobn&uacute; str&aacute;nku &#269;i pomocou asistentov na infolinke (02/ 2051 0810).</p>
<p>Vyu&#382;&iacute;va&#357; pouk&aacute;&#382;ky m&ocirc;&#382;u klienti vo vybran&yacute;ch:</p>
<ul>
<li>Lek&aacute;r&#328;ach</li>
<li>Optik&aacute;ch </li>
<li>Fitness a&nbsp;wellness centr&aacute;ch</li>
<li>&#268;i v&nbsp;nemocniciach a&nbsp;u&nbsp;lek&aacute;rov Pl&aacute;nu</li>
</ul>
<p><strong>11. &#268;o je v&yacute;hodou siete lek&aacute;rov a&nbsp;nemocn&iacute;c Pl&aacute;nu?</strong></p>
<p>Lek&aacute;ri zapojen&iacute; do Pl&aacute;nu medzi sebou komunikuj&uacute;, a&nbsp;tak m&ocirc;&#382;u lep&scaron;ie koordinova&#357; lie&#269;bu svojich pacientov. Tak predch&aacute;dzaj&uacute; i&nbsp;zdvojen&yacute;m vy&scaron;etreniam &#269;i zdvojenej lie&#269;be.</p>
<p>Pre klientov to znamen&aacute; &scaron;etrenie:</p>
<ul>
<li>&#268;asu</li>
<li>Pe&#328;az&iacute; </li>
<li>Zdravia</li>
</ul>
<p><strong>12. &#268;o Pl&aacute;n MEDIPARTNER pripravuje pre svojich klientov v&nbsp;bud&uacute;cnosti?</strong></p>
<p>V&nbsp;bl&iacute;zkej bud&uacute;cnosti pripravujeme &#271;al&scaron;ie aktivity, a&nbsp;to <strong>Programy Zdravia</strong>. Tie sl&uacute;&#382;ia na po pomoc t&iacute;m, ktor&iacute; chc&uacute; zn&iacute;&#382;i&#357; svoj cholesterol, presta&#357; faj&#269;i&#357;, schudn&uacute;&#357;, &#269;i zbavi&#357; sa bolesti chrbtice.</p>
<p>Absolvovan&iacute;m tak&eacute;hoto programu urobia klienti nie&#269;o pre svoje zdravie a&nbsp;z&aacute;rove&#328; bud&uacute; za to i&nbsp;odmenen&iacute;.</p>
<p>&#270;alej pripravujeme nad&scaron;tandard &#269;lenstva v&nbsp;Pl&aacute;ne&nbsp; - <strong>Klub MEDIPARTNER. </strong>Tento u&#382; bude spoplatnen&yacute; a&nbsp;za to bude poskytova&#357; klientom e&scaron;te viac v&yacute;hod.</p>
<p><strong>13. Zhrnutie.</strong></p>
<p><strong>&#268;o prin&aacute;&scaron;a Pl&aacute;n MEDIPARTNER klientom?</strong></p>
<ul>
<li>&Scaron;etr&iacute; &#269;as pri n&aacute;v&scaron;teve lek&aacute;ra</li>
<li>Odme&#328;uje ich za starostlivos&#357; o&nbsp;zdravie a&nbsp;t&yacute;m ich motivuje stara&#357; sa lep&scaron;ie o&nbsp;svoje zdravie</li>
<li>Poskytuje im mo&#382;nos&#357; vyu&#382;&iacute;va&#357; sie&#357; lek&aacute;rov, ktor&iacute; medzi sebou komunikuj&uacute;</li>
<li>Viac inform&aacute;ci&iacute; n&aacute;jdete na <a href="http://www.medipartner.sk/">www.medipartner.sk</a>.</li>
</ul>
<p><strong>14. Rozl&uacute;&#269;ka a po&#271;akovanie</strong></p>
<p>&#270;akujem V&aacute;m ve&#318;mi pekne za Va&scaron;u pozornos&#357; po&#269;as v&scaron;etk&yacute;ch 8 predn&aacute;&scaron;ok cyklu &bdquo;Inov&aacute;cie pre lep&scaron;ie zdravotn&iacute;ctvo&ldquo;.</p>
<p>Chcel by som ve&#318;mi pekne po&#271;akova&#357; mojim kolegom Angelike Szalayovej, Tom&aacute;&scaron;ovi Szalayovi a&nbsp;Katke Skybovej za akt&iacute;vnu &uacute;&#269;as&#357; na predn&aacute;&scaron;kach 6, 7 a 8. Z&aacute;rove&#328; by som chcel po&#271;akova&#357; Tom&aacute;&scaron;ovi Szalayovi za r&eacute;&#382;iu, v&yacute;born&uacute; kameru a&nbsp;fin&aacute;lny strih v&scaron;etk&yacute;ch predn&aacute;&scaron;ok. Bez jeho pomoci by tento cyklus nevznikol. A&nbsp;e&scaron;te jedno d&ocirc;le&#382;it&eacute; po&#271;akovanie &ndash; &#271;akujem ve&#318;mi pekne Pe&#357;ovi Bal&iacute;kovi, senior analytikovi HPI za vynikaj&uacute;ce preklady v&scaron;etk&yacute;ch predn&aacute;&scaron;ok do angli&#269;tiny.</p>
<p>Ak by ste mali ak&eacute;ko&#318;vek ot&aacute;zky, pros&iacute;m nev&aacute;hajte ma kontaktova&#357; na <a href="mailto:pazitny@hpi.sk">pazitny@hpi.sk</a>. Ak m&aacute;te z&aacute;ujem o&nbsp;zdravotn&uacute; politiku a&nbsp;dianie v&nbsp;slovenskom zdravotn&iacute;ctve, pros&iacute;m sledujte n&aacute;s na <a href="http://www.hpi.sk/">www.hpi.sk</a> alebo na facebooku.</p>
<p>L&uacute;&#269;i sa s&nbsp;Vami Peter Pa&#382;itn&yacute; a bu&#271;te zdrav&iacute;!</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>8. predn&#225;&#353;ka: Pou&#382;itie piatich princ&#237;pov finan&#269;nej gramotnosti v praxi (Mat&#250;&#353; Jare&#269;n&#253;)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/8.-prednaska-pouzitie-piatich-principov-financnej-gramotnosti-v-praxi-matus-jarecny" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/prednasky/4.449</id>
      <published>2013-04-10T22:10:59Z</published>
      <updated>2013-04-18T22:32:00Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/8.-prednaska-pouzitie-piatich-principov-financnej-gramotnosti-v-praxi-matus-jarecny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/8.-prednaska-pouzitie-piatich-principov-financnej-gramotnosti-v-praxi-matus-jarecny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p>V&iacute;tam v&aacute;s na poslednej predn&aacute;&scaron;ke o&nbsp;FINAN&#268;NEJ GRAMOTNOSTI.</p>
<p>T&yacute;chto 8 t&eacute;m bol MINI &ndash; kurz v&nbsp;oblasti, o ktorej ste si mo&#382;no mysleli, &#382;e ju u&#382; m&aacute;te d&aacute;vno v&nbsp;mal&iacute;&#269;ku. Ale o&nbsp;&#269;om ste mo&#382;no nikdy nerozm&yacute;&scaron;&#318;ali je fakt, &#382;e t&aacute; oblas&#357; je syst&eacute;mov&aacute; a&nbsp;dlhodob&aacute;.</p>
<p>Pre&#269;o hovor&iacute;m o&nbsp;MINI - KURZE? Preto lebo vzdel&aacute;vanie v&nbsp;oblasti finan&#269;nej gramotnosti je celo&#382;ivotn&yacute; proces a&nbsp;nie jednorazov&yacute; akt.</p>
<p>Ja osobne sa touto problematikou zaober&aacute;m na profesion&aacute;lnej &uacute;rovni u&#382; vy&scaron;e 3 rokov. Zis&#357;ujem, ako mlad&iacute; &#318;udia u&#382; po&#269;as &scaron;t&uacute;dia na stredn&yacute;ch a vysok&yacute;ch&nbsp;&scaron;kol&aacute;ch naberaj&uacute; z&aacute;klady FG prostredn&iacute;ctvom n&aacute;&scaron;ho e &ndash; learningov&eacute;ho vzdel&aacute;vania, &scaron;kolen&iacute; a&nbsp;po&#269;&iacute;ta&#269;ov&eacute;ho simul&aacute;tora HRA O&nbsp;&#381;IVOT, kde si &#269;lovek nasimuluje svoj vlastn&yacute; &#382;ivot, aby vedel reagova&#357; na v&scaron;etky &#382;ivotn&eacute; situ&aacute;cie, ktor&eacute; ho e&scaron;te len &#269;akaj&uacute;. &#268;i&#382;e svoj&iacute;m sp&ocirc;sobom trena&#382;&eacute;r &#382;ivota.</p>
<p>Po&#271;me si teraz spolo&#269;ne zrekapitulova&#357;, o&nbsp;&#269;om sme sa tu v&nbsp;predch&aacute;dzaj&uacute;cich t&eacute;mach rozpr&aacute;vali.</p>
<p>Finan&#269;n&aacute; gramotnos&#357; je syst&eacute;movo rozlo&#382;en&aacute;, sklad&aacute; sa z&nbsp;5 princ&iacute;pov, pri&#269;om ani jeden z&nbsp;nich nem&ocirc;&#382;e by&#357; vynechan&yacute;. Ale d&ocirc;le&#382;itej&scaron;ie je, &#382;e 5 princ&iacute;pov finan&#269;nej gramotnosti je vyu&#382;ite&#318;n&yacute;ch v&nbsp;ka&#382;dej sf&eacute;re &#382;ivota (peniaze, pr&aacute;ca, kari&eacute;ra, vz&#357;ahy, &scaron;kola...)</p>
<p>Ja som si pre v&aacute;s na koniec tohto trimestra ako bonus vybral poh&#318;ad, ako sa pozera&#357; na FG z&nbsp;poh&#318;adu podnikate&#318;a. Podot&yacute;kam, t&yacute;mto textom som vyhral t&uacute;to s&uacute;&#357;a&#382; o&nbsp;lektora pre UPMS.</p>
<p>Sk&uacute;sme sa pozrie&#357; na finan&#269;n&uacute; gramotnos&#357; z&nbsp;poh&#318;adu podnikania. Podnikate&#318;, ktor&yacute; predt&yacute;m ne&#382; za&#269;ne podnika&#357; mus&iacute; najprv dan&eacute;mu oboru <strong>ROZUMIE&#356;</strong>. To, &#382;e u&#382; tomu oboru dostato&#269;ne rozumie a&nbsp;je v&nbsp;&#328;om dobr&yacute;, tak automaticky na tom za&#269;&iacute;na <strong>ZAR&Aacute;BA&#356;</strong>. Vie u&#382; ve&#318;mi dobre, &#382;e ako n&aacute;hle nie&#269;omu rozumie tak mu to prinesie na opl&aacute;tku aj ur&#269;it&uacute; sumu pe&#328;az&iacute;.</p>
<p>T&yacute;m, &#382;e podnikate&#318; zar&aacute;ba, tak zis&#357;uje, &#382;e jeho inform&aacute;cie o&nbsp;obore jednoducho na to, aby bol konkurencieschopn&yacute; u&#382; nesta&#269;ia. A&nbsp;tak&nbsp;automaticky za&#269;ne <strong>SPORI&#356;</strong>, &#269;o znamen&aacute; spori&#357; si peniaze, vzdel&aacute;va&#357; sa v&nbsp;obore, z&iacute;skava&#357; st&aacute;le viac inform&aacute;ci&iacute; pre rozkvet jeho podnikania, stret&aacute;vanie sa so zauj&iacute;mav&yacute;mi &#318;u&#271;mi a&nbsp;n&aacute;sledne z&iacute;skanie nov&yacute;ch kontaktov, vz&#357;ahov a&nbsp;ich vyu&#382;itia za &uacute;&#269;elom vy&scaron;&scaron;ie spomenut&eacute;ho bodu ZAR&Aacute;BANIA.</p>
<p>V&nbsp;pr&iacute;pade, &#382;e podnikate&#318; u&#382; rozumie &scaron;pi&#269;kovo oboru, zar&aacute;ba v&nbsp;&#328;om, nasporil si peniaze a&nbsp;z&iacute;skal e&scaron;te lep&scaron;ie vedomosti napr. z&nbsp;riadenia a&nbsp;vedenia &#318;ud&iacute;, z&nbsp;legislat&iacute;vy, z&iacute;skal nov&eacute; kontakty pre podnikanie, tak automaticky to za&#269;ne u&#269;i&#357; svojich zamestnancov (mana&#382;&eacute;rov) t&yacute;m, &#382;e za&#269;ne <strong>INVESTOVA&#356;. </strong>Za&#269;ne investova&#357; svoje peniaze do n&aacute;kupu nov&yacute;ch strojov, svoj &#269;as do svojich riadiacich zamestnancov, ktor&iacute; riadia podnik po&#269;as podnikate&#318;ovej nepr&iacute;tomnosti, aby sa pribli&#382;ovali jeho &uacute;rovni a&nbsp;zvl&aacute;dali riadiace povinnosti.</p>
<p>Ako n&aacute;hle podnikate&#318; svoje vedomosti posunul &#271;alej, je potrebn&eacute;, aby svoje podnikate&#318;sk&eacute; imp&eacute;rium <strong>OCHR&Aacute;NIL. </strong>&nbsp;Ochr&aacute;ni&#357; svoje peniaze mus&iacute; hlavne pred infl&aacute;ciou a&nbsp;&scaron;t&aacute;tom, ale samozrejme aj pred r&ocirc;znymi l&aacute;kav&yacute;mi ponukami, &scaron;pekulantmi, ktor&iacute; &#269;akaj&uacute; na to, kedy kone&#269;ne podnikate&#318; sprav&iacute; chybu vo svojom podnikan&iacute;, a&nbsp;nepodar&iacute; sa mu necha&#357; pokope v&scaron;etky princ&iacute;py finan&#269;nej gramotnosti. Sta&#269;&iacute;, &#382;e iba jeden jedin&yacute; princ&iacute;p vynech&aacute;me a&nbsp;je tu PROBL&Eacute;M.</p>
<p>Hist&oacute;ria vypoved&aacute; o tom, &#382;e n&aacute;rody, ktor&eacute; sa zauj&iacute;mali o finan&#269;n&uacute; gramotnos&#357; &nbsp;v&#382;dy prosperovali. Prispeli k rozvoju &#318;udstva a obohatili ho o nov&eacute; formy obchodu. Naopak, tam kde sa zanedb&aacute;valo vzdel&aacute;vanie o financi&aacute;ch, vl&aacute;dla chudoba, barbarstvo a stagn&aacute;cia. Ani po tis&iacute;ckach rokov sa postoj &#318;ud&iacute; k financi&aacute;m ve&#318;mi nezmenil.&nbsp;St&aacute;le je to tabuizovan&aacute; oblas&#357;, o ktorej sa vraj nepatr&iacute; v spolo&#269;nosti rozpr&aacute;va&#357; pred druh&yacute;mi.&nbsp;</p>
<p>Pre&#269;o sa vzdel&aacute;va&#357; vo finan&#269;nej gramotnosti? To je jasn&eacute;! Ve&#271; predsa najlep&scaron;&iacute;m poradcom pre v&aacute;s m&ocirc;&#382;ete by&#357; len vy s&aacute;m, lebo najlep&scaron;ie pozn&aacute;te svoju situ&aacute;ciu. Ak m&aacute;te potrebn&eacute; inform&aacute;cie, dok&aacute;&#382;ete optim&aacute;lne reagova&#357; na v&scaron;etky zmeny. Nemus&iacute;te vedie&#357; v&scaron;etko, sta&#269;&iacute; ke&#271; viete, kde m&aacute;te h&#318;ada&#357; potrebn&eacute; inform&aacute;cie a s k&yacute;m m&aacute;te mo&#382;nos&#357; to skonzultova&#357;.<br /> <br /> Internet priniesol &#271;al&scaron;iu vymo&#382;enos&#357;. Online video kurzy, tzv. e - learning. Na to, aby sa mohlo overi&#357; skuto&#269;n&eacute; zvl&aacute;dnutie nadobudnut&yacute;ch poznatkov existuj&uacute; makl&eacute;rske spolo&#269;nosti, ktor&eacute; v&aacute;m m&ocirc;&#382;u posl&uacute;&#382;i&#357; ako &scaron;kolsk&aacute; diel&#328;a. Taktie&#382; m&ocirc;&#382;ete vyu&#382;&iacute;va&#357; aj online testovanie. Ni&#269; v&scaron;ak nenahrad&iacute; prax. Ak to naozaj mysl&iacute;te v&aacute;&#382;ne, odpor&uacute;&#269;am v&aacute;m &iacute;s&#357; do praxe a ktovie, mo&#382;no sa V&aacute;m to zap&aacute;&#269;i a viete nav&yacute;&scaron;i&#357; svoj teraj&scaron;&iacute; pr&iacute;jem. T&yacute;m p&aacute;dom dostanete svojho osobn&eacute;ho tr&eacute;nera, ktor&yacute; V&aacute;m d&aacute;va okam&#382;it&uacute; sp&auml;tn&uacute; v&auml;zbu. Tento uzavret&yacute; vzdel&aacute;vac&iacute; syst&eacute;m podstatne ur&yacute;ch&#318;uje proces u&#269;enia a jeho efektivitu. U&#269;i&#357; sa m&ocirc;&#382;ete prakticky st&aacute;le, ke&#271; m&aacute;te vo&#318;n&yacute; &#269;as alebo popri mimo&scaron;kolsk&yacute;ch alebo mimopracovn&yacute;ch aktivit&aacute;ch, z&aacute;&#318;ub&aacute;ch, cestovan&iacute;, &scaron;porte a odpo&#269;inku.&nbsp;</p>
<p>Po&#271;me si teda e&scaron;te zhrn&uacute;&#357; t&uacute; na&scaron;u finan&#269;n&uacute; gramotnos&#357; do tak&eacute;ho DESATORA:</p>
<p>1. U&#269;te sa rozumie&#357; peniazom &ndash; FG</p>
<p>&nbsp; &nbsp; -V prvom rade sa u&#269;te a&nbsp;pochopte, &#269;o peniaze s&uacute; a&nbsp;&#269;o je hodnota.</p>
<p>2. Urobte si rozpo&#269;et, zapisujte v&yacute;davky</p>
<p>&nbsp; &nbsp; -Aby pr&iacute;jmy a&nbsp;v&yacute;daje boli v&nbsp;poriadku. Vies&#357; si rodinn&yacute; rozpo&#269;et.</p>
<p>3. Pracujte a&nbsp;zar&aacute;bajte peniaze</p>
<p>&nbsp; &nbsp; -Ale nie hocijako, minim&aacute;lne ako SZ&#268;O.</p>
<p>4. Sporte si a&nbsp;otvorte si &uacute;&#269;et v&nbsp;banke</p>
<p>&nbsp; &nbsp; -Nie hocikde, tam kde v&aacute;m to aj zar&aacute;ba a&nbsp;&uacute;&#269;et v&nbsp;banke, ktor&yacute; je pre v&aacute;s v&yacute;hodn&yacute;. Mal by pre v&aacute;s sl&uacute;&#382;i&#357; iba ako elektronick&aacute; pe&#328;a&#382;enka.</p>
<p>5. Poistite sa na &#382;ivot a&nbsp;n&aacute;sledky &uacute;razu</p>
<p>&nbsp; &nbsp; -D&aacute; sa to aj za 3-5 &euro; a&nbsp;nie za polovicu &scaron;etrenia, napr. za 50 &euro;. &#268;o najlacnej&scaron;ie.</p>
<p>6. Zabezpe&#269;te si vlastn&eacute; b&yacute;vanie</p>
<p>&nbsp; &nbsp; -Kedy? V&nbsp;40-tke, ke&#271; V&aacute;s u&#382; doma vyhadzuj&uacute;? &#268;&iacute;m sk&ocirc;r predsa.</p>
<p>7. Dajte si &#382;ivotn&yacute; cie&#318; a&nbsp;napl&aacute;nujte jeho realiz&aacute;ciu</p>
<p>&nbsp; &nbsp; -Je jedno koho po&#269;&uacute;vate, &#269;o sa t&yacute;ka cie&#318;a &#269;i je to Ivo Toman, Napoleon Hill alebo dokonca Rytmus. Ale mus&iacute; by&#357; ten cie&#318; v&aacute;&scaron; a&nbsp;treba robi&#357; v&scaron;etko preto, aby ste ho aj realizovali.</p>
<p>8. Svoje &uacute;&#269;ty pla&#357;te presne a&nbsp;v&#269;as</p>
<p>&nbsp; &nbsp; -No hlavne preto, aby ste sa zbyto&#269;ne nezad&#314;&#382;ili, neplatili zbyto&#269;n&eacute; penaliz&aacute;cie.</p>
<p>9. Nasporen&eacute; peniaze majte spo&#318;ahlivo ulo&#382;en&eacute;.</p>
<p>&nbsp; &nbsp; -U&#382; viete, &#382;e matrac alebo pono&#382;ka to nie je.</p>
<p>10. Pode&#318;te sa s&nbsp;ostatn&yacute;mi o&nbsp;svoje vedomosti</p>
<p>&nbsp; &nbsp; &nbsp;-Pozn&aacute;te nejak&eacute;ho &#269;loveka, ktor&yacute; by zbohatol &uacute;plne s&aacute;m? Tak&yacute; neexistuje.</p>
<p>Napr. tak&yacute; Henry Ford. Vymyslel auto. Mohol si ho necha&#357; iba pre seba, ale on ho za&#269;al pred&aacute;va&#357; a&nbsp;rozh&yacute;bal cel&uacute; Ameriku. Tak isto Mark Zuckerberg, vymyslel Facebook. Mohol tam by&#357; iba on a&nbsp;jeho 3 kamar&aacute;ti. On to posunul do sveta a&nbsp;dnes je tam viac ako 1 miliarda &#318;ud&iacute;.&nbsp; Tak&#382;e aj toto je tajomstvo &uacute;spechu finan&#269;nej gramotnosti!</p>
<p>Povedzme si otvorene vedomosti a&nbsp;inform&aacute;cie s&uacute; k&#318;&uacute;&#269;om k&nbsp;va&scaron;ej nezranite&#318;nosti a&nbsp;finan&#269;nej pevnosti.</p>
<p>Vlastni&#357; majetok, to je obrovsk&aacute; zodpovednos&#357; a&nbsp;staros&#357;. Ak majetok nebudete rozmno&#382;ova&#357;, zmen&scaron;&iacute; sa.</p>
<p>Ak ho nebudete chr&aacute;ni&#357;, strat&iacute;te ho.</p>
<p>Dobre spravovan&yacute; majetok d&aacute;va &#318;u&#271;om pracovn&eacute; pr&iacute;le&#382;itosti, zabezpe&#269;uje rozvoj regi&oacute;nov, &#318;ud&iacute;, cel&yacute;ch rod&iacute;n.</p>
<p>&#268;lovek dok&aacute;&#382;e po&#269;as &#382;ivota tvorivou pr&aacute;cou vytvori&#357; obrovsk&eacute; hodnoty. Druh&iacute; to dok&aacute;&#382;u &scaron;mahom ruky zni&#269;i&#357;. Preto si v&aacute;&#382;me &#318;ud&iacute;, ktor&iacute; vytv&aacute;raj&uacute; hodnoty a&nbsp;pom&aacute;haj&uacute; aj druh&yacute;m d&ocirc;stojne a&nbsp;spokojne pre&#382;&iacute;va&#357; svoj &#382;ivot. Ka&#382;d&yacute; by mal za&#269;a&#357; u&nbsp;seba.</p>
<p>Najprv z&iacute;ska&#357; potrebn&eacute; vedomosti a&nbsp;nesk&ocirc;r ich uplatni&#357; v&nbsp;praxi.</p>
<p>Potom svoje sk&uacute;senosti odovzdajte &#271;al&scaron;ej gener&aacute;cii. Je na&scaron;ou povinnos&#357;ou chr&aacute;ni&#357; majetok otcov, rozv&iacute;ja&#357; ho, skvalit&#328;ova&#357; a&nbsp;pripravova&#357; p&ocirc;du pre na&scaron;ich n&aacute;stupcov.</p>
<p>Ja &#271;akujem UPMS za priestor posun&uacute;&#357; ur&#269;it&eacute; d&ocirc;le&#382;it&eacute; inform&aacute;cie &#271;alej a&nbsp;takisto aj v&aacute;m &scaron;tudenti a&nbsp;posluch&aacute;&#269;i za priaze&#328; a&nbsp;pevne ver&iacute;m, &#382;e budete ma&#357; st&aacute;le chu&#357; vzdel&aacute;va&#357; sa a zbiera&#357; inform&aacute;cie, ktor&eacute; v&aacute;s pos&uacute;vaj&uacute; vpred.&nbsp; &#270;akujem za pozornos&#357;.</p>
<p>Mat&uacute;&scaron; JARE&#268;N&Yacute;</p>
<p>mana&#382;&eacute;r, lektor</p>
<p><a href="http://www.akademiafg.sk/">www.akademiafg.sk</a></p>
<p><a href="mailto:matusjarecny@gmail.com">matusjarecny@gmail.com</a></p>
<p>0915 172&nbsp;398 <br /> <br /></p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>7. bonusov&#225; predn&#225;&#353;ka: Ochrana pe&#328;az&#237; a majetku (Mat&#250;&#353; Jare&#269;n&#253;)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/7.-bonusova-prednaska-ochrana-penazi-a-majetku" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/prednasky/4.447</id>
      <published>2013-04-04T15:54:18Z</published>
      <updated>2013-04-11T10:08:19Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/7.-bonusova-prednaska-ochrana-penazi-a-majetku"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/7.-bonusova-prednaska-ochrana-penazi-a-majetku"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p>V&iacute;tam v&aacute;s na &#271;al&scaron;ej predn&aacute;&scaron;ke tohto trimestra. V&nbsp;predch&aacute;dzaj&uacute;cej predn&aacute;&scaron;ke sme sa rozpr&aacute;vali o&nbsp;tom, ako peniaze investova&#357; a&nbsp;v&ocirc;bec pre&#269;o je potrebn&eacute; ich investova&#357;. Dnes si rozoberieme posledn&yacute; princ&iacute;p FG a&nbsp;t&yacute;m je OCHRANA PE&#327;AZ&Iacute; A MAJETKU.&nbsp;</p>
<p>Pri tre&#357;om a&nbsp;&scaron;tvrtom princ&iacute;pe FG, teda sporen&iacute; a&nbsp;investovan&iacute; sme si hovorili o&nbsp;tom, &#382;e tieto dva princ&iacute;py s&uacute; ak&aacute;si dvoji&#269;ka. Rovnako je to aj s&nbsp;investovan&iacute;m a&nbsp;ochra&#328;ovan&iacute;m. Tieto dva princ&iacute;py FG tie&#382; tvoria dvoji&#269;ku, pri ktorej si uvedomujeme, &#382;e ke&#271; u&#382; investujeme peniaze a&nbsp;vybudujeme si nejak&yacute; majetok, tak sa o&#328; mus&iacute;me aj stara&#357;.</p>
<p>Napr&iacute;klad ak m&aacute;te dom, tak ten dom m&aacute; strechu. M&ocirc;&#382;e t&aacute; strecha &#269;asom hrdzavie&#357;? Treba sa o&nbsp;&#328;u stara&#357;? Treba investova&#357; do &uacute;dr&#382;by strechy? No mus&iacute;te. Je to starostlivos&#357; o&nbsp;V&aacute;&scaron; dom, &#269;i&#382;e V&aacute;&scaron; majetok.</p>
<p>Ale toto je iba tak&aacute; z&aacute;kladn&aacute; ochrana, ochrana vo&#269;i pr&iacute;rodn&yacute;m z&aacute;konom.</p>
<p>Len&#382;e s&uacute; tu e&scaron;te &#318;udia. Ako sa chr&aacute;ni&#357; pred nimi? Existuje pred zlodejom nejak&yacute; z&aacute;mok, ktor&yacute; je neodomknute&#318;n&yacute;?</p>
<p>Aj bezpe&#269;nostn&yacute; syst&eacute;m - &#269;i&#382;e z&aacute;mok bol vymyslen&yacute; &#269;lovekom, a&nbsp;ten ist&yacute; &#269;lovek vymyslel aj sp&ocirc;sob, ako ho odomkn&uacute;&#357;. No nie? Je tu stra&scaron;ne ve&#318;a &#318;ud&iacute;, ktor&iacute; si radi privlast&#328;uj&uacute; majetok in&yacute;ch &#318;ud&iacute;. Tak toto je tak&aacute; druh&aacute; ochrana napr&iacute;klad pred kopou zlodejov, podvodn&iacute;kov, &scaron;pekulantov. Je potrebn&eacute; chr&aacute;ni&#357; sa pred nimi. V&nbsp;dne&scaron;nej dobe sa to zlodejstvo u&#382; deje tak&yacute;m sofistikovan&yacute;m sp&ocirc;sobom: pou&#382;&iacute;vaj&uacute; sa r&ocirc;zne pr&aacute;vne finty, falo&scaron;n&eacute; dedi&#269;stv&aacute;, fal&scaron;ovanie dokumentov, vykr&aacute;danie bankov&yacute;ch &uacute;&#269;tov at&#271;. Dokonca jedn&eacute;ho &#269;asu sa hl&aacute;sili k&nbsp;jedn&eacute;mu z&aacute;mku a&#382; traja majitelia a&nbsp;v&scaron;etci tvrdili, &#382;e poch&aacute;dzaj&uacute; od jedn&eacute;ho dedi&#269;a. Takto sa &#318;udia dost&aacute;vali k&nbsp;cudziemu majetku, ale ono sa to deje e&scaron;te st&aacute;le. V&nbsp;dne&scaron;nej dobe elektroniz&aacute;cie, to u&#382; v&ocirc;bec nie je probl&eacute;m. Vlastne dnes sme tak zranite&#318;n&iacute;, &#382;e to sn&aacute;&#271; ani nie je pravda.</p>
<p>A&nbsp;pr&aacute;ve preto sa po&#271;me spolo&#269;ne pozrie&#357; na to, pred k&yacute;m a&nbsp;pred &#269;&iacute;m by sme sa vlastne mali ochr&aacute;ni&#357;.</p>
<p>T&uacute;to t&eacute;mu o&nbsp;OCHRANE si rozdel&iacute;me na tak&eacute; 3 z&aacute;kladn&eacute; &#269;asti:</p>
<ol>
<li>IN&Scaron;TITUCION&Aacute;LNA OCHRANA </li>
<li>OCHRANA &Uacute;SPOR</li>
<li>OCHRANA PROSTREDN&Iacute;CTVOM POISTENIA</li>
</ol>
<p><strong>Tak&#382;e v&nbsp;1. rade tu je IN&Scaron;TITUCION&Aacute;LNA OCHRANA</strong>.</p>
<p>Mus&iacute;te chr&aacute;ni&#357; svoj majetok in&scaron;titucion&aacute;lne. To znamen&aacute;, &#382;e ke&#271; podnik&aacute;te, tak sa za&scaron;t&iacute;tite takou anonymnou osobou, ktor&aacute; sa vol&aacute;: spolo&#269;nos&#357; s&nbsp;ru&#269;en&iacute;m obmedzen&yacute;m. Odpor&uacute;&#269;am za&#269;a&#357; podnika&#357;, ako pr&aacute;vnick&aacute; osoba. Spolo&#269;nos&#357; s&nbsp;ru&#269;en&iacute;m obmedzen&yacute;m (s.r.o) v&aacute;s &#271;aleko lep&scaron;ie ochr&aacute;ni. Ru&#269;&iacute;te tam svoj&iacute;m majetkom len do v&yacute;&scaron;ky 5&nbsp;000 &euro;.&nbsp; Takto sa zjednodu&scaron;uje cel&yacute; proces konkurzn&eacute;ho konania pri ukon&#269;en&iacute; podnikania. Pr&aacute;vnick&aacute; osoba je oddelen&aacute; od rodiny a&nbsp;tak si ochr&aacute;nite osobn&yacute; majetok.&nbsp; K&nbsp;tomu by sa patrilo e&scaron;te pripomen&uacute;&#357;, &#382;e na za&#269;iatku podnikania je potrebn&eacute; si vysporiada&#357; tzv. BSM &ndash; bezpodielov&eacute; spoluvlastn&iacute;ctvo man&#382;elov, aby ste neohrozili rodinu a&nbsp;vedeli sa uchr&aacute;ni&#357;. Tak ale toto bola ochrana podnikania v&nbsp;pr&iacute;pade mo&#382;n&eacute;ho krachu.&nbsp;&nbsp;</p>
<p>Len&#382;e po&#271;me sa pozrie&#357; na zamestnanca, na t&uacute; v&auml;&#269;&scaron;iu skupinu &#318;ud&iacute;.</p>
<p>&#268;o m&ocirc;&#382;e zamestnanec? Zamestnanec sa s&aacute;m rozhodol d&aacute;va&#357; svoj osud do r&uacute;k &scaron;t&aacute;tu a&nbsp;zamestn&aacute;vate&#318;ovi, a&nbsp;preto sa deje nasledovn&eacute;: <br /> Plat&iacute; v&scaron;etky maxim&aacute;lne dane a&nbsp;odvody. Nikto sa ho nep&yacute;ta. Jednoducho ho o&#269;e&scaron;&uacute; a&nbsp;skr&aacute;tia. Takouto formou sa pres&uacute;va majetok ob&#269;anov, do majetku &scaron;t&aacute;tu. A&nbsp;potom pozn&aacute;te u&#382; tie r&ocirc;zne skratky, granty, tendre, takto sa to potom pres&uacute;va do majetku a r&uacute;k malej h&#341;stky &#318;ud&iacute;.</p>
<p>Z&nbsp;toho, &#269;o ob&#269;an z&nbsp;hrubej mzdy zaplat&iacute; zdravotnej a&nbsp;soci&aacute;lnej pois&#357;ovni, tie&#382; &scaron;t&aacute;tu formou dan&iacute;, tak zis&#357;uje, &#382;e mu ostala u&#382; iba &#269;ist&aacute; mzda.</p>
<p><img style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" src="http://www.upms.sk/media/2013/7.t&eacute;ma - Ochrana pe&#328;az&iacute; a majetku opravene.jpg" alt="" width="613" height="403" /></p>
<p>Z&nbsp;&#269;istej mzdy si potom plat&iacute; lek&aacute;rov, lieky, pr&aacute;vnikov, kon&iacute;&#269;ky, kult&uacute;ru, ale aj elektrinu, vodu, plyn jednoducho v&scaron;etky v&yacute;davky spojen&eacute; s&nbsp;jeho &#382;ivotom.</p>
<p>Toto v&scaron;etko plat&iacute; z&nbsp;&#269;ist&eacute;ho pr&iacute;jmu z&nbsp;toho o&#269;esan&eacute;ho. Len&#382;e e&scaron;te z&nbsp;ka&#382;dej slu&#382;by a&nbsp;ka&#382;d&eacute;ho v&yacute;robku, ktor&yacute; si k&uacute;pi plat&iacute; DPH. Nechcem V&aacute;s znechucova&#357;. Mysl&iacute;m, &#382;e ste to u&#382; pochopili.</p>
<p>Tak&#382;e po&#271;me sa pozrie&#357; teraz sp&auml;&#357; na podnikate&#318;a.</p>
<p>Podnikate&#318; plat&iacute; len nevyhnutn&eacute; dane a&nbsp;odvody. Toti&#382; podnikate&#318; nemus&iacute; z&nbsp;celej svojej mzdy, plati&#357; v&scaron;etky tie odvody do soci&aacute;lnej a&nbsp;zdravotnej pois&#357;ovne i na da&#328;ov&yacute; &uacute;rad. On sa jednoducho rozhodne, &#382;e bude ma&#357; vysok&eacute; n&aacute;klady. Svoj telef&oacute;n, svoju dovolenku, svoj byt, svoje auto. V&scaron;etko si d&aacute; do n&aacute;kladov. Preto si on svoje n&aacute;klady m&ocirc;&#382;e zv&yacute;&scaron;i&#357; pod&#318;a potreby. Ke&#271;&#382;e m&aacute; minim&aacute;lny pr&iacute;jem, tak t&yacute;m p&aacute;dom plat&iacute; da&#328; z&nbsp;minim&aacute;lneho pr&iacute;jmu, &#269;i&#382;e zaplat&iacute; minimum dan&iacute; a&nbsp;odvody plat&iacute; z&nbsp;akej mzdy?</p>
<p>No, ke&#271; m&aacute; minim&aacute;lnu mzdu, tak plat&iacute; aj minim&aacute;lne odvody. Len to, &#269;o sa mus&iacute;. Ale naopak, v&scaron;etok jeho majetok mu ostal. Ale toto v&scaron;etko &#269;lovek mus&iacute; vedie&#357;. Ak to urob&iacute; zle, exek&uacute;cii sa nevyhne, ale ke&#271; tomu rozumie a&nbsp;ovl&aacute;da 5. Princ&iacute;p finan&#269;nej gramotnosti, tak sa mu podar&iacute; svoje peniaze a&nbsp;majetok ochr&aacute;ni&#357;.</p>
<p>T&yacute;mto som len chcel nazna&#269;i&#357;: Ak&eacute; s&uacute; mo&#382;nosti zamestnanca? &#381;iadne.<br /> Ak&eacute; s&uacute; mo&#382;nosti podnikate&#318;a? Obrovsk&eacute;. Preto m&aacute; v&nbsp;dne&scaron;nej dobe tak&yacute; ve&#318;k&yacute; &uacute;spech vzdel&aacute;vanie sa v&nbsp;oblasti finan&#269;nej gramotnosti a&nbsp;podnikan&iacute;. Lebo &#318;udia u&#382; za&#269;&iacute;naj&uacute; ch&aacute;pa&#357;, &#382;e ke&#271; sa o&nbsp;seba nepostaraj&uacute; sami, tak ostan&uacute; v&nbsp;chudobe. To je t&aacute; sloboda rozhodovania.</p>
<p><strong>Po&#271;me sa teraz spolo&#269;ne pozrie&#357; na 2. bod &ndash; OCHRANA &Uacute;SPOR.</strong></p>
<p>Na za&#269;iatku by sme si mali uvedomi&#357;, pred &#269;&iacute;m a&nbsp;k&yacute;m by sme mali svoje &uacute;spory OCHR&Aacute;NI&#356;. No v&nbsp;prvom rade je to INFL&Aacute;CIA a&nbsp;hne&#271; potom nasleduje &Scaron;T&Aacute;T. Na to, aby &#269;lovek nie&#269;o tak&eacute; dok&aacute;zal, zas a znovu potrebuje ma&#357; vedomosti.</p>
<p>Lebo &#269;lovek sa m&ocirc;&#382;e za&#269;a&#357; chr&aacute;ni&#357; pred &scaron;t&aacute;tom aj sp&ocirc;sobom, &#382;e proste prestane plati&#357; dane. Len&#382;e ono sa V&aacute;m to spo&#269;&iacute;ta a&nbsp;exek&uacute;tor V&aacute;m to ve&#318;mi jednoducho vy&#269;&iacute;sli.</p>
<p>Tak&#382;e, &#269;o je to t&aacute; infl&aacute;cia. &#268;asto kr&aacute;t sa na vzdel&aacute;vac&iacute;ch semin&aacute;roch, ako lektor p&yacute;tam &#318;ud&iacute; &#269;i ju u&#382; niekto videl, &#269;i vedia ako vyzer&aacute;. Najv&auml;&#269;&scaron;&iacute; pr&uacute;ser je, &#382;e nikto nevie kde je, ako vyzer&aacute;, iba o&nbsp;nej po&#269;uli. Probl&eacute;m je v&nbsp;tom, &#382;e ke&#271; neviem ako ten m&ocirc;j nepriate&#318; vyzer&aacute;, tak sa automaticky pred n&iacute;m ani neviem obr&aacute;ni&#357;. Za&uacute;to&#269;&iacute; st&aacute;le vtedy, ke&#271; som najzranite&#318;nej&scaron;&iacute;.</p>
<p>Nejako takto by som definoval infl&aacute;ciu ja: je to cenov&yacute; n&aacute;rast. Vznik&aacute; t&yacute;m, &#382;e do obehu ide st&aacute;le viac a&nbsp;viac pe&#328;az&iacute;, a&nbsp;t&yacute;m p&aacute;dom za nasporen&eacute; peniaze si &#269;lovek k&uacute;pi st&aacute;le menej tovaru.</p>
<p>V&scaron;etci vieme, &#382;e ro&#269;ne n&aacute;m o&nbsp;3-4% z&nbsp;na&scaron;ich &uacute;spor berie pr&aacute;ve INFL&Aacute;CIA.</p>
<p>Tak&#382;e logicky, ke&#271; mi niekto 4 % berie, tak ak chcem by&#357; v&nbsp;zisku mus&iacute;m zarobi&#357; viac ako 4%.</p>
<p>V&scaron;etko pod 4% je pre m&#328;a &#269;ist&aacute; strata a presne 4% &uacute;rok &ndash; je pre m&#328;a NULA. Ve&#271; iba som dorovnal infl&aacute;ciu. Ale, ke&#271; chcem by&#357; v&nbsp;zisku potrebujem ma&#357; viac ako s&uacute; 4%.</p>
<p>Takto svoje &uacute;spory ochr&aacute;ni&#357; pred infl&aacute;ciou vie &#269;lovek iba prostredn&iacute;ctvom investi&#269;n&yacute;ch fondov. Nikde inde prostredn&iacute;ctvom z&aacute;kladn&yacute;ch &scaron;etriacich programov viac ako 4% zarobi&#357; nedok&aacute;&#382;e.</p>
<p>U&#382; ke&#271; sme tie na&scaron;e &uacute;spory ochr&aacute;nili pred infl&aacute;ciou aj tak to nesta&#269;&iacute;.&nbsp; Pr&aacute;ve vtedy je potrebn&eacute; ochr&aacute;ni&#357; na&scaron;e &uacute;spory pred &scaron;t&aacute;tom. Ale znovu. Dok&aacute;&#382;e to iba &#269;lovek, ktor&yacute; m&aacute; vedomosti. Ako zaplati&#357; najni&#382;&scaron;ie odvody a&nbsp;dane prostredn&iacute;ctvom podnikania sme si u&#382; uk&aacute;zali. Teraz by som sa sk&ocirc;r zameral na fakt, o&nbsp;ktorom &#318;udia ani nevedia.</p>
<p>&#268;lovek prostredn&iacute;ctvom soci&aacute;lnych programov dok&aacute;&#382;e svoje peniaze efekt&iacute;vne zhodnocova&#357;, aby sa ochr&aacute;nil pred infl&aacute;ciou. Ale tak isto sa vie ochr&aacute;ni&#357; aj pred &scaron;t&aacute;tom prostredn&iacute;ctvom ODDIALENEJ DA&#327;OVEJ POVINNOSTI. &#268;o to je? Je to sp&ocirc;sob zda&#328;ovania ziskov z&nbsp;&uacute;spor na konci obdobia sporenia. &#268;i&#382;e nie ro&#269;ne, polro&#269;ne, mesa&#269;ne, prostredn&iacute;ctvom zr&aacute;&#382;kovej dane ako je to napr. v&nbsp;bank&aacute;ch. Ale a&#382; na konci. Takouto formou &#269;lovek svoje &uacute;spory ochr&aacute;ni aj pred &scaron;t&aacute;tom a&nbsp;tie peniaze, ktor&eacute; by &scaron;li &scaron;t&aacute;tu, sa n&aacute;m na&#271;alej efekt&iacute;vne zhodnocuj&uacute;.</p>
<p>Tak isto k&nbsp;ochrane &uacute;spor m&ocirc;&#382;eme prideli&#357; aj r&ocirc;zne v&yacute;hody, ktor&eacute; ka&#382;d&yacute; ob&#269;an m&ocirc;&#382;e vyu&#382;i&#357;. S&uacute; to napr&iacute;klad &scaron;t&aacute;tne pr&eacute;mie, da&#328;ov&eacute; &uacute;&#318;avy (kedysi), pr&iacute;spevky od zamestn&aacute;vate&#318;a a&nbsp;podobne.</p>
<p>&#268;asto kr&aacute;t si &#318;udia myslia, &#382;e ke&#271; u&#382; ochr&aacute;nili svoje &uacute;spory, tak s&uacute; finan&#269;ne gramotn&iacute;.</p>
<p>Posledn&yacute;m bodom k&nbsp;ochrane, o&nbsp;ktorej by som chcel porozpr&aacute;va&#357; je <strong>OCHRANA PROSTREDN&Iacute;CTVOM POISTENIA.</strong></p>
<p>&Uacute;&#269;el pois&#357;ovne je chr&aacute;ni&#357; majetok proti &#382;ivlom, kr&aacute;de&#382;iam a&nbsp;tak &#271;alej. Ale pois&#357;ov&#328;a tak isto m&ocirc;&#382;e chr&aacute;ni&#357; &#269;loveka aj pred &uacute;razom, strate pr&iacute;jmu a&nbsp;dokonca aj ochrana &#382;ivota pred smr&#357;ou, aby moja rodina mohla ekonomicky fungova&#357; &#271;alej, ke&#271; tu u&#382; nebudem.</p>
<p>Existuj&uacute; r&ocirc;zne &#382;iveln&eacute; pohromy. Zoberme si ako pr&iacute;klad situ&aacute;ciu podnikate&#318;a. N&aacute;&scaron; podnikate&#318; m&aacute; sklad, v&nbsp;ktorom m&aacute; n&aacute;bytok. Povode&#328; tento n&aacute;bytok v&nbsp;sklade zni&#269;ila. Po&scaron;koden&yacute; n&aacute;bytok u&#382; nikto nechce. Jeho to m&ocirc;&#382;e k&#318;udne zruinova&#357;. Predstavte si, &#382;e ten n&aacute;bytok mohol by&#357; v&nbsp;hodnote 200&nbsp;000 &euro; alebo 500&nbsp;000 &euro;. Ale u&#382; ho nepred&aacute; nikomu. To je &#269;ist&aacute; strata. To je koniec. Ale ke&#271; sa viem ochr&aacute;ni&#357;, tak &#269;as&#357; pe&#328;az&iacute; d&aacute;m na ochranu, &#269;i&#382;e poist&iacute;m si halu a&nbsp;majetok.</p>
<p>Ale tak isto aj ochrana &#382;ivota. To s&uacute; tie &uacute;razy. Jedna zr&aacute;&#382;ka autom s&nbsp;nejak&yacute;m opit&yacute;m vodi&#269;om, ktor&yacute; ide z&nbsp;diskot&eacute;ky n&aacute;m obr&aacute;ti &#382;ivot na ruby. Pri&scaron;li sme o&nbsp;pr&iacute;jem, lebo som ostal na voz&iacute;&#269;ku. Na toto v&scaron;etko vlastne sl&uacute;&#382;i t&aacute; ochrana prostredn&iacute;ctvom poistenia.</p>
<p>Ale tu teraz doch&aacute;dza k&nbsp;jedn&eacute;mu paradoxu. Pokia&#318; nem&aacute;me na&scaron;etren&eacute; vlastn&eacute; peniaze, tak moju rodinu v&nbsp;pr&iacute;pade nepredv&iacute;date&#318;n&yacute;ch udalost&iacute; (smr&#357;, &uacute;raz, strata pr&iacute;jmu) mus&iacute; kry&#357; poistka.</p>
<p>Preto &uacute;lohou ka&#382;d&eacute;ho &#269;loveka je spori&#357; si od mali&#269;ka, aby som mal kryt&eacute;ho seba a&nbsp;svoju rodinu vlastn&yacute;mi peniazmi. Nie poistkou, ale vlastn&yacute;mi peniazmi. Lebo poistka je drah&aacute;. &#268;&iacute;m som star&scaron;&iacute;, t&yacute;m je drah&scaron;ia.</p>
<p>Ja tvrd&iacute;m jednu vec. Moje peniaze s&uacute; moja najv&auml;&#269;&scaron;ia istota. Ke&#271; sa mi nie&#269;o stane, v&#382;dy si m&ocirc;&#382;em z&nbsp;tej k&ocirc;pky pe&#328;az&iacute; zobra&#357;, a&nbsp;ke&#271; sa nestane, tak nech pracuje &#271;alej pre m&#328;a. Tak&#382;e toto je z&aacute;klad. Nie &iacute;s&#357; do pois&#357;ovne a&nbsp;poisti&#357; svoj &#382;ivot na vysok&uacute; poistn&uacute; sumu, ale na&scaron;etri&#357; si vysok&uacute; sumu. Pois&#357;ov&#328;a samozrejme hr&aacute; ur&#269;it&uacute; svoju rolu, ale iba pri &uacute;razov&yacute;ch pripoisteniach. To je najv&auml;&#269;&scaron;ia chyba, &#269;o &#318;udia robia. Uspokojuj&uacute; sa t&yacute;m, &#382;e sa nech&aacute;vaj&uacute; poisti&#357; na vysok&eacute; poistn&eacute; sumy, ale pritom zomrie&#357; nechc&uacute;. T&yacute;m, &#382;e s&uacute; poisten&iacute;, u&#382; si ka&#382;d&yacute;m rokom menej &scaron;etria. A&nbsp;ke&#271; pr&iacute;du do d&ocirc;chodku, zistia &#382;e nemaj&uacute; &#382;iadne peniaze. Tak, ak&yacute; to je &#382;ivot.</p>
<p>Tak toto boli 3 z&aacute;kladn&eacute; body OCHRANY. <br /> Zhrniem to: In&scaron;titucion&aacute;lna ochrana, ochrana &uacute;spor a&nbsp;majetku, ochrana &#382;ivota prostredn&iacute;ctvom pois&#357;ovne.</p>
<p>Zapam&auml;tajte si. Pre&scaron;li sme si 5 princ&iacute;pov FINAN&#268;NEJ GRAMOTNOSTI. <br /> S&uacute; to: &nbsp;1. Rozumie&#357; peniazom a&nbsp;ich hodnote</p>
<p>&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; 2. Zar&aacute;banie pe&#328;az&iacute;</p>
<p>&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; 3. Sporenie pe&#328;az&iacute;</p>
<p>&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; 4. Investovanie pe&#328;az&iacute;</p>
<p>&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; 5. Ochrana pe&#328;az&iacute; a&nbsp;majetku.</p>
<p>Uvedomte si, &#382;e t&yacute;chto 5 princ&iacute;pov mus&iacute; by&#357; st&aacute;le pokope, sta&#269;&iacute;, &#382;e vynech&aacute;te iba jeden z&nbsp;nich a&nbsp;u&#382; nehovor&iacute;me o&nbsp;finan&#269;nej gramotnosti. Sta&#269;&iacute;, &#382;e budem zachov&aacute;va&#357; v&scaron;etky prv&eacute; 4 princ&iacute;py a&nbsp;na posledn&yacute; piaty: Ochrana pe&#328;az&iacute; a&nbsp;majetku, pozabudnem. &#268;o mi ostane? No ni&#269;. Ka&#382;d&yacute; ma okradne. Tak&#382;e je ve&#318;mi d&ocirc;le&#382;it&eacute;, aby bolo zachovan&yacute;ch v&scaron;etk&yacute;ch 5 princ&iacute;pov FG. &nbsp;T&yacute;mito princ&iacute;pmi sa treba riadi&#357;. Je potrebn&eacute; osvoji&#357; si ich a&nbsp;&#382;i&#357; pod&#318;a nich. Teda, nie len ovl&aacute;da&#357; po teoretickej str&aacute;nke ale vedie&#357; ich previes&#357; aj do praxe. A&nbsp;o&nbsp;tom si porozpr&aacute;vame na &#271;al&scaron;ej a&nbsp;z&aacute;rove&#328; poslednej predn&aacute;&scaron;ke.&nbsp;</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>7. predn&#225;&#353;ka: Pl&#225;n MEDIPARTNER. Dnes o partnerskej sieti a inov&#225;ci&#237; v platobnom mechanizme (Peter Pa&#382;itn&#253;)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/7.-prednaska-plan-medipartner.-dnes-o-partnerskej-sieti-a-inovacii-v-platobnom-mechanizme-peter-pazitny" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/prednasky/4.446</id>
      <published>2013-04-04T10:12:39Z</published>
      <updated>2013-05-14T14:04:40Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/7.-prednaska-plan-medipartner.-dnes-o-partnerskej-sieti-a-inovacii-v-platobnom-mechanizme-peter-pazitny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/7.-prednaska-plan-medipartner.-dnes-o-partnerskej-sieti-a-inovacii-v-platobnom-mechanizme-peter-pazitny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p><strong>1. &#268;o sme sa doteraz v&nbsp;6. predn&aacute;&scaron;kach nau&#269;ili?</strong></p>
<p>Nau&#269;ili sme sa, &#382;e:</p>
<ul>
<li>&#381;ijeme v&nbsp;&eacute;re chronick&yacute;ch chor&ocirc;b</li>
<li>Zdravotn&iacute;ctvo zalo&#382;en&eacute; na odmen&aacute;ch funguje</li>
<li>V&nbsp;zdravotn&iacute;ctve vl&aacute;dne platba tre&#357;ou stranou</li>
<li>V&nbsp;Holandsku si &#318;udia m&ocirc;&#382;u vybra&#357; z&nbsp;59 produktov &ndash; poistn&yacute;ch pl&aacute;nov</li>
<li>Cash &ndash; flow definuje spr&aacute;vanie</li>
<li>Inov&aacute;cie v&nbsp;platobn&yacute;ch mechanizmoch s&uacute; d&ocirc;le&#382;it&eacute; ak chceme zlep&scaron;i&#357; koordin&aacute;ciu a&nbsp;v&yacute;sledky zdravotnej starostlivosti</li>
</ul>
<p>V&scaron;etky tieto t&eacute;zy sa n&aacute;m sp&aacute;jaj&uacute; v&nbsp;Pl&aacute;ne MEDIPARTNER, prvom skuto&#269;nom produkte zdravotn&eacute;ho poistenia na Slovensku.</p>
<p><strong>2. O&nbsp;Pl&aacute;ne MEDIPARTNER</strong></p>
<p>Pl&aacute;n MEDIPARTNER:</p>
<ul>
<li>Syst&eacute;m bol vyvinut&yacute; v &#268;R a prev&aacute;dzkovan&yacute; v rokoch 2003 - 2010 Hutnickou zam&#283;stnaneckou poji&scaron;&#357;ovnou </li>
<li>Pl&aacute;n MEDIPARTNER je strategickou v&iacute;ziou ZP D&ocirc;vera, ako sa odl&iacute;&scaron;i&#357; na trhu hodnotou pre klienta</li>
<li>KlientPRO SK a ZP D&ocirc;vera spustili Pl&aacute;n MEDIPARTNER v Ko&scaron;iciach, kde od 1.7.2012 prebieha administr&aacute;cia Pl&aacute;nu MEDIPARTNER</li>
<li>V&nbsp;Ko&scaron;iciach je do neho zapojen&yacute;ch viac ako 40&nbsp;000 poistencov ZP D&ocirc;vera, z&nbsp;nich u&#382; viac ako 6&nbsp;000 je akt&iacute;vnych klientov Pl&aacute;nu MEDIPARTNER</li>
</ul>
<p><strong>3. &#268;o je Pl&aacute;n MEDIPARTNER?</strong></p>
<p>Pl&aacute;n MEDIPARTNER je modern&yacute; produkt zdravotn&eacute;ho poistenia, ktor&yacute; integruje partnersk&uacute; sie&#357; poskytovate&#318;ov s&nbsp;motiva&#269;n&yacute;m programom pre poistencov. O&nbsp;benefitoch pre klientov budeme hovori&#357; v&nbsp;poslednej predn&aacute;&scaron;ke. Dnes sa zameriame na partnersk&uacute; sie&#357; poskytovate&#318;ov a&nbsp;inov&aacute;ciu v&nbsp;platobn&yacute;ch mechanizmus.</p>
<p><strong>4. &#268;o je sie&#357; partnersk&yacute;ch poskytovate&#318;ov?</strong></p>
<p>Poskytovatelia sa nezdru&#382;uj&uacute; na z&aacute;klade vlastn&iacute;ctva, ale na z&aacute;klade spolo&#269;n&eacute;ho z&aacute;ujmu:</p>
<ol>
<li>dobrovo&#318;n&yacute; vstup &ndash; po splnen&iacute; podmienok (v KE je to 53 v&scaron;eobecn&yacute;ch lek&aacute;rov a&nbsp;2 nemocnice &ndash; nemocnica &Scaron;aca a&nbsp;&#381;elezni&#269;n&aacute; nemocnica), vstup mo&#382;n&yacute; len raz ro&#269;ne, v&#382;dy k&nbsp;1.7. kalend&aacute;rneho roka.</li>
<li>inovat&iacute;vny platobn&yacute; mechanizmus - full risk capitation &ndash; v&scaron;eobecn&iacute; lek&aacute;ri a&nbsp;nemocnica s&uacute; zodpovedn&iacute; za celkov&eacute; n&aacute;klady nad kme&#328;om Pl&aacute;nu</li>
<li>vy&scaron;&scaron;ia kvalita a&nbsp;koordin&aacute;cia zdravotnej starostlivosti</li>
<li>smerovanie dopytu</li>
<li>zdie&#318;anie &uacute;spor, ale aj straty</li>
</ol>
<p><strong>5. Ako funguje princ&iacute;p smerovania dopytu do partnerskej siete?</strong></p>
<p>Partnersk&aacute; sie&#357; z&iacute;skava dva benefity:</p>
<ol>
<li>n&aacute;rast objemu produkcie (za ni&#382;&scaron;iu jednotkov&uacute; cenu) od konkuren&#269;n&yacute;ch poskytovate&#318;ov, ktor&iacute; nie s&uacute; v sieti</li>
<li>podiel na &uacute;spore, ktor&yacute; vznik&aacute; vy&scaron;&scaron;ou efekt&iacute;vnos&#357;ou poskytovania slu&#382;ieb (viac produkcie za ni&#382;&scaron;iu cenu)</li>
</ol>
<p style="text-align: center;">Sch&eacute;ma 1: princ&iacute;p smerovania dopytu do partnerskej siete</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><img style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" src="http://www.upms.sk/media/2013/07_upms_sk_plan_medipartner_Strana_1.jpg" alt="" width="600" height="342" /></p>
<p style="text-align: center;">Zdroj: Klient PRO SK a&nbsp;D&ocirc;vera ZP</p>
<p><strong>6. Na &#269;om je zalo&#382;en&eacute; smerovanie dopytu?</strong></p>
<p>Smerovanie dopytu mus&iacute; by&#357; pre partnersk&yacute;ch poskytovate&#318;ov aj poistencov v&yacute;hodn&eacute;:</p>
<ul>
<li>zabezpe&#269;en&aacute; kvalitn&aacute; zdravotn&aacute; starostlivos&#357;</li>
<li>ni&#382;&scaron;ie jednotkov&eacute; n&aacute;klady</li>
<li>ochota partnersk&yacute;ch poskytovate&#318;ov prij&iacute;ma&#357; dodato&#269;n&uacute; zak&aacute;zku </li>
<li>rozumn&eacute; indikovanie &#271;al&scaron;ej zdravotnej starostlivosti</li>
<li>lep&scaron;ia koordin&aacute;cia a komunik&aacute;cia medzi poskytovate&#318;mi</li>
</ul>
<p><strong>7. Z&nbsp;&#269;oho je Pl&aacute;n MEDIPARTNER financovan&yacute;?</strong></p>
<p>Z&nbsp;&uacute;spor. &Uacute;spory vznikaj&uacute; porovnan&iacute;m s&nbsp;n&aacute;kladmi v&nbsp;okol&iacute;, teda kme&#328;a poistencov D&ocirc;very z&nbsp;Ko&scaron;&iacute;c a okolia, ktor&iacute; nie s&uacute; zaraden&iacute; v&nbsp;pl&aacute;ne MEDIPARTNER (tzv. Referen&#269;n&yacute; kme&#328; Pl&aacute;nu).</p>
<p>Teda &uacute;spora sa nepo&#269;&iacute;ta tak, &#269;i n&aacute;klady kme&#328;a Pl&aacute;nu MEDIPARTNER s&uacute; ni&#382;&scaron;ie ako v&nbsp;predch&aacute;dzaj&uacute;com kvart&aacute;li, ale tak, &#269;i s&uacute; ni&#382;&scaron;ie ako n&aacute;klady v&nbsp;tom istom kvart&aacute;li na kme&#328;, ktor&iacute; nie je Pl&aacute;ne MEDIPARTNER.</p>
<p>Aby bolo toto porovnanie korektn&eacute;, tak s&uacute; splnen&eacute; 3 podmienky:</p>
<ol>
<li>kme&#328; Pl&aacute;nu ako aj referen&#269;n&yacute; kme&#328; Pl&aacute;nu rizikovo ocenen&eacute; ve&#318;mi f&eacute;rovo (vek, pohlavie, ekonomick&aacute; aktivita a&nbsp;PCG)</li>
<li>rizikov&aacute; &scaron;trukt&uacute;ra oboch kme&#328;ov je na za&#269;iatku porovnan&aacute; a&nbsp;&scaron;tartovacia &#269;iara je vyrovnan&aacute; cez tzv. diferenciu &ndash; t&aacute; po&#269;as cel&eacute;ho sledovan&eacute;ho obdobia vyrovn&aacute;va po&#269;iato&#269;n&eacute; rozdiely z&nbsp;riziku oboch kme&#328;ov</li>
<li>z&nbsp;oboch kme&#328;ov s&uacute; vyl&uacute;&#269;en&eacute; extr&eacute;mne rizik&aacute;</li>
</ol>
<p><strong>8. Ako funguje full risk capitation v&nbsp;Pl&aacute;ne MEDIPARTNER?</strong></p>
<p>V&scaron;eobecn&iacute; lek&aacute;ri, ktor&iacute; s&uacute; do Pl&aacute;nu MEDIPARTNER zapojen&iacute;, preber&uacute; na seba niektor&eacute; funkcie zdravotnej pois&#357;ovne. Preber&uacute; na seba zodpovednos&#357; za &#269;as&#357; n&aacute;kladov na poskytnut&uacute; zdravotn&uacute; starostlivos&#357;. In&yacute;mi slovami, za&#269;n&uacute; zn&aacute;&scaron;a&#357; &#269;as&#357; rizika, ktor&eacute; inak zn&aacute;&scaron;a zdravotn&aacute; pois&#357;ov&#328;a.</p>
<p>Poskytovatelia v&nbsp;Pl&aacute;ne MEDIPARTNER s&uacute; zodpovedn&iacute; za n&aacute;klady nad kme&#328;om Pl&aacute;nu MEDIPARTNER. Zodpovednos&#357; je rozdelen&aacute; do dvoch fondov:</p>
<ol>
<li>Fond VAS &ndash; za tento s&uacute; zodpovedn&iacute; v&scaron;eobecn&iacute; lek&aacute;ri</li>
<li>Fond Pl&aacute;nu &ndash; za tento s&uacute; zodpovedn&iacute; ve&#318;k&iacute; poskytovatelia (2 nemocnice)</li>
</ol>
<p style="text-align: center;">Sch&eacute;ma2: Fond VAS a&nbsp;Fond Pl&aacute;nu</p>
<p><img style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" src="http://www.upms.sk/media/2013/07_upms_sk_plan_medipartner_Strana_2.jpg" alt="" width="638" height="213" /></p>
<p style="text-align: center;">Zdroj: Klient PRO SK a D&ocirc;vera ZP</p>
<p>Ak by sa do Pl&aacute;nu nezapojili, ich pr&iacute;jem je z&aacute;visl&yacute; od po&#269;tu poistencov v&nbsp;lek&aacute;rovej kartot&eacute;ke kr&aacute;t v&yacute;&scaron;ka mesa&#269;nej kapit&aacute;cie. Bez oh&#318;adu na to, ako dobre alebo zle s&uacute; pacienti lie&#269;en&iacute; alebo ko&#318;ko stoja zdravotn&uacute; pois&#357;ov&#328;u.</p>
<p>N&aacute;klady na poistenca s&uacute; pritom desa&#357;n&aacute;sobne vy&scaron;&scaron;ie, ne&#382; je odmena pre v&scaron;eobecn&eacute;ho lek&aacute;ra. Hlavn&aacute; my&scaron;lienka Pl&aacute;nu MEDIPARTNER preto je: da&#357; lek&aacute;rom zodpovednos&#357; za n&aacute;klady na lieky, laborat&oacute;rne vy&scaron;etrenia, n&aacute;v&scaron;tevy u&nbsp;&scaron;pecialistov &#269;i hospitaliz&aacute;cie. A&nbsp;ak sa im podar&iacute; dosiahnu&#357; &uacute;sporu &ndash; pri dodr&#382;an&iacute; postupov lege artis, teda v&nbsp;s&uacute;lade s&nbsp;modern&yacute;mi klinick&yacute;mi poznatkami &ndash; dostan&uacute; &#269;as&#357; &uacute;spory vyplaten&uacute; ako dodato&#269;n&uacute; odmenu k&nbsp;doteraj&scaron;ej kapit&aacute;cii.</p>
<p>V&scaron;eobecn&iacute; lek&aacute;ri preto dost&aacute;vaj&uacute; k&nbsp;dispoz&iacute;cii virtu&aacute;lny finan&#269;n&yacute; fond, z&nbsp;ktor&eacute;ho je hraden&aacute; starostlivos&#357; o&nbsp;ich poistencov. Objem pe&#328;az&iacute; vo fonde je vypo&#269;&iacute;tan&yacute; pod&#318;a chorobnosti ich kapitovan&yacute;ch poistencov. Lek&aacute;ri s&nbsp;chor&#318;avej&scaron;&iacute;m kme&#328;om maj&uacute; teda k&nbsp;dispoz&iacute;cii viac pe&#328;az&iacute; ne&#382; lek&aacute;ri so zdrav&scaron;&iacute;m kme&#328;om.</p>
<p><strong>9. Ako funguje rozkladanie rizika?</strong></p>
<p>Lek&aacute;ri v&nbsp;Pl&aacute;ne zn&aacute;&scaron;aj&uacute; riziko, &#382;e n&aacute;klady na ich poistencov bud&uacute; z&nbsp;nejak&yacute;ch d&ocirc;vodov pr&iacute;li&scaron; vysok&eacute;. Proti tomuto riziku sa &bdquo;pois&#357;uj&uacute;&ldquo; t&yacute;m, &#382;e toto rizika rozkladaj&uacute; medzi seba, na viac lek&aacute;rov. Vytv&aacute;raj&uacute; solid&aacute;rnu skupinu. Sk&uacute;senos&#357; ukazuje, &#382;e ak sa skupina lek&aacute;rov star&aacute; o&nbsp;20 000 a&nbsp;viac poistencov, n&aacute;hodn&eacute; v&yacute;kyvy nedok&aacute;&#382;u rozk&yacute;va&#357; n&aacute;klady na t&yacute;chto poistencov o&nbsp;viac ne&#382; 0,5 percenta.</p>
<p>Nie v&scaron;etky n&aacute;klady vedia v&scaron;eobecn&iacute; lek&aacute;ri ovplyvni&#357;. Ak by prebrali na seba zodpovednos&#357; za v&scaron;etky n&aacute;klady, niektor&eacute; n&aacute;klady &ndash; tzv. katastrofick&eacute;, napr&iacute;klad mesa&#269;n&yacute; pobyt pacienta po &#357;a&#382;kom &uacute;raze na jednotke intenz&iacute;vnej starostlivosti &ndash; by ich mohli zruinova&#357;. Koniec-koncov, zodpovednos&#357; za katastrofick&eacute; n&aacute;klady je zodpovednos&#357; zdravotnej pois&#357;ovne.</p>
<p>V&scaron;eobecn&iacute; lek&aacute;ri v&nbsp;Pl&aacute;ne vo Fonde VAS preto zn&aacute;&scaron;aj&uacute; len obmedzen&eacute; riziko &ndash; napr&iacute;klad len za lieky, ktor&eacute; nie s&uacute; viazan&eacute; na odbornos&#357; &scaron;pecialistu, v&nbsp;pr&iacute;pade v&yacute;konov v&nbsp;&scaron;pecializovanej ambulancii ru&#269;ia len za v&yacute;kony do v&yacute;&scaron;ky 15 &euro; za n&aacute;v&scaron;tevu, pri hospitaliz&aacute;ci&aacute;ch maxim&aacute;lne za 120 &euro; za pr&iacute;pad a&nbsp;30 &euro; za ka&#382;d&yacute; l&ocirc;&#382;kode&#328; v&nbsp;nemocnici. Potom doch&aacute;dza k&nbsp;stop-lossu &ndash; &#271;al&scaron;ie n&aacute;klady zn&aacute;&scaron;a Fond Pl&aacute;nu, kde s&uacute; dve nemocnice. Ak by bolo riziko pr&iacute;li&scaron; vsok&eacute; aj pre nich, preber&aacute; ho zdravotn&aacute; pois&#357;ov&#328;a.</p>
<p><strong>10. Ako tento mechanizmus funguje v&nbsp;praxi?</strong></p>
<p>Lek&aacute;rom sa zv&yacute;&scaron;i zmluvn&aacute; kapit&aacute;cia, v pr&iacute;pade Pl&aacute;nu Medipartner o 30 %. Av&scaron;ak t&yacute;chto 30 % lek&aacute;ri nedostan&uacute; vyplaten&yacute;ch hne&#271;. Ich v&yacute;plata je podmienen&aacute; dosiahnut&iacute;m &uacute;spory &ndash; a to, &#269;i Skupina dosiahla &uacute;sporu, sa s&iacute;ce vyhodnocuje priebe&#382;ne, ale &uacute;&#269;tovne je to uzavret&eacute; raz za rok.</p>
<p>Dovtedy sa prostriedky z&nbsp;takto nav&yacute;&scaron;enej kapit&aacute;cie hromadia na k&ocirc;pke, ktor&uacute; v&nbsp;Pl&aacute;ne naz&yacute;vame Z&Aacute;DR&#381;N&Eacute;. S&uacute; to prostriedky ako keby v&nbsp;not&aacute;rskej &uacute;schove, zadr&#382;iavan&eacute; a&#382; do chv&iacute;le ro&#269;nej uz&aacute;vierky.</p>
<p>A&nbsp;aby to bolo e&scaron;te o&nbsp;nie&#269;o zlo&#382;itej&scaron;ie, do z&aacute;dr&#382;n&eacute;ho neputuje len t&yacute;ch dodato&#269;n&yacute;ch 30 % z&nbsp;kapit&aacute;cie, ale 35 % z&nbsp;kapit&aacute;cie. Lek&aacute;r teda do Pl&aacute;nu vstupuje s&nbsp;t&yacute;m, &#382;e mesa&#269;ne dost&aacute;va o&nbsp;5 % menej, ne&#382; doteraz.</p>
<p>Pre&#269;o?</p>
<p>Keby dost&aacute;val rovnako ve&#318;a pe&#328;az&iacute; ako v&nbsp;situ&aacute;cii, keby sa do Pl&aacute;nu nezapojil, mal by ni&#382;&scaron;iu motiv&aacute;ciu h&#318;ada&#357; priestor na &uacute;sporu. Ve&#271; prinajhor&scaron;om dostane to&#318;ko, ako ostatn&iacute; nezapojen&iacute; lek&aacute;ri. Ale hrozba, &#382;e by mohol pr&iacute;s&#357; aj o &bdquo;svojich&ldquo; 5 % z&nbsp;kapit&aacute;cie ho n&uacute;ti k&nbsp;aktivite.</p>
<p>Podobn&yacute; postreh zaznamenali koncom 70-tych rokov ekon&oacute;movia <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Amos_Tversky">Amos Tversky</a> a <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Daniel_Kahneman">Daniel Kahneman</a>. Ozna&#269;ili ho za &bdquo;loss aversion&ldquo;, teda &bdquo;strach zo straty&ldquo;. &#317;udia maj&uacute; podvedom&yacute; odpor k strate, ktor&yacute; je v&auml;&#269;&scaron;&iacute;, ne&#382; uspokojenie zo zisku. O&nbsp;tomto, ale aj &#271;al&scaron;&iacute;ch psychologick&yacute;ch fenom&eacute;noch zasahuj&uacute;cich do ekonomiky p&iacute;&scaron;e ve&#318;mi p&uacute;tavo behavior&aacute;lny ekon&oacute;m <a href="http://www.ted.com/talks/dan_ariely_asks_are_we_in_control_of_our_own_decisions.html">Dan Ariely</a>, ktor&eacute;ho kni&#382;ku &bdquo;Jak drah&eacute; je zdarma&ldquo; v&aacute;m silne odpor&uacute;&#269;am do pozornosti.</p>
<p><strong>11. &#268;o je &uacute;spora?</strong></p>
<p>Ako sa zist&iacute;, &#269;i skupina lek&aacute;rov dosiahla &uacute;sporu? Porovnaj&uacute; sa n&aacute;klady na poistencov kapitovan&yacute;ch u&nbsp;lek&aacute;rov zapojen&yacute;ch do Pl&aacute;nu a&nbsp;porovnaj&uacute; sa s&nbsp;n&aacute;kladmi na poistencov kapitovan&yacute;ch u&nbsp;lek&aacute;rov, ktor&iacute; nie s&uacute; zapojen&iacute; do Pl&aacute;nu. Zoh&#318;ad&#328;uje sa pritom samozrejme ich chorobnos&#357;, aby sa porovn&aacute;valo porovnate&#318;n&eacute;. A&nbsp;d&ocirc;le&#382;it&eacute; je, &#382;e referen&#269;n&aacute; vzorka lek&aacute;rov &ndash; teda t&iacute;, ktor&iacute; v&nbsp;Pl&aacute;ne nie s&uacute; &ndash; sa vyber&aacute; z&nbsp;toho ist&eacute;ho regi&oacute;nu, aby sa zoh&#318;adnili region&aacute;lne epidemiologick&eacute; &scaron;pecifik&aacute;.</p>
<p>Ak s&uacute; n&aacute;klady na priemern&eacute;ho poistenca v&nbsp;Pl&aacute;ne Medipartner ni&#382;&scaron;ie ne&#382; v&nbsp;referencii, Skupina dosiahla &uacute;sporu a&nbsp;lek&aacute;rom sa uvo&#318;&#328;uje z&aacute;dr&#382;n&eacute;. Najprv sa z&nbsp;neho pokryj&uacute; v&scaron;etk&yacute;m administrat&iacute;vne n&aacute;klady, ktor&eacute; mali s&nbsp;Pl&aacute;nom. Ostatn&eacute; prostriedky sa rozdelia pod&#318;a z&aacute;sluh &ndash; teda pod&#318;a toho, ako ktor&yacute; lek&aacute;r prispel k&nbsp;v&yacute;sledku Skupiny.</p>
<p>Ak &uacute;spora prev&yacute;&scaron;i objem z&aacute;dr&#382;n&eacute;ho, lek&aacute;ri z&iacute;skavaj&uacute; n&aacute;rok na bonifika&#269;n&uacute; kapit&aacute;ciu. T&aacute; tvor&iacute; tretinu tejto dodato&#269;nej &uacute;spory. Druh&uacute; tretinu z&iacute;ska zdravotn&aacute; pois&#357;ov&#328;a a&nbsp;tretia tretina sl&uacute;&#382;i na zaistenie n&aacute;kladov v&nbsp;&#271;al&scaron;om &uacute;&#269;tovnom obdob&iacute; Pl&aacute;nu.</p>
<p><strong>Zhrnutie</strong></p>
<ol>
<li>Pl&aacute;n MEDIPARTNER je prv&yacute; skuto&#269;n&yacute; produkt zdravotn&eacute;ho poistenia na Slovensku</li>
<li>Integruje partnersk&uacute; sie&#357; poskytovate&#318;ov a&nbsp;motiva&#269;n&yacute; program</li>
<li>Poskytovatelia sa nezdru&#382;uj&uacute; na z&aacute;klade vlastn&iacute;ctva, ale na z&aacute;klade spolo&#269;n&eacute;ho z&aacute;ujmu</li>
<li>Partnersk&aacute; sie&#357; z&iacute;skava dva benefity:<br />-n&aacute;rast objemu produkcie<br />-podiel na &uacute;spore</li>
<li>Pl&aacute;n MEDIPARTNER je financovan&yacute; z&nbsp;&uacute;spor</li>
<li>V&nbsp;Pl&aacute;ne MEDIPARTNER s&uacute; v&scaron;eobecn&iacute; lek&aacute;ri odme&#328;ovan&iacute; cez full risk capitation</li>
<li>Rozkladanie rizika funguje dvomi sp&ocirc;sobmi:<br />-N&aacute;klady sa po&#269;&iacute;taj&uacute; na skupinu lek&aacute;rov a&nbsp;s&uacute; rizikovovo korektne ocenen&eacute;<br />-Fond VAS m&aacute; niektor&eacute; druhy riz&iacute;k zhora zastropovan&eacute; (stop loss), tieto s&uacute; plne pren&aacute;&scaron;an&eacute; na Fond Pl&aacute;nu (za ktor&iacute; ru&#269;ia u&#382; aj 2 nemocnice), pri&#269;om extr&eacute;mne rizik&aacute; s&uacute; vyl&uacute;&#269;en&eacute; aj z&nbsp;Fondu Pl&aacute;nu a&nbsp;s&uacute; prenesen&eacute; na zdravotn&uacute; pois&#357;ov&#328;u</li>
<li>V&nbsp;praxi to funguje tak, &#382;e kapit&aacute;cia sa nav&yacute;&scaron;i o&nbsp;30%, pri&#269;om lek&aacute;ri odved&uacute; 35% na tzv. z&aacute;dr&#382;n&eacute;. Na tieto peniaze si m&ocirc;&#382;u siahnu&#357; a&#382; v&nbsp;pr&iacute;pade dosiahnutia &uacute;spory.</li>
<li>&Uacute;spora sa po&#269;&iacute;ta tak, &#382;e sa porovnaj&uacute; rizikovo ocenen&eacute; n&aacute;klady na kme&#328; Pl&aacute;nu MEDIPARTNER o&#269;isten&eacute; o&nbsp;extr&eacute;mne n&aacute;klady a&nbsp;diferenciu s&nbsp;n&aacute;kladmi referen&#269;n&eacute;ho kme&#328;a z&nbsp;toho ist&eacute;ho regi&oacute;nu (tzv. n&aacute;klady v&nbsp;okol&iacute;)</li>
</ol>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>6. predn&#225;&#353;ka: Cash&#45;flow definuje spr&#225;vanie. Dnes o platbe za v&#253;kon, ukon&#269;en&#253;ch hospitaliz&#225;ci&#225;ch a DRG. (Peter Pa&#382;itn&#253; a Angelika Szalayov&#225;)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/6.-prednaska-cash-flow-definuje-spravanie.-dnes-o-platbe-za-vykon-ukoncenych-hospitalizaciach-a-drg.-peter-pazitny-a-angelika-szalayova" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/prednasky/4.445</id>
      <published>2013-03-28T21:13:29Z</published>
      <updated>2013-04-19T13:43:30Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/6.-prednaska-cash-flow-definuje-spravanie.-dnes-o-platbe-za-vykon-ukoncenych-hospitalizaciach-a-drg.-peter-pazitny-a-angelika-szalayova"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/6.-prednaska-cash-flow-definuje-spravanie.-dnes-o-platbe-za-vykon-ukoncenych-hospitalizaciach-a-drg.-peter-pazitny-a-angelika-szalayova"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <div><strong>1.&nbsp;Ak&yacute;m sp&ocirc;sobom s&uacute; platen&iacute; &scaron;pecialisti, diagnostika a nemocni&#269;n&aacute; starostlivos&#357;?</strong></div>
<p>N&aacute;klady na &scaron;pecialistov, nemocni&#269;n&uacute; starostlivos&#357; a diagnostick&eacute; vy&scaron;etrenia tvoria viac ako polovicu celkov&yacute;ch n&aacute;kladov na zdravotn&iacute;ctvo:</p>
<p><img style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" src="http://www.upms.sk/media/2013/doc1_Strana_2.jpg" alt="" width="573" height="280" /></p>
<p style="text-align: center;">Zdroj: vlastn&eacute; spracovanie</p>
<p>Pri n&aacute;kupe &scaron;pecializovanej zdravotnej starostlivosti pou&#382;&iacute;vaj&uacute; pois&#357;ovne na Slovensku 3 z&aacute;kladn&eacute; platobn&eacute; mechanizmy:</p>
<p>-platba za v&yacute;kon,<br />-platba za l&ocirc;&#382;kode&#328;<br />-a platba za ukon&#269;en&uacute; hospitaliz&aacute;ciu,</p>
<p>Ka&#382;d&yacute; z t&yacute;chto platobn&yacute;ch mechanizmov m&aacute; svoje nedostatky, preto boli takmer v&scaron;etky priebe&#382;ne upravovan&eacute; tak, aby sa predch&aacute;dzalo ich negat&iacute;vam.</p>
<p><strong>2. </strong><strong>&#268;o je to platba za v&yacute;kon a&nbsp;ako sa pri nej stanov&iacute; odmena poskytovate&#318;a?</strong></p>
<p>Pri platbe za v&yacute;kon si vy&uacute;&#269;tuje poskytovate&#318; pois&#357;ovni za ka&#382;d&uacute; n&aacute;v&scaron;tevu pacienta v&scaron;etky v&yacute;kony zo zoznamu, ktor&eacute; pri jeho vy&scaron;etrovan&iacute; a&nbsp;lie&#269;be vykonal. Ak napr&iacute;klad pr&iacute;de pacient za kardiol&oacute;gom, ktor&yacute; ho najprv z&aacute;kladne vy&scaron;etr&iacute;, potom mu &bdquo;nato&#269;&iacute;&ldquo; EKG a&nbsp;n&aacute;sledne odoberie krv, lek&aacute;r si na konci mesiaca za t&uacute;to n&aacute;v&scaron;tevu vy&uacute;&#269;tuje u&nbsp;pois&#357;ovne pacienta v&yacute;kon &bdquo;Vy&scaron;etrenie jedn&eacute;ho org&aacute;nov&eacute;ho syst&eacute;mu&ldquo;, &bdquo;12-zvodov&eacute; EKG&ldquo; a &bdquo;Odber krvi&ldquo;. Tak&yacute;chto r&ocirc;znych v&yacute;konov existuje v&nbsp;zozname nieko&#318;ko tis&iacute;c (pri&#269;om lek&aacute;r ur&#269;itej odbornosti z&nbsp;nich pou&#382;&iacute;va v&#382;dy len p&aacute;r desiatok) a&nbsp;pre ka&#382;d&yacute; v&yacute;kon je v&nbsp;&#328;on stanoven&aacute; hodnota vo forme bodov. Odmena poskytovate&#318;a sa potom vypo&#269;&iacute;ta ako s&uacute;&#269;et bodov za v&scaron;etky v&yacute;kony, ktor&eacute; poskytol poistencom tejto pois&#357;ovne v&nbsp;danom mesiaci, pren&aacute;soben&yacute; cenou za bod, ktor&uacute; si na dan&eacute; obdobie dohodla pois&#357;ov&#328;a s&nbsp;poskytovate&#318;om. Pou&#382;&iacute;vanie bodov ako ocenenia v&yacute;konov a&nbsp;ceny za bod umo&#382;&#328;uje jednoduch&uacute; zmenu cien v&scaron;etk&yacute;ch v&yacute;konov, pri&#269;om pomern&aacute; n&aacute;ro&#269;nos&#357; v&yacute;konov zost&aacute;va zachovan&aacute;.</p>
<p><strong>3. </strong><strong>Kde sa na Slovensku pou&#382;&iacute;va platba za v&yacute;kon?</strong></p>
<p>Platba za v&yacute;kon sa na Slovensku pou&#382;&iacute;va pri ambulantn&yacute;ch &scaron;pecialistoch, laborat&oacute;rnej a&nbsp;zobrazovacej diagnostike aj pri niektor&yacute;ch v&yacute;konoch v&nbsp;l&ocirc;&#382;kov&yacute;ch zariadeniach &ndash; bu&#271; ak ide o&nbsp;jednod&#328;ov&uacute; chirurgiu (pacient pr&iacute;de aj od&iacute;de v&nbsp;rovnak&yacute; de&#328;), alebo ak cel&aacute; hospitaliz&aacute;cia trv&aacute; krat&scaron;ie ako 3 dni (ponechanie pacienta do druh&eacute;ho d&#328;a po z&aacute;kroku v&nbsp;nemocnici).</p>
<p><strong>4. </strong><strong>K &#269;omu motivuje platba za v&yacute;kon?</strong></p>
<p>Ke&#271;&#382;e poskytovate&#318; dostane zaplaten&eacute; za ka&#382;d&yacute; v&yacute;kon, ktor&yacute; vykon&aacute;, tento platobn&yacute; mechanizmus ho motivuje k&nbsp;poskytovaniu &#269;&iacute;m najv&auml;&#269;&scaron;ieho po&#269;tu v&yacute;konov, aj v&nbsp;pr&iacute;pade, ak ich pacient ani nepotrebuje (ke&#271;&#382;e pacient za tieto v&yacute;kony neplat&iacute;, v&auml;&#269;&scaron;inou mu nevad&iacute;, ak mu je uroben&aacute; magnetick&aacute; rezonancia navy&scaron;e). Pre poskytovate&#318;a m&ocirc;&#382;e by&#357; navy&scaron;e v&yacute;hodnej&scaron;ie uprednost&#328;ova&#357; niektor&eacute; v&yacute;kony pred in&yacute;mi &ndash; ak ich poskytuje s&aacute;m alebo ak m&aacute; z&nbsp;nich vy&scaron;&scaron;&iacute; pr&iacute;jem ako z&nbsp;in&yacute;ch.</p>
<p><strong>5. </strong><strong>Ako sa d&aacute; zlep&scaron;i&#357; platba za v&yacute;kon?</strong></p>
<p>Ako prv&aacute; reakcia na motiv&aacute;cie pri platbe za v&yacute;kony boli zaveden&eacute; tzv. limity. Ka&#382;d&yacute; poskytovate&#318; dostal maxim&aacute;lny mesa&#269;n&yacute; rozpo&#269;et na n&iacute;m poskytovan&eacute; v&yacute;kony, a&nbsp;ke&#271; t&uacute;to hranicu prekro&#269;il, viac pe&#328;az&iacute; od pois&#357;ovne nedostal. T&aacute;to &uacute;prava ho mala motivova&#357; k&nbsp;poskytovaniu len t&yacute;ch v&yacute;konov, ktor&eacute; boli naozaj potrebn&eacute;. V&nbsp;praxi to v&scaron;ak sk&ocirc;r vyzeralo tak, &#382;e lek&aacute;ri robili v&scaron;etko ako dovtedy, a&nbsp;ke&#271; p&aacute;r dn&iacute; pred koncom mesiaca &bdquo;vy&#269;erpali limit&ldquo;, odmietali o&scaron;etrova&#357; pacientov, resp. zatv&aacute;rali amublancie. Vznikaj&uacute;ce &bdquo;nadlimity&ldquo; (t.j. vykonan&eacute;, ale neuhraden&eacute; v&yacute;kony, ktor&eacute; poskytol lek&aacute;r po vy&#269;erpan&iacute; limitu) sa n&aacute;sledne st&aacute;vali predmetom sporov na konci roka. Probl&eacute;mom limitov je aj to, &#382;e sa sk&ocirc;r stanovovali pod&#318;a hist&oacute;rie dan&eacute;ho lek&aacute;ra a&nbsp;nie pod&#318;a objekt&iacute;vnych krit&eacute;ri&iacute; (ako odbornos&#357; lek&aacute;ra, po&#269;et pacientov a&nbsp;ich chorobnos&#357; a&nbsp;pod.). T&yacute;m p&aacute;dom ich mali vy&scaron;&scaron;ie lek&aacute;ri, ktor&iacute; robili pred zaveden&iacute;m limitov zbyto&#269;n&eacute; v&yacute;kony.</p>
<p>Tak&eacute;to limity existuj&uacute; e&scaron;te aj dnes, najm&auml; pri laborat&oacute;rnej a&nbsp;zobrazovacej diagnostike, ale pri platb&aacute;ch za v&yacute;kony ambulantn&yacute;ch &scaron;pecialistov sa zaviedla tzv. degres&iacute;vna cena bodu. Aj v&nbsp;tomto pr&iacute;pade m&aacute; lek&aacute;r stanoven&yacute; rozpo&#269;et na mesiac, ale po jeho prekro&#269;en&iacute; mu cena nekles&aacute; na nulu, ale len na ni&#382;&scaron;iu v&yacute;&scaron;ku. Tento pr&iacute;stup vych&aacute;dza zo skuto&#269;nosti, &#382;e po presiahnut&iacute; ur&#269;it&eacute;ho po&#269;tu v&yacute;konov s&uacute; n&aacute;klady lek&aacute;ra na poskytnutie &#271;al&scaron;ieho v&yacute;konu (tzv. margin&aacute;lne n&aacute;klady) ni&#382;&scaron;ie, preto&#382;e si u&#382; &bdquo;pokryl&ldquo; fixn&eacute; n&aacute;klady. U&nbsp;niektor&yacute;ch pois&#357;ovn&iacute; pritom cena po presiahnut&iacute; limitu kles&aacute; len v&nbsp;pr&iacute;pade, ak poskytovate&#318; nepln&iacute; zmluvne dohodnut&eacute; krit&eacute;ri&aacute; kvality a efekt&iacute;vnosti.</p>
<p><strong>6. </strong><strong>&#268;o je to platba za l&ocirc;&#382;kode&#328; a ukon&#269;en&uacute; hospitaliz&aacute;ciu a ako sa pri nich stanov&iacute; odmena poskytovate&#318;a?</strong></p>
<p>Okrem platby za v&yacute;kony sa pri l&ocirc;&#382;ovej starostlivosti na Slovensku pou&#382;&iacute;vaj&uacute; &#271;al&scaron;ie 2 typy platobn&yacute;ch mechanzmov: platba za l&ocirc;&#382;kode&#328; a&nbsp;platba za ukon&#269;en&uacute; hospitaliz&aacute;ciu. Pri platbe za l&ocirc;&#382;kode&#328; dost&aacute;va nemocnice fixn&uacute; sumu za ka&#382;d&yacute; de&#328;, ktor&yacute; str&aacute;vi pacient v&nbsp;nemocnici. Pri platbe za ukon&#269;en&uacute; hospitaliz&aacute;ciu sa uhrad&iacute; fixn&aacute; suma za cel&uacute; hospitaliz&aacute;ciu pacienta, bez oh&#318;adu na po&#269;et dn&iacute;, ktor&eacute; pacient str&aacute;vil v&nbsp;nemocnici.</p>
<p><strong>7. </strong><strong>K&nbsp;&#269;omu motivuje platba za l&ocirc;&#382;kode&#328; a&nbsp;platba za ukon&#269;en&uacute; hospitaliz&aacute;ciu?</strong></p>
<p>Platba za l&ocirc;&#382;kode&#328; motivuje poskytovate&#318;a udr&#382;iava&#357; pacientov &#269;&iacute;m najdlh&scaron;ie v&nbsp;nemocnici, aj nad r&aacute;mec potrebn&eacute;ho &#269;asu, preto&#382;e pr&aacute;ve posledn&eacute; nadbyto&#269;n&eacute; dni s&uacute; pre neho najziskovej&scaron;ie (n&aacute;klady na starostlivos&#357; o&nbsp;takmer zdrav&eacute;ho pacienta s&uacute; n&iacute;zke, pri&#269;om platba od pois&#357;ovne je rovnak&aacute; ako v&nbsp;prv&eacute; dni). Pri platbe za ukon&#269;en&uacute; hospitaliz&aacute;ciu je naopak poskytovate&#318; motivovan&yacute; pacienta pusti&#357; domov &#269;&iacute;m najsk&ocirc;r, ako to jeho zdravotn&yacute; stav dovol&iacute;.</p>
<p>Pri oboch platobn&yacute;ch mechanizmov s&uacute; poskytovatelia motivovan&iacute; prij&iacute;ma&#357; najm&auml; &#318;ahk&yacute;ch pacientov, na ktor&yacute;ch s&uacute; najziskovej&scaron;&iacute;, a&nbsp;n&aacute;kladn&yacute;ch pacientov sa m&ocirc;&#382;u sna&#382;i&#357; posiela&#357; do in&yacute;ch zariaden&iacute;.</p>
<p><strong>8. </strong><strong>Kde sa pou&#382;&iacute;va platba za l&ocirc;&#382;kode&#328; a&nbsp;platba za ukon&#269;en&uacute; hospitaliz&aacute;ciu?</strong></p>
<p>Platba za l&ocirc;&#382;kode&#328; sa v&nbsp;s&uacute;&#269;asnosti pou&#382;&iacute;va u&#382; len ve&#318;mi zriedkavo, a&nbsp;to pri dlhodob&yacute;ch hospitaliz&aacute;ci&aacute;ch, kedy pacienti tr&aacute;via v&nbsp;nemocniciach t&yacute;&#382;dne a&#382; mesiace. Platba za ukon&#269;en&uacute; hospitaliz&aacute;ciu predstavuje naj&#269;astej&scaron;iu formu platby za l&ocirc;&#382;kov&uacute; starostlivos&#357; na Slovensku.</p>
<p><strong>9. </strong><strong>Ako sa d&aacute; zlep&scaron;i&#357; platba za l&ocirc;&#382;kode&#328; a ukon&#269;en&uacute; hospitaliz&aacute;ciu?</strong></p>
<p>Aj v&nbsp;pr&iacute;pade platieb za hospitaliz&aacute;ciu pou&#382;&iacute;vaj&uacute; niektor&eacute; pois&#357;ovne limity, ktorou obmedzuj&uacute; maxim&aacute;lny objem finan&#269;&yacute;ch prostiredkov, ktor&yacute; zaplatia poskytovate&#318;ovi. In&yacute;m pr&iacute;stupom je pl&aacute;novanie a&nbsp;mana&#382;ment hospitaliz&aacute;ci&iacute;, pri ktor&yacute;ch poskytovate&#318; nahlasuje posi&#357;ovni ka&#382;d&uacute; ak&uacute;tnu hospitaliz&aacute;ciu do 24 od prijatia pacienta. Hospitaliz&aacute;cie, ktor&eacute; umo&#382;&#328;uj&uacute; odklad, nahlasuje poskytovate&#318; pois&#357;ovni pred n&aacute;stupom pacienta na hospitaliz&aacute;ciu. Pois&#357;ov&#328;a n&aacute;sledne ods&uacute;hlas&iacute; len to&#318;ko pl&aacute;novan&yacute;ch hospitaliz&aacute;ci&iacute;, ko&#318;ko zodpoved&aacute; ak&eacute;musi virtu&aacute;lnemu limitu.</p>
<p>Vznamn&yacute;m vylep&scaron;en&iacute;m platieb za hospitaliz&aacute;ciu by bolo zavedenie tzv. DRG.</p>
<p><strong>10. &#268;o je to DRG?</strong></p>
<p>DRG (diagnosis related groups) je klasifika&#269;n&yacute; syst&eacute;m, ktor&yacute; zara&#271;uje pr&iacute;pady kr&aacute;tkodobej hospitaliz&aacute;cie (hospitaliza&#269;n&eacute; epiz&oacute;dy) pr&aacute;ve do jednej z nieko&#318;ko sto skup&iacute;n pod&#318;a klinickej a n&aacute;kladovej podobnosti.</p>
<p>V&nbsp;jednej DRG skupine s&uacute; teda v&#382;dy zoskupen&eacute; hospitaliza&#269;n&eacute; epiz&oacute;dy klinicky podobn&eacute; a&nbsp;n&aacute;kladovo dostato&#269;ne homog&eacute;nne.<br /><strong></strong></p>
<p><strong>11. &#268;o je pr&iacute;nos DRG?</strong></p>
<p>Pr&iacute;nos DRG je</p>
<ul>
<li>Mera&#357; produkciu nemocn&iacute;c</li>
<li>Vy&scaron;&scaron;ia spravodlivos&#357; pri odme&#328;ovan&iacute; nemocn&iacute;c &ndash; odstr&aacute;ni s&uacute;&#269;asn&uacute; horizont&aacute;lnu a vertik&aacute;lnu nespravodlivos&#357; v&nbsp;odme&#328;ovan&iacute;</li>
<li>Zavies&#357; kvalitnej&scaron;&iacute; sp&ocirc;sob kompenz&aacute;cie rizikovej &scaron;trukt&uacute;ry poistencov (prediktor DCG)</li>
</ul>
<p><strong>12. DRG ako klasifika&#269;n&yacute; mechanizmus</strong></p>
<p><strong><img style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" src="http://www.upms.sk/media/2013/doc1_Strana_3.jpg" alt="" width="719" height="329" /></strong></p>
<p style="text-align: center;"><span>Zdroj: vlastn&eacute; spracovanie</span></p>
<p><strong>13. DRG ako platobn&yacute; mechanizmus</strong></p>
<p>V&yacute;znam DRG spo&#269;&iacute;va v&nbsp;tom, &#382;e (rizikovo ocenen&aacute;) prospekt&iacute;vna sadzba dok&aacute;&#382;e dostato&#269;ne odradi&#357; producenta od produkcie slu&#382;ieb za vy&scaron;&scaron;&iacute;ch n&aacute;kladov, ne&#382; ak&eacute; by toleroval vo&#318;n&yacute; trh.</p>
<p>Prospekt&iacute;vne stanoven&aacute; sadzba je odvoden&aacute; od predpokladan&yacute;ch priemern&yacute;ch n&aacute;kladov danej DRG skupiny</p>
<p>Znamen&aacute; a&nbsp;priori zastropovanie &uacute;hrady na jednotku, a&nbsp;tak vytv&aacute;ra produk&#269;n&eacute; riziko pre poskytovate&#318;ov, ktor&iacute; nem&ocirc;&#382;u produkova&#357; za vy&scaron;&scaron;&iacute;ch n&aacute;kladov ako je takto regulovan&aacute; &uacute;hrada.</p>
<p><strong>14. &#268;o je to relat&iacute;vna v&aacute;ha?</strong></p>
<p>Ka&#382;d&aacute; DRG skupina m&aacute; svoju relat&iacute;vnu v&aacute;hu, napr. Vybran&eacute; DRG v&nbsp;r&aacute;mci skupiny MCD 05 &ndash; choroby obehov&eacute;ho syst&eacute;mu</p>
<table style="margin-left: auto; margin-right: auto;" border="0" cellspacing="0" cellpadding="0" width="595">
<tbody>
<tr>
<td width="510" valign="top">
<p>Vybran&eacute;   DRG v r&aacute;mci skupiny MCD 05 - choroby obehov&eacute;ho syst&eacute;mu</p>
</td>
<td width="85" valign="top">
<p>V&aacute;ha DRG</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="510" valign="top">
<p>Angina   pectoris, arteroskler&oacute;za a in&eacute; choroby obehov&eacute;ho syst&eacute;mu</p>
</td>
<td width="85" valign="top">
<p>0.68230</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="510" valign="top">
<p>Angina   pectoris s komplexn&yacute;mi neinvaz&iacute;vnymi diagnostick&yacute;mi proced&uacute;rami</p>
</td>
<td width="85" valign="top">
<p>0.89730</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="510" valign="top">
<p>Ak&uacute;tny   infarkt myokardu lie&#269;en&yacute; &scaron;peci&aacute;lnou lie&#269;bou</p>
</td>
<td width="85" valign="top">
<p>1.81635</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="510" valign="top">
<p>Ak&uacute;tny   infarkt myokardu s implant&aacute;ciou do&#269;asn&eacute;ho pacemakera</p>
</td>
<td width="85" valign="top">
<p>2.42426</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="510" valign="top">
<p>Ak&uacute;tny   infarkt myokardu lie&#269;en&yacute; trombotickou terapiou</p>
</td>
<td width="85" valign="top">
<p>2.72841</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="510" valign="top">
<p>Ak&uacute;tny   infarkt myokardu lie&#269;en&yacute; s PTKA bez stentu</p>
</td>
<td width="85" valign="top">
<p>5.90909</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="510" valign="top">
<p>Ak&uacute;tny   infarkt myokardu lie&#269;en&yacute; s PTKA a stentom</p>
</td>
<td width="85" valign="top">
<p>8.88757</p>
</td>
</tr>
</tbody>
</table>
<p style="text-align: center;">Zdroj: Ma&#271;arsk&eacute; DRG</p>
<p><strong>15. &#268;o je to z&aacute;kladn&aacute; sadzba?</strong></p>
<p>Z&aacute;kladn&aacute; sadzba, je platba za DRG s relat&iacute;vnou v&aacute;hou 1, napr. 1 000 &euro;.</p>
<p><strong>16. &#268;o je to doba hospitaliz&aacute;cie?</strong></p>
<p>Ka&#382;d&aacute; DRG skupina m&aacute; ur&#269;en&uacute; doln&uacute; a horn&uacute; doba hospitaliz&aacute;cie, pre nekomplikovan&eacute; pr&iacute;pady, pre mierne komplikovan&eacute; pr&iacute;pady a&nbsp;pre z&aacute;va&#382;ne komplikovan&eacute; pr&iacute;pady. Doln&aacute; a&nbsp;horn&aacute; doba hospitaliz&aacute;cie maj&uacute; vplyv na celkov&uacute; v&yacute;&scaron;ku &uacute;hrady.</p>
<p><strong>17. Ako sa teda vypo&#269;&iacute;ta &uacute;hrada v&nbsp;syst&eacute;me DRG?</strong></p>
<p><img style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" src="http://www.upms.sk/media/2013/doc1_Strana_1.jpg" alt="" width="743" height="403" /></p>
<p style="text-align: center;">Zdroj: vlastn&eacute; spracovanie</p>
<p style="text-align: center;">Pr&iacute;klad &uacute;hrady v&nbsp;syst&eacute;me DRG</p>
<table style="margin-left: auto; margin-right: auto;" border="1" cellspacing="0" cellpadding="0">
<tbody>
<tr>
<td width="163" valign="top">
<p>Z&aacute;kladn&aacute; sadzba za DRG skupinu s&nbsp;v&aacute;hou 1</p>
</td>
<td width="90" valign="top">
<p>V&aacute;ha DRG skupiny</p>
</td>
<td width="104" valign="top">
<p>Skuto&#269;n&aacute; doba hospitaliz&aacute;cie</p>
</td>
<td width="208" valign="top">
<p>&Uacute;hrada</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="163" valign="top">
<p>1&nbsp;000 &euro;</p>
</td>
<td width="90" valign="top">
<p>1.50000</p>
</td>
<td width="104" valign="top">
<p>7 dn&iacute;</p>
</td>
<td width="208" valign="top">
<p>1&nbsp;500 &euro;</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="163" valign="top">
<p>1&nbsp;000 &euro;</p>
</td>
<td width="90" valign="top">
<p>1.50000</p>
</td>
<td width="104" valign="top">
<p>2 dni</p>
</td>
<td width="208" valign="top">
<p>750 &euro;</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="163" valign="top">
<p>1&nbsp;000 &euro;</p>
</td>
<td width="90" valign="top">
<p>1.50000</p>
</td>
<td width="104" valign="top">
<p>13 dn&iacute;</p>
</td>
<td width="208" valign="top">
<p>1&nbsp;500 &euro; plus denn&yacute; pau&scaron;&aacute;l za 3 dni (ak je 30 &euro; za de&#328;), tak spolu   je to 1 590 &euro;</p>
</td>
</tr>
</tbody>
</table>
<p style="text-align: center;">Zdroj: vlastn&eacute; spracovanie</p>
<p><strong>18. Zhrnutie</strong></p>
<p>1. Pri n&aacute;kupe &scaron;pecializovanej zdravotnej starostlivosti pou&#382;&iacute;vaj&uacute; pois&#357;ovne na Slovensku 3 z&aacute;kladn&eacute; platobn&eacute; mechanizmy:<br />&nbsp; &nbsp; -platba za v&yacute;kon<br />&nbsp; &nbsp; -platba za l&ocirc;&#382;kode&#328;<br />&nbsp; &nbsp; -platba za ukon&#269;en&uacute; hospitaliz&aacute;ciu<br />2.&nbsp;Pri platbe za v&yacute;kon si vy&uacute;&#269;tuje poskytovate&#318; pois&#357;ovni za ka&#382;d&uacute; n&aacute;v&scaron;tevu pacienta v&scaron;etky v&yacute;kony zo zoznamu, ktor&eacute; pri jeho vy&scaron;etrovan&iacute; a&nbsp;lie&#269;be vykonal.<br />3. Pri platbe za l&ocirc;&#382;kode&#328; dost&aacute;va nemocnice fixn&uacute; sumu za ka&#382;d&yacute; de&#328;, ktor&yacute; str&aacute;vi pacient v&nbsp;nemocnici.<br />4. Pri platbe za ukon&#269;en&uacute; hospitaliz&aacute;ciu sa uhrad&iacute; fixn&aacute; suma za cel&uacute; hospitaliz&aacute;ciu pacienta, bez oh&#318;adu na po&#269;et dn&iacute;, ktor&eacute; pacient str&aacute;vil v&nbsp;nemocnici.<br />5. DRG (diagnosis related groups) je klasifika&#269;n&yacute; syst&eacute;m, ktor&yacute; zara&#271;uje pr&iacute;pady kr&aacute;tkodobej hospitaliz&aacute;cie (hospitaliza&#269;n&eacute; epiz&oacute;dy) pr&aacute;ve do jednej z nieko&#318;ko sto skup&iacute;n pod&#318;a klinickej a n&aacute;kladovej podobnosti. K&#318;&uacute;&#269;ov&eacute; komponenty DRG: Grouper, Relat&iacute;vne v&aacute;hy, Z&aacute;kladn&aacute; sadzba, Minim&aacute;lny a maxim&aacute;lny po&#269;et dn&iacute; hospitaliz&aacute;cie.</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>6. bonusov&#225; predn&#225;&#353;ka: Ako investova&#357; peniaze a vybudova&#357; majetok (Mat&#250;&#353; Jare&#269;n&#253;)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/6.-prednaska-ako-investovat-peniaze-a-vybudovat-majetok-matus-jarecny" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/prednasky/4.442</id>
      <published>2013-03-28T11:15:56Z</published>
      <updated>2013-03-29T22:25:57Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/6.-prednaska-ako-investovat-peniaze-a-vybudovat-majetok-matus-jarecny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/6.-prednaska-ako-investovat-peniaze-a-vybudovat-majetok-matus-jarecny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p>V&#237;tam v&#225;s na &#353;iestej predn&#225;&#353;ke tohto trimestra.</p>
<p>Naposledy sme si rozobrali detailne 3. princ&#237;p finan&#269;nej gramotnosti a&#160;to konkr&#233;tne SPORENIE.</p>
<p>Tento kr&#225;t sa posunieme tro&#353;ku &#271;alej a&#160;na&#269;rtneme si &#271;al&#353;&#237; princ&#237;p, ktor&#253;m je INVESTOVANIE.<br /> <br /> V prvej predn&#225;&#353;ke sme si spomenuli, &#382;e sporenie tvor&#237; z&#225;kladn&#253; kame&#328; finan&#269;nej gramotnosti.</p>
<p>Ale ur&#269;ite ka&#382;d&#253; z&#160;v&#225;s pozn&#225; ve&#318;a &#318;ud&#237;, ktor&#237; sa aj rozhodli spori&#357; a&#160;v&#160;kone&#269;nom d&#244;sledku boli v&#160;strate. Ako je to mo&#382;n&#233;? No len kv&#244;li tomu, &#382;e nevedeli &#382;e SPORENIE a&#160;INVESTOVANIE s&#250; dvoji&#269;ky.</p>
<p>&#268;asto kr&#225;t sa na vzdel&#225;vac&#237;ch semin&#225;roch o&#160;finan&#269;nej gramotnosti v&#160;Banskej Bystrici p&#253;tam &#318;ud&#237;, do &#269;oho by zainvestovali pokia&#318; by teraz mali 50&#160;000 &#8364;.</p>
<p>Mo&#382;nosti, ktor&#233; po&#269;&#250;vam s&#250; r&#244;zne: od investi&#269;n&#253;ch fondov, dlhopisov, akci&#237;, cez umenie, zlato, komodity. Najvtipnej&#353;ia odpove&#271; znela: "invest&#237;cia do &#382;ien je najhor&#353;ia." Vraj je nen&#225;vratn&#225;. A najlep&#353;ia je &#250;dajne invest&#237;cia do alkoholu &#8211; a&#382; 52 % v&#253;nosnos&#357;.</p>
<p>Investova&#357; sa d&#225; do &#269;ohoko&#318;vek.</p>
<p>Keby ste sa sp&#253;tali podnikate&#318;a do &#269;oho by investoval, hne&#271; by ste po&#269;&#250;vali, ako by nak&#250;pil nov&#233; technol&#243;gie, zariadenia, tovar, suroviny, nov&#250; budovu a&#160;podobne.</p>
<p>Tak isto ako sa podnikate&#318;ovi m&#244;&#382;e dari&#357;, tak isto m&#244;&#382;e aj skrachova&#357;. A&#160;to ist&#233; je aj v&#160;investovan&#237;. Investova&#357; sa d&#225; dobre, ale tak isto aj zle.</p>
<p>Sk&#250;ste si predstavi&#357;, &#382;e som m&#228;siar a&#160;som na dovolenke v&#160;Turecku. Tam dostanem ponuku, ktor&#225; sa neodmieta, aby som nak&#250;pil perfektn&#233; lacn&#233; zlato. M&#244;&#382;em sa samozrejme te&#353;i&#357;, ako som perfektne zainvestoval svoje peniaze n&#225;kupom cenn&#233;ho st&#225;le rast&#250;ceho zlata. Ale, ke&#271; pr&#237;dem domov na Slovensko a&#160;uk&#225;&#382;em to zlato zlatn&#237;kovi aby ho odo m&#328;a odk&#250;pil, tak sa dozviem &#269;o? &#381;e zlatn&#237;k, e&#353;te tak&#250; kvalitn&#250; MOSADZ nevidel a &#382;e je fakt kvalitn&#225;.</p>
<p>Ponau&#269;enie?&#160;<br /> V&#382;dy pri investovan&#237; mus&#237; by&#357; profesionalita (odborn&#233; vedomosti), in&#225;&#269; prerob&#237;te!</p>
<p>Po&#271;me sa na investovanie pozrie&#357; tro&#353;ku z&#160;be&#382;n&#233;ho h&#318;adiska. Nebudem rozobera&#357; najnov&#353;ie investi&#269;n&#233; mo&#382;nosti cez hed&#382;ov&#233; fondy a&#160;pod.</p>
<p>Ur&#269;ite ka&#382;d&#253; z&#160;v&#225;s u&#382; po&#269;ul fr&#225;zu: Peniaze robia peniaze. V&#160;skuto&#269;nosti jej len m&#225;lokto rozumie.</p>
<p>Len ten, kto rozmno&#382;uje svoje peniaze, m&#244;&#382;e zbohatn&#250;&#357;. Kto to nech&#225;pe, za&#269;ne svoje peniaze str&#225;ca&#357;. Aby sa mohli peniaze mno&#382;i&#357;, potrebuj&#250; k&#160;tomu &#269;as, &#250;rokov&#250; sadzbu a&#160;vklad.</p>
<p>Kedy je najlep&#353;ie za&#269;a&#357;? &#268;&#237;m sk&#244;r! &#268;&#237;m dlh&#353;ie budete spori&#357;, t&#253;m v&#228;&#269;&#353;iu sumu m&#244;&#382;ete investovan&#237;m z&#237;ska&#357;.</p>
<p>Po&#271;me sa pozrie&#357; na konkr&#233;tny pr&#237;klad:<br /> Za 1&#160;000 &#8364; si dnes nek&#250;pite ani sedaciu s&#250;pravu. M&#244;&#382;ete &#237;s&#357; za to s&#160;partnerom, alebo partnerkou k&#160;moru na 14 dn&#237;. Ke&#271; ich v&#353;ak dobre investujete, tak za 40 rokov, ke&#271; p&#244;jdete do d&#244;chodku, sa z&#160;nich stane pribli&#382;ne 45&#160;000 &#8364; (napr. pri 10 % &#250;roku).</p>
<p>Pointa je v&#160;tom, &#382;e m&#250;dri &#318;udia nevidia t&#253;ch 1 000 &#8364; a&#160;z&#225;&#382;itok z&#160;dovolenky, ale vidia t&#253;ch 45&#160;000 &#8364;. Kapitalizmus umo&#382;&#328;uje investorom zosilnie&#357; a&#160;t&#253;ch slab&#353;&#237;ch priv&#225;dza do e&#353;te v&#228;&#269;&#353;ej chudoby.</p>
<p>Peniaze verne sl&#250;&#382;ia len t&#253;m, ktor&#237; im rozumej&#250;. Be&#382;n&#237; &#318;udia sa v&#244;bec nezauj&#237;maj&#250; o&#160;invest&#237;cie. Za&#269;&#237;naj&#250; sa o&#160;ne zauj&#237;ma&#357;, a&#382; ke&#271; si vybuduj&#250; nejak&#253; kapit&#225;l.</p>
<p>Omyly pri investovan&#237;:</p>
<p>&#268;o je to invest&#237;cia? Je to stav, ke&#271; kapit&#225;l prin&#225;&#353;a zisk a&#160;pritom sa neust&#225;le zhodnocuje. Niektor&#237; &#318;udia si neuvedomuj&#250; tento fakt. Ke&#271; to prelo&#382;&#237;m do re&#269;i akt&#237;v a&#160;pas&#237;v, tak pri invest&#237;cii vklad&#225;me kapit&#225;l do akt&#237;v.</p>
<p>Mnoho &#318;ud&#237; rozumie pod invest&#237;ciou n&#225;kup rodinn&#233;ho domu za trhov&#250; cenu. &#268;o sa vlastne stane s&#160;va&#353;&#237;m kapit&#225;lom? Dom potrebuje pravideln&#250; &#250;dr&#382;bu. Oprava strechy, fas&#225;dy, n&#225;tery okien, plota, &#250;dr&#382;ba z&#225;hradky... To v&#353;etko s&#250; polo&#382;ky navy&#353;e, ktor&#233; mus&#237;te vynalo&#382;i&#357; na dom.&#160;<br /> &#268;i&#382;e dom je vlastne pas&#237;vum, ke&#271; v&#160;&#328;om b&#253;vate. Ak by ste ho prenajali, tak n&#225;jomn&#233; by bolo akt&#237;vum.</p>
<p>Pod dobrou invest&#237;ciou niektor&#237; &#318;udia ch&#225;pu aj v&#253;hodn&#250; k&#250;pu automobilu. Treba si uvedomi&#357;, &#382;e auto, ktor&#233; sl&#250;&#382;i pre chod dom&#225;cnosti v&#225;s ka&#382;d&#253; mesiac vyjde na 200-400 &#8364; navy&#353;e. Poistky, servis, benz&#237;n, um&#253;vanie, parkovanie rob&#237; z&#160;auta to najv&#228;&#269;&#353;ie pas&#237;vum. A&#160;nesmiete zabudn&#250;&#357;, &#382;e automobil ka&#382;d&#253; rok starne a&#160;str&#225;ca na cene.&#160;<br /> Ak by ste ho chceli preda&#357;, tak po 4-5 rokoch za&#328; dostanete 30-40% z&#160;p&#244;vodnej ceny.</p>
<p>In&#253; pr&#237;pad je, ke&#271; m&#225;te autodopravu. Vtedy sa auto st&#225;va akt&#237;vom, lebo zar&#225;ba.</p>
<p>&#270;al&#353;&#237;m omylom m&#244;&#382;e by&#357; invest&#237;cia do pozemkov, kde nie je jasn&#253; &#250;zemn&#253; pl&#225;n.</p>
<p>Pozemky sa musia pravidelne udr&#382;iava&#357; (kosenie) a&#160;plat&#237; sa za ne da&#328; z&#160;nehnute&#318;nost&#237;.</p>
<p>Ak ste ich k&#250;pili za trhov&#250; cenu, m&#244;&#382;e sa sta&#357;, &#382;e v&#160;pr&#237;pade n&#225;hleho predaja (ak to nie je stavebn&#253; pozemok) za ne nedostanete ani to, za &#269;o ste ich k&#250;pili.</p>
<p>A&#160;podobn&#233; scen&#225;re sa dej&#250; pri prenaj&#237;man&#237; bytov, namiesto b&#253;vania vo svojom, pren&#225;jme priestorov na podnikanie namiesto vlastnenia danej nehnute&#318;nosti a&#160;podobne.</p>
<p>Ka&#382;d&#225; invest&#237;cia do spotrebn&#233;ho tovaru ako je n&#225;bytok, elektrospotrebi&#269;e, ve&#318;mi r&#253;chlo str&#225;ca &#269;asom na cene. Akt&#237;va v&#382;dy prin&#225;&#353;aj&#250; zisk a&#160;pas&#237;va naopak vyr&#225;baj&#250; stratu.</p>
<p>Ak sa rozhodujete, kde investova&#357; svoj kapit&#225;l, tak potom v&#382;dy do akt&#237;v.</p>
<p>Z&#225;verom k&#160;tejto t&#233;me je potrebn&#233; skon&#353;tatova&#357;, &#382;e ak si chcete vybudova&#357; majetok, mus&#237;te najsk&#244;r za&#269;a&#357; spori&#357; v&#160;malom. Len takto si dok&#225;&#382;ete zabezpe&#269;i&#357; svoj vysn&#237;van&#253; blahobyt.</p>
<p>Sporenie a&#160;investovanie, &#269;i&#382;e spolu ako dvoji&#269;ky, by sa mali pre v&#225;s st&#225;&#357; &#250;plnou samozrejmos&#357;ou.</p>
<p>&#218;roky z&#160;&#250;rokov dok&#225;&#382;u rozmno&#382;ova&#357; va&#353;e peniaze geometrick&#253;m radom. Ako som u&#382; spom&#237;nal, len ten, kto rozmno&#382;uje svoje peniaze, m&#244;&#382;e zbohatn&#250;&#357;. Svoj kapit&#225;l nechajte pracova&#357; 24 hod&#237;n denne a&#160;365 dn&#237; v&#160;roku. Za&#269;nite s&#160;t&#253;m hne&#271; teraz a&#160;neodkladajte to na bud&#250;ci rok.</p>
<p>Zapam&#228;tajte si:<br /> Bohatstvo sa nedosahuje vysok&#253;mi pr&#237;jmami, ale schopnos&#357;ou udr&#382;a&#357; si peniaze a&#160;zve&#318;a&#271;ova&#357; ich!</p>
<p>Ako si ich udr&#382;a&#357; a ochr&#225;ni&#357; si porozpr&#225;vame v&#160;&#271;al&#353;ej predn&#225;&#353;ke, v&#160;ktorej si pribl&#237;&#382;ime posledn&#253; piaty princ&#237;p OCHRANA PE&#327;AZ&#205; A&#160;MAJETKU.</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>Zase ved&#318;a, p&#225;n premi&#233;r</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/clanky/zase-vedla-pan-premier" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/clanky/8.443</id>
      <published>2013-03-25T12:01:22Z</published>
      <updated>2013-03-25T12:03:23Z</updated>

      <category term="HN st&#314;p&#269;eky"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/clanky/zase-vedla-pan-premier"
        label="HN st&#314;p&#269;eky" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p><span class="bbtext">
<p class="detail-odstavec">Premi&#233;r Fico pr&#225;ve rokuje so svojimi dvoma ministrami v  &#250;stred&#237; U.S. Steel v Pittsburgu o bud&#250;cnosti ko&#353;ick&#253;ch &#382;eleziarn&#237;.<br /><br />Koncom  novembra minul&#233;ho roka som p&#237;sal o nezodpovednej ne&#269;innosti premi&#233;ra v tejto  veci. Vtedy vyhl&#225;sil, &#382;e <a class="inclick_underline" href="http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=2709&amp;pr=0.1&amp;w_id=869&amp;tstamp=1364212730&amp;pid=1170&amp;cd=ef14adb9f777ab63286f9361d6d59535&amp;f=1" target="_blank">vl&#225;da</a> nem&#225; &#382;iadne mo&#382;nosti a &#382;e je plne na vlastn&#237;koch, ako so  svoj&#237;m majetkom nalo&#382;ia. Vtedy malo &#237;s&#357; o predaj &#382;eleziarn&#237; v prospech  ukrajinsk&#233;ho oligarchu sp&#225;jan&#233;ho v minulosti na Ukrajine aj s organizovan&#253;m  zlo&#269;inom.</p><p>
<!--/-->
</p><p class="detail-odstavec">Nesk&#244;r sa vl&#225;da rozh&#253;bala, predaj sa neuskuto&#269;nil a  rokovania s USS dospeli do z&#225;vere&#269;nej f&#225;zy. Dalo by sa poveda&#357;, &#382;e kone&#269;ne a  chvalabohu, keby na to vl&#225;da ne&#353;la zo zlej strany. Z&#225;sadn&#253; probl&#233;m toti&#382;&nbsp; nespo&#269;&#237;val v tom, &#382;e USS chcel &#382;eleziarne preda&#357;, ale v tom, komu ich chcel  preda&#357;. V z&#225;sade toti&#382; <a class="inclick_underline" href="http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=2668&amp;pr=0.1&amp;w_id=1662&amp;tstamp=1364212730&amp;pid=1170&amp;cd=ac8d354f30b97e19548adf606d5f8371&amp;f=1" target="_blank">plat&#237;</a>, &#382;e je plne na vlastn&#237;koch, ako so svoj&#237;m majetkom  nalo&#382;ia. Z&#225;rove&#328; plat&#237;, &#382;e vl&#225;de nesmie by&#357; jedno, kto sa stane vlastn&#237;kom  tak&#233;ho d&#244;le&#382;it&#233;ho podniku, ako s&#250; ko&#353;ick&#233; &#382;eleziarne. Pr&#225;ve preto bola na jese&#328;&nbsp; &#357;a&#382;ko vysvetlite&#318;n&#225; a ospravedlnite&#318;n&#225; nielen ne&#269;innos&#357;, ale aj neinformovanos&#357;&nbsp; premi&#233;ra o takomto z&#225;mere.</p>
<p class="detail-odstavec">U&#382; samotn&#233; jasn&#233; deklarovanie z&#225;sadn&#233;ho nes&#250;hlasu vl&#225;dy  so vstupom rizikov&#233;ho investora do &#382;eleziarn&#237; by toti&#382; s najv&#228;&#269;&#353;ou  pravdepodobnos&#357;ou t&#250;to transakciu zmarilo. Investori neradi bojuj&#250; s vl&#225;dami a  ak do tak&#233;hoto rizika id&#250;, tak si to odr&#225;taj&#250; od <a class="inclick_underline" href="http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=2775&amp;pr=0.1&amp;w_id=1408&amp;tstamp=1364212730&amp;pid=1170&amp;cd=90305d057b45c56974e30ae785097865&amp;f=1" target="_blank">ceny</a>, &#269;o by zrejme odradilo od transakcie pred&#225;vaj&#250;ceho, teda  USS.</p>
<p class="detail-odstavec">Inak povedan&#233;, vl&#225;da mohla a mala zabr&#225;ni&#357; predaju  &#382;eleziarn&#237; ukrajinsk&#233;mu oligarchovi a mohla a mala to urobi&#357; zadarmo. No nemala  by <a class="inclick_underline" href="http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=2777&amp;pr=0.1&amp;w_id=25345&amp;tstamp=1364212730&amp;pid=1170&amp;cd=24ceb718668430656a47db7c8ca2dc33&amp;f=1" target="_blank">br&#225;ni&#357;</a> ak&#233;muko&#318;vek predaju, preto&#382;e n&#225;s to m&#244;&#382;e vyjs&#357; ve&#318;mi  draho. Aj v tomto konkr&#233;tnom pr&#237;pade, ale e&#353;te viac vtedy, ak sa podobn&#253; postup  bude uplat&#328;ova&#357; ako precedens aj u in&#253;ch investorov.</p>
<p class="detail-odstavec">Nevid&#237;m napr&#237;klad &#382;iadny z&#225;sadn&#253; probl&#233;m v tom, ak by  sa USS rozhodol <a class="inclick_underline">preda&#357;</a> &#382;eleziarne seri&#243;znej svetovej firme, napr. ArcelorMittal.<br />Nevieme, &#269;o <a class="inclick_underline">v&#353;etko</a> vl&#225;da U.S. Steelu  za zotrvanie v Ko&#353;iciach pon&#250;kne. Ob&#225;vam sa v&#353;ak, &#382;e to bude drah&#233;. A pritom  zbyto&#269;n&#233;. V Ko&#353;iciach toti&#382; nemusia by&#357; za ka&#382;d&#250; cenu Ameri&#269;ania. Len by tam  nemal by&#357; rizikov&#253; vlastn&#237;k.</p>
<p class="detail-odstavec">Upl&#225;canie investorov, aby svoj majetok nepredali, je  rovnako hl&#250;pym a nebezpe&#269;n&#253;m rozhodnut&#237;m, ako ich upl&#225;canie, aby neprep&#250;&#353;&#357;ali  (minuloro&#269;n&#233; rozhodnutie o pridelen&#237; 25,4 mili&#243;na eur pre SCP Ru&#382;omberok za to,&nbsp; &#382;e neprepust&#237; 383 &#318;ud&#237;). Sklad&#225;me sa toti&#382; na to my v&#353;etci a ekonomike to <a class="inclick_underline">viac</a> &#353;kod&#237; ako pom&#225;ha.</p><p>
</span></p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>5. bonusov&#225; predn&#225;&#353;ka: Sporenie pe&#328;az&#237; (Mat&#250;&#353; Jare&#269;n&#253;)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/5.-bonusova-prednaska-sporenie-penazi-matus-jarecny" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/prednasky/4.441</id>
      <published>2013-03-21T18:09:51Z</published>
      <updated>2013-03-25T11:12:52Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/5.-bonusova-prednaska-sporenie-penazi-matus-jarecny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/5.-bonusova-prednaska-sporenie-penazi-matus-jarecny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p>V&iacute;tam v&aacute;s na 5. predn&aacute;&scaron;ke tretieho trimestra. V&nbsp;tejto predn&aacute;&scaron;ke si porozpr&aacute;vame o&nbsp;3. princ&iacute;pe finan&#269;nej gramotnosti. Spolo&#269;ne sme si rozobrali dopodrobna 1. princ&iacute;p ROZUMIE&#356; peniazom, u&#382; ke&#271; sme im porozumeli tak sme si na&#269;rtli aj ak&yacute;m sp&ocirc;sobom ich zar&aacute;ba&#357;. A&nbsp;teraz ke&#271; u&#382; sme na pol ceste k&nbsp;&uacute;plnej finan&#269;nej gramotnosti, je na mieste rozobra&#357; si &#271;al&scaron;&iacute; princ&iacute;p a&nbsp;t&yacute;m je: SPORENIE PE&#327;AZ&Iacute;.</p>
<p>Ak&yacute; je rozdiel medzi slovami &Scaron;ETRI&#356; a&nbsp;SPORI&#356;?</p>
<p>&Scaron;etri&#357; znamen&aacute;: Zhasni svetlo, nemrhaj t&yacute;m &scaron;amp&oacute;nom to&#318;ko, menej soli si daj do toho jedla, na&#269;o to&#318;ko cukru do k&aacute;vy, nem&iacute;&#328;aj to&#318;ko vody, vypni ten radi&aacute;tor... Tak toto je &scaron;etrenie!</p>
<p>Spori&#357; znamen&aacute;: Odlo&#382;&iacute;m si, lebo to mi ostane a to bude moje.</p>
<p>Sporenie tvor&iacute; z&aacute;kladn&yacute; kame&#328; finan&#269;nej gramotnosti. Podstata sporenia spo&#269;&iacute;va v&nbsp;tom, &#382;e na za&#269;iatku mesiaca si odlo&#382;&iacute;te minim&aacute;lne 10 % z&nbsp;pr&iacute;jmu. Tento prebytok rozumne investujte.</p>
<p>&#268;asto kr&aacute;t po&#269;&uacute;vam ako &#318;udia hovoria, &#382;e nemaj&uacute; z&nbsp;&#269;oho spori&#357;. Robia z&aacute;kladn&uacute; chybu v&nbsp;tom, &#382;e najprv zaplatia v&scaron;etky v&yacute;davky. S&uacute; to energie, n&aacute;jomn&eacute;, poplatky, &scaron;koln&eacute;, strava, oble&#269;enie. Na konci mesiaca im prakticky ni&#269; nezostane. Takto to rob&iacute; viac ako 90 % &#318;ud&iacute;.</p>
<p>Uvedomte si, &#382;e ke&#271; zaplat&iacute;te v&scaron;etk&yacute;m okolo seba, na v&aacute;s u&#382; ni&#269; nezostane.</p>
<p>Tak toto je ten pr&uacute;ser!<br /> Zapam&auml;tajte si t&uacute;to tis&iacute;cro&#269;n&uacute; m&uacute;dros&#357;:</p>
<p>&bdquo;Najprv zapla&#357; s&aacute;m sebe minim&aacute;lne 10 % z&nbsp;pr&iacute;jmu. To, &#269;o zostane, rozde&#318; medzi ostatn&yacute;ch!&ldquo;</p>
<p>Pre&#269;o spori&#357;?</p>
<p>S&uacute;&#269;asne obdobie m&ocirc;&#382;eme ch&aacute;pa&#357; ako postupn&yacute; prechod od socializmu ku kapitalizmu. V&nbsp;hospod&aacute;rskej oblasti m&aacute;me tvrd&yacute; kapitalizmus a&nbsp;riadime sa trhovou ekonomikou. Av&scaron;ak v&nbsp;oblasti soci&aacute;lnej a&nbsp;v&nbsp;myslen&iacute; &#318;ud&iacute; sme e&scaron;te st&aacute;le v&nbsp;spomienkach na tzv. istoty, ktor&yacute;ch sa nechceme vzda&#357;. Ide o&nbsp;neust&aacute;ly boj odbor&aacute;rov za vy&scaron;&scaron;ie mzdy, boj d&ocirc;chodcov za vy&scaron;&scaron;ie d&ocirc;chodky. Boj &scaron;tudentov, aby nemuseli plati&#357; za vzdelanie. Tak isto by sme chceli zdravotn&iacute;ctvo zadarmo. Tieto soci&aacute;lne ot&aacute;zky sa st&aacute;le omie&#318;aj&uacute; v&nbsp;novin&aacute;ch a&nbsp;spr&aacute;vach. V&nbsp;tejto oblasti e&scaron;te nem&aacute;me jasno. Star&scaron;ia gener&aacute;cia do kapitalizmu vhupla &uacute;plne nepripraven&aacute; a&nbsp;bezbrann&aacute;. Star&iacute; rodi&#269;ia pri&scaron;li o&nbsp;v&scaron;etky &uacute;spory prudk&yacute;m rastom cien, infl&aacute;ciou a&nbsp;devalv&aacute;ciou koruny. Moment&aacute;lne na Slovensku 41 tis&iacute;c d&ocirc;chodcov, ke&#271; chce svoj d&ocirc;chodok, tak najprv Soci&aacute;lna pois&#357;ov&#328;a vykon&aacute; exeku&#269;n&uacute; zr&aacute;&#382;ku! A&nbsp;ka&#382;d&yacute;m rokom po&#269;et zadl&#382;en&yacute;ch d&ocirc;chodcov rastie.</p>
<table style="margin-left: auto; margin-right: auto;" border="1" cellspacing="0" cellpadding="0" width="319">
<tbody>
<tr>
<td>
<p><strong>Obdobie&nbsp;</strong></p>
</td>
<td>
<p><strong>Po&#269;et exek&uacute;ci&iacute; d&ocirc;chodkov&nbsp;</strong></p>
</td>
</tr>
<tr>
<td>
<p>k 1. janu&aacute;ru 2009</p>
</td>
<td>
<p>&nbsp;15 843</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td>
<p>k 1. j&uacute;lu 2009&nbsp;</p>
</td>
<td>
<p>&nbsp;20 145</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td>
<p>k 1. janu&aacute;ru 2010</p>
</td>
<td>
<p>24 403</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td>
<p>k 1. j&uacute;lu 2010</p>
</td>
<td>
<p>27 114</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td>
<p>k 1. janu&aacute;ru 2011</p>
</td>
<td>
<p>29 653&nbsp;</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td>
<p>k 1. j&uacute;lu 2011</p>
</td>
<td>
<p>33 321&nbsp;</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td>
<p>k 1. janu&aacute;ru 2012&nbsp;</p>
</td>
<td>
<p>35 271</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td>
<p>k 1. janu&aacute;ru 2013</p>
</td>
<td>
<p>41 478</p>
</td>
</tr>
</tbody>
</table>
<p style="text-align: center;">Zdroj: Soci&aacute;lna pois&#357;ov&#328;a</p>
<p>Mlad&iacute; &#318;udia s&uacute; zatia&#318; bezradn&iacute;, lebo rodi&#269;ia im u&#382; nevedia poradi&#357;. Chceli by ma&#357; ve&#318;k&eacute; pr&iacute;jmy, ale situ&aacute;cia v&nbsp;na&scaron;om hospod&aacute;rstve im to zatia&#318; neumo&#382;&#328;uje. Niektor&iacute; chodia za pr&aacute;cou do zahrani&#269;ia.</p>
<p>Na finan&#269;nom trhu sa situ&aacute;cia pomaly konsoliduje po hospod&aacute;rskej kr&iacute;ze. Teraz sa to n&aacute;stupom zahrani&#269;n&yacute;ch b&aacute;nk stabilizovalo. Pois&#357;ov&aacute;ci si u&nbsp;ka&#382;d&eacute;ho pod&aacute;vali k&#318;u&#269;ky, pon&uacute;kali &bdquo;najlep&scaron;ie programy sporenia&ldquo; podporovan&eacute; obrovsk&yacute;mi reklamn&yacute;mi kampa&#328;ami. Ako sa v&nbsp;tom &#269;lovek m&aacute; vyzna&#357;? Na&#269;o by sporil? Ve&#271; dnes si na spl&aacute;tky m&ocirc;&#382;eme k&uacute;pi&#357; &#269;oko&#318;vek.</p>
<p>V&scaron;etky istoty padli. Bud&uacute;cnos&#357; je nejasn&aacute;. &#317;udia str&aacute;caj&uacute; il&uacute;zie, &#382;ij&uacute; zo d&#328;a na de&#328; a&nbsp;pomaly prestavaj&uacute; veri&#357;, &#382;e sporenie m&aacute; v&yacute;znam.</p>
<p>Ako sa spr&aacute;va ob&#269;an?</p>
<p>Chod&iacute; do pr&aacute;ce a&nbsp;jeho pr&iacute;jem z&aacute;vis&iacute; na jeho v&yacute;kone. Za&#269;&iacute;na s&nbsp;pr&iacute;jmom 500 &ndash; 600 &euro; mesa&#269;ne. Uskromn&iacute; sa a&nbsp;jeho n&aacute;klady na dom&aacute;cnos&#357; sa prisp&ocirc;sobia. Ke&#271; mu v&nbsp;pr&aacute;ci polep&scaron;ia, tak si zv&yacute;&scaron;i &#382;ivotn&uacute; &uacute;rove&#328; a&nbsp;dovol&iacute; si lep&scaron;iu aparat&uacute;ru, TV, n&aacute;bytok a&nbsp;pod. V&nbsp;banke si zoberie hypot&eacute;ku na byt, pr&iacute;padne si kupuje ojazden&eacute; auto. Dokia&#318; zodpovedne pracuje, v&scaron;etko je O.K. Dokonca si berie nov&eacute; auto na l&iacute;zing, lebo mu v&nbsp;pr&aacute;ci op&auml;&#357; polep&scaron;ili. Na sporenie zatia&#318; nem&aacute; ani pomyslenie, lebo mus&iacute; spl&aacute;ca&#357; v&scaron;etky p&ocirc;&#382;i&#269;ky. Spori&#357; chce, ale a&#382; nesk&ocirc;r, ke&#271; sa zlep&scaron;&iacute; situ&aacute;cia. Ale pozor, situ&aacute;cia sa nikdy nezlep&scaron;&iacute;, len si tro&scaron;ku zdvihne &#382;ivotn&uacute; &uacute;rove&#328;.&nbsp;</p>
<p>&#268;i&#382;e n&aacute;&scaron; ob&#269;an st&aacute;le &#382;ije z&nbsp;ruky do &uacute;st. Ak sa porovn&aacute; s&nbsp;obdob&iacute;m, ke&#271; za&#269;&iacute;nal, tak sa vlastne ni&#269; nezmenilo. Vymenil 1-izbov&yacute; byt v&nbsp;podn&aacute;jme za vlastn&yacute; 3-izbov&yacute;. Star&uacute; &scaron;kodovku po rodi&#269;och za nov&eacute; auto. Na dovolenku u&#382; nechod&iacute; k&nbsp;babke v&nbsp;Tatr&aacute;ch, ale k&nbsp;moru. D&#382;&iacute;nsy vymenil za kvalitn&eacute; obleky. Na ve&#269;eru si u&#382; z&aacute;jde do dobrej re&scaron;taur&aacute;cie, namiesto r&yacute;chleho ob&#269;erstvenia.</p>
<p>Jedno zostalo to ist&eacute;. Nem&aacute; &#382;iadne &uacute;spory, iba &#269;oraz v&auml;&#269;&scaron;ie dlhy.</p>
<p>T&iacute;to &#318;udia s&uacute; denno-denne obklopovan&iacute; reklamami r&ocirc;znych finan&#269;n&yacute;ch in&scaron;tit&uacute;cii, kedy sa u&#382; boj&iacute;me &#269;i na n&aacute;s niekto nevysko&#269;&iacute; z&nbsp;chladni&#269;ky, a&nbsp;nesp&yacute;ta sa: S&nbsp;k&yacute;m bankujete?</p>
<p>Takto je &#269;lovek &nbsp;&uacute;myselne manipulovan&yacute;, aby si dan&yacute; produkt vybral, lebo pr&aacute;ve ten je pre neho najlep&scaron;&iacute;. Takto isto funguje aj predaj tovaru na spl&aacute;tky.&nbsp;</p>
<p>Dokonca som sa stretol s&nbsp;reklamn&yacute;m v&yacute;rokom: &Scaron;etri&#357; sa neoplat&iacute;, rad&scaron;ej si po&#382;i&#269;aj!</p>
<p>Len&#382;e &#318;udia si neuvedomuj&uacute;, &#382;e o&nbsp;t&uacute;to svoju dobre platen&uacute; pr&aacute;cu m&ocirc;&#382;u v&nbsp;kapitalizme kedyko&#318;vek pr&iacute;s&#357;.</p>
<p>V&nbsp;socializme &#269;lovek musel pracova&#357; a&nbsp;m&aacute;lo kedy o&nbsp;t&uacute;to svoju pr&aacute;cu aj pri&scaron;iel.</p>
<p>Ke&#271; mlad&yacute; &#269;lovek nast&uacute;pil do jedn&eacute;ho podniku, mohol tam k&#318;udne a&#382; do d&ocirc;chodku pracova&#357;.</p>
<p>Ale v&nbsp;kapitalizme dnes &#269;lovek m&aacute; pr&aacute;cu, ale zajtra u&#382; nemus&iacute;. M&ocirc;&#382;e kedyko&#318;vek pr&iacute;s&#357; o&nbsp;dobr&eacute; platen&eacute; miesto napr&iacute;klad z&nbsp;nepotrebnosti pre zamestn&aacute;vate&#318;a, z&nbsp;d&ocirc;vodu dlhodobej choroby, &uacute;razu at&#271;.</p>
<p>N&aacute;klady mu v&scaron;ak zostali. Tak&#382;e v&scaron;etci t&iacute;to kapitalisti &ndash; plyn&aacute;rne, vod&aacute;rne, kanaliz&aacute;cie, finan&#269;n&eacute; in&scaron;tit&uacute;cie chc&uacute; &#269;o? No predsa to svoje. &nbsp;Za byt, n&aacute;jom, hypot&eacute;ku, elektrinu a&nbsp;l&iacute;zing sa mus&iacute; pravidelne plati&#357;. Ke&#271; to n&aacute;&scaron; ob&#269;an neplat&iacute;, t&iacute;to kapitalisti ho dostan&uacute; ve&#318;mi r&yacute;chlo do exek&uacute;cie, &#269;i&#382;e e&scaron;te do v&auml;&#269;&scaron;&iacute;ch probl&eacute;mov v ak&yacute;ch bol.</p>
<p>Ale st&aacute;le m&aacute; na v&yacute;ber:&nbsp; Skon&#269;&iacute; ako bezdomovec, alebo nakoniec r&yacute;chlo zo&#382;enie nejak&uacute; pr&aacute;cu, slab&scaron;ie platen&uacute;, ale predsa.&nbsp;</p>
<p>V takomto pr&iacute;pade &#269;asto kr&aacute;t u&#382; o sporen&iacute; niet ani re&#269;i, naopak &#269;oraz viac &#318;ud&iacute; je zadl&#382;en&yacute;ch.</p>
<p>&#317;udia sa st&aacute;vaj&uacute; otrokmi pe&#328;az&iacute;. Robia za peniaze, a&nbsp;preto ich nikdy nemaj&uacute;.</p>
<p>Jedin&aacute; cesta ako sa z&nbsp;toho za&#269;arovan&eacute;ho kruhu dosta&#357; von, je n&aacute;js&#357; si druh&yacute; pr&iacute;jem alebo zvy&scaron;ova&#357; svoju hodnotu na trhu pr&aacute;ce. Ak si ju zv&yacute;&scaron;im budem pre svojho zamestn&aacute;vate&#318;a zauj&iacute;mavej&scaron;&iacute; a&nbsp;t&yacute;m p&aacute;dom aj lep&scaron;ie platovo ohodnoten&yacute;. Z&nbsp;tohto pr&iacute;jmu budeme schopn&iacute; postupne spl&aacute;ca&#357; svoje dlhy. V&yacute;platu si nech&aacute;m na to, aby som pre&#382;il a&nbsp;aby to ne&scaron;lo na &uacute;kor kvality &#382;ivota.</p>
<p>Preto je d&ocirc;le&#382;it&eacute; to sporenie! Mus&iacute;me sa nau&#269;i&#357; rozumne m&iacute;&#328;a&#357;, &#269;o znamen&aacute; ur&#269;it&uacute; &#269;as&#357; si u&#382; dnes odlo&#382;i&#357; - &#269;i&#382;e uspori&#357;.</p>
<p>V&#382;dy to za&#269;&iacute;na sporen&iacute;m. Sporenie tvor&iacute; z&aacute;kladn&yacute; kame&#328; blahobytu. V&scaron;etci najbohat&scaron;&iacute; &#318;udia na svete za&#269;ali spori&#357; u&#382; v&nbsp;mladosti. Potom z&nbsp;toho sporenia postupne vytvorili vlastn&yacute; kapit&aacute;l. Ten investovali a&nbsp;&#269;asom sa kapit&aacute;l rozr&aacute;stol do obrovsk&yacute;ch rozmerov.</p>
<p>Jedin&aacute; spr&aacute;vna cesta ako slu&scaron;ne pre&#382;i&#357; v&nbsp;kapitalizme je t&aacute;, &#382;e si u&#382; v&nbsp;mladosti za&#269;nem spori&#357; ka&#382;d&yacute; mesiac minim&aacute;lne 10 % z&nbsp;pr&iacute;jmu s&nbsp;pomocou soci&aacute;lnych programov. Tu sa n&aacute;m, aj ke&#271; e&scaron;te mal&eacute; &uacute;spory nad&scaron;tandardne zhodnocuj&uacute; s&nbsp;garanciou a&nbsp;podporou &scaron;t&aacute;tu.</p>
<p>Ke&#271; u&#382; sme pochopili, &#382;e sporenie je d&ocirc;le&#382;it&eacute;. Uk&aacute;&#382;me si na&#269;o by sme sa mali pripravi&#357;.</p>
<p>Pravideln&yacute;m sporen&iacute;m si:</p>
<p><strong>1. Vytv&aacute;rame tzv. finan&#269;n&uacute; rezervu</strong></p>
<p>Po&#269;uli ste u&#382; o&nbsp;tom, &#382;e v&nbsp;aute mus&iacute; by&#357; n&aacute;hradne koleso, &#269;i&#382;e nejak&aacute; rezerva? Dokonca je predp&iacute;san&aacute; zo z&aacute;kona. Tak isto aj na opera&#269;nej s&aacute;le v&nbsp;nemocnici maj&uacute; z&aacute;lo&#382;n&yacute; gener&aacute;tor - rezervn&yacute; zdroj energie. M&ocirc;&#382;e po&#269;as oper&aacute;cie vypadn&uacute;&#357; elektrina? Samozrejme. Nasko&#269;ia na rezervn&yacute; zdroj a&nbsp;v&scaron;etko funguje &#271;alej.</p>
<p>Ale maj&uacute; &#318;udia doma rezervu? Je predp&iacute;san&aacute; zo z&aacute;kona? Nie. A&nbsp;tu to v&scaron;etko za&#269;&iacute;na. Je to tabu.</p>
<p>Finan&#269;n&aacute; rezerva n&aacute;m pom&ocirc;&#382;e prekona&#357; najhor&scaron;ie obdobie, ke&#271; sme napr&iacute;klad bez pr&aacute;ce. &#268;lovek by mal ma&#357; v&#382;dy t&uacute;to rezervu, na ktor&uacute; nikdy nesiahne. Ide hlavne o&nbsp;to, aby sme si vedeli pokry&#357; v&yacute;daje, aj ke&#271; je &#269;lovek na PN-ke. Tak&aacute;to rezerva by V&aacute;m mala posta&#269;i&#357; na 12-18 mesiacov bez pr&iacute;jmu. Vytv&aacute;ra sa pravideln&yacute;m sporen&iacute;m 5-7 rokov.</p>
<p><strong>2. Vytvori&#357; si investi&#269;n&yacute; kapit&aacute;l &ndash; finan&#269;n&uacute; istotu</strong></p>
<p>Je to na&scaron;etren&yacute; kapit&aacute;l, na realizovanie v&auml;&#269;&scaron;&iacute;ch &#382;ivotn&yacute;ch projektov a&nbsp;cie&#318;ov (cestovanie, vzdelanie, s&#357;ahovanie). V&nbsp;neposlednom rade ide o&nbsp;vytv&aacute;ranie investi&#269;n&yacute;ch pr&iacute;le&#382;itosti. <br /> Po&#269;uli ste u&#382; o&nbsp;tom komu praje &scaron;&#357;astie? No iba pripraven&yacute;m! Ide hlavne o&nbsp;lacn&yacute; n&aacute;kup a&nbsp;predaj, &#269;i u&#382; sa rozpr&aacute;vame o&nbsp;k&uacute;pe bytu, pozemku, alebo mo&#382;nosti zainvestova&#357; do podnikania, akci&iacute;, st&aacute;&#357; sa tich&yacute;m spolo&#269;n&iacute;kom nejakej firmy. Ide o&nbsp;to, &#382;e vieme reagova&#357; na pr&iacute;le&#382;itosti, ktor&eacute; s&uacute; denne okolo n&aacute;s. Tak&aacute;to finan&#269;n&aacute; istota sa vytv&aacute;ra pribli&#382;ne 10-20 rokov.</p>
<p><strong>3. St&aacute;&#357; sa finan&#269;ne nez&aacute;visl&yacute;</strong></p>
<p>Aby som na d&ocirc;chodku mohol &#382;i&#357; d&ocirc;stojn&yacute; &#382;ivot. Finan&#269;ne nez&aacute;visl&yacute; m&ocirc;&#382;em by&#357; vtedy, ke&#271; moje pas&iacute;vne pr&iacute;jmy z&nbsp;kapit&aacute;lu prev&yacute;&scaron;ili v&yacute;daje. To je u&#382; &#382;ivot z&nbsp;&uacute;rokov. Toto by mal by&#357; sen &#318;ud&iacute;. Ma&#357; d&ocirc;stojn&yacute; &#382;ivot, aby &#269;lovek mohol na d&ocirc;chodku &#382;i&#357; zo svojej renty.</p>
<p>Len&#382;e v&nbsp;prvom rade je potrebn&eacute; tu rentu vyrobi&#357;. To trv&aacute; 30-40 rokov pravideln&yacute;m sporen&iacute;m. Ur&#269;it&aacute; skupina &#318;ud&iacute; ju dosiahne aj sk&ocirc;r a to len v&#271;aka podnikaniu. &#268;i&#382;e tak, &#382;e si zalo&#382;ia vlastn&uacute; firmu a&nbsp;&uacute;spe&scaron;ne ju rozv&iacute;jaj&uacute;.</p>
<p>Zam&yacute;&scaron;&#318;ali ste sa niekedy nad t&yacute;m na ak&eacute; &#269;asy spor&iacute;te?</p>
<p>Mnoho &#318;ud&iacute; hovor&iacute;: &bdquo;&Scaron;etr&iacute;m si na hor&scaron;ie &#269;asy.&ldquo; Tu sa &#318;udia dop&uacute;&scaron;&#357;aj&uacute; obrovsk&eacute;ho omylu. Ak chcete, aby boli hor&scaron;ie &#269;asy, tak potom pre&#269;o si na ne &scaron;etr&iacute;te? Presta&#328;te spori&#357; na&nbsp;hor&scaron;ie &#269;asy naozaj okam&#382;ite nastan&uacute;.</p>
<p>Toto myslenie m&aacute;me v&nbsp;sebe zakorenen&eacute; e&scaron;te od svojich star&yacute;ch rodi&#269;ov a&nbsp;ich sk&uacute;senost&iacute; s&nbsp;nerozumn&yacute;mi invest&iacute;ciami.</p>
<p>Odpor&uacute;&#269;am: Za&#269;nite si spori&#357; u&#382; kone&#269;ne na tie LEP&Scaron;IE &#269;asy, a&nbsp;oni nakoniec aj tak pr&iacute;du!&nbsp;</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>5. predn&#225;&#353;ka: Inov&#225;cie pre lep&#353;ie zdravotn&#237;ctvo (Peter Pa&#382;itn&#253;)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/5.-prednaska-inovacie-pre-lepsie-zdravotnictvo-peter-pazitny" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/prednasky/4.440</id>
      <published>2013-03-21T17:26:11Z</published>
      <updated>2013-04-18T17:32:13Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/5.-prednaska-inovacie-pre-lepsie-zdravotnictvo-peter-pazitny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/5.-prednaska-inovacie-pre-lepsie-zdravotnictvo-peter-pazitny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p><strong>1. &#268;o je to platobn&yacute; mechanizmus?</strong></p>
<p>Platobn&yacute; mechanizmus je platba tre&#357;ou stranou. Je to sp&ocirc;sob, ktor&yacute;m zdravotn&aacute; pois&#357;ov&#328;a plat&iacute; poskytovate&#318;ov. Z&aacute;rove&#328; je to s&uacute;stava stimulov a&nbsp;motiv&aacute;ci&iacute;, ktor&aacute; definuje spr&aacute;vanie poskytovate&#318;ov. Platobn&yacute; mechanizmus m&ocirc;&#382;e by&#357; za:</p>
<ul>
<li>Existenciu</li>
<li>Aktivitu</li>
<li>Koordin&aacute;ciu</li>
<li>V&yacute;sledok</li>
</ul>
<p><strong>2. &#268;asov&eacute; h&#318;adisko</strong></p>
<p>Z&nbsp;&#269;asov&eacute; h&#318;adiska rozli&scaron;ujeme retrospekt&iacute;vne a&nbsp;prospekt&iacute;vne platobn&eacute; mechanizmy</p>
<p><img style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" src="http://www.upms.sk/media/2013/5_oprava 1 better_Strana_1.jpg" alt="" width="682" height="401" /></p>
<p><strong>3. &#268;o je to kapit&aacute;cia?</strong></p>
<p>Slovo kapit&aacute;cia m&aacute; p&ocirc;vod v&nbsp;v&nbsp;latinskom slove &bdquo;caput&ldquo; &ndash; hlava. Ur&#269;ite pozn&aacute;te aj v&yacute;raz &bdquo;per capita&ldquo; &ndash; na hlavu. Kapit&aacute;cia teda znamen&aacute; platba za hlavu. V&nbsp;anglickej literat&uacute;re sa stret&aacute;vame aj s&nbsp;pojmom PMPM &ndash; per member per month. Platba &bdquo;za hlavu na mesiac&ldquo;.</p>
<p>Poskytovate&#318; teda dost&aacute;va ka&#382;d&yacute; mesiac rovnak&eacute; mno&#382;stvo pe&#328;az&iacute; na ka&#382;d&eacute;ho &#269;loveka, bez oh&#318;adu na to, &#269;i tento &#269;lovek bude alebo nebude &#269;erpa&#357; zdravotn&eacute; slu&#382;by a ko&#318;ko bud&uacute; st&aacute;&#357;.</p>
<p>Kapit&aacute;cia vznikla ako s&uacute;&#269;as&#357; n&aacute;strojov riadenej starostlivosti v&nbsp;USA. Pois&#357;ov&#328;a tak pren&aacute;&scaron;a &#269;as&#357; alebo cel&eacute; svoje riziko na PZS. Z&aacute;rove&#328; PZS m&aacute; schopnos&#357; a motiv&aacute;ciu toto riziko lep&scaron;ie riadi&#357;.</p>
<p><strong>4. &#268;o kapit&aacute;cia zah&#341;&#328;a?</strong></p>
<p>Kapit&aacute;cia zah&#341;&#328;a 3 d&ocirc;le&#382;it&eacute; prvky:</p>
<ul>
<li>platba je naviazan&aacute; na definovan&uacute; popul&aacute;ciu poistencov, t.j. peniaze nasleduj&uacute; poistenca</li>
<li>starostlivos&#357; je predplaten&aacute; formou vopred dohodnutej sadzby (prospekt&iacute;vny platobn&yacute; mechanizmus)</li>
<li>prij&iacute;mate&#318; kapit&aacute;cie mus&iacute; zn&aacute;&scaron;a&#357; finan&#269;n&eacute; riziko, ak n&aacute;klady prekro&#269;ia platby a je preto motivovan&yacute; mana&#382;ova&#357; starostlivos&#357; n&aacute;kladovo efekt&iacute;vne</li>
</ul>
<p><strong>5. Ak&eacute; typy kapit&aacute;cie pozn&aacute;me?</strong></p>
<p>V&nbsp;princ&iacute;pe pozn&aacute;me tri typy kapit&aacute;cie</p>
<table border="1" cellspacing="0" cellpadding="0">
<tbody>
<tr>
<td width="129" valign="top">
<p>Typ kapit&aacute;cie</p>
</td>
<td width="129" valign="top">
<p>&#268;o pokr&yacute;va?</p>
</td>
<td width="108" valign="top">
<p>Kto je prij&iacute;mate&#318;?</p>
</td>
<td width="129" valign="top">
<p>Pozn&aacute;mka</p>
</td>
<td width="117" valign="top">
<p>Pou&#382;itie v SR</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="129" valign="top">
<p><strong>Len slu&#382;by poskytovan&eacute; dan&yacute;m lek&aacute;rom (tzv. &bdquo;jednoduch&aacute; kapit&aacute;cia)</strong></p>
</td>
<td width="129" valign="top">
<p>Len slu&#382;by samotn&eacute;ho v&scaron;eobecn&eacute;ho lek&aacute;ra</p>
</td>
<td width="108" valign="top">
<p>Individu&aacute;lny lek&aacute;r</p>
</td>
<td width="129" valign="top">
<p>Zriedkav&eacute;, ve&#318;k&eacute; riziko presunu n&aacute;kladov mimo lek&aacute;ra!</p>
</td>
<td width="117" valign="top">
<p>V&scaron;etci v&scaron;eobecn&iacute; lek&aacute;ri</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="129" valign="top">
<p><strong>Kapit&aacute;cia na ambulantn&eacute; slu&#382;by (full physician capitation)</strong></p>
</td>
<td width="129" valign="top">
<p>Pokr&yacute;va v&scaron;etky slu&#382;by poskytovan&eacute; v&scaron;eobecn&yacute;mi lek&aacute;rmi a &scaron;pecialistami</p>
</td>
<td width="108" valign="top">
<p>Skupina zdru&#382;uj&uacute;ca v&scaron;eobecn&yacute;ch lek&aacute;rov a &Scaron;AS</p>
</td>
<td width="129" valign="top">
<p>V r&aacute;mci skupiny s&uacute; platby potom alokovan&eacute; definovan&yacute;m vzorcom</p>
</td>
<td width="117" valign="top">
<p>Neexistuje v SR</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="129" valign="top">
<p><strong>Kapit&aacute;cia s cel&yacute;m rizikom (full risk capitation)</strong></p>
</td>
<td width="129" valign="top">
<p>Zah&#341;&#328;a v&scaron;etky zdravotn&eacute; slu&#382;by &ndash; v&scaron;eobecn&yacute;ch lek&aacute;rov, &Scaron;AS, nemocni&#269;n&uacute;   ZS, lieky, at&#271;.</p>
</td>
<td width="108" valign="top">
<p>Skupina zlo&#382;en&aacute; z lek&aacute;rov a nemocnice</p>
</td>
<td width="129" valign="top">
<p>Potreba ve&#318;k&eacute;ho kme&#328;a (cca 40&nbsp;000 poistencov) &ndash; prive&#318;k&eacute; riziko   pre jedn&eacute;ho lek&aacute;ra</p>
</td>
<td width="117" valign="top">
<p>Pl&aacute;n MEDIPARTNER v&nbsp;Ko&scaron;iciach (53 v&scaron;eobecn&yacute;ch lek&aacute;rov)</p>
</td>
</tr>
</tbody>
</table>
<p>Zdroj: vlastn&eacute; spracovanie na z&aacute;klade prezent&aacute;cie Angeliky Szalayovej</p>
<p><strong>6. Ktor&yacute; typ kapit&aacute;cie m&aacute;me na Slovensku?</strong></p>
<p>Na Slovensku dominuje jednoduch&aacute; kapit&aacute;cia, ktor&aacute; odme&#328;uje len za slu&#382;by poskytovan&eacute; samotn&yacute;m v&scaron;eobecn&yacute;m lek&aacute;rom (ale podobne odme&#328;ujeme aj detsk&yacute;ch lek&aacute;rov a&nbsp;gynekol&oacute;gov):</p>
<ul>
<li>Kapit&aacute;cia tvor&iacute; pribli&#382;ne 90% v&yacute;nosov v&scaron;eobecn&eacute;ho lek&aacute;ra (pribli&#382;ne 2 &euro; za poistenca, &#269;i&#382;e pri 1500 kapitovan&yacute;ch poistencoch to znamen&aacute; v&yacute;nosy pribli&#382;ne 3000 &euro; mesa&#269;ne). </li>
<li>Zvy&scaron;n&yacute;ch 10% tvor&iacute; odmena za vykonan&eacute; v&yacute;kony (napr. o&#269;kovanie). </li>
</ul>
<p>Jednoduch&aacute; kapit&aacute;cia pou&#382;&iacute;van&aacute; v&nbsp;SR nezah&#341;&#328;a zodpovednos&#357; za indukovan&eacute; n&aacute;klady, ani za slu&#382;by &scaron;pecialistov, ani za lieky a&nbsp;ani za hospitaliz&aacute;cie. T&yacute;m tu vznik&aacute; ve&#318;k&yacute; priestor na u&#382; spom&iacute;nan&eacute; riziko presunu n&aacute;kladov mimo lek&aacute;ra. Najm&auml; ke&#271; si uvedom&iacute;me, &#382;e samotn&aacute; kapit&aacute;cia tvor&iacute; menej ako 10% v&scaron;etk&yacute;ch n&aacute;kladov, ktor&eacute; v&scaron;eobecn&yacute; lek&aacute;r indukuje. Navy&scaron;e, za takto indukovan&eacute; n&aacute;klady v&scaron;eobecn&yacute; lek&aacute;r nezn&aacute;&scaron;a &#382;iadnu zodpovednos&#357;.</p>
<p style="text-align: center;">Sch&eacute;ma 2: Kapit&aacute;cia tvor&iacute; menej ako 10% n&aacute;kladov na poistenca</p>
<p><img style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" src="http://www.upms.sk/media/2013/5_oprava_Strana_2.jpg" alt="" width="577" height="534" /></p>
<p style="text-align: center;">Zdroj: vlastn&eacute; spracovanie</p>
<p>Jednoduch&aacute; kapit&aacute;cia pou&#382;&iacute;van&aacute; v&nbsp;SR neodme&#328;uje v&scaron;eobecn&eacute;ho lek&aacute;ra:</p>
<ul>
<li>ani za aktivitu</li>
<li>ani za koordin&aacute;ciu zdravotn&yacute;ch slu&#382;ieb </li>
<li>a&nbsp;ani za v&yacute;sledok. </li>
</ul>
<p>Dokonca ho neodmen&iacute; ani za efekt&iacute;vnej&scaron;ie poskytnutie zdravotn&yacute;ch slu&#382;ieb, ke&#271; napr. uspor&iacute; na liekoch, alebo pacienta zbyto&#269;ne nepo&scaron;le na &#271;al&scaron;ie vy&scaron;etrenie. Pre v&scaron;eobecn&eacute;ho lek&aacute;ra preto vznik&aacute; motiv&aacute;cia:</p>
<ul>
<li>presunu n&aacute;kladov mimo kapit&aacute;ciu (po&scaron;lem pacienta k&nbsp;&scaron;pecialistovi, zatv&aacute;ranie ambulanci&iacute; o&nbsp;13,00)</li>
<li>indukovanie n&aacute;kladov (rad&scaron;ej predp&iacute;&scaron;em liek ako tr&aacute;vi&#357; &#269;as komunik&aacute;ciou s&nbsp;pacientom, predpisovanie liekov a&nbsp;diagnostiky, ktor&aacute; nemus&iacute; by&#357; potrebn&aacute;)</li>
<li>ma&#357; viac poistencov a&nbsp;menej pacientov</li>
</ul>
<p>Pri takto nastavenej kapit&aacute;cii dosahuje slovensk&yacute; v&scaron;eobecn&yacute; lek&aacute;r najvy&scaron;&scaron;&iacute; zisk, ke&#271; neo&scaron;etr&iacute; ani jedn&eacute;ho pacienta. Ka&#382;d&yacute; &#271;al&scaron;&iacute; o&scaron;etren&yacute; pacient mu zisk zni&#382;uje.</p>
<p style="text-align: center;">Sch&eacute;ma 3: Krivka v&yacute;nosov, n&aacute;kladov a zisku pre v&scaron;eobecn&eacute;ho lek&aacute;ra v&nbsp;SR</p>
<p style="text-align: center;"><img style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" src="http://www.upms.sk/media/2013/5_oprava_Strana_3.jpg" alt="" width="608" height="293" /><br />Zdroj: vlastn&eacute; spracovanie</p>
<p style="text-align: left;"><strong>7. Ke&#271; toto v&scaron;etko vieme, existuje inov&aacute;cia alebo rie&scaron;enie na zmenu situ&aacute;cie?</strong></p>
<p>Ak toto v&scaron;etko vieme, existuje sp&ocirc;sob ako tieto negat&iacute;va tzv. &bdquo;jednoduchej&ldquo; kapit&aacute;cie zmeni&#357;?</p>
<p>Prvou aktivitou toto zmeni&#357; je Pl&aacute;n MEDIPARTNER v&nbsp;Ko&scaron;iciach (ktor&yacute; administruje ZP D&ocirc;vera v&nbsp;spolupr&aacute;ci s&nbsp;KlientPRO SK), kde 53 v&scaron;eobecn&yacute;ch lek&aacute;rov m&aacute; inovat&iacute;vny platobn&yacute; mechanizmus &ndash; kapit&aacute;ciu s&nbsp;cel&yacute;m rizikom a&nbsp;staraj&uacute; sa o&nbsp;kme&#328; 40&nbsp;000 poistencov a&nbsp;spolu s&nbsp;2 nemocnicami s&uacute; zodpovedn&iacute; za mana&#382;ovanie v&scaron;etk&yacute;ch n&aacute;kladov nad t&yacute;mto kme&#328;om.</p>
<p>V&scaron;eobecn&iacute; lek&aacute;ri s&uacute; tak finan&#269;ne zodpovedn&iacute; za lieky, ktor&eacute; predp&iacute;&scaron;u, za vy&scaron;etrenia, ktor&eacute; nechaj&uacute; vykona&#357; a&nbsp;taktie&#382; za hospitaliz&aacute;cie, na ktor&eacute; svojich pacientov posielaj&uacute;. Je to prv&yacute; platobn&yacute; mechanizmus pre v&scaron;eobecn&yacute;ch lek&aacute;rov, v&nbsp;ktorom je spojen&eacute; klinick&eacute; a&nbsp;finan&#269;n&eacute; rozhodovanie.</p>
<p>Podrobnosti V&aacute;m predstav&iacute; v&nbsp;predn&aacute;&scaron;ke &#269;. 7 m&ocirc;j kolega z&nbsp;HPI a&nbsp;z&aacute;rove&#328; aj KlientPRO SK Tom&aacute;&scaron; Szalay.</p>
<p><strong>8. Zhrnutie</strong></p>
<ol> </ol><ol>
<li>Kapit&aacute;cia je platba &bdquo;na hlavu&ldquo;, m&aacute; p&ocirc;vod v&nbsp;latinskom slove &bdquo;caput&ldquo; &ndash; hlava</li>
<li>Kapit&aacute;cia zah&#341;&#328;a 3 d&ocirc;le&#382;it&eacute; prvky:<ol>
<li>peniaze nasleduj&uacute; poistenca</li>
<li>prospekt&iacute;vny platobn&yacute; mechanizmus</li>
<li>prij&iacute;mate&#318; kapit&aacute;cie mus&iacute; zn&aacute;&scaron;a&#357; finan&#269;n&eacute; riziko</li>
</ol></li>
<li>Typy kapit&aacute;cie:<ol>
<li>Len slu&#382;by poskytovan&eacute; dan&yacute;m lek&aacute;rom (tzv. &bdquo;jednoduch&aacute; kapit&aacute;cia)</li>
<li>Kapit&aacute;cia na ambulantn&eacute; slu&#382;by (full physician capitation)</li>
<li>Kapit&aacute;cia s cel&yacute;m rizikom (full risk capitation)</li>
</ol></li>
<li>Na Slovensku dominuje jednoduch&aacute; kapit&aacute;cia</li>
<li>Jednoduch&aacute; kapit&aacute;cia pou&#382;&iacute;van&aacute; v&nbsp;SR neodme&#328;uje v&scaron;eobecn&eacute;ho lek&aacute;ra: ani za aktivitu, ani za koordin&aacute;ciu zdravotn&yacute;ch slu&#382;ieb, a&nbsp;ani za v&yacute;sledok. </li>
<li>Pre v&scaron;eobecn&eacute;ho lek&aacute;ra preto vznik&aacute; motiv&aacute;cia:<ol>
<li>presunu n&aacute;kladov mimo kapit&aacute;ciu (po&scaron;lem pacienta k&nbsp;&scaron;pecialistovi, zatv&aacute;ranie ambulanci&iacute; o&nbsp;13,00)</li>
<li>indukovanie n&aacute;kladov (rad&scaron;ej predp&iacute;&scaron;em liek ako tr&aacute;vi&#357; &#269;as komunik&aacute;ciou s&nbsp;pacientom)</li>
<li>predpisovanie liekov a&nbsp;diagnostiky, ktor&aacute; nemus&iacute; by&#357; potrebn&aacute;</li>
</ol></li>
<li>Prvou aktivitou toto zmeni&#357; je Pl&aacute;n MEDIPARTNER:<ol>
<li>V&scaron;eobecn&iacute; lek&aacute;ri s&uacute; tak finan&#269;ne zodpovedn&iacute; za lieky, ktor&eacute; predp&iacute;&scaron;u, za vy&scaron;etrenia, ktor&eacute; nechaj&uacute; vykona&#357; a&nbsp;taktie&#382; za hospitaliz&aacute;cie, na ktor&eacute; svojich pacientov posielaj&uacute;. </li>
<li>Je to prv&yacute; platobn&yacute; mechanizmus pre v&scaron;eobecn&yacute;ch lek&aacute;rov, v&nbsp;ktorom je spojen&eacute; klinick&eacute; a&nbsp;finan&#269;n&eacute; rozhodovanie.</li>
</ol></li>
</ol>
<p>Pre dnes sa s&nbsp;Vami l&uacute;&#269;i Peter Pa&#382;itn&yacute;, v&nbsp;&#271;al&scaron;ej predn&aacute;&scaron;ke budeme pokra&#269;ova&#357; v&nbsp;platobn&yacute;ch mechanizmoch &ndash; odme&#328;ovanie &scaron;pecialistov a&nbsp;nemocn&iacute;c.</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>4. bonusov&#225; predn&#225;&#353;ka: Zar&#225;banie pe&#328;az&#237; (Mat&#250;&#353; Jare&#269;n&#253;)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/4.-bonusova-prednaska-zarabanie-penazi-matus-jarecny" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/prednasky/4.439</id>
      <published>2013-03-14T21:35:49Z</published>
      <updated>2013-03-15T21:55:50Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/4.-bonusova-prednaska-zarabanie-penazi-matus-jarecny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/4.-bonusova-prednaska-zarabanie-penazi-matus-jarecny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p>V&iacute;tam v&aacute;s na &scaron;tvrtej predn&aacute;&scaron;ke venovanej finan&#269;nej gramotnosti.</p>
<p>Naposledy sme si porozpr&aacute;vali o 1. princ&iacute;pe ROZUMIE&#356; peniazom a ich hodnote. Pribl&iacute;&#382;ili sme si fakt, &#382;e peniaze nemaj&uacute; v&yacute;znam pokia&#318; s&uacute; bez hodnoty. V&auml;&#269;&scaron;ina &#318;ud&iacute; sa pozer&aacute; na peniaze sp&ocirc;sobom, ako keby le&#382;ali len tak na stole. U&#382; ke&#271; sa pre ne na&#357;ahuj&uacute; rukou, tak rozm&yacute;&scaron;&#318;aj&uacute; ako ich min&uacute;&#357;. Nerozm&yacute;&scaron;&#318;aj&uacute;, ako sa tie peniaze maj&uacute; dosta&#357; na st&ocirc;l. Pozeraj&uacute; sa na ne len zo spotrebite&#318;sk&eacute;ho h&#318;adiska &ndash; m&aacute;m, miniem.</p>
<p>Zmienili sme sa v predch&aacute;dzaj&uacute;cej predn&aacute;&scaron;ke o tom, &#382;e peniaze sa daj&uacute; z&iacute;ska&#357; iba ur&#269;itou protihodnotou. Ke&#271; ich chcem ma&#357;, potrebujem nie&#269;o ovl&aacute;da&#357;, a vedie&#357; si ich vyp&yacute;ta&#357;. Ale uvedomujeme si vlastne, &#269;o je to t&aacute; protihodnota? To je nejak&aacute; pr&aacute;ca. Pr&aacute;ve preto si v tejto predn&aacute;&scaron;ke porozpr&aacute;vame o druhom princ&iacute;pe FG a to je ZAR&Aacute;BANIE PE&#327;AZ&Iacute;.</p>
<p>Zd&aacute; sa, &#382;e prv&yacute; princ&iacute;p FG &ndash; rozumie&#357; peniazom &uacute;plne sta&#269;&iacute;. Len&#382;e na &#269;o je &#269;loveku rozumie&#357; nie&#269;omu, &#269;o nem&aacute;? Teda ak chc&uacute; &#318;udia rozumie&#357; peniazom, musia ich najprv ma&#357; &#269;i&#382;e zar&aacute;ba&#357; = musia pracova&#357;. Tu je na mieste ot&aacute;zka: Kde a ako zarobi&#357; peniaze, resp. kde pracova&#357;? Pri h&#318;adan&iacute; odpovede na t&uacute;to ot&aacute;zku, &#269;lovek naraz&iacute; hne&#271; na prv&yacute; probl&eacute;m, ktor&yacute;m je vysok&aacute;nezamestnanos&#357;.</p>
<p>Mlad&iacute; &#318;udia po ukon&#269;en&iacute; vysokej &scaron;koly nenach&aacute;dzaj&uacute; pracovn&eacute; uplatnenie. To, &#269;o im hovoria rodi&#269;ia: &bdquo;Cho&#271; do &scaron;koly, u&#269; sa na sam&eacute; jednotky a bude&scaron; sa ma&#357; lep&scaron;ie,&ldquo; je u&#382; iba pozostatkom socializmu, v ktorom ich rodi&#269;ia vyrastali. Dnes zamestn&aacute;vatelia po&#382;aduj&uacute; od absolventov okrem ukon&#269;enej &scaron;koly aj dostato&#269;n&uacute; prax. Kde ju v&scaron;ak maj&uacute; &scaron;tudenti nadobudn&uacute;&#357; a absolvova&#357;? Probl&eacute;m je v&scaron;ak niekde inde. &Scaron;tudenti by mali u&#382; po&#269;as &scaron;t&uacute;dia na vysokej &scaron;kole vedie&#357;, &#382;e doba socializmu u&#382; d&aacute;vno skon&#269;ila a doba kapitalizmu od nich vy&#382;aduje vysok&eacute; nasadenie a vlastn&uacute; aktivitu.</p>
<p>V socializme na&scaron;i rodi&#269;ia po skon&#269;en&iacute; &scaron;koly mali ist&uacute; pr&aacute;cu. Kto pr&aacute;cu nemal bol ozna&#269;en&yacute; za pr&iacute;&#382;ivn&iacute;ka. V&scaron;etko sa platilo zo spolo&#269;n&eacute;ho, &scaron;t&aacute;tneho. Teraz je to u&#382; in&eacute;. Kapitalizmus preniesol zodpovednos&#357; na ka&#382;d&eacute;ho jedinca. &#268;o znamen&aacute;, &#382;e ka&#382;d&yacute; sa m&aacute; stara&#357; s&aacute;m o seba. Ani rodina, ani &scaron;t&aacute;t u&#382; nepredstavuj&uacute; istoty v oblasti zamestnania. Kapitalista &#269;i&#382;e zamestn&aacute;vate&#318;, podnikate&#318; u&#382; nezamestn&aacute; ka&#382;d&eacute;ho, kto o to po&#382;iada prostredn&iacute;ctvom zaslan&eacute;ho &#382;ivotopisu a motiva&#269;n&eacute;ho listu.</p>
<p>Neplat&iacute; sa za &uacute;&#269;as&#357; v pr&aacute;ci, ale plat&iacute; sa tomu, kto v pr&aacute;ci prinesie pridan&uacute; hodnotu. Ako sa v&scaron;ak nau&#269;i&#357; prinies&#357; pridan&uacute; hodnotu? Bez praktick&eacute;ho nadob&uacute;dania sk&uacute;senost&iacute; to bude asi ve&#318;mi &#357;a&#382;k&eacute;. M&aacute; v dne&scaron;nej dobe &scaron;tudent po vysokej &scaron;kole prax a sk&uacute;senosti v obore, ktor&yacute; vy&scaron;tudoval? &Scaron;tudenti musia &#269;asto pracova&#357; aj popri &scaron;kole. Paradox je, &#382;e &scaron;tudent Ekonomickej univerzity brig&aacute;duje za poklad&#328;ou hypermarketu alebo na stavbe. Nemal by &scaron;tudent z&iacute;skava&#357; praktick&eacute; sk&uacute;senosti v obore, ktor&yacute; &scaron;tuduje?</p>
<p>Ak chc&uacute; by&#357; mlad&iacute; &#318;udia &uacute;spe&scaron;n&iacute; v oblasti ekonomiky a mana&#382;mentu, u&#382; po&#269;as &scaron;koly sa musia podie&#318;a&#357; na riaden&iacute; alebo postupnom prij&iacute;man&iacute; zodpovednosti za chod organiz&aacute;cie, ale v prvom rade za seba. Av&scaron;ak tento probl&eacute;m nemaj&uacute; len mlad&iacute; &#318;udia. Faktom je, &#382;e &#318;udia v produkt&iacute;vnom veku, dlhodobo zamestnan&iacute;, s&uacute; st&aacute;le nespokojn&iacute;. Ich nespokojnos&#357; pramen&iacute; bu&#271; z nedostato&#269;n&eacute;ho finan&#269;n&eacute;ho ohodnotenia, zl&yacute;ch pracovn&yacute;ch podmienok, pracovn&eacute;ho prostredia, zl&eacute;ho kolekt&iacute;vu alebo vedenia. Najviac je to v&scaron;ak sp&ocirc;soben&eacute; t&yacute;m, &#382;e aj ke&#271; usilovne pracuj&uacute; maj&uacute; st&aacute;le m&aacute;lo finan&#269;n&yacute;ch prostriedkov na uspokojenie svojich z&aacute;kladn&yacute;ch &#382;ivotn&yacute;ch potrieb. St&aacute;le sa s&#357;a&#382;uj&uacute;, &#382;e m&aacute;lo zar&aacute;baj&uacute;. Nepoznaj&uacute; cenu svojej pridanej hodnoty, ktor&uacute; prin&aacute;&scaron;aj&uacute; svojmu zamestn&aacute;vate&#318;ovi. To znamen&aacute;, &#382;e nevedia ak&uacute; cenu na trhu pr&aacute;ce maj&uacute;. Prij&iacute;maj&uacute; teda plat stanoven&yacute; zamestn&aacute;vate&#318;om.</p>
<p>V z&aacute;sade s&uacute; len dva sp&ocirc;soby, ako zar&aacute;ba&#357; peniaze:</p>
<p>1. Hra&#357; tak, aby som neprehral, &#269;i&#382;e hra&#357; na istotu. N&aacute;jdem si nejak&uacute; dobr&uacute; firmu, zamestn&aacute;m sa a budem robi&#357; kari&eacute;ru. Zodpovednos&#357; prenesiem na zamestn&aacute;vate&#318;a. Svoje si odrob&iacute;m a dost&aacute;vam pravideln&yacute; plat. M&aacute;m &#269;ist&uacute; hlavu, ke&#271; odch&aacute;dzam z pr&aacute;ce.</p>
<p>2. Hra&#357; tak, aby som vyhral. Neboj&iacute;m sa &iacute;s&#357; do rizika. Riadim sa heslom: Risk je zisk. Preber&aacute;m zodpovednos&#357; za seba, aj cel&uacute; rodinu na seba a za&#269;&iacute;nam podnika&#357;.</p>
<p>Prv&aacute; skupina &#318;ud&iacute; sa sna&#382;&iacute; s&uacute;stre&#271;ova&#357; na svoje slab&eacute; str&aacute;nky a postupne pracuj&uacute; na ich odstra&#328;ovan&iacute;. Je to typ &#318;ud&iacute;, ktor&yacute;ch snom je by&#357; v&yacute;born&yacute; vo v&scaron;etkom. &#268;i&#382;e ovl&aacute;da&#357; profesiu na slu&scaron;nej &uacute;rovni, zlep&scaron;ova&#357; sa v jazykoch, u&#269;i&#357; sa na po&#269;&iacute;ta&#269;och at&#271;. Sna&#382;ia sa, aby ovl&aacute;dali, &#269;o najviac zru&#269;nost&iacute; a stali sa pre zamestn&aacute;vate&#318;a nenahradite&#318;n&yacute;mi. Postupom &#269;asu aj tak v&scaron;ak zapadn&uacute; do &scaron;ed&eacute;ho priemeru, lebo po&#382;iadavka &scaron;pecializ&aacute;cie ide r&yacute;chlym tempom dopredu a oni, tak nest&iacute;haj&uacute; dr&#382;a&#357; krok s pokrokom. Treba si uvedomi&#357;, &#382;e ka&#382;d&yacute; je nahradite&#318;n&yacute;!</p>
<p>Druh&aacute; skupina sa vyzna&#269;uje silnou vierou v seba a svoje schopnosti. V&scaron;etku zodpovednos&#357; za bud&uacute;cnos&#357; preberaj&uacute; na seba. Svoje ciele si presne pl&aacute;nuj&uacute;. Id&uacute; si za ich naplnen&iacute;m. Maj&uacute; vytrvalos&#357;, s&uacute; ochotn&iacute; &iacute;s&#357; aj na 120 %. S&uacute;stre&#271;uj&uacute; sa na svoje siln&eacute; str&aacute;nky. Neust&aacute;le sa u&#269;ia nov&eacute; veci. S&uacute; ochotn&iacute; venova&#357; splneniu cie&#318;a v&scaron;etok svoj osobn&yacute; &#269;as. Vedia dokonale vyu&#382;i&#357; svoje siln&eacute; str&aacute;nky v riaden&iacute; alebo obchodovan&iacute;. Veci, ktor&eacute; nen&aacute;vidia, d&aacute;vaj&uacute; za peniaze robi&#357; in&yacute;m. Na &uacute;&#269;tovn&iacute;ctvo si naj&iacute;maj&uacute; odborn&iacute;ka. Dane rie&scaron;ia s da&#328;ov&yacute;m poradcom. S&uacute; siln&iacute; v obchode, tak sa mu venuj&uacute;. Na ostatn&eacute; pridru&#382;en&eacute; &#269;innosti deleguj&uacute; pr&aacute;vomoci &scaron;pecialistom. S&uacute; si vedom&iacute;, &#382;e nem&ocirc;&#382;u vedie&#357; v&scaron;etko a ani sa o to nesna&#382;ia. Sta&#269;&iacute;, ke&#271; s&uacute; v&yacute;born&iacute; v jednej oblasti a t&uacute; maxim&aacute;lne rozv&iacute;jaj&uacute;. Toto je jasn&yacute; recept na &uacute;spech.</p>
<p>Cel&yacute; svet sa &#269;oraz viac &scaron;pecializuje. Po&#271;me sa pozrie&#357; na situ&aacute;ciu, ke&#271; si &#269;lovek h&#318;ad&aacute; pr&aacute;cu. Prv&aacute; vec, ktor&aacute; ho zauj&iacute;ma je to, ak&yacute; bude ma&#357; pr&iacute;jem. Bud&uacute;ci zamestn&aacute;vate&#318; mu pon&uacute;kne ist&eacute; finan&#269;n&eacute; ohodnotenie za ur&#269;it&uacute; pr&aacute;cu. On sa rozhodne &#269;i t&uacute; ponuku pr&iacute;jme alebo nie. E&scaron;te ani podpis na zmluve nevyschol a u&#382; si tento &#269;lovek uvedomuje, &#382;e ten plat je nedostato&#269;n&yacute;. Zrazu sa tu objavilo nie&#269;o s &#269;&iacute;m v&ocirc;bec ner&aacute;tal &ndash; V&Yacute;DAJE. Doteraz to nepoznal, b&yacute;val u rodi&#269;ov, nemal ni&#269; in&eacute; na starosti len &scaron;t&uacute;dium. Rodi&#269;ia mu v&scaron;etko platili, nemal &#382;iadne v&yacute;daje. A teraz ke&#271; sa rozhodol osamostatni&#357;, tak zis&#357;uje, &#269;o je to plati&#357; n&aacute;jom, vodn&eacute;, sto&#269;n&eacute;. Odrazu zis&#357;uje, &#382;e jeho v&yacute;daje prevy&scaron;uj&uacute; jeho pr&iacute;jem. To m&aacute; za n&aacute;sledok to, &#382;e &#318;udia sa cel&yacute; &#382;ivot sna&#382;ia zni&#382;ova&#357; svoje v&yacute;daje a preto s&uacute; nespokojn&iacute;. Ale &#269;lovek sa neu&#269;il a nepripravoval na bud&uacute;cu profesiu cel&yacute; &#382;ivot len preto, aby raz &#382;il nespokojn&yacute; &#382;ivot. A preto sa rozhodne uspokoji&#357; svoje potreby za pomoci nejak&eacute;ho spotrebn&eacute;ho &uacute;veru. T&yacute;mto sa vlastne rozhodol, &#382;e v&yacute;daje, ktor&eacute; m&aacute; dnes zaplat&iacute; z pr&iacute;jmov, ktor&eacute; bude ma&#357; v bud&uacute;cnosti a ktor&eacute; v&ocirc;bec nie s&uacute; ist&eacute;.</p>
<p>Opa&#269;n&yacute;m pr&iacute;kladom je podnikate&#318;, ktor&yacute; ke&#271; za&#269;&iacute;na podnika&#357;, tak si najprv spo&#269;&iacute;ta v&scaron;etky v&yacute;daje na otvorenie firmy a svoju vlastn&uacute; spotrebu. Zr&aacute;ta si ko&#318;ko ho bude st&aacute;&#357; pren&aacute;jom a zariadenie kancel&aacute;rie, ko&#318;ko pe&#328;az&iacute; bude potrebova&#357; na vyplatenie miezd zamestnancom, ko&#318;ko zaplat&iacute; za soci&aacute;lne odvody, zdravotn&eacute; odvody, dane... Toto v&scaron;etko podnikate&#318; vie u&#382;&nbsp;na za&#269;iatku. Preto prisp&ocirc;sobuje k v&yacute;dajom, ktor&eacute; s&uacute; mu zn&aacute;me, svoj pr&iacute;jem. Ale pozn&aacute;te &#269;loveka, ktor&yacute; by sa rozhodol podnika&#357; len preto, aby pokryl svoje v&yacute;daje? Ja nie. Ka&#382;d&yacute; &#269;lovek podnik&aacute; kv&ocirc;li zisku. Akon&aacute;hle podnikate&#318; nevytv&aacute;ra zisk, tak s biznisom kon&#269;&iacute;, aby nebol v m&iacute;nuse.</p>
<p>V&yacute;sledkom toho je to, &#382;e zamestnanci st&aacute;le myslia na z&#318;avy a preto sa st&aacute;le viac zadl&#382;uj&uacute; a&#382; nakoniec chudobnej&uacute;. Podnikatelia myslia na zisk, preto &#269;oraz viac bohatn&uacute;. Lebo pr&aacute;ve podnikatelia s&uacute; t&iacute;, ktor&iacute; vytv&aacute;raj&uacute; z&#318;avy, ktor&eacute; zamestnanci vyu&#382;&iacute;vaj&uacute;.</p>
<p>Nechcem sa nav&aacute;&#382;a&#357; ani do jednej z t&yacute;chto skup&iacute;n. Ja osobne si mysl&iacute;m, &#382;e je jedno &#269;i budete zamestnancom alebo podnikate&#318;om. O tom, ak&yacute; vysok&yacute; bude v&aacute;&scaron; pr&iacute;jem, v&#382;dy rozhoduje v&aacute;&scaron; postoj k pr&aacute;ci. To je z&aacute;kladn&yacute; predpoklad va&scaron;ej prosperity. Niektor&iacute; &#318;udia sa c&iacute;tia nedocenen&iacute;. Myslia si, &#382;e by mali dost&aacute;va&#357; viac.</p>
<p>Mus&iacute;te si uvedomi&#357; jednu pravdu: Pr&iacute;jem, ktor&yacute; moment&aacute;lne dost&aacute;vate si plne zasl&uacute;&#382;ite. O tom ko&#318;ko zar&aacute;bate rozhodujete vy sami. Ste za to plne zodpovedn&iacute;.</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>4. predn&#225;&#353;ka: Nastal &#269;as u&#269;i&#357; sa od holandsk&#253;ch majstrov (Peter Pa&#382;itn&#253;)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/4.-prednaska-nastal-cas-ucit-sa-od-holandskych-majstrov-peter-pazitny" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/prednasky/4.438</id>
      <published>2013-03-14T14:53:24Z</published>
      <updated>2013-04-17T15:37:25Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/4.-prednaska-nastal-cas-ucit-sa-od-holandskych-majstrov-peter-pazitny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/4.-prednaska-nastal-cas-ucit-sa-od-holandskych-majstrov-peter-pazitny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p><strong>1. &#268;o je to EHCI?</strong></p>
<p>Rebr&iacute;&#269;ek European Health Consumer Index (EHCI):</p>
<ul>
<li>vyd&aacute;va ho &scaron;v&eacute;dska organiz&aacute;cia <a href="http://www.healthpowerhouse.com/" target="_blank">Health Consumer Powerhouse</a> od roku 2005</li>
<li>EHCI 2012 je prv&yacute; po troch rokoch</li>
<li>porovn&aacute;va zdravotn&eacute; syst&eacute;my 34&nbsp;eur&oacute;pskych kraj&iacute;n (cel&aacute; E&Uacute; + N&oacute;rsko, &Scaron;vaj&#269;iarsko, Island, Alb&aacute;nsko, Maced&oacute;nsko, Chorv&aacute;tsko a v&nbsp;roku 2012 po prv&yacute; raz aj Srbsko)</li>
<li>v&iacute;&#357;azom za rok 2012 sa stalo, u&#382; tradi&#269;ne, Holandsko, nasledovan&eacute; D&aacute;nskom a&nbsp;Islandom.&nbsp;</li>
<li>holan&#271;ania skon&#269;ili prv&iacute; s&nbsp;ve&#318;k&yacute;m n&aacute;skokom, to v&scaron;ak automaticky neznamen&aacute;, &#382;e holandsk&yacute; zdravotn&yacute; syst&eacute;m je najlep&scaron;&iacute; v&nbsp;Eur&oacute;pe</li>
<li>rebr&iacute;&#269;ek EHCI hovor&iacute;, &#382;e je najpriate&#318;skej&scaron;&iacute; k&nbsp;pacientom</li>
<li>autori rebr&iacute;&#269;ka v&scaron;ak kon&scaron;tatuj&uacute;, &#382;e je ve&#318;mi &#357;a&#382;k&eacute; vysklada&#357; tak&yacute; index porovnania zdravotn&yacute;ch syst&eacute;mov, v&nbsp;ktorom by Holan&#271;ania neboli aspo&#328; bronzov&yacute;mi medalistami</li>
</ul>
<p>V&iacute;&#357;azstvo Holandska autori zd&ocirc;raznili odpor&uacute;&#269;an&iacute;m: <em>&bdquo;Nastal &#269;as u&#269;i&#357; sa od holandsk&yacute;ch &scaron;ampi&oacute;nov ako budova&#357; efekt&iacute;vne zdravotn&iacute;ctvo.&ldquo;</em></p>
<p><strong>2. Ak&yacute; model zdravotn&eacute;ho poistenia uplat&#328;uje Holandsko?</strong></p>
<p>Holandsko je prv&aacute; krajina sveta, ktor&aacute; konzistentne implementuje model Alaina Enthovena zalo&#382;en&yacute; na univerz&aacute;lnom zdravotnom poisten&iacute;, ktor&eacute; je zalo&#382;en&eacute; na mana&#382;ovanej konkurencii v&nbsp;s&uacute;kromnom sektore.</p>
<p><strong>3. &#268;o je mana&#382;ovan&aacute; konkurencia?</strong><strong>&nbsp;</strong></p>
<p>Mana&#382;ovan&aacute; konkurencia Alaina Enthovena, je definovan&aacute; ako n&aacute;kupn&aacute; strat&eacute;gia s&nbsp;cie&#318;om z&iacute;ska&#357; maxim&aacute;lnu hodnotu pre spotrebite&#318;ov, ktor&aacute; pou&#382;&iacute;va pravidl&aacute; s&uacute;&#357;a&#382;e odvoden&eacute; z&nbsp;mikroekonomick&yacute;ch princ&iacute;pov. K&#318;&uacute;&#269;ov&uacute; rolu v&nbsp;&#328;om zohr&aacute;va sponzor (v pr&iacute;pade Holandska &scaron;t&aacute;t), ktor&yacute; zastupuje ve&#318;k&eacute; mno&#382;stvo predplatite&#318;ov, ur&#269;uje v&yacute;&scaron;ku sponzorsk&eacute;ho pr&iacute;spevku a&nbsp;ktor&yacute; organizuje, &scaron;trukturuje a&nbsp;nastavuje trh zdravotn&eacute;ho poistenia.</p>
<p>Sponzor (&scaron;t&aacute;t) mus&iacute; predov&scaron;etk&yacute;m:</p>
<p><strong>3.1. </strong>&nbsp;<strong>Definova&#357; pravidl&aacute; spravodlivosti</strong></p>
<p>a) ka&#382;d&yacute; m&aacute; by&#357; poisten&yacute; a&nbsp;m&aacute; mu by&#357; poskytnut&eacute; poistn&eacute; krytie za atrakt&iacute;vnych podmienok&nbsp;<br />b) pois&#357;ov&#328;a nesmie odmietnu&#357; poistenca<br />c) plat&iacute; komunitn&yacute;, nie rizikov&yacute; rating</p>
<p><strong>3.2. Vybera&#357; participuj&uacute;ce zdravotn&eacute; pois&#357;ovne</strong></p>
<p>a) reguluje vstup a&nbsp;v&yacute;stup na trh<br />b) definuje podmienky fungovanie zdravotn&yacute;ch pois&#357;ovn&iacute;</p>
<p><strong>3.3. Mana&#382;ova&#357; proces prepois&#357;ovania</strong></p>
<p>a) frekvenciu &ndash; napr. raz za rok<br />b) pravidl&aacute; prepois&#357;ovania</p>
<p><strong>3.4. Vytv&aacute;ra&#357; cenovo-elastick&yacute; dopyt</strong></p>
<p>a) pr&iacute;spevok sponzora k&nbsp;cene poistky nesmie by&#357; vy&scaron;&scaron;&iacute; ako najni&#382;&scaron;ia cena poistky<br />b) podporuje definovanie &scaron;tandardizovan&yacute;ch bal&iacute;kov a&nbsp;produktov<br />c) podporuje zverej&#328;ovanie inform&aacute;ci&iacute; o&nbsp;kvalite<br />d) podporuje v&yacute;ber zdravotnej pois&#357;ovne na &uacute;rovni jednotlivca, nie zamestn&aacute;vate&#318;a</p>
<p><strong>3.5. Mana&#382;ova&#357; selekciu rizika</strong></p>
<p>a) povinnos&#357; akceptova&#357; v&scaron;etk&yacute;ch prihl&aacute;sen&yacute;ch poistencov<br />b) podporuje &scaron;tandardn&eacute; bal&iacute;ky/produkty<br />c) kompenz&aacute;cia riz&iacute;k &ndash; spravodliv&eacute; prerozdelenie zdrojov medzi pois&#357;ov&#328;ami<br />d) monitoring prepois&#357;ovac&iacute;ch prakt&iacute;k<br />e) monitoring kvality<br /><strong><br />4. &#268;o nie je mana&#382;ovan&aacute; konkurencia?</strong></p>
<p>Mana&#382;ovan&aacute; konkurencia:</p>
<ol>
<li>Nie je vo&#318;n&yacute; trh. Mana&#382;ovan&aacute; konkurencia vyu&#382;&iacute;va trhov&eacute; sily v&nbsp;pevne definovanom r&aacute;mci pravidiel. </li>
<li>Nie je o&nbsp;hoden&iacute; &#318;ud&iacute; na trh, aby si na&scaron;li poistenie. V&nbsp;mana&#382;ovanej konkurencii sponzor akt&iacute;vne zlep&scaron;uje trhov&eacute; prostredie. </li>
<li>Nie je deregul&aacute;cia. Je o&nbsp;nov&yacute;ch pravidl&aacute;ch a nie &#382;iadnych pravidl&aacute;ch. </li>
<li>Nie je o&nbsp;redukcii v&nbsp;kvalite. Mana&#382;ovan&aacute; konkurencia podporuje individu&aacute;lny v&yacute;ber.</li>
</ol>
<p><strong>5. Ak&eacute; s&uacute; z&aacute;kladn&eacute; princ&iacute;py zdravotn&eacute;ho poistenia v&nbsp;Holandsku?</strong></p>
<p>Ka&#382;d&yacute; si je povinn&yacute; k&uacute;pi&#357;:</p>
<ul>
<li>individu&aacute;lne s&uacute;kromn&eacute; zdravotn&eacute; poistenie</li>
<li>so z&aacute;konne predp&iacute;san&yacute;m z&aacute;kladn&yacute;m bal&iacute;kom starostlivosti</li>
<li>od s&uacute;kromnej zdravotnej pois&#357;ovne</li>
</ul>
<p>Pois&#357;ov&#328;a je povinn&aacute; akceptova&#357; ka&#382;d&eacute;ho poistenca:</p>
<ul>
<li>v&nbsp;komunitnej sadzbe poistn&eacute;ho (nie poistn&eacute; na z&aacute;klade individu&aacute;lneho rizika)</li>
<li>bez vyl&uacute;&#269;enia krytia na z&aacute;klade existuj&uacute;cich predispoz&iacute;ci&iacute; (zdravotn&yacute; stav, vek, pohlavie a&nbsp;pod.).</li>
</ul>
<p><strong>6. Ako funguj&uacute; zdravotn&eacute; pois&#357;ovne v&nbsp;Holandsku?</strong></p>
<p>Zdravotn&eacute; pois&#357;ovne v&nbsp;Holandsku s&uacute; s&uacute;kromn&yacute;mi obchodn&yacute;mi spolo&#269;nos&#357;ami s&nbsp;mo&#382;nos&#357;ou dosahovania zisku. V&nbsp;roku 2011 mal poistenec na v&yacute;ber z&nbsp;56 r&ocirc;znych poistn&yacute;ch zml&uacute;v v&nbsp;27 zdravotn&yacute;ch pois&#357;ovniach.&nbsp; V&nbsp;roku 2012 mierne st&uacute;pol v&yacute;ber poistn&yacute;ch zml&uacute;v na 59, po&#269;et pois&#357;ovn&iacute; klesol na 26. &Scaron;tyri najv&auml;&#269;&scaron;ie holdingy zdravotn&yacute;ch pois&#357;ovn&iacute; v&nbsp;Holandsku ovl&aacute;daj&uacute; 90% trhu. Najv&auml;&#269;&scaron;&iacute; hr&aacute;&#269; &ndash; koncern Achmea (mimochodom vlastn&iacute;k ZP Union v&nbsp;SR), m&aacute; trhov&yacute; podiel 32%.</p>
<p><strong>7. V&nbsp;&#269;om si zdravotn&eacute; pois&#357;ovne konkuruj&uacute;?</strong></p>
<p>S&uacute;&#357;a&#382; medzi zdravotn&yacute;mi pois&#357;ov&#328;ami prebieha v&nbsp;efekt&iacute;vnom n&aacute;kupe zdravotnej starostlivosti a&nbsp;administr&aacute;cii syst&eacute;mu. Pois&#357;ovne si konkuruj&uacute; v&yacute;&scaron;kou nomin&aacute;lneho poistn&eacute;ho pri z&aacute;kladnom bal&iacute;ku zdravotn&eacute;ho poistenia a&nbsp;typom poistn&yacute;ch zml&uacute;v(produktov), ktor&eacute; pon&uacute;kaj&uacute; svojim poistencom.</p>
<p>Poistenci maj&uacute; pr&aacute;vo meni&#357; pois&#357;ov&#328;u raz ro&#269;ne, zmluva so zdravotnou pois&#357;ov&#328;ou je v&#382;dy uzatv&aacute;ran&aacute; na jeden rok. V&nbsp;roku 2012 ve&#318;a poistencov menilo svoju zdravotn&uacute; pois&#357;ov&#328;u &ndash; spolu 1&nbsp;mili&oacute;n &#318;ud&iacute;, &#269;o zodpoved&aacute; 6% poistencov.</p>
<p><strong>8. Ako funguje zdravotn&eacute; poistenie v&nbsp;Holandsku?</strong></p>
<p>V&nbsp;Holandskom zdravotnom poisten&iacute; s&uacute; tri finan&#269;n&eacute; toky:</p>
<ul>
<li>odvody zamestn&aacute;vate&#318;a &ndash; 7,1% zo mzdy (celkovo 19,4 mld. &euro;) &ndash; 49,5% zdrojov</li>
<li>platba &scaron;t&aacute;tu za deti (celkovo 2,3 mld. &euro;) &ndash; 5,9 % zdrojov</li>
<li>nomin&aacute;lne poistn&eacute; (celkovo 17,5 mld. &euro;) &ndash; 44,6 % zdrojov</li>
</ul>
<p><img style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" src="http://www.upms.sk/media/2013/04_upms_SK_Strana_1.jpg" alt="" width="606" height="550" /><strong>9. Nomin&aacute;lne poistn&eacute; je cena produktu zdravotn&eacute;ho poistenia pre spotrebite&#318;a</strong></p>
<p>Nomin&aacute;lne poistn&eacute;:</p>
<ul>
<li>Je inov&aacute;cia, ktor&aacute; reaguje na potrebu anga&#382;ovania spotrebite&#318;a do rozhodovania o&nbsp;v&yacute;bere produktu zdravotn&eacute;ho poistenia. </li>
<li>Je platba, ktor&uacute; v&nbsp;Holandsku plat&iacute; ka&#382;d&yacute; poistenec svojej zdravotnej pois&#357;ovni. </li>
<li>Je rozdiel medzi pr&iacute;spevkom sponzora (&scaron;t&aacute;tu) a&nbsp;cenou produktu zdravotn&eacute;ho poistenia.&nbsp;</li>
</ul>
<p><img style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" src="http://www.upms.sk/media/2013/04_upms_SK_Strana_2.jpg" alt="" width="677" height="390" /><strong>10. Ak&aacute; je v&yacute;&scaron;ka nomin&aacute;lneho poistn&eacute;ho v&nbsp;Holandsku?</strong></p>
<p>Ako sme spom&iacute;nali, ka&#382;d&yacute; Holan&#271;an (okrem det&iacute; do 18 rokov) je povinn&yacute; sa poisti&#357;:</p>
<ul>
<li>Priemern&aacute; v&yacute;&scaron;ka nomin&aacute;lneho poistn&eacute;ho v&nbsp;Holandsku v&nbsp;roku 2012 bolo 1 287 &euro; ro&#269;ne</li>
<li>Najni&#382;&scaron;ie nomin&aacute;lne poistn&eacute; v&nbsp;roku 2012 bolo 1&nbsp;110 EUR. </li>
<li>Najvy&scaron;&scaron;ie nomin&aacute;lne poistn&eacute; v&nbsp;roku 2012 bolo 1 350 EUR</li>
</ul>
<p>Nomin&aacute;lne poistn&eacute; vracia &#318;u&#271;om mo&#382;nos&#357; rozhodova&#357; o&nbsp;produkte zdravotn&eacute;ho poistenia pod&#318;a svojich vlastn&yacute;ch preferenci&iacute;. Ke&#271;&#382;e medzi produktmi existuje cenov&aacute; konkurencia, rozhodovanie spotrebite&#318;ov je z&aacute;rove&#328; o&nbsp;citlivosti na cenu. V&yacute;davok na nomin&aacute;lne poistn&eacute; priamo konkuruje in&yacute;m v&yacute;davkom dom&aacute;cnosti na in&eacute; statky.</p>
<p>Aby si ka&#382;d&yacute; mohol dovoli&#357; k&uacute;pi&#357; si poistn&yacute; produkt (lebo to je cie&#318;), tak &scaron;t&aacute;t poskytuje kompenz&aacute;cie na n&aacute;kup nomin&aacute;lneho poistn&eacute;ho. Celkovo ich &#269;erp&aacute; pribli&#382;ne tretina popul&aacute;cie a&nbsp;v&nbsp;priemere dosahuje 662 &euro;/rok.</p>
<p><strong>11. Ak&aacute; je v&yacute;&scaron;ka spolu&uacute;&#269;asti v&nbsp;Holandsku?</strong></p>
<p>Ka&#382;d&yacute; Holan&#271;an okrem nomin&aacute;lneho poistn&aacute; m&aacute; tzv. prv&uacute; spolu&uacute;&#269;as&#357; vo v&yacute;&scaron;ke 350 &euro; (pre rok 2013). T&aacute;to prv&aacute; spolu&uacute;&#269;as&#357; znamen&aacute;, &#382;e prv&yacute;ch 350 &euro; plat&iacute; zo svojho vrecka a&nbsp;a&#382; po zaplaten&iacute; zdravotn&yacute;ch slu&#382;ieb vo v&yacute;&scaron;ke 350 &euro; (kumulat&iacute;vne) nastupuje zdravotn&aacute; pois&#357;ov&#328;a. T&aacute;to prv&aacute; spolu&uacute;&#269;as&#357; m&aacute; &#318;ud&iacute; odradi&#357; od zbyto&#269;n&eacute;ho &#269;erpania zdravotnej starostlivosti. Z&aacute;rove&#328; podporuje &#269;erpanie tak&yacute;ch zdravotn&yacute;ch slu&#382;ieb, ktor&eacute; spotrebitelia pova&#382;uj&uacute; za hodnotn&eacute;.</p>
<p>T&uacute;to spolu&uacute;&#269;as&#357; si Holan&#271;ania m&ocirc;&#382;u zv&yacute;&scaron;i&#357; a&#382; o&nbsp;&#271;al&scaron;iu, dobrovo&#318;n&uacute; spolu&uacute;&#269;as&#357;, a&#382; do v&yacute;&scaron;ky 500 &euro;, &#269;&iacute;m jeho celkov&aacute; prv&aacute; spolu&uacute;&#269;as&#357; m&ocirc;&#382;e dosiahnu&#357; 850 &euro;. Samozrejme plat&iacute;, &#382;e &#269;&iacute;m je prv&aacute; vy&scaron;&scaron;ia spolu&uacute;&#269;as&#357;, t&yacute;m ni&#382;&scaron;ie je poistn&eacute;.</p>
<p><strong>12. Ak&eacute; s&uacute; konkr&eacute;tne pr&iacute;klady poistn&yacute;ch produktov z Holandska?</strong></p>
<p>Oba nasleduj&uacute;ce produkty pon&uacute;ka pois&#357;ov&#328;a Agis. Agis je zna&#269;ka patriaca koncernu Achmea, vo svojom portf&oacute;liu v&nbsp;roku 2012 mala 5 r&ocirc;znych poistn&yacute;ch produktov:</p>
<table style="margin-left: auto; margin-right: auto;" border="1" cellspacing="0" cellpadding="0">
<tbody>
<tr>
<td width="176" valign="top">
<p><strong>N&aacute;zov   produktu</strong></p>
</td>
<td width="218" valign="top">
<p><strong>Pro   Life Basispolis Basic</strong></p>
</td>
<td width="225" valign="top">
<p><strong>TakeCareNow   Internetbasispolis</strong></p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="176" valign="top">
<p>Cie&#318;ov&aacute; skupina (pre koho je produkt ur&#269;en&yacute;)</p>
</td>
<td width="218" valign="top">
<p>Silno kres&#357;ansky orientovan&eacute; s&nbsp;d&ocirc;razom na   vz&aacute;cnos&#357; &#382;ivota ako tak&eacute;ho. Produkt je &scaron;peci&aacute;lne orientovan&yacute; na starostlivos&#357;   pri kres&#357;anskom materstve, na o&scaron;etrovate&#318;sk&uacute; a&nbsp;paliat&iacute;vnu starostlivos&#357;.</p>
</td>
<td width="225" valign="top">
<p>Produkt orientovan&yacute; na mlad&yacute;ch &#318;ud&iacute;, &#269;omu je   prisp&ocirc;soben&aacute; aj webov&aacute; prezent&aacute;cia a&nbsp;doplnkov&eacute; produkty. D&ocirc;raz je   kladen&yacute; na internet ako hlavn&yacute; komunika&#269;n&yacute; n&aacute;stroj s&nbsp;pois&#357;ov&#328;ou. Mlad&uacute;   klientelu sa sna&#382;&iacute; pril&aacute;ka&#357; aj &scaron;irokou ponukou online zdravotn&iacute;ctva.</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="176" valign="top">
<p>Rozsah krytia/benefity (okrem z&aacute;konom predp&iacute;san&eacute;ho   z&aacute;kladn&eacute;ho bal&iacute;ka starostlivosti)</p>
</td>
<td width="218" valign="top">
<p>Tento produkt zdravotn&eacute;ho poistenia   v&nbsp;r&aacute;mci svojej marketingovej propag&aacute;cie zd&ocirc;raz&#328;uje, &#382;e neuhr&aacute;dza umel&eacute;   preru&scaron;enie tehotenstva, eutan&aacute;ziu alebo oper&aacute;cie na zmenu pohlavia.</p>
</td>
<td width="225" valign="top">
<p>Tento produkt pon&uacute;ka pr&iacute;stup do v&scaron;etk&yacute;ch   holandsk&yacute;ch nemocn&iacute;c bez potreby predo&scaron;lej autoriz&aacute;cie.</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="176" valign="top">
<p>Cena produktu v&nbsp;roku 2012</p>
</td>
<td width="218" valign="top">
<p>108,25 EUR za mesiac.</p>
</td>
<td width="225" valign="top">
<p>V&yacute;&scaron;ka poistn&eacute;ho sa odv&iacute;ja od v&yacute;&scaron;ky zvolenej   volite&#318;nej spolu&uacute;&#269;asti.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>V&nbsp;pr&iacute;pade, &#382;e je nulov&aacute;, mesa&#269;n&eacute;   nomin&aacute;lne poistn&eacute; je vo v&yacute;&scaron;ke 99,67 EUR, ak si poistenec zvol&iacute; maxim&aacute;lnu   v&yacute;&scaron;ku dobrovo&#318;nej spolu&uacute;&#269;asti vo v&yacute;&scaron;ke 500 EUR mesa&#269;n&eacute; poistn&eacute; kles&aacute; na   &uacute;rove&#328; 78,84 EUR.</p>
</td>
</tr>
</tbody>
</table>
<p style="text-align: center;">Zdroj: M&aacute;ria Pourov&aacute;, HPI 2013 zo &scaron;t&uacute;die o&nbsp;nomin&aacute;lnom poistnom pre VZP &#268;R</p>
<p><strong>Zhrnutie</strong></p>
<ol>
<li>Holandsko v&iacute;&#357;azom EHCI 2012</li>
<li>V&nbsp;Holandsku funguje syst&eacute;m mana&#382;ovanej konkurencie pod&#318;a modelu Alaina Enthovena</li>
<li>Mana&#382;ovan&aacute; konkurencia Alaina Enthovena, je definovan&aacute; ako n&aacute;kupn&aacute; strat&eacute;gia s&nbsp;cie&#318;om z&iacute;ska&#357; maxim&aacute;lnu hodnotu pre spotrebite&#318;ov</li>
<li>Mana&#382;ovan&aacute; konkurencia nie je vo&#318;n&yacute; trh. Mana&#382;ovan&aacute; konkurencia vyu&#382;&iacute;va trhov&eacute; sily v&nbsp;pevne definovanom r&aacute;mci pravidiel. </li>
<li>Tri princ&iacute;py zdravotn&eacute;ho poistenia v&nbsp;Holandsku: povinnos&#357; k&uacute;pi&#357; zdravotn&eacute; poistenie, od s&uacute;kromnej pois&#357;ovne, so z&aacute;konne predp&iacute;san&yacute;m z&aacute;kladn&yacute;m bal&iacute;kom starostlivosti</li>
<li>V&nbsp;Holandsku je dnes 26 pois&#357;ovn&iacute; a&nbsp;pon&uacute;kaj&uacute; 59 poistn&yacute;ch produktov</li>
<li>Konkuruj&uacute; si cenou a&nbsp;ponukou poistn&yacute;ch produktov pod&#318;a preferenci&iacute; spotrebite&#318;ov</li>
<li>Nomin&aacute;lne poistn&eacute; predstavuje 44,6% zdrojov, zvy&scaron;ok s&uacute; odvody (49,5%) a&nbsp;dane (5,9%)</li>
<li>Nomin&aacute;lne poistn&eacute; je rozdiel medzi cenou poistn&eacute;ho produktu a&nbsp;pr&iacute;spevkom sponzora. </li>
<li>Priemern&aacute; v&yacute;&scaron;ka poistn&eacute;ho je 1 287 &euro; ro&#269;ne, od 1 110 &euro; do 1 350 &euro;. Spotrebitelia sa tak st&aacute;vaj&uacute; citliv&iacute; na cenu produktu. </li>
<li>Tzv. prv&aacute; spolu&uacute;&#269;as&#357; spotrebite&#318;a (povinn&aacute; 350 &euro;, dobrovo&#318;n&aacute; &#271;al&scaron;&iacute;ch 500 &euro;) je nevyhnutnou s&uacute;&#269;as&#357;ou funk&#269;nosti poistn&eacute;ho produktu, aby obmedzovala &#269;erpanie zdravotn&yacute;ch slu&#382;ieb, ktor&eacute; neprin&aacute;&scaron;aj&uacute; spotrebite&#318;om hodnotu. Plat&iacute;, &#382;e &#269;&iacute;m vy&scaron;&scaron;ia je spolu&uacute;&#269;as&#357;, t&yacute;m je ni&#382;&scaron;ie nomin&aacute;lne poistn&eacute;.</li>
</ol>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>&#268;esk&#237; prezidenti a my</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/clanky/ceski-prezidenti-a-my" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/clanky/8.444</id>
      <published>2013-03-11T12:03:34Z</published>
      <updated>2013-03-25T12:09:35Z</updated>

      <category term="HN st&#314;p&#269;eky"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/clanky/ceski-prezidenti-a-my"
        label="HN st&#314;p&#269;eky" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p><span class="bbtext"> </span></p>
<p class="detail-odstavec">Nech sa doteraj&#353;&#237; traja novodob&#237; &#269;esk&#237; <a class="inclick_underline" href="http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=2709&amp;pr=0.1&amp;w_id=3741&amp;tstamp=1364213225&amp;pid=1170&amp;cd=e905fbf91899ef379323eda0cf354c7a&amp;f=1" target="_blank">prezidenti</a> akoko&#318;vek l&#237;&#353;ili a l&#237;&#353;ia, nieko&#318;ko vec&#237; mali a maj&#250;&nbsp; spolo&#269;n&#253;ch. V&#353;etci s&#250; a boli siln&#253;mi, neprehliadnute&#318;n&#253;mi osobnos&#357;ami a z&#225;rove&#328;&nbsp; &#357;a&#382;k&#253;mi politick&#253;mi v&#225;hami, ktor&#233; v&#253;znamn&#253;m sp&#244;sobom ovplyvnili v&#253;voj vo svojej  krajine. A sp&#225;ja ich e&#353;te nie&#269;o &#8211; ovplyvnili nielen v&#253;voj v &#268;eskej republike,&nbsp; ale aj na Slovensku. A mysl&#237;m si, &#382;e preva&#382;ne pozit&#237;vne. Pokia&#318; nebudeme  hist&#243;riu vn&#237;ma&#357; len cez z&#318;udoven&#233; m&#253;ty o Havlovom zru&#353;en&#237; zbroj&#225;rskeho priemyslu  na Slovensku, Zemanove bonmoty o popradskom pive, alebo Klausove a Ga&#353;parovi&#269;ove  v&#253;meny vyznamenan&#237;, tak by sme si to mali prizna&#357;.</p><p>
<!--/-->
</p><p class="detail-odstavec">V&#225;clav Havel sa v&#253;znamne pri&#269;inil o to, &#382;e v  &#268;eskoslovensku, teda aj na Slovensku, padol chor&#253; komunistick&#253; re&#382;im. A bol aj  na&#353;&#237;m reprezentantom, ktor&#233;ho si v&#225;&#382;il cel&#253; <a class="inclick_underline">svet</a>.<br />V&#225;clav Klaus sa zase zasl&#250;&#382;il o na&#353;u  postkomunistick&#250; ekonomick&#250; transform&#225;ciu, ktor&#225;, nech u&#382; sa to hodnot&#237;&nbsp; akoko&#318;vek, bola v porovnan&#237; s in&#253;mi porovnate&#318;n&#253;mi krajinami &#250;spe&#353;n&#225;. Ako priamy  &#250;&#269;astn&#237;k reforiem v rokoch 1990 &#8211; 1992 m&#244;&#382;em potvrdi&#357;, &#382;e aj v&#271;aka V&#225;clavovi  Klausovi, ale aj &#318;u&#271;om ako Jozef Ku&#269;er&#225;k &#269;i Anton Vavro (v tom &#269;ase  podpredsedovia slovenskej vl&#225;dy), sa aj na Slovensku spustili ne&#318;ahk&#233;, ale  potrebn&#233; reformy a podarilo sa odola&#357; insitn&#233;mu politicko-ekonomick&#233;mu folkl&#243;ru,&nbsp; ktor&#253; potom ovl&#225;dol slovensk&#250; hospod&#225;rsku politiku v rokoch 1992 &#8211; 1998, za vl&#225;d  Vladim&#237;ra Me&#269;iara. V&#253;znamn&#253; bol aj nepriamy vplyv V&#225;clava Klausa. U&#382; za  komunizmu chodil na Slovensko predn&#225;&#353;a&#357; mlad&#253;m ekon&#243;mom &#353;tandardn&#250; ekon&#243;miu a po  p&#225;de komunizmu sa jeho vplyv na <a class="inclick_underline" href="http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=2777&amp;pr=0.1&amp;w_id=494&amp;tstamp=1364213225&amp;pid=1170&amp;cd=bb67b7a555f49f3af928304b70a20802&amp;f=1" target="_blank">nov&#250;</a> gener&#225;ciu slovensk&#253;ch ekon&#243;mov e&#353;te v&#253;razne zv&#253;&#353;il. Aj  v&#271;aka tomuto vplyvu sa potom mohli na Slovensku presadi&#357; a presadili reformy po  roku 1998.</p>
<p class="detail-odstavec">Milo&#353; Zeman vo funkcii za&#269;&#237;na a treba mu za&#382;ela&#357; ve&#318;a  s&#237;l a &#250;spechov. Ale aj u neho mo&#382;no pripomen&#250;&#357; jednu v&#253;znamn&#250; proslovensk&#250;&nbsp; z&#225;sluhu. Ide o dokon&#269;enie delenia majetku po b&#253;valej feder&#225;cii, ktor&#233; sa  dosiahlo po&#269;as Zemanovej a prvej Dzurindovej vl&#225;dy. I&#353;lo o tzv. nulov&#253; variant,&nbsp; ktor&#253; spo&#269;&#237;val v tom, &#382;e nikto nebude nikomu ni&#269; dopl&#225;ca&#357; a ani si na ni&#269;&nbsp; n&#225;rokova&#357;. V skuto&#269;nosti v&#353;ak o nulov&#253; variant ne&#353;lo, preto&#382;e &#268;esi n&#225;m vr&#225;tili  <a class="inclick_underline">na&#353;e</a> menov&#233; zlato,&nbsp; ktor&#233; sa nach&#225;dzalo v Prahe. Ke&#271;&#382;e som za slovensk&#250; vl&#225;du viedol rokovania  zmie&#353;anej, slovensko-&#269;eskej vl&#225;dnej komisie, m&#244;&#382;em z prvej ruky potvrdi&#357;, &#382;e na  &#269;eskej strane tak&#233;muto rie&#353;eniu nebol naklonen&#253; takmer nikto a neby&#357; politickej  odvahy vtedaj&#353;ieho &#269;esk&#233;ho premi&#233;ra Milo&#353;a Zemana, tak by sa t&#250;to dohodu nikdy  nebolo podarilo dosiahnu&#357;.</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>3. bonusov&#225; predn&#225;&#353;ka: Rozumie&#357; peniazom a ich hodnote (Mat&#250;&#353; Jare&#269;n&#253;)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/3.-bonusova-prednaska-rozumiet-peniazom-a-ich-hodnote-matus-jarecny" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/prednasky/4.437</id>
      <published>2013-03-07T20:32:27Z</published>
      <updated>2013-03-10T20:42:28Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/3.-bonusova-prednaska-rozumiet-peniazom-a-ich-hodnote-matus-jarecny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/3.-bonusova-prednaska-rozumiet-peniazom-a-ich-hodnote-matus-jarecny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p>V&#237;tam V&#225;s &#160;na tretej predn&#225;&#353;ke, tretieho semestra a&#160;tretieho ro&#269;n&#237;ka &#160;UPMS. <br /><br /> V cykle predn&#225;&#353;ok o&#160;finan&#269;nej gramotnosti, sme si povedali u&#382; o&#160;najv&#228;&#269;&#353;om probl&#233;me &#318;udstva, a&#160;to s&#250; dlhy.&#160; V&#160;minulej predn&#225;&#353;ke sme si pribl&#237;&#382;ili pojem finan&#269;n&#225; gramotnos&#357;, a&#160;povedali sme si, &#382;e sa sklad&#225; z&#160;5-tich princ&#237;pov. <br /><br />1 . princ&#237;p, ktor&#253; aj v&#160;tejto t&#233;me rozoberiem je ROZUMIE&#356; peniazom a&#160;ich hodnote.</p>
<p>&#268;asto kr&#225;t sa na r&#244;znych vzdel&#225;vac&#237;ch semin&#225;roch p&#253;tam &#318;ud&#237;: &#268;o s&#250; to peniaze? <br /> V&#228;&#269;&#353;ina z&#160;nich za&#269;ne slovami: "s&#250; to papieriky, mince, maxim&#225;lna potreba &#318;udstva a&#160;podobne."</p>
<p>U&#382; nech odpovedia akoko&#318;vek, ka&#382;d&#253; mi potvrd&#237;, &#382;e nedostatok pe&#328;az&#237; je to kde ich p&#228;ta tla&#269;&#237;.</p>
<p>Sk&#250;sme si peniaze ako tak&#233; najsk&#244;r zadefinova&#357;.<br /> Peniaze s&#250; &#353;pecifick&#253; tovar, ktor&#253; sa dok&#225;&#382;e rozmno&#382;ova&#357; len za pomoci pridanej hodnoty &#318;udskej pr&#225;ce.</p>
<p>Ka&#382;d&#253; &#269;lovek nav&#353;tevuje z&#225;kladn&#250; &#353;kolu s&#160;cie&#318;om ju &#250;spe&#353;ne ukon&#269;i&#357;. Drviv&#225; v&#228;&#269;&#353;ina &#318;ud&#237; sa rozhodne pokra&#269;ova&#357; v &#353;t&#250;diu na strednej &#353;kole. Ich cie&#318;om je absolvova&#357; ju a&#160;z&#237;ska&#357; maturitn&#233; vysved&#269;enie.</p>
<p>Po ukon&#269;en&#237; strednej &#353;koly stoja absolventi na kri&#382;ovatke &#382;ivota, kde ich &#269;ak&#225; prv&#233; d&#244;le&#382;it&#233; rozhodnutie. &#205;s&#357; pracova&#357; alebo pokra&#269;ova&#357; v &#353;t&#250;diu na vysokej &#353;kole? &#268;oraz viac mlad&#253;ch &#318;ud&#237; sa rozhodne pr&#225;ve pre vysok&#250; &#353;kolu.</p>
<p>Nebudem polemizova&#357; o&#160;tom &#269;i vysok&#225; &#353;kola dostato&#269;ne vyformuje z t&#253;chto mlad&#253;ch &#318;ud&#237; osoby, ktor&#233; bud&#250; v&#160;bud&#250;cnosti uplatnite&#318;n&#233; na trhu pr&#225;ce. D&#244;le&#382;it&#233; je, &#382;e v&#228;&#269;&#353;ina t&#253;chto &#353;tudentov nav&#353;tevuje vysok&#250; &#353;kolu pr&#225;ve preto, aby z&#237;skali titul mysliac si, &#382;e ten im zabezpe&#269;&#237; dobr&#233; zamestnanie po ukon&#269;en&#237; &#353;koly. Teda faktom je, &#382;e ka&#382;d&#253; &#353;tudent vysokej &#353;koly ver&#237;, &#382;e po jej ukon&#269;en&#237; sa zamestn&#225;. Od&#160; zamestnania o&#269;ak&#225;va, &#382;e bude slu&#353;ne platovo ohodnoten&#253;. V&#253;sledkom toho cel&#233;ho je, &#382;e &#269;lovek sa cel&#253; &#382;ivot u&#269;&#237; te&#243;riu, aby raz pracoval kv&#244;li peniazom, ktor&#253;m v&#244;bec nerozumie. Paradoxom je, &#382;e &#318;udia sa cel&#253; &#382;ivot nah&#225;&#328;aj&#250; za peniazmi a&#160;tie im aj napriek tomu utekaj&#250; pomedzi prsty, &#269;o je d&#244;sledkom toho, &#382;e nerozumej&#250; peniazom a&#160;ich hodnote.</p>
<p>Na z&#225;klade &#318;udsk&#233;ho postoja k&#160;peniazom sa vyprofilovali dva z&#225;kladn&#233; typy &#318;ud&#237;:</p>
<ol>
<li>Zamestnanec &#8211; pracuje kv&#244;li peniazom a&#160;pr&#225;ve preto ich nikdy nebude ma&#357; dos&#357;.</li>
<li>Podnikate&#318; &#8211; nech&#225;va pracova&#357; peniaze pre seba a&#160;preto ich v&#382;dy bude ma&#357; dostatok. Riadi sa heslom peniaze robia peniaze. </li>
</ol>
<p>Peniaze s&#250; symbolom pohybu. &#381;ivot sa v&#160;pr&#237;rode prejavuje neust&#225;lym pohybom. Nesmieme s&#250;stre&#271;ova&#357; peniaze na jednom mieste. Napr&#237;klad v&#160;pono&#382;ke alebo ako to &#318;udia maj&#250; vo zvyku v&#160;matraci. Ale &#382;ivot n&#225;s nau&#269;il, &#382;e matrace vedia pl&#225;va&#357;, ke&#271; s&#250; z&#225;plavy ba dokonca aj horie&#357; pri po&#382;iaroch. Takto sa peniaze znehodnocuj&#250; len kv&#244;li tomu, &#382;e bez pohybu stratili svoju hodnotu.</p>
<p>&#268;asto kr&#225;t sa na vzdel&#225;vac&#237;ch semin&#225;roch p&#253;tam &#318;ud&#237;, &#269;o by si vybrali: Peniaze alebo hodnotu? Odpovede s&#250; r&#244;zne ale d&#244;le&#382;it&#233; je uvedomi&#357; si, &#382;e peniaze s&#250; iba ekvivalentom, protiv&#225;hou, nejak&#253;m deriv&#225;tom hodnoty. Tak&#382;e teraz u&#382; vieme, &#382;e hodnota je d&#244;le&#382;itej&#353;ia. Teda vytv&#225;ranie hodn&#244;t n&#225;m prinesie peniaze.</p>
<p>Napr&#237;klad: Niekde na svete sa objav&#237; obrovsk&#233; n&#225;lezisko nerastn&#253;ch surov&#237;n. Okam&#382;ite mus&#237; by&#357; pripraven&#233; rovnak&#233; mno&#382;stvo pe&#328;az&#237;, ako ekvivalent finan&#269;nej hodnoty lo&#382;iska nerastn&#253;ch surov&#237;n. Ka&#382;d&#225; hodnota mus&#237; by&#357; vyv&#225;&#382;en&#225; peniazmi. Suroviny sa vymenia za peniaze, ktor&#233; ich pom&#244;&#382;u rozmiestni&#357; na trhu. Ak svojou my&#353;lienkou vytvor&#237;m nejak&#250; hodnotu, mus&#237; sa objavi&#357; mno&#382;stvo pe&#328;az&#237;, ktor&#233; je ekvivalentom mnou vytvorenej hodnoty.</p>
<p>Mysl&#237;m si, &#382;e teraz je na mieste ot&#225;zka: <strong>Kde sa tvor&#237; hodnota?</strong> V&#160;na&#353;ej mysli. Ka&#382;d&#233; hodnotn&#233; dielo (napr. obraz, piese&#328;, socha, stavebn&#253; projekt) vzniklo najprv v&#160;&#318;udskej mysli.</p>
<p><strong>Z&#160;&#269;oho vych&#225;dza myse&#318;?</strong> Z&#160;&#250;rovne poznania. Ale <strong>z&#160;&#269;oho pozost&#225;va poznanie?</strong> No predsa z&#160;vedomost&#237;, inform&#225;ci&#237;, ktor&#233; &#269;lovek m&#225; napr&#237;klad v&#160;danej oblasti.</p>
<p><strong>&#268;o je to inform&#225;cia?</strong> Je to oby&#269;ajn&#225; my&#353;lienka = energia.</p>
<p>Napr&#237;klad: Mlad&#253; &#353;ikovn&#253; &#353;tudent architekt&#250;ry mal za &#250;lohu urobi&#357; ro&#269;n&#237;kov&#250; pr&#225;cu &#8211; projekt domu. On ten dom najprv mal v&#160;mysli &#269;i&#382;e mal nejak&#250; my&#353;lienku, ako ten dom bude vyzera&#357;. Na z&#225;klade &#250;rovne jeho poznania vedel prenies&#357; t&#250;to my&#353;lienku na papier. T&#253;m, &#382;e ju dal na papier ju &#271;alej dotv&#225;ral na z&#225;klade svojich vedomost&#237; a&#160;vyladil ju do posledn&#233;ho detailu. Vytvoril tak projekt, s&#160;ktor&#253;m ho poslali na s&#250;&#357;a&#382;. T&#250;to s&#250;&#357;a&#382; vyhral. Tento projekt bol na to&#318;ko &#250;spe&#353;n&#253;, &#382;e mu za neho pon&#250;kli 25&#160;000 &#8364;, pokia&#318; ho nikomu in&#233;mu nepred&#225;. Ozvalo sa viac z&#225;ujemcov, a&#160;predal ho tomu &#269;o pon&#250;kol najviac.</p>
<p>Peniaze s&#250; &#269;ist&#225; energia &#8211; sila, ktor&#225; m&#244;&#382;e meni&#357; svoju formu. Spom&#237;nate si? U&#382; na z&#225;kladnej &#353;kole na hodine fyziky sme sa u&#269;ili, &#382;e energia sa nem&#244;&#382;e strati&#357; ale m&#244;&#382;e iba meni&#357; svoju formu. Peniaze teda vyjadruj&#250; silu hodnoty. Z&#225;le&#382;&#237; len na n&#225;s ako s&#160;tou na&#353;ou energiou vynalo&#382;&#237;me. &#268;i sa rozhodnem kopa&#357; kan&#225;ly alebo za&#269;nem prem&#253;&#353;&#318;a&#357; a&#160;tvori&#357;.</p>
<p>Na z&#225;klade toho pozn&#225;me dva pr&#237;stupy k&#160;tvorbe pe&#328;az&#237;:</p>
<ol>
<li>Je to t&#225; najprirodzenej&#353;ia &#269;innos&#357;, ktor&#250; tu pozn&#225;me odjak&#382;iva &#8211; vlastn&#233; n&#225;pady, tvoriv&#225; &#269;innos&#357; mysle, vlastn&#233; my&#353;lienky a&#160;ich realiz&#225;cia. Vol&#225; sa to podnikanie. </li>
<li>Druh&#225; mo&#382;nos&#357; je s&#237;ce menej prirodzen&#225; ale o&#160;to jednoduch&#353;ia. Je to podie&#318;anie sa na tvorbe cudzieho n&#225;padu &#269;i&#382;e zamestnanie. </li>
</ol>
<p>Viac o&#160;t&#253;chto pr&#237;stupoch zar&#225;bania pe&#328;az&#237; si povieme v&#160;nasleduj&#250;cej predn&#225;&#353;ke.</p>
<p>Aby sme to zhrnuli je potrebn&#233; pochopi&#357; &#382;e, rozumie&#357; peniazom je lep&#353;ie ako ich len vlastni&#357;. Ten kto peniazom rozumie a&#160;je finan&#269;ne gramotn&#253;, si v&#382;dy dok&#225;&#382;e zaobstara&#357; peniaze v&#160;potrebnom mno&#382;stve.</p>
<p>Dok&#225;&#382;e ich udr&#382;a&#357; a&#160;rozmno&#382;i&#357;. Ale ten, kto im nerozumie a&#160;nadobudol ich napr&#237;klad v&#253;hrou alebo dedi&#269;stvom, v&#382;dy o&#160;ne nakoniec pr&#237;de. V&#160;tomto je sila finan&#269;nej gramotnosti.</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>3. predn&#225;&#353;ka: Pre&#269;o zdravotn&#237;ctvo nem&#244;&#382;e by&#357; bezplatn&#233;? (Peter Pa&#382;itn&#253;)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/3.-prednaska-preco-zdravotnictvo-nemoze-byt-bezplatne-peter-pazitny" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/prednasky/4.436</id>
      <published>2013-03-07T12:55:20Z</published>
      <updated>2013-04-16T16:44:21Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/3.-prednaska-preco-zdravotnictvo-nemoze-byt-bezplatne-peter-pazitny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/3.-prednaska-preco-zdravotnictvo-nemoze-byt-bezplatne-peter-pazitny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p><strong>1. &#268;o je to platba tre&#357;ou stranou?</strong></p>
<p>V&nbsp;druhej predn&aacute;&scaron;ke sme spom&iacute;nali, &#382;e &#318;udia uprednost&#328;uj&uacute; konzum&aacute;ciu zdravotn&yacute;ch slu&#382;ieb pred udr&#382;ovan&iacute;m zdravia, lebo &uacute;&#382;itok z&nbsp;konzum&aacute;cie zdravotn&yacute;ch slu&#382;ieb je zjavn&yacute;, pri&#269;om n&aacute;klady s&uacute; skryt&eacute;. Je to v&#271;aka existencii zdravotn&eacute;ho poistenia a&nbsp;tzv. platbe tre&#357;ou stranou.</p>
<p>Pri priamej platbe za slu&#382;by, spotrebite&#318; plat&iacute; cel&uacute; cenu slu&#382;by priamo poskytovate&#318;ovi. Pri platbe za zdravotn&eacute; slu&#382;by v&scaron;ak poskytovate&#318;om za n&aacute;s plat&iacute; zdravotn&aacute; pois&#357;ov&#328;a. Spotrebite&#318; je tak izolovan&yacute; od skuto&#269;n&yacute;ch n&aacute;kladov na zdravotn&eacute; slu&#382;by. A&nbsp;pr&aacute;ve tento fakt vn&iacute;maj&uacute; &#318;udia ako bezplatn&eacute; zdravotn&iacute;ctvo.</p>
<p><strong>2. &#268;o je to priama platba?</strong></p>
<p>V&nbsp;tomto pr&iacute;pade spotrebite&#318; plat&iacute; priamo poskytovate&#318;ovi. A&nbsp;za svoje peniaze z&iacute;skava zdravotn&uacute; slu&#382;bu. Takto vynalo&#382;en&eacute; peniaze priamo s&uacute;peria s&nbsp;in&yacute;mi v&yacute;davkami dom&aacute;cnosti.</p>
<p><img style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" src="http://www.upms.sk/media/2013/Sch&eacute;ma 1.jpg" alt="" width="609" height="634" /></p>
<p><strong>3. &#268;o je to platba tre&#357;ou stranou?</strong></p>
<p>V&nbsp;tomto pr&iacute;pade namiesto spotrebite&#318;a poskytovate&#318;ovi plat&iacute; zdravotn&aacute; pois&#357;ov&#328;a. Spotrebite&#318; preto vn&iacute;ma tak&uacute;to slu&#382;bu ako bezplatn&uacute;.</p>
<p><img style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" src="http://www.upms.sk/media/2013/Sch&eacute;ma 2.jpg" alt="" width="870" height="765" /></p>
<p><strong>4. Ko&#318;ko pe&#328;az&iacute; ide cez platbu tre&#357;ou stranou v&nbsp;slovenskom zdravotn&iacute;ctve?</strong></p>
<p>Zdravotn&eacute; pois&#357;ovne ro&#269;ne vykonaj&uacute; platby tre&#357;ou stranou v&nbsp;objeme pribli&#382;ne 3,5 mld. EUR. Jedn&aacute; sa o&nbsp;platby, ktor&yacute;mi platia v&scaron;eobecn&yacute;ch lek&aacute;rov, &scaron;pecialistov, nemocnice, lieky, &#269;i laborat&oacute;rne a&nbsp;diagnostick&eacute; vy&scaron;etrenia.</p>
<p>Na to, aby zdravotn&eacute; pois&#357;ovne t&uacute;to platbu tre&#357;ou stranou mohli vykon&aacute;va&#357;, platia ekonomicky akt&iacute;vny &#318;udia do zdravotn&yacute;ch pois&#357;ovni odvody. Za ekonomicky neakt&iacute;vnych &#318;ud&iacute; (d&ocirc;chodcovia, &scaron;tudenti, &#382;eny na materskej, a&nbsp;pod.) plat&iacute; do zdravotn&yacute;ch pois&#357;ovn&iacute; &scaron;t&aacute;t.</p>
<p>Priame platby dosahuj&uacute; pribli&#382;ne 1,3 mld. &euro; ro&#269;ne. Nie s&uacute; v&scaron;ak s&uacute;&#269;as&#357;ou syst&eacute;mu zdravotn&eacute;ho poistenia. Jedn&aacute; sa doplatky za lieky, &#269;i platby s&uacute;kromn&yacute;m poskytovate&#318;ov, ako aj o&nbsp;neform&aacute;lne platby.</p>
<p><strong><br />5. Nev&yacute;hody platby tre&#357;ou stranou</strong></p>
<p>Vzh&#318;adom na vn&iacute;man&uacute; bezplatnos&#357;, je najv&auml;&#269;&scaron;ou nev&yacute;hodou platby tre&#357;ou stranou plytvanie. Toto plytvanie zdrojmi m&aacute; ve&#318;a foriem a vedie k vy&scaron;&scaron;ej spotrebe zdravotn&yacute;ch slu&#382;ieb a&nbsp;n&aacute;sledne aj vy&scaron;&scaron;&iacute;m n&aacute;kladom na zdravotn&uacute; starostlivos&#357;.</p>
<p><strong>Mor&aacute;lny hazard</strong> &ndash; je riskantn&eacute; spr&aacute;vanie sp&ocirc;soben&eacute; t&yacute;m, &#382;e osoba ktor&aacute; riskuje nezn&aacute;&scaron;a n&aacute;klady svojho spr&aacute;vania.</p>
<p>Napr&iacute;klad extr&eacute;mny ly&#382;iar sa m&ocirc;&#382;e spolieha&#357; na to, &#382;e v&nbsp;pr&iacute;pade &#357;a&#382;k&eacute;ho &uacute;razu za neho n&aacute;klady na zdravotn&uacute; starostlivos&#357; zaplat&iacute; zdravotn&aacute; pois&#357;ov&#328;a. Alebo &#357;a&#382;k&yacute; faj&#269;iar, ktor&yacute; sa spolieha na to, &#382;e jeho n&aacute;klady na lie&#269;bu rakovinu p&#318;&uacute;c zaplat&iacute; zdravotn&aacute; pois&#357;ov&#328;a.</p>
<p><strong>Ponukou indukovan&yacute; dopyt</strong> &ndash; spotrebite&#318; &#269;erp&aacute; zdravotn&eacute; slu&#382;by na z&aacute;klade odporu&#269;enia lek&aacute;ra v&nbsp;d&ocirc;sledku informa&#269;nej asymetrie. Informa&#269;n&aacute; asymetria je situ&aacute;cia, v&nbsp;ktorej predpoklad&aacute;me, &#382;e poskytovate&#318; m&aacute; viac vedomost&iacute; o diagnostick&yacute;ch a&nbsp;lie&#269;ebn&yacute;ch met&oacute;dach. Vzh&#318;adom k&nbsp;tomu, &#382;e lek&aacute;r nezn&aacute;&scaron;a zodpovednos&#357; za takto indukovan&eacute; n&aacute;klady, m&ocirc;&#382;e odpor&uacute;&#269;a&#357; spotrebu aj nepotrebn&yacute;ch zdravotn&yacute;ch slu&#382;ieb.</p>
<p>Napr&iacute;klad dodato&#269;n&eacute; laborat&oacute;rne a&nbsp;diagnostick&eacute; vy&scaron;etrenia, ktor&eacute; nepos&uacute;vaj&uacute; klinick&eacute; rozhodovanie poskytovate&#318;a.</p>
<p><strong>Konzum&aacute;cia zdravotn&yacute;ch slu&#382;ieb bez hodnoty</strong> pre spotrebite&#318;a. Vzh&#318;adom na platbu tre&#357;ou stranou, m&ocirc;&#382;e spotrebite&#318; konzumova&#357; zdravotn&eacute; slu&#382;by, ktor&eacute; nemaj&uacute; pre neho &#382;iadnu hodnotu, dokonca. m&ocirc;&#382;u by&#357; &scaron;kodliv&eacute; (negat&iacute;vny benefit).</p>
<p>Napr&iacute;klad spotrebite&#318;om vy&#382;adovan&eacute; diagnostick&eacute; vy&scaron;etrenia (napr. CT, alebo MRI) s&nbsp;vysokou radia&#269;nou z&aacute;&#357;a&#382;ou, ktor&eacute; by pri priamej platbe nepo&#382;adoval.</p>
<p><strong>Nadmern&aacute; konzum&aacute;cia zdravotn&yacute;ch slu&#382;ieb</strong> &ndash; &bdquo;bezplatnos&#357;&ldquo; sp&ocirc;sobuje, &#382;e spotrebite&#318; konzumuje aj tak&eacute; zdravotn&eacute; slu&#382;by, ktor&eacute; by za &scaron;tandardn&yacute;ch okolnost&iacute; nekonzumoval (lebo ich za neho plat&iacute; zdravotn&aacute; pois&#357;ov&#328;a).</p>
<p>Napr&iacute;klad zbyto&#269;ne predp&iacute;san&eacute; a&nbsp;skonzumovan&eacute; lieky.</p>
<p><strong>6. V&yacute;hody platby tre&#357;ou stranou</strong></p>
<p><strong>Finan&#269;n&aacute; ochrana</strong> &ndash; schopnos&#357; finan&#269;ne kry&#357; vysokon&aacute;kladov&eacute; a&nbsp;chronick&eacute; rizik&aacute;. Znamen&aacute;, &#382;e &#269;lovek pri konzum&aacute;ci&iacute; zdravotn&yacute;ch slu&#382;ieb nie je konfrontovan&yacute; s&nbsp;vysok&yacute;m finan&#269;n&yacute;mi n&aacute;kladmi.</p>
<p>Napr&iacute;klad n&aacute;klady na jedn&eacute;ho dialyzovan&eacute;ho pacienta s&uacute; na Slovensku pribli&#382;ne 23&nbsp;500 &euro; ro&#269;ne. Platba tre&#357;ou stranou znamen&aacute;, &#382;e platbu za dial&yacute;zu namiesto poistenca zaplat&iacute; zdravotn&aacute; pois&#357;ov&#328;a.</p>
<p><strong>Prerozdelenie</strong> naakumulovan&yacute;ch zdrojov &ndash; transfer zdrojov od n&iacute;zkon&aacute;kladov&yacute;ch k&nbsp;vysokon&aacute;kladov&yacute;m poistencom a&nbsp;chronick&yacute;m pacientom. Prerozdelenia je t&yacute;m lep&scaron;ie, &#269;&iacute;m syst&eacute;m prerozdelenia dok&aacute;&#382;e lep&scaron;ie predikova&#357; riziko a&nbsp;korektne alokova&#357; zdroje medzi jednotliv&yacute;mi pois&#357;ov&#328;ami.</p>
<p>Napr&iacute;klad na Slovensku od 1.7.2012 pou&#382;&iacute;vame na predikciu rizika nielen vek, pohlavia a&nbsp;ekonomick&uacute; aktivitu, ale aj PCG (prediktor bud&uacute;cich n&aacute;kladov na zdravotn&uacute; starostlivos&#357; na z&aacute;klade minulej spotreby liekov).</p>
<p><strong>Platba tre&#357;ou stranou cez kumul&aacute;ciu zdrojov v&scaron;ak poskytuje aj &scaron;ancu na riadenie rizika chronick&yacute;ch chor&ocirc;b</strong>. Pri vhodne nastaven&yacute;ch podmienkach umo&#382;&#328;uje konkurenciu medzi zdravotn&yacute;mi pois&#357;ov&#328;ami na &uacute;rovni zdravotn&yacute;ch pl&aacute;nov pre r&ocirc;zne cie&#318;ov&eacute; skupiny poistencov. Zdravotn&eacute; pois&#357;ovne tak maj&uacute; mo&#382;nos&#357; vytv&aacute;ra&#357; produkty (poistn&eacute; pl&aacute;ny) pod&#318;a preferenci&iacute; spotrebite&#318;ov a&nbsp;riadi&#357; tak riziko chronick&yacute;ch chor&ocirc;b.</p>
<p>Napr&iacute;klad vytv&aacute;ra&#357; poistn&eacute; produkty pre diabetikov, &#269;i astmatikov.</p>
<p><strong>7. Ak&yacute; vplyv m&aacute; bezplatn&eacute; zdravotn&iacute;ctvo na n&aacute;klady a&nbsp;na zdravotn&yacute; stav &#318;ud&iacute;?</strong></p>
<p>Na t&uacute;to ot&aacute;zku dal odpove&#271; mas&iacute;vny experiment RAND, ktor&yacute; sa uskuto&#269;nil v&nbsp;rokoch 1974 a&#382; 1982 v&nbsp;USA na vzorke 7700 &#318;ud&iacute; mlad&scaron;&iacute;ch ako 65 rokov v&nbsp;6 mest&aacute;ch USA. &#317;udia boli rozdelen&iacute; na t&yacute;ch, ktor&iacute; dost&aacute;vali zdravotn&uacute; starostlivos&#357; bezplatne a&nbsp;na t&yacute;ch, ktor&iacute; si ju museli &#269;iasto&#269;ne plati&#357;. Obe skupiny mali t&yacute;ch ist&yacute;ch lek&aacute;rov.</p>
<p>Z&aacute;very:</p>
<ul>
<li>Bezplatn&aacute; zdravotn&aacute; starostlivos&#357; nem&aacute; takmer &#382;iadne identifikovate&#318;n&eacute; pozit&iacute;vne efekty na zdravotn&yacute; stav subjektov v&nbsp;porovnan&iacute; s&nbsp;&#318;u&#271;mi, ktor&iacute; sa museli na &uacute;hrade zdravotnej starostlivosti podie&#318;a&#357;.</li>
<li>&#317;udia s&nbsp;bezplatnou zdravotnou starostlivos&#357;ou spotrebovali o&nbsp;30 a&#382; 40% viac zdravotnej starostlivosti a&nbsp;napriek tomu neboli za 3 a&#382; 5 rokov dok&aacute;zate&#318;ne zdrav&scaron;&iacute;, ako popul&aacute;cia, ktor&aacute; sa musela na &uacute;hrade svojej zdravotnej starostlivosti podie&#318;a&#357; platbami v&nbsp;hotovosti.</li>
</ul>
<p><strong>Zhrnutie</strong></p>
<p>1. Platba tre&#357;ou stranou znamen&aacute;, &#382;e spotrebite&#318; je izolovan&yacute; od n&aacute;kladov na zdravotn&uacute; starostlivos&#357;.</p>
<p>2. Nev&yacute;hody platby tre&#357;ou stranou (plytvanie): mor&aacute;lny hazard, ponukou indukovan&yacute; dopyt, konzum&aacute;cia zdravotn&yacute;ch slu&#382;ieb bez hodnoty pre spotrebite&#318;a, nadmern&aacute; konzum&aacute;cia zdravotn&yacute;ch slu&#382;ieb</p>
<p>3. V&yacute;hody platby tre&#357;ou stranou: finan&#269;n&aacute; ochrana, prerozdelenie riz&iacute;k, (&scaron;anca na) riadenie rizika chronick&yacute;ch chor&ocirc;b (pri vhodne nastavenom konkuren&#269;nom prostred&iacute;)</p>
<p>4. Pod&#318;a &scaron;t&uacute;die RAND:</p>
<ul>
<li>Bezplatn&aacute; zdravotn&aacute; starostlivos&#357; nem&aacute; takmer &#382;iadne identifikovate&#318;n&eacute; pozit&iacute;vne efekty na zdravotn&yacute; stav subjektov v&nbsp;porovnan&iacute; s&nbsp;&#318;u&#271;mi, ktor&iacute; sa museli na &uacute;hrade zdravotnej starostlivosti podie&#318;a&#357;.</li>
<li>&#317;udia s&nbsp;bezplatnou zdravotnou starostlivos&#357;ou spotrebovali o&nbsp;30 a&#382; 40% viac zdravotnej starostlivosti a&nbsp;napriek tomu neboli za 3 a&#382; 5 rokov dok&aacute;zate&#318;ne zdrav&scaron;&iacute;, ako popul&aacute;cia, ktor&aacute; sa musela na &uacute;hrade svojej zdravotnej starostlivosti podie&#318;a&#357; platbami v&nbsp;hotovosti.</li>
</ul>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>2. bonusov&#225; predn&#225;&#353;ka: Ako ch&#225;pa&#357; finan&#269;n&#250; gramotnos&#357; (Mat&#250;&#353; Jare&#269;n&#253;)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/2.-bonusova-prednaska-ako-chapat-financnu-gramotnost-matus-jarecny" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/prednasky/4.435</id>
      <published>2013-02-28T21:36:34Z</published>
      <updated>2013-03-04T16:33:35Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/2.-bonusova-prednaska-ako-chapat-financnu-gramotnost-matus-jarecny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/2.-bonusova-prednaska-ako-chapat-financnu-gramotnost-matus-jarecny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p>V&iacute;tam v&aacute;s na druhej predn&aacute;&scaron;ke tohto trimestra o&nbsp;finan&#269;nej gramotnosti. <br /> Na minulej predn&aacute;&scaron;ke sme si porozpr&aacute;vali o&nbsp;dlhoch a&nbsp;o&nbsp;tom, &#382;e tie dlhy s&uacute; pre n&aacute;s nebezpe&#269;n&eacute; pr&aacute;ve vtedy, ke&#271; s&uacute; poru&scaron;en&eacute; ur&#269;it&eacute; princ&iacute;py finan&#269;nej gramotnosti.<br /> Preto si mysl&iacute;m, &#382;e by bolo na mieste pozrie&#357; sa aj na samotn&yacute; pojem finan&#269;n&aacute; gramotnos&#357; a&nbsp;tie&#382; ako tento pojem ch&aacute;pa&#357;.</p>
<p>Je pravdou , &#382;e v&auml;&#269;&scaron;ina &#318;ud&iacute; toho o&nbsp;finan&#269;nej gramotnosti ve&#318;a nevie. Preto sa im t&aacute;to finan&#269;n&aacute; gramotnos&#357; jav&iacute; ako nejak&eacute; tajomstvo, ktor&eacute;ho ch&aacute;panie a&nbsp;poznanie rozde&#318;uje &#318;ud&iacute; na bohat&yacute;ch a&nbsp;chudobn&yacute;ch.<br /> Tu neplat&iacute; priama &uacute;mera, &#269;&iacute;m m&aacute;&scaron; vy&scaron;&scaron;ie vzdelanie, t&yacute;m si finan&#269;ne gramotnej&scaron;&iacute;.<br /> Pozn&aacute;m vysoko&scaron;kolsky vzdelan&yacute;ch &#318;ud&iacute;, ktor&iacute; maj&uacute; st&aacute;le finan&#269;n&eacute; &#357;a&#382;kosti. Pritom obaja man&#382;elia ve&#318;mi slu&scaron;ne zar&aacute;baj&uacute;, ale nakoniec skon&#269;ia odk&aacute;zan&iacute; na starobn&yacute; d&ocirc;chodok. A&nbsp;pr&aacute;ve preto si m&ocirc;&#382;u z&nbsp;tej penzie dovoli&#357; &#269;oraz menej.</p>
<p>Na druhej strane s&uacute; aj &#318;udia, ktor&iacute; nemali nejak&eacute; extra vysok&eacute; pr&iacute;jmy, iba tak&yacute; slab&scaron;&iacute; priemer, ale aj napriek tomu sa na ten d&ocirc;chodok dok&aacute;zali lep&scaron;ie zabezpe&#269;i&#357;. Maj&uacute; na&scaron;etren&uacute; slu&scaron;n&uacute; sumu a&nbsp;&#382;ij&uacute; si spokojne.</p>
<p>Ke&#271;&#382;e na&scaron;ou dne&scaron;nou t&eacute;mou je FG, tak si po&#271;me poveda&#357; nejak&uacute; jej defin&iacute;ciu, &#269;o to vlastne je:</p>
<p>Finan&#269;n&aacute; gramotnos&#357; je proces z&iacute;skavania nevyhnutn&yacute;ch schopnost&iacute;, vedomost&iacute; (&#269;i&#382;e te&oacute;ria), zru&#269;nost&iacute; (&#269;i&#382;e prax), ktor&eacute; umo&#382;&#328;uj&uacute; &#318;u&#271;om samostatn&eacute; ekonomick&eacute; fungovanie v&nbsp;rodine a&nbsp;spolo&#269;nosti.<br /> &#268;i&#382;e nie len te&oacute;ria, pou&#269;ky, presn&eacute; parametre. Dnes je te&oacute;ria v&scaron;ade, pln&eacute; kni&#382;nice, narvan&eacute; skript&aacute; a&nbsp;podobne. S&nbsp;te&oacute;riou sa s&iacute;ce &#382;ivot &#382;ije lep&scaron;ie ale od&#382;i&#357; sa mus&iacute;. A&nbsp;to je t&aacute; prax.</p>
<p>Taktie&#382; &nbsp;t&aacute; te&oacute;ria a prax m&aacute; by&#357; vyu&#382;ite&#318;n&aacute; nielen pre samostatn&eacute;ho &#269;loveka, ale aj pre cel&uacute; rodinu alebo firmu. Jednoducho pre cel&uacute; spolo&#269;nos&#357;.&nbsp;</p>
<p>Na z&aacute;klade t&yacute;chto poznatkov si zade&#318;ujeme finan&#269;n&uacute; gramotnos&#357; do 5 princ&iacute;pov:</p>
<ol>
<li>Rozumie&#357; peniazom a&nbsp;ma&#357; ich pod kontrolou</li>
<li>Schopnos&#357; zar&aacute;ba&#357; peniaze</li>
<li>&Scaron;etri&#357; peniaze</li>
<li>Schopnos&#357; investova&#357; a&nbsp;vybudova&#357; majetok</li>
<li>Ochrana &uacute;spor - majetku</li>
</ol>
<p><strong>Rozumie&#357; peniazom</strong>: P&yacute;ta sa pod&#318;a V&aacute;s dvojro&#269;n&eacute; die&#357;a do pr&aacute;ce? Asi &#357;a&#382;ko. Pre&#269;o?</p>
<p>Lebo tomu nerozumie, ani nevie &#269;o to pr&aacute;ca je. Ke&#271; dostane die&#357;a prv&eacute; peniaze do ruky, rodi&#269; povie tu m&aacute;&scaron; dve eur&aacute; a&nbsp;k&uacute;p si nie&#269;o na desiatu a&nbsp;zvy&scaron;ok si odlo&#382;. &#268;o urob&iacute; die&#357;a?&nbsp; V&scaron;etko minie. M&ocirc;&#382;e &#269;lovek rozumie&#357; peniazom ke&#271; ich nem&aacute;? Ke&#271; predn&aacute;&scaron;am na stredn&yacute;ch &scaron;kol&aacute;ch o&nbsp;finan&#269;nej gramotnosti, stret&aacute;vam sa s t&yacute;m, &#382;e mlad&yacute;ch ne&scaron;tve, &#382;e nerozumej&uacute; peniazom. Ja osobne sa im v&ocirc;bec ne&#269;udujem. Ve&#271; oni peniaze dostan&uacute; od rodi&#269;ov ako vreckov&eacute; a v&auml;&#269;&scaron;ina z&nbsp;nich v&scaron;etko minie. &nbsp;<br /><br />Preto je tu druh&yacute; princ&iacute;p a to je <strong>zar&aacute;ba&#357; peniaze</strong>. Ako sa daj&uacute; zar&aacute;ba&#357; peniaze? S&uacute; tu len dva sp&ocirc;soby bu&#271; ako zamestnanec alebo ako podnikate&#318;. Je u&#382; na n&aacute;s, ktor&uacute; formu si zvol&iacute;me. Ve&#318;a &#318;ud&iacute; by si po tomto princ&iacute;pe povedalo, &#382;e to sta&#269;&iacute; aby bol &#269;lovek finan&#269;ne gramotn&yacute;. Ke&#271; m&aacute; ist&yacute; pr&iacute;jem, tak m&aacute; istoty, &#382;e nebude na ulici a&nbsp;bude ma&#357; &#269;o do &uacute;st. Ale sta&#269;&iacute; to? Kto m&aacute; dnes v&auml;&#269;&scaron;ie istoty? Ak si zoberieme pr&iacute;klad podnikate&#318;a a&nbsp;zamestnanca. Kto op&uacute;&scaron;&#357;a tov&aacute;re&#328; ako posledn&yacute; po krachu a&nbsp;to e&scaron;te aj so ziskom? St&aacute;va sa dnes, &#382;e zo d&#328;a na de&#328; &#269;lovek pr&iacute;de o&nbsp;pr&aacute;cu? V&auml;&#269;&scaron;inou je to d&ocirc;sledkom nadmern&eacute;ho po&#269;tu zamestnancov, zatvorenia tov&aacute;rne, krachom podniku.</p>
<p>Kedyko&#318;vek m&ocirc;&#382;eme o&nbsp;svoj pr&iacute;jem pr&iacute;s&#357; preto je tu tret&iacute; princ&iacute;p, ktor&yacute; hovor&iacute; <strong>&scaron;etri&#357;</strong>. U&#382; aj v&nbsp;starovekom Babylone vedeli o&nbsp;tom, &#382;e ak si &#269;lovek odkladal 10% z&nbsp;pr&iacute;jmu, tak v&#382;dy mal z&nbsp;&#269;oho &#382;i&#357; a&nbsp;v&#382;dy mu bolo dobre. Ide o&nbsp;to, aby si &#269;i u&#382; zamestnanec alebo podnikate&#318; vytv&aacute;ral rezervu na nepredv&iacute;date&#318;n&eacute; &nbsp;udalosti ako s&uacute; napr&iacute;klad prep&uacute;&scaron;&#357;anie, krach alebo zdravotn&eacute; probl&eacute;my. Ko&#318;ko &#318;ud&iacute; si v&nbsp;dne&scaron;nej dobe &scaron;etr&iacute;? A&nbsp;kde si &scaron;etria?</p>
<p>To s&uacute; &#271;al&scaron;ie dve ot&aacute;zky, na ktor&eacute; je potrebn&eacute; si odpoveda&#357;. Na Slovensku je ponuka finan&#269;n&eacute;ho trhu nasledovn&aacute;: Banky, Pois&#357;ovne, Stavebn&eacute; sporite&#318;ne, Investi&#269;n&eacute; fondy, D&ocirc;chodkov&eacute; piliere a&nbsp;tzv. peniaze do vank&uacute;&scaron;a. Ak hovor&iacute;me o&nbsp;rozumnom &scaron;etren&iacute;, je potrebn&eacute; peniaze investova&#357;, nie len &scaron;etri&#357;. Tu u&#382; nasleduje &#271;al&scaron;&iacute; princ&iacute;p <strong>investovanie</strong>. Je d&ocirc;le&#382;it&eacute; peniaze investova&#357; hlavne preto, &#382;e je tu infl&aacute;cia, ktor&aacute; znehodnocuje na&scaron;e peniaze ro&#269;ne o&nbsp;3-4%. Mali by sme si v&scaron;etci uvedomi&#357;, &#382;e &scaron;etrenie a&nbsp;investovanie s&uacute; dvoji&#269;ky.</p>
<p>&#270;alej je tu &scaron;t&aacute;t s&nbsp;da&#328;ami, odvodmi, poplatkami a&nbsp;pod. A preto tu hovor&iacute;me aj o&nbsp;poslednom princ&iacute;pe, ktor&yacute; hovor&iacute;, &#382;e peniaze je potrebn&eacute; <strong>ochr&aacute;ni&#357;</strong>. Ako sa tak nato pozrieme sp&auml;tne ur&#269;ite sa vieme n&aacute;js&#357; v&nbsp;jednotliv&yacute;ch bodoch.</p>
<p>Tieto z&aacute;kladn&eacute; princ&iacute;py musia by&#357; ch&aacute;pan&eacute; ako celok.</p>
<p>Ak sa bud&uacute; dodr&#382;iava&#357; len niektor&eacute; z&nbsp;nich a&nbsp;na ostatn&eacute; zabudneme, pr&iacute;deme o&nbsp;v&scaron;etko.</p>
<p>Akon&aacute;hle vypadne jeden z&nbsp;nich, tak u&#382; nem&ocirc;&#382;eme rozpr&aacute;va&#357; o&nbsp;finan&#269;nej gramotnosti .</p>
<p>Tak isto ako u&nbsp;&#269;loveka, ktor&yacute; m&aacute; tie&#382; svoje subsyst&eacute;my (d&yacute;chac&iacute; syst&eacute;m, kardiovaskul&aacute;rny, centr&aacute;lna nervov&aacute; s&uacute;stava, vylu&#269;ovac&iacute;, tr&aacute;viaci) tak sta&#269;&iacute;, ak vypadne iba jeden, napr. tak&yacute; kardiovaskul&aacute;rny syst&eacute;m. Je to e&scaron;te &#269;lovek? Syst&eacute;m skolaboval.</p>
<p>Ve&#271; som iba neochr&aacute;nil &uacute;spory, ale v&scaron;etko predt&yacute;m som robil, a&nbsp;&#269;o m&aacute;te? No ni&#269;.</p>
<p>&#268;i&#382;e to je ono, v&scaron;etk&yacute;ch 5 syst&eacute;mov, mus&iacute; fungova&#357; a vtedy m&ocirc;&#382;eme rozpr&aacute;va&#357; o&nbsp;zdravej finan&#269;nej gramotnosti.</p>
<p>&#268;lovek m&ocirc;&#382;e fungova&#357; napr&iacute;klad so stroj&#269;ekom na uchu alebo nejak&yacute;m posil&#328;ova&#269;om na srdie&#269;ko, ale ak&yacute; je to &#382;ivot? Je to u&#382; &#357;a&#382;&scaron;&iacute; &#382;ivot. Ni&#269; moc &#382;ivot.</p>
<p>A&nbsp;to ist&eacute; sa deje, ke&#271; je &#269;lovek zadl&#382;en&yacute;. D&aacute; sa &#382;i&#357; zadl&#382;en&yacute;? Samozrejme, ale ak&yacute; je to &#382;ivot?</p>
<p>A&nbsp;pr&aacute;ve preto je podstatn&eacute; sa nau&#269;i&#357; rozumie&#357; v&scaron;etk&yacute;m princ&iacute;pom a&nbsp;zachov&aacute;va&#357; ich.</p>
<p>Je potrebn&eacute; si e&scaron;te uvedomi&#357;, &#382;e finan&#269;n&aacute; gramotnos&#357; nie je jednorazov&yacute; akt.</p>
<p>Nesta&#269;&iacute; absolvova&#357; jednod&#328;ov&yacute; semin&aacute;r a&nbsp;u&#382; ste perfektne pripraven&iacute;. Je to celo&#382;ivotn&yacute; proces, ktor&yacute; m&aacute; svoje jednotliv&eacute; etapy v&yacute;voja.</p>
<p>Dokonca sa be&#382;ne stret&aacute;vam s&nbsp;n&aacute;zorom, &#382;e finan&#269;n&aacute; gramotnos&#357; je vedie&#357; sa vyzna&#357; v&nbsp;ekonomick&yacute;ch pojmoch, &#269;o je &uacute;rok, &uacute;ver, infl&aacute;cia a&nbsp;podobne. Znovu, bohu&#382;ia&#318; nie je to tak. <br /> Kopec mojich zn&aacute;mych vy&scaron;tudovalo prest&iacute;&#382;ne ekonomick&eacute; vysok&eacute; &scaron;koly, a&nbsp;v&ocirc;bec sa ned&aacute; poveda&#357;, &#382;e s&uacute; finan&#269;ne gramotn&iacute;. <br /> Be&#382;ne ma oslovuj&uacute; finan&#269;n&iacute; poradcovia a&nbsp;hovoria mi o&nbsp;finan&#269;nej gramotnosti, &#382;e to je ROZUMIE&#356; peniazom. Maj&uacute; pravdu, ale iba tak na 20%. Kde je zvy&scaron;n&yacute;ch 80%?</p>
<p>Tak to s&uacute; zvy&scaron;n&eacute; 4 princ&iacute;py.</p>
<p>Viac o&nbsp;1. Princ&iacute;pe ROZUMIE&#356; PENIAZOM A&nbsp;MA&#356; ICH POD KONTROLOU si porozpr&aacute;vame v&nbsp;nasleduj&uacute;cej predn&aacute;&scaron;ke.</p>
<p>Ja som stoto&#382;nen&yacute; z&nbsp;n&aacute;zorom, &#382;e u&#382; pri va&scaron;ej prvej v&yacute;plate sa m&ocirc;&#382;ete rozhodn&uacute;&#357;, ako nalo&#382;&iacute;te so svojim pr&iacute;jmom.</p>
<p>&nbsp; &nbsp; &nbsp;1. skupina - si &#269;as&#357; pr&iacute;jmu odlo&#382;&iacute;, investuje a&nbsp;ostatok min&uacute; na &#382;ivobytie. &#381;ij&uacute; pod&#318;a pripraven&eacute;ho rozpo&#269;tu.</p>
<p>&nbsp; &nbsp; &nbsp;2. skupina - &#382;ije syst&eacute;mom od v&yacute;platy do v&yacute;platy. Min&uacute; v&scaron;etko, &#269;o zarobia,&nbsp;pr&iacute;padne si po&#382;i&#269;aj&uacute;. S&uacute; v&auml;&#269;&scaron;inou zadl&#382;en&iacute; a&nbsp;maj&uacute; neust&aacute;le probl&eacute;my s&nbsp;nedostatkom pe&#328;az&iacute;. Preva&#382;uje tu slab&eacute; vzdelanie.</p>
<p>Na z&aacute;klade tak&eacute;hoto pr&iacute;stupu rozde&#318;ujeme &#318;ud&iacute; na:</p>
<p>Bohat&yacute;ch &nbsp;&#318;ud&iacute;, ktor&iacute; si peniaze v&aacute;&#382;ia, &scaron;etria a&nbsp;investuj&uacute;. Myslia na bud&uacute;cnos&#357;, ve&#318;k&eacute; n&aacute;kupy pl&aacute;nuj&uacute;.</p>
<p>Chudobn&yacute;ch, ktor&iacute;&nbsp;si peniaze nev&aacute;&#382;ia, m&iacute;&#328;aj&uacute;, ne&scaron;etria a &#382;ij&uacute; pre pr&iacute;tomnos&#357;. Nakupuj&uacute; spont&aacute;nne, ke&#271; sa im nie&#269;o zap&aacute;&#269;i a aj za cenu p&ocirc;&#382;i&#269;iek.</p>
<p>Probl&eacute;m je ten. Druh&aacute; skupina &#318;ud&iacute; nevytv&aacute;ra &#382;iadne hodnoty a&nbsp;peniaze dostavaj&uacute; aj tak.</p>
<p>Jedin&yacute; pr&iacute;jem s&uacute; v&auml;&#269;&scaron;inou rodinn&eacute; pr&iacute;davky, a&nbsp;tam s&uacute; &#269;inn&iacute;. Ja osobne by som nazval, &#382;e a&#382; akt&iacute;vni.</p>
<p>Presne tam je poru&scaron;en&aacute; z&aacute;sada FG.</p>
<p>Finan&#269;ne gramotn&iacute; &#318;udia im peniaze d&aacute;vaj&uacute; formou soci&aacute;lnych odvodov. Oni ich len ber&uacute; ale ni&#269; ned&aacute;vaj&uacute;. Logicky z&nbsp;toho vypl&yacute;va, &#382;e si nem&ocirc;&#382;u peniaze v&aacute;&#382;i&#357;. Nemaj&uacute; k&nbsp;n&iacute;m jednoducho vz&#357;ah, len ich m&iacute;&#328;aj&uacute;, prejedia, prepij&uacute; a&nbsp;padla. Samozrejme peniaze si n&aacute;rokuj&uacute;.&nbsp;</p>
<p>Finan&#269;n&aacute; gramotnos&#357; je v&nbsp;dne&scaron;nej dobe t&eacute;ma, o&nbsp;ktorej sa ve&#318;mi ve&#318;a diskutuje. &Scaron;tatistiky z&nbsp;medzin&aacute;rodn&eacute;ho merania znalosti o&nbsp;FG hovoria o&nbsp;tom, &#382;e na Slovensku je vy&scaron;e 88% finan&#269;ne negramotn&yacute;ch &#318;ud&iacute;.</p>
<p>S&uacute; r&ocirc;zne pokusy o&nbsp;zaradenie predmetu FG do u&#269;ebn&eacute;ho procesu. Ot&aacute;zkou je: Kto bude t&uacute;to FG vyu&#269;ova&#357;? Finan&#269;ne gramotn&yacute; alebo finan&#269;ne negramotn&yacute; &#269;lovek?</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>2. predn&#225;&#353;ka: Vznik &#8222;reward based healthcare&#8220; (Peter Pa&#382;itn&#253;)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/2.-prednaska-vznik-reward-based-healthcare-peter-pazitny" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/prednasky/4.434</id>
      <published>2013-02-28T19:44:45Z</published>
      <updated>2013-03-11T16:09:46Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/2.-prednaska-vznik-reward-based-healthcare-peter-pazitny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/2.-prednaska-vznik-reward-based-healthcare-peter-pazitny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p><strong>1. &#268;o ovplyv&#328;uje zdravotn&yacute; stav?</strong></p>
<p>Pod&#318;a renomovanej &scaron;t&uacute;die o&nbsp;determinantoch zdravotn&eacute;ho stavu je spr&aacute;vanie zodpovedn&eacute; a&#382; za 40% v&yacute;sledku. Pr&aacute;ve preto je potrebn&eacute; venova&#357; rizikov&yacute;m faktorom spr&aacute;vania zv&yacute;&scaron;en&uacute; pozornos&#357; &ndash; najm&auml; faj&#269;eniu, spotrebe alkoholu, nezdravej strave a&nbsp;fyzickej neaktivite.</p>
<p>Graf 1: O&nbsp;v&yacute;sledku kriticky rozhoduje spr&aacute;vanie jednotlivca</p>
<p><img style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" src="http://www.upms.sk/media/2013/02_upms_vznik_reward_based_healthcare.jpg" alt="" width="433" height="432" /></p>
<p>Zdroj: J. Michael McGinnis, Pamela Williams-Russo, and James R. Knickman. The Case For More Active Policy Attention To Health Promotion. <em>Health Affairs</em>, March/April 2002; 21(2): 78-93</p>
<p><strong>2. Rizikov&eacute; faktory spr&aacute;vania skracuj&uacute; n&aacute;&scaron; &#382;ivot</strong></p>
<p>&#317;udia, ktor&iacute; pij&uacute; alkohol s mierou, pravidelne cvi&#269;ia, prestan&uacute; faj&#269;i&#357; a jedia p&auml;&#357;kr&aacute;t denne ovocie a zeleninu, sa v priemere do&#382;&iacute;vaj&uacute; o 14 rokov dlh&scaron;ie ako t&iacute;, ktor&iacute; neurobia &#382;iadnu z t&yacute;chto zmien vo svojom &#382;ivotnom &scaron;t&yacute;le.</p>
<p>Tabu&#318;ka 1: Rizikov&eacute; faktory spr&aacute;vania skracuj&uacute; n&aacute;&scaron; &#382;ivot</p>
<table border="1" cellspacing="0" cellpadding="0" width="621">
<tbody>
<tr>
<td width="111" valign="top">
<p><strong>Rizikov&yacute; faktor spr&aacute;vania</strong></p>
</td>
<td width="510" valign="top">
<p><strong>Skr&aacute;tenie &#382;ivota</strong></p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="111" valign="top">
<p>Faj&#269;enie</p>
</td>
<td width="510" valign="top">
<p>Ka&#382;d&aacute;   vyfaj&#269;en&aacute; cigareta skracuje &#382;ivot &#269;loveka v priemere o&nbsp;5 a&#382; 7 min&uacute;t. &#381;ivot   faj&#269;iara sa skracuje pribli&#382;ne o 8 a&#382;   10 rokov, ale pod&#318;a niektor&yacute;ch zdrojov to m&ocirc;&#382;e by&#357; skr&aacute;tenie a&#382; o 13 a&#382; 15   rokov<strong>&nbsp;</strong></p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="111" valign="top">
<p>Alkohol</p>
</td>
<td width="510" valign="top">
<p>Alkoholici si   skracuj&uacute; svoj &#382;ivot a&#382; o 23 rokov.</p>
<p>Pr&iacute;pustn&aacute;   hranica dennej d&aacute;vky alkoholu u mu&#382;ov je 0,5 a&#382; 0,6 litra piva a 0,25 a&#382; 0,3   litra v&iacute;na.</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="111" valign="top">
<p>Nezdrav&aacute; strava</p>
</td>
<td width="510" valign="top">
<p>Vo veku 18   rokov nadv&aacute;ha zvy&scaron;uje riziko pred&#269;asn&eacute;ho &uacute;mrtia o&nbsp;tretinu, zatia&#318; &#269;o   obezita toto riziko viac ako zdvojn&aacute;sob&iacute;.</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="111" valign="top">
<p>Fyzick&aacute; <br /> ne-aktivita</p>
</td>
<td width="510" valign="top">
<p>Pridanie u&#382; i   mal&eacute;ho mno&#382;stva fyzickej aktivity, napr&iacute;klad v &uacute;hrne 75 min&uacute;t r&yacute;chlej ch&ocirc;dze   t&yacute;&#382;denne, s&uacute;vis&iacute; s o 1,8 roka v&auml;&#269;&scaron;ou o&#269;ak&aacute;vanou d&#314;&#382;kou &#382;ivota po dosiahut&iacute;   veku 40 rokov, v porovnan&iacute; s fyzicky neakt&iacute;vnymi &#318;u&#271;mi. Napr&iacute;klad, r&yacute;chla   ch&ocirc;dza v rozsahu najmenej 450 min&uacute;t t&yacute;&#382;denne m&ocirc;&#382;e prinies&#357; a&#382; &nbsp;4,5 roka.</p>
</td>
</tr>
</tbody>
</table>
<p><strong>3. Ak toto v&scaron;etko vieme, pre&#269;o &#318;udia pre svoje zdravie ni&#269; nerobia?</strong></p>
<p>Odpove&#271; sformuloval Adrian Gore (Juhoafrick&aacute; republika) v&nbsp;roku 1992, pod&#318;a ktor&eacute;ho je to probl&eacute;m behavior&aacute;lnej ekon&oacute;mie - benefity pre zdrav&yacute; &#382;ivotn&yacute; &scaron;t&yacute;l s&uacute; v&nbsp;&#269;ase ve&#318;mi &bdquo;&#271;aleko&ldquo;, pri&#269;om n&aacute;klady s&uacute; ve&#318;mi &bdquo;bl&iacute;zko&ldquo;:</p>
<ul>
<li>Udr&#382;ovanie zdravia: N&aacute;klady (&#269;as, n&aacute;maha, peniaze) s&uacute; zjavn&eacute;, pri&#269;om &uacute;&#382;itok je skryt&yacute; v&nbsp;neistej bud&uacute;cnosti.</li>
<li>Zdravotn&eacute; slu&#382;by: &Uacute;&#382;itok je zjavn&yacute;, n&aacute;klady s&uacute; skryt&eacute; (v&#271;aka platbe tre&#357;ou stranou).</li>
</ul>
<p>V&auml;&#269;&scaron;ina &#318;ud&iacute; preto uprednost&#328;uje konzum&aacute;ciu zdravotn&yacute;ch slu&#382;ieb pred udr&#382;ovan&iacute;m zdravia.</p>
<p><strong>4. Ak&yacute;m sp&ocirc;sobom je mo&#382;n&eacute; ovplyvni&#357; spr&aacute;vanie &#318;ud&iacute;?</strong></p>
<p>V&nbsp;princ&iacute;pe existuj&uacute; dve cesty:</p>
<ul>
<li>Intervencie &scaron;t&aacute;tu (pr&iacute;stup &bdquo;zhora&ldquo;) &ndash; m&ocirc;&#382;eme ich charakterizova&#357; ako <strong>re&scaron;trikt&iacute;vne</strong></li>
<li>Inov&aacute;cie s&uacute;kromn&eacute;ho sektora (pr&iacute;stup &bdquo;zdola&ldquo;) &ndash; m&ocirc;&#382;eme ich charakterizova&#357; ako <strong>motiva&#269;n&eacute;</strong></li>
</ul>
<p><strong>5. Intervencie &scaron;t&aacute;tu pre udr&#382;anie zdravia</strong></p>
<p>Intervencie &scaron;t&aacute;tu pre udr&#382;anie zdravia by sme mohli charakterizova&#357; ako re&scaron;trikt&iacute;vne. &Scaron;t&aacute;t sa sna&#382;&iacute; spr&aacute;vanie &#318;ud&iacute; (zni&#382;ovaniu spotreby nezdrav&yacute;ch statkov) ovplyv&#328;ova&#357; tromi sp&ocirc;sobmi:</p>
<ol>
<li>Obmedzovan&iacute;m dostupnosti vybran&yacute;ch statkov</li>
<li>Zvy&scaron;ovan&iacute;m ceny vybran&yacute;ch statkov (Pod&#318;a &scaron;t&uacute;die &bdquo;Price and cigarette consumption in Europe&ldquo; z&nbsp;roku 2005 n&aacute;rast re&aacute;lnej ceny cigariet o&nbsp;10% sp&ocirc;sob&iacute; pokles spotreby cigariet o&nbsp;5 a&#382; 7%)</li>
<li>Zvy&scaron;ovan&iacute;m informovanosti spotrebite&#318;ov, resp. ich nevystavenie reklame</li>
</ol>
<p>Tabu&#318;ka 2: Pr&iacute;klady intervenci&iacute; &scaron;t&aacute;tu pri jednotliv&yacute;ch rizikov&yacute;ch faktoroch</p>
<table border="1" cellspacing="0" cellpadding="0">
<tbody>
<tr>
<td width="119" valign="top">
<p><strong>Rizikov&yacute; faktor spr&aacute;vania</strong></p>
</td>
<td width="161" valign="top">
<p><strong>Obmedzovanie   dostupnosti</strong></p>
</td>
<td width="161" valign="top">
<p><strong>Zvy&scaron;ovanie   ceny</strong></p>
</td>
<td width="161" valign="top">
<p><strong>Zvy&scaron;ovanie   informovanosti o &scaron;kodlivosti</strong></p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="119" valign="top">
<p>Faj&#269;enie</p>
</td>
<td width="161" valign="top">
<p>Napr. z&aacute;kaz faj&#269;enia v&nbsp;re&scaron;taur&aacute;ci&aacute;ch</p>
</td>
<td width="161" valign="top">
<p>Zv&yacute;&scaron;enie spotrebn&yacute;ch dan&iacute; z tabaku</p>
</td>
<td width="161" valign="top">
<p>Napr. Inform&aacute;cie o&nbsp;&scaron;kodlivosti faj&#269;enia na krabi&#269;ke od cigariet</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>Napr. Z&aacute;kaz reklamy tabakov&yacute;ch v&yacute;robkov</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="119" valign="top">
<p>Alkohol</p>
</td>
<td width="161" valign="top">
<p>Napr. Z&aacute;kaz predaja alkoholu mladistv&yacute;m</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>Napr. Predaj len cez vyhraden&eacute; predajne</p>
</td>
<td width="161" valign="top">
<p>Zv&yacute;&scaron;enie spotrebn&yacute;ch dan&iacute; na alkohol</p>
</td>
<td width="161" valign="top">
<p>Napr. Z&aacute;kaz reklamy alkoholov&yacute;ch produktov pred 22.00</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="119" valign="top">
<p>Nezdrav&aacute; strava</p>
</td>
<td width="161" valign="top">
<p><em>??? - nena&scaron;iel som &#382;iadny   pr&iacute;klad obmedzenia predaja nezdrav&yacute;ch potrav&iacute;n, budem r&aacute;d ke&#271; mi ho po&scaron;lete </em><em>J</em></p>
</td>
<td width="161" valign="top">
<p>Napr. da&#328; zo sladen&yacute;ch n&aacute;pojov, alebo da&#328; z&nbsp;energetick&yacute;ch   n&aacute;pojov, zvykne sa zda&#328;ova&#357; aj nadmern&yacute; cukor, &#269;i so&#318;</p>
</td>
<td width="161" valign="top">
<p>Napr. Povinn&eacute; zverej&#328;ovanie nutri&#269;n&yacute;ch inform&aacute;ci&iacute; na obale</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="119" valign="top">
<p>Fyzick&aacute; <br /> ne-aktivita</p>
</td>
<td width="161" valign="top">
<p>Napr. Povinn&aacute; telesn&aacute; v&yacute;chova na z&aacute;kladn&yacute;ch &scaron;kol&aacute;ch</p>
</td>
<td width="161" valign="top">
<p>Napr. &Scaron;t&aacute;tne dot&aacute;cie pre &scaron;portov&uacute; v&yacute;chovu ml&aacute;de&#382;e, &#269;i podpora   prev&aacute;dzky &scaron;portov&iacute;sk z&nbsp;verejn&yacute;ch zdrojov</p>
</td>
<td width="161" valign="top">
<p><em>??? &ndash; nena&scaron;iel som pr&iacute;klad   &scaron;t&aacute;tnej kampane proti obezite, budem r&aacute;d ke&#271; nejak&uacute; n&aacute;jdete a&nbsp;po&scaron;lete </em><em>J</em></p>
</td>
</tr>
</tbody>
</table>
<p><strong>6. Ak&eacute; s&uacute; tendencie v&nbsp;SR?</strong></p>
<p>Niektor&eacute; z&nbsp;uveden&yacute;ch intervenci&iacute; s&uacute; aplikovan&eacute; aj u n&aacute;s. V&yacute;sledky o&nbsp;ich efekt&iacute;vnosti v&scaron;ak zatia&#318; nie s&uacute; &uacute;plne presved&#269;iv&eacute;. T&uacute; s&uacute; niektor&eacute; tendencie medzi rokmi 2003 a&#382; 2009, na z&aacute;klade d&aacute;t OECD:</p>
<ul>
<li>Po&#269;et faj&#269;iarov mierne kles&aacute;</li>
<li>Spotreba alkoholu je stabiln&aacute; na &uacute;rovni 10 a&#382; 11 litrov &#269;ist&eacute;ho alkoholu na hlavu</li>
<li>Po&#269;et &#318;ud&iacute; s&nbsp;nadv&aacute;hou/obezitou mierne rastie, resp. stagnuje (v z&aacute;vislosti od metodiky)</li>
</ul>
<p>Tabu&#318;ka 3: Tendencie v&nbsp;SR vo faj&#269;en&iacute;, spotrebe alkoholu a&nbsp;nadv&aacute;he/obezite</p>
<table border="1" cellspacing="0" cellpadding="0" width="593">
<tbody>
<tr>
<td width="168" valign="top">
<p>&nbsp;</p>
</td>
<td width="104" valign="top">
<p>2003</p>
</td>
<td width="104" valign="top">
<p>2009</p>
</td>
<td width="217" valign="top">
<p>Tendencie za posledn&yacute;ch 10 rokov   v&nbsp;SR (pod&#318;a &uacute;dajov OECD)</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="168" valign="top">
<p>Popul&aacute;cie 15+ , ktor&aacute; faj&#269;&iacute;, v %</p>
</td>
<td width="104" valign="top">
<p>22,1%</p>
</td>
<td width="104" valign="top">
<p>19,5%</p>
</td>
<td width="217" valign="top">
<p>Po&#269;et faj&#269;iarov mierne kles&aacute;</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="168" valign="top">
<p>Spotreba &#269;ist&eacute;ho alkoholu v&nbsp;litroch ro&#269;ne (na popul&aacute;ci&iacute; 15+)</p>
</td>
<td width="104" valign="top">
<p>9,9</p>
<p>(2002: 10,8)</p>
</td>
<td width="104" valign="top">
<p>10,7</p>
<p>(2008: 11,2)</p>
</td>
<td width="217" valign="top">
<p>Spotreba alkoholu je stabiln&aacute; okolo 10   a&#382; 11 litrov na hlavu</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="168" valign="top">
<p>Popul&aacute;cia s&nbsp;nadv&aacute;hou/obezitou pod&#318;a samohodnotenia</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>Pod&#318;a meran&eacute;ho v&aacute;&#382;enia</p>
</td>
<td width="104" valign="top">
<p>47,6%</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;51,6%&nbsp;</p>
<p>(rok 2005)</p>
</td>
<td width="104" valign="top">
<p>50,8%</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;51,5%&nbsp;</p>
<p>(rok 2008)</p>
</td>
<td width="217" valign="top">
<p>Popul&aacute;cia s&nbsp;nadv&aacute;hou mierne   nar&aacute;stla, ...</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>... resp. stagnuje</p>
</td>
</tr>
</tbody>
</table>
<p>Zdroj: OECD, 2013</p>
<p>&Scaron;t&aacute;tne intervencie sa ukazuj&uacute; by&#357; &uacute;&#269;inn&eacute; pri zni&#382;ovan&iacute; faj&#269;enia, ale sa zdaj&uacute; by&#357; menej efekt&iacute;vne pri zni&#382;ovan&iacute; spotreby alkoholu alebo boja s&nbsp;nadv&aacute;hou/obezitou. Na druhej strane &ndash; maj&uacute; nezanedbate&#318;n&yacute; rozpo&#269;tov&yacute; dopad. V&nbsp;roku 2012 priniesli spotrebn&eacute; dane z&nbsp;alkoholu (lieh, pivo a&nbsp;v&iacute;no) do &scaron;t&aacute;tneho rozpo&#269;tu 260 mil. &euro; a&nbsp;spotrebn&eacute; dane z&nbsp;tabaku dokonca a&#382; 635 mil. &euro;. Celkovo obe dane tvorili 10,6% da&#328;ov&yacute;ch pr&iacute;jmov &scaron;t&aacute;tneho rozpo&#269;tu za rok 2012.</p>
<p><strong>7. S&uacute;kromn&yacute; sektor inovuje - vznik reward based healthcare (Pr&iacute;beh Adriana Gore-a a&nbsp;jeho firmy Discovery Health)</strong></p>
<p>Reakciou s&uacute;kromn&eacute;ho sektora na vzniknut&uacute; situ&aacute;ciu bolo pracova&#357; s&nbsp;motiv&aacute;ciou &#318;ud&iacute;, a&nbsp;nie s&nbsp;re&scaron;trikciami (ako to rob&iacute; &scaron;t&aacute;tna intervencia). To dalo vznik nov&eacute;mu fenom&eacute;nu &bdquo;Reward Based Healthcare&ldquo;, &#269;o znamen&aacute; zdravotn&iacute;ctvo zalo&#382;en&eacute; na odmen&aacute;ch. P&ocirc;vodne vzniklo v&nbsp;Ju&#382;nej Afrike (u&#382; spom&iacute;nan&yacute; Adrien Gore a&nbsp;jeho firma Discovery s&nbsp;programom VITALITY), dnes je v&scaron;ak pou&#382;&iacute;van&eacute; prakticky vo v&scaron;etk&yacute;ch pl&aacute;noch s vysokou spolu&uacute;&#269;as&#357;ou a osobn&yacute;mi zdravotn&yacute;mi &uacute;&#269;tami v&nbsp;USA.</p>
<p>Motiva&#269;n&yacute; syst&eacute;m VITALITY je zalo&#382;en&yacute; na dohode s&nbsp;klientom &ndash; venuj &uacute;silie tomu, o &#269;om si v&scaron;etci (pois&#357;ov&#328;a, lek&aacute;r a poistenec) mysl&iacute;me, &#382;e je pre Teba dobr&eacute; a my ti d&aacute;me to, &#269;o je pre teba pr&iacute;jemn&eacute;. V&nbsp;motiva&#269;nom programe s&uacute; benefity distribuovan&eacute; nie &uacute;plne automaticky, ale ako odmena za &#382;iaduce spr&aacute;vanie.</p>
<p>Podstata VITALITY programu spo&#269;&iacute;va v&nbsp;tom, &#382;e ka&#382;d&yacute; klient na z&aacute;klade vyplnen&eacute;ho dotazn&iacute;ku z&iacute;skava tzv.&nbsp; Vitality age = biologick&yacute; vek, &nbsp;rizikov&yacute; profil n&iacute;m ovplyvnite&#318;n&yacute;ch riz&iacute;k a &nbsp;&scaron;pecifick&yacute; wellness pl&aacute;n.</p>
<p>Vitality age funguje tak, &#382;e riziko kalkulovan&eacute; predikt&iacute;vnym modelom je vyjadren&eacute; ako skr&aacute;tenie o&#269;ak&aacute;vanej d&#314;&#382;ky &#382;ivota. Napr. 45 ro&#269;n&yacute; mu&#382;, ktor&yacute; je ob&eacute;zny, faj&#269;&iacute; a m&aacute; zv&yacute;&scaron;en&yacute; cholesterol m&aacute; vitality age 59 rokov.</p>
<p>Na z&aacute;klade plnenia &scaron;pecifick&eacute;ho wellness pl&aacute;nu z&iacute;sk&aacute;va tzv. Vitality status: Modr&yacute;, Bronzov&yacute;, Strieborn&yacute; alebo Zlat&yacute;. Z&iacute;skan&yacute; status mu otv&aacute;ra cestu k&nbsp;p&ocirc;&#382;itkom &ndash; odmen&aacute;m, ktor&eacute; si u&#382;&iacute;va po dobu, kedy udr&#382;uje svoj &bdquo;Vitality status&ldquo;.</p>
<p>Odmeny s&uacute; z&aacute;visl&eacute; od Vitality status klienta a&nbsp;m&ocirc;&#382;u zah&#341;&#328;a&#357;: Z&#318;avy na &scaron;portov&eacute; potreby, zdrav&uacute; stravu, fitness, ale aj re&scaron;taur&aacute;cie, z&#318;avy u leteck&yacute;ch spole&#269;nosti, &#269;i z&#318;avy na rekondi&#269;n&eacute; pobyty, alebo dovolenky.</p>
<p>Sunday Times udelil Adrienovi Goreovi v&nbsp;roku 2010 cenu Business Leader of the Year, v&nbsp;roku 1998 bol zvolen&yacute; za najlep&scaron;ieho podnikate&#318;a Ju&#382;nej Afriky v projekte Ernst &amp; &nbsp;Young Cena pre najlep&scaron;ieho podnikate&#318;a roka. Povolan&iacute;m je Adrien Gore aktu&aacute;r.</p>
<p><strong>8. A&nbsp;v&yacute;sledky? (pod&#318;a prezent&aacute;cie Adriana Gore-a)</strong></p>
<p>Medzi akt&iacute;vnym plnen&iacute;m &bdquo;Vitality programu&ldquo; a ni&#382;&scaron;&iacute;mi n&aacute;klady na zdravotn&eacute; slu&#382;by existuje korel&aacute;cia. Ak tak&aacute;to korel&aacute;cia existuje, je to iba selekcia rizika, alebo skuto&#269;ne v&yacute;sledok wellness aktiv&iacute;t? A ak je to v&yacute;sledok wellness aktiv&iacute;t, dok&aacute;&#382;e syst&eacute;m odmien motivova&#357; &#318;ud&iacute; k&nbsp;zmene spr&aacute;vania?</p>
<p>Odpove&#271; n&aacute;m d&aacute; rozsiahla epidemiologick&aacute; &scaron;t&uacute;dia z rokov 2003 &ndash; 2007, ktor&aacute; potvrdila, &#382;e akt&iacute;vna starostlivos&#357; o zdravie zni&#382;uje n&aacute;klady zdravotn&eacute;ho poistenia. Vplyv je dokonca t&yacute;m vy&scaron;&scaron;&iacute;, &#269;&iacute;m je klient viac chor&yacute;!</p>
<p>&#268;lenovia s n&iacute;zkou mierou aktivity vo VITALITY programe maj&uacute; o 21% ni&#382;&scaron;ie n&aacute;klady. &#268;lenovia s vysokou mierou aktivity vo VITALITY programe maj&uacute; o 29 % ni&#382;&scaron;ie n&aacute;klady.</p>
<p><strong>9. Zhrnutie</strong></p>
<ol>
<li>Spr&aacute;vanie je zodpovedn&eacute; a&#382; za 40% v&yacute;sledku zdravotn&eacute;ho stavu</li>
<li>Rizikov&eacute; faktory spr&aacute;vania (faj&#269;enie, alkohol, nezdrav&aacute; strava, fyzick&aacute; neaktivita) m&ocirc;&#382;u podstatne skr&aacute;ti&#357; n&aacute;&scaron; &#382;ivot</li>
<li>Benefity pre zdrav&yacute; &#382;ivotn&yacute; &scaron;t&yacute;l s&uacute; v&nbsp;&#269;ase ve&#318;mi &bdquo;&#271;aleko&ldquo;, pri&#269;om n&aacute;klady s&uacute; ve&#318;mi &bdquo;bl&iacute;zko&ldquo;:</li>
<li>Intervencie &scaron;t&aacute;tu s&uacute; zv&auml;&#269;&scaron;a re&scaron;trikt&iacute;vne (nie&#269;o zakazuj&uacute;), resp. zvy&scaron;uj&uacute; cenu nezdrav&eacute;ho statku (cez dane) alebo informuj&uacute; o&nbsp;jeho &scaron;kodlivosti</li>
<li>Efekt&iacute;vnos&#357; &scaron;t&aacute;tnej intervencie oh&#318;adom zlep&scaron;enia zdravia je ot&aacute;zna, av&scaron;ak spotrebn&eacute; dane z&nbsp;alkoholu a&nbsp;tabaku tvorili viac ako 10% da&#328;ov&yacute;ch pr&iacute;jmov &scaron;t&aacute;tneho rozpo&#269;tu za rok 2012</li>
<li>Motiv&aacute;ciu &#318;ud&iacute; udr&#382;a&#357; si zdravie vyu&#382;&iacute;va kocept &bdquo;Reward base healthcare&ldquo; &ndash; odme&#328;uje &#318;ud&iacute; za to, &#382;e sa staraj&uacute; o&nbsp;svoje vlastn&eacute; zdravie</li>
<li>V&yacute;sledky s&uacute; ve&#318;mi s&#318;ubn&eacute; &ndash; &#269;lenovia s&nbsp;vysokou s mierou zapojenosti do motiva&#269;n&eacute;ho programu maj&uacute; a&#382; o&nbsp;29% ni&#382;&scaron;ie n&aacute;klady</li>
</ol>
<p>&#270;al&scaron;iu hodinu budeme venova&#357; ot&aacute;zke, pre&#269;o zdravotn&iacute;ctvo nem&ocirc;&#382;e by&#357; &bdquo;bezplatn&eacute;&ldquo;.</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>Faj&#269;enie &#353;kod&#237;, p&#225;n &#353;t&#225;tny tajomn&#237;k</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/clanky/fajcenie-skodi-pan-statny-tajomnik" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/clanky/8.429</id>
      <published>2013-02-25T19:57:17Z</published>
      <updated>2013-02-26T20:01:18Z</updated>

      <category term="HN st&#314;p&#269;eky"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/clanky/fajcenie-skodi-pan-statny-tajomnik"
        label="HN st&#314;p&#269;eky" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p><span class="bbtext"> </span></p>
<p class="detail-odstavec">Tento st&#314;p&#269;ek by som chcel venova&#357; &scaron;t&aacute;tnemu tajomn&iacute;kovi ministerstva pr&aacute;ce Ondru&scaron;ovi. Predv&#269;erom toti&#382; v Slovenskom rozhlase vyhl&aacute;sil, &#382;e ak zamestn&aacute;vatelia dok&aacute;&#382;u, &#382;e negat&iacute;vny v&yacute;voj v oblasti zamestnanosti bol ovplyvnen&yacute; Z&aacute;konn&iacute;kom pr&aacute;ce, tak vl&aacute;da je pripraven&aacute; zmeni&#357; ho.</p>
<p class="detail-odstavec">Zaujalo ma to. Najm&auml; preto, &#382;e len p&aacute;r dn&iacute; predt&yacute;m, na  kontrolnom dni na jeho ministerstve, mal jeho hlavn&yacute; &scaron;&eacute;f, premi&eacute;r Fico, vo veci  &uacute;plne jasno &ndash; noveliz&aacute;cia Z&aacute;konn&iacute;ka pr&aacute;ce ani zv&yacute;&scaron;enie dan&iacute; &#382;iadny vplyv na rast  nezamestnanosti nemali.</p><p>
<!--/-->
</p><p class="detail-odstavec">Neoslovujem teda t&yacute;mto st&#314;p&#269;ekom p&aacute;na premi&eacute;ra, ale  p&aacute;na &scaron;t&aacute;tneho tajomn&iacute;ka. U neho vid&iacute;m iskierku n&aacute;deje, tak sa ju pok&uacute;sim  rozd&uacute;cha&#357;.<br />Tak&#382;e najsk&ocirc;r, &#269;o si myslia zamestn&aacute;vatelia. U&#382; odkedy sa v lete  objavil prv&yacute; n&aacute;vrh novely tohto d&ocirc;le&#382;it&eacute;ho z&aacute;kona, zamestn&aacute;vatelia jasne a  unisono tvrdili, &#382;e zhor&scaron;uje pru&#382;nos&#357; trhu pr&aacute;ce a povedie k zv&yacute;&scaron;enej  nezamestnanosti. D&aacute; sa to jasne preuk&aacute;za&#357;. Na ilustr&aacute;ciu posta&#269;&iacute; cit&aacute;t zo  stanoviska Republikovej &uacute;nie zamestn&aacute;vate&#318;ov, pod&#318;a ktor&eacute;ho &bdquo;navrhnut&aacute; novela  zbyto&#269;ne hazarduje s u&#382; vytvoren&yacute;mi pracovn&yacute;mi miestami a slovensk&yacute; trh pr&aacute;ce  pos&uacute;va na juh Eur&oacute;py &ndash; bli&#382;&scaron;ie k &Scaron;panielsku a Gr&eacute;cku&ldquo;.<br />Tieto slov&aacute; sa uk&aacute;zali  ako a&#382; prorocky presn&eacute; &ndash; n&aacute;rast nezamestnanosti vo &scaron;tvrtom &scaron;tvr&#357;roku 2012 bol na  Slovensku po Gr&eacute;cku a Cypre tret&iacute; najvy&scaron;&scaron;&iacute; z celej euroz&oacute;ny.<br />E&scaron;te na jese&#328;&nbsp; minul&eacute;ho roka negat&iacute;vny vplyv Z&aacute;konn&iacute;ka pr&aacute;ce potvrdila aj NBS, pod&#318;a ktorej bol  za okt&oacute;brov&yacute;m rastom nezamestnanosti popri poklese u na&scaron;ich obchodn&yacute;ch partnerov  pr&aacute;ve nov&yacute; Z&aacute;konn&iacute;k pr&aacute;ce.</p>
<p class="detail-odstavec">P&aacute;n premi&eacute;r &#269;asto opakuje, &#382;e probl&eacute;my vypl&yacute;vaj&uacute;&nbsp; prioritne z ekonomickej kr&iacute;zy a &#382;e v euroz&oacute;ne je historicky najvy&scaron;&scaron;ia  nezamestnanos&#357;. &#268;o hovoria fakty? &Aacute;no, nezamestnanos&#357; je vysok&aacute;, v roku 2012  pribudlo v euroz&oacute;ne 1,5 mili&oacute;na nezamestnan&yacute;ch. Ale d&ocirc;le&#382;it&eacute; je, &#382;e a&#382; 80  percent tohto n&aacute;rastu ide na vrub kraj&iacute;n PIGS (Portugalsko, Taliansko, Gr&eacute;cko a  &Scaron;panielsko), ktor&yacute;ch spolo&#269;n&yacute; podiel na na&scaron;om v&yacute;voze je len 6,7 percenta. V  Nemecku, na&scaron;om najd&ocirc;le&#382;itej&scaron;om obchodnom partnerovi (21,4 percenta exportu), je,&nbsp; naopak, nezamestnanos&#357; najni&#382;&scaron;ia za posledn&eacute; roky, vlani klesla o 0,4 percenta  (na 5,5).</p>
<p class="detail-odstavec">Tak&#382;e, v&aacute;&#382;en&yacute; p&aacute;n &scaron;t&aacute;tny tajomn&iacute;k. Titulok m&ocirc;jho  pr&iacute;spevku V&aacute;m asi pripadal absurdn&yacute;, preto&#382;e Vy, samozrejme, viete, &#382;e faj&#269;enie  &scaron;kod&iacute;. Chcel som t&yacute;m nazna&#269;i&#357;, &#382;e tak, ako je medzi lek&aacute;rmi zhoda v tom, &#382;e  faj&#269;enie je zdraviu &scaron;kodliv&eacute;, tak je aj medzi ekon&oacute;mami zhoda v tom, &#382;e tak&aacute;&nbsp; zmena Z&aacute;konn&iacute;ka pr&aacute;ce, ktor&aacute; zni&#382;uje pru&#382;nos&#357; trhu pr&aacute;ce, vedie k rastu  nezamestnanosti, je &scaron;kodliv&aacute;. Dr&#382;&iacute;m V&aacute;m palce.</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>1. predn&#225;&#353;ka: &#381;ijeme v &#233;re chronick&#253;ch chor&#244;b (Peter Pa&#382;itn&#253;)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/1.-prednaska-zijeme-v-ere-chronickych-chorob-peter-pazitny" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/prednasky/4.423</id>
      <published>2013-02-21T16:49:22Z</published>
      <updated>2013-03-01T11:53:23Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/1.-prednaska-zijeme-v-ere-chronickych-chorob-peter-pazitny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/1.-prednaska-zijeme-v-ere-chronickych-chorob-peter-pazitny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p><strong>1. &#268;o s&uacute; to chronick&eacute; choroby?</strong></p>
<p>Pod&#318;a WHO s&uacute; to choroby</p>
<ul>
<li>S&nbsp;dlh&yacute;m trvan&iacute;m</li>
<li>V&scaron;eobecne pomalou progresiou</li>
<li>S&uacute; hlavnou pr&iacute;&#269;inou chorobnosti a &uacute;mrtnosti dospel&yacute;ch &#318;ud&iacute; na celom svete</li>
</ul>
<p><strong>2. Ko&#318;ko &#318;ud&iacute; vo svete zomrie ro&#269;ne na chronick&eacute; ochorenia?</strong></p>
<p>Pod&#318;a WHO:</p>
<ul>
<li>V&nbsp;roku 2008 vo svete umrelo 57 mili&oacute;nov &#318;ud&iacute;</li>
<li>Z&nbsp;toho 36 mili&oacute;nov (63%) bolo kv&ocirc;li chronick&yacute;m chorob&aacute;m (v anglickej literat&uacute;re ozna&#269;ovan&eacute; ako NCD &ndash; non communicable diseases)</li>
<li>Z&nbsp;nich s&uacute; k&#318;&uacute;&#269;ov&eacute; 4 chronick&eacute; choroby:                           
<ul>
<li>Kardiovaskul&aacute;rne ochorenia - skupina chor&ocirc;b, ktor&aacute; sa t&yacute;ka srdca, ciev a&nbsp;nedostato&#269;n&eacute;ho z&aacute;sobovania krvou (17 mil. &uacute;mrt&iacute; ro&#269;ne, 48% &uacute;mrt&iacute; z&nbsp;celkov&eacute;ho po&#269;tu &uacute;mrt&iacute; chronick&yacute;ch chor&ocirc;b a&nbsp;30% v&scaron;etk&yacute;ch &uacute;mrt&iacute;)</li>
<li>Rakovina &ndash; rap&iacute;dny rast a&nbsp;mno&#382;enie abnorm&aacute;lnych buniek v&nbsp;ur&#269;itej &#269;asti tela (7,6 mil. &uacute;mrt&iacute;, 21% chronick&yacute;ch chor&ocirc;b a&nbsp;13% v&scaron;etk&yacute;ch &uacute;mrt&iacute; ro&#269;ne)</li>
<li>Chronick&eacute; d&yacute;chacie choroby &ndash; choroby d&yacute;chac&iacute;ch ciest a&nbsp;p&#318;&uacute;c, napr. astma (4,2 mil. &uacute;mrt&iacute;, 7 % v&scaron;etk&yacute;ch &uacute;mrt&iacute;, )</li>
<li>Diabetes &ndash; metabolick&aacute; porucha, pri ktorej telo nie je schopn&eacute; primerane regulova&#357; hladinu cukru, &scaron;peci&aacute;lne gluk&oacute;zy v&nbsp;krvi (1,3 mil. &uacute;mrt&iacute;, .......)</li>
<li>Niektor&aacute; literat&uacute;ra prid&aacute;va aj piate ochorenie &ndash; ment&aacute;lne choroby. Tie predstavuj&uacute; tak&eacute; nastavenie zdravotn&eacute;ho stavu, ktor&eacute; ovplyv&#328;uje schopnos&#357; &#269;loveka myslie&#357;, c&iacute;ti&#357;, ma&#357; vz&#357;ahy s&nbsp;in&yacute;mi &#318;u&#271;mi alebo ka&#382;dodenn&eacute; fungovanie. V&nbsp;roku 2002 trpelo 154 mili&oacute;nov &#318;ud&iacute; na depresiu, 25 mili&oacute;nov na schizofr&eacute;niu a&nbsp;100 mili&oacute;nov bolo alkoholicky, alebo drogovo z&aacute;visl&yacute;ch.</li>
</ul>
</li>
</ul>
<p><strong>3. &#268;o sp&ocirc;sobuje chronick&eacute; ochorenia?</strong></p>
<p>Rizikov&eacute; faktory sp&ocirc;sobuj&uacute;ce chronick&eacute; choroby m&ocirc;&#382;eme rozdeli&#357; na neprisp&ocirc;sobite&#318;n&eacute; a&nbsp;prisp&ocirc;sobite&#318;n&eacute;.</p>
<ul>
<li>Neprisp&ocirc;sobite&#318;n&eacute; rizikov&eacute; faktory nem&ocirc;&#382;u by&#357; ovplyvnite&#318;n&eacute; jednotlivcom (vek, pohlavie, genetika)</li>
<li>Prisp&ocirc;sobite&#318;n&eacute; rizikov&eacute; faktory&nbsp; m&ocirc;&#382;u by&#357; ovplyvnite&#318;n&eacute; &#269;lovekom (spolo&#269;nos&#357;ou). Pod&#318;a WHO sa jedn&aacute; predov&scaron;etk&yacute;m o:                           
<ul>
<li>faj&#269;enie</li>
<li>nezdrav&uacute; stravu</li>
<li>fyzick&uacute; ne&mdash;aktivitu </li>
<li>alkohol</li>
</ul>
</li>
</ul>
<p>Cesta medzi prisp&ocirc;sobite&#318;n&yacute;mi rizikov&yacute;mi faktormi k&nbsp;chronick&yacute;m chorob&aacute;m je premosten&aacute; metabolick&yacute;mi rizikov&yacute;mi faktormi &ndash;zv&yacute;&scaron;en&yacute;m krvn&yacute;m tlakom, nadv&aacute;hou/obezitou, vysokou hladinou cukru v&nbsp;krvi a&nbsp;vysok&yacute;m cholesterolom:</p>
<p><img style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" src="http://www.upms.sk/media/2013/01_upms_chronicke_choroby (2).jpg" alt="" width="640" height="440" /></p>
<p>Zdroj: Countering Non-Communicable Disease Through Innovation, 2012</p>
<p><strong>4. Test BMI</strong></p>
<p>T&yacute;mto faktorom sa budeme e&scaron;te bli&#382;&scaron;ie venova&#357; v&nbsp;na&scaron;om cykle predn&aacute;&scaron;ok, zatia&#318; si v&scaron;ak sk&uacute;ste mal&yacute; test BMI &ndash; body mass index. Pre optim&aacute;lne zdravie by medi&aacute;n BMI indexu pre dospel&uacute; popul&aacute;cie &#269;loveka mal by&#357; 21 a&#382; 23 kg/m<sup>2</sup>, pri&#269;om jednotlivec by sa mal pohybova&#357; medzi 18,5 a&#382; 24,9 kg/m<sup>2</sup>.</p>
<ul>
<li>BMI 25,0 a&#382; 29,9 znamen&aacute; nadv&aacute;hu (pribli&#382;ne 35% dospel&yacute;ch)</li>
<li>BMI nad 30,0 znamen&aacute; obezitu (pribli&#382;ne 12% dospel&yacute;ch), pri&#269;om po&#269;et ob&eacute;znych sa za posledn&yacute;ch 20 rokov zdvojn&aacute;sobil &ndash; dnes ich je celosvetovo viac ako pol miliardy!</li>
</ul>
<p>Ako si BMI index vypo&#269;&iacute;ta&#357;?</p>
<ul>
<li>Potrebujete dva &uacute;daje, v&yacute;&scaron;ku a&nbsp;v&aacute;hu.</li>
<li>BMI index vypo&#269;&iacute;tate ako podiel v&aacute;hy na &scaron;tvorci v&yacute;&scaron;ky (kg/m<sup>2</sup>)</li>
<li>Ja m&aacute;m 1,9 m v&yacute;&scaron;ku a&nbsp;94 kg v&aacute;hu, dosad&iacute;me do vzorca (94/1,9<sup>2</sup>), &#269;i&#382;e m&ocirc;j BMI index je 26, &#269;o znamen&aacute; miernu nadv&aacute;hu &ndash; spom&iacute;nali sme, &#382;e jednotlivec by mal ma&#357; BMI max 24,9</li>
<li>Aby som sa dostal do normy, mal by som ma&#357; 90 kg, &#269;&iacute;&#382;e mal by som schudn&uacute;&#357; 4 kil&aacute; J</li>
</ul>
<p>Pod&#318;a Spr&aacute;vy o&nbsp;zdravotnom stave obyvate&#318;stva na Slovensku za roky 2009 &ndash; 2011:</p>
<ul>
<li>Optim&aacute;lnu v&aacute;hu m&aacute; len 38,2% popul&aacute;cie</li>
<li>Nadv&aacute;hu m&aacute; 36,2%</li>
<li>25,6% m&aacute; obezitu</li>
<li>Situ&aacute;cie je v&aacute;&#382;nej&scaron;ia u&nbsp;mu&#382;ov &ndash; len 31,2% m&aacute; norm&aacute;lnu hmotnos&#357;</li>
<li>BMI sa zvy&scaron;uje s&nbsp;vekom &ndash; Vo vekovej skupine 55 &ndash; 64 ro&#269;n&iacute;, je a&#382; 41,7% ob&eacute;znych</li>
</ul>
<p><strong>5. Ak&eacute; s&uacute; ekonomick&eacute; n&aacute;klady chronick&yacute;ch ochoren&iacute;?</strong></p>
<p>&bdquo;Zdrav&yacute;&ldquo; &#382;ivotn&yacute; &scaron;t&yacute;l americkej popul&aacute;cie v&nbsp;ekonomicky akt&iacute;vnom veku by zn&iacute;&#382;il n&aacute;klady na zdravotn&uacute; starostlivos&#357; o&nbsp;49%</p>
<p>Obezita zvy&scaron;uje ro&#269;n&eacute; n&aacute;klady na zdravotn&iacute;ctvo o&nbsp;36%, faj&#269;enie o&nbsp;21% a&nbsp;&#357;a&#382;k&yacute; alkoholizmus o&nbsp;10%.</p>
<p>Nie je preto prekvapiv&eacute;, &#382;e chronick&eacute; ochorenia pri&#357;ahuj&uacute; pozornos&#357; nielen lek&aacute;rov a vedcov, ale aj mnoh&yacute;ch ekon&oacute;mov a&nbsp;l&iacute;drov biznisu. Ot&aacute;zka znie, ak&eacute; ve&#318;k&eacute; bud&uacute; tieto n&aacute;klady a&nbsp;kto ich bude zn&aacute;&scaron;a&#357;.</p>
<p><strong>6. Ak&eacute; s&uacute; metodiky na v&yacute;po&#269;et glob&aacute;lnych ekonomick&yacute;ch n&aacute;kladov?</strong></p>
<p>Pod&#318;a &scaron;t&uacute;die Global Economic Burden of Non-Communicable Diseases s&uacute; tri:</p>
<ol>
<li>Cost-of-illness approach (COI) &ndash; t&aacute;to metodika vn&iacute;ma n&aacute;klady chronickej choroby ako sumu viacer&yacute;ch kateg&oacute;ri&iacute; priamych a&nbsp;nepriamych n&aacute;kladov. Patria sem person&aacute;lne n&aacute;klady, proced&uacute;ry, lieky, ambulantn&aacute; a&nbsp;l&ocirc;&#382;kov&aacute; starostlivos&#357;, ale aj nemedic&iacute;nske n&aacute;klady ako je transport, taktie&#382; n&aacute;klady spojen&eacute; so z&iacute;skan&iacute;m inform&aacute;ci&iacute;, vzdel&aacute;vania a&nbsp;komunik&aacute;cie ako aj strata pr&iacute;jmu</li>
<li>Value of lost output (VLO) &ndash; t&aacute;to metodika odhaduje projektovan&yacute; dopad chronick&yacute;ch chor&ocirc;b na agregovan&yacute; ekonomick&yacute; output (HDP) pri zoh&#318;adnen&yacute;, ako tieto choroby ovplyvnia pr&aacute;cu, kapit&aacute;l a&nbsp;ostatn&eacute; faktory vzh&#318;adom na &uacute;rovne produkcie v&nbsp;krajine. EPIC model od WHO simuluje makroekonomick&eacute; d&ocirc;sledky chronick&yacute;ch chor&ocirc;b na ekonomick&yacute; rast</li>
<li>Value of statistical life approach (VSL) &ndash; t&aacute;to metodika odzrkad&#318;uje ochotu popul&aacute;cie plati&#357; za redukciu rizika ochorenia alebo smrti spojenej s&nbsp;chronickou chorobou. T&yacute;m, &#382;e d&aacute;va do hry ekonomick&uacute; hodnotu straty samotn&eacute;ho zdravia, t&aacute;to metodika ide &#271;alej ako len na hranicu dopadu chronick&yacute;ch chor&ocirc;b na HDP samotn&yacute;.</li>
</ol>
<p><strong>7. Ak&eacute; s&uacute; glob&aacute;lne n&aacute;klady chronick&yacute;ch chor&ocirc;b?</strong></p>
<p>Pod&#318;a &scaron;t&uacute;die Global Economic Burden of Non-Communicable Diseases:</p>
<ol>
<li>Pod&#318;a metodiky COI:<ol>
<li>Rakovina &ndash; 290 mld. USD (2010) na 458 mld. USD (2030)</li>
<li>Kardiovaskul&aacute;rne ochorenia &ndash; 863 mld. USD (2010) na 1&nbsp;040 mld. USD (2030)</li>
<li>Chronick&eacute; d&yacute;chacie choroby &ndash; 2&nbsp;100 mld. USD (2010) na 4&nbsp;800 mld. USD (2030)</li>
<li>Diabetes &ndash; 500 mld. USD (2010) na 745 mld. USD (2030)</li>
<li>Du&scaron;evn&eacute; zdravie &ndash; 2&nbsp;500 mld. USD (2010) na 6&nbsp;000 mld. USD (2030)</li>
<li>EPIC model WHO pod&#318;a metodiky VLO: ch&yacute;baj&uacute;ci output z&nbsp;5 chronick&yacute;ch chor&ocirc;b v&nbsp;rokoch 2010 &ndash; 2030 je odhadovan&yacute; na 47&nbsp;000 mld. USD</li>
<li>Metodika VSL &ndash; ekonomick&eacute; bremeno straten&yacute;ch &#382;ivotov z&nbsp;d&ocirc;vodu v&scaron;etk&yacute;ch chronick&yacute;ch chor&ocirc;b sa h&yacute;be od 22&nbsp;800 mld. USD po 43&nbsp;300 mld. USD v&nbsp;roku 2030.</li>
</ol></li>
</ol>
<p><strong>8. Ak&yacute; je v&yacute;h&#318;ad?</strong></p>
<ul>
<li>Medzi rokmi 2010 &ndash; 2020 chronick&eacute; choroby narast&uacute; glob&aacute;lne o&nbsp;15% (na 44 mil. &uacute;mrt&iacute;)</li>
<li>Rakovina &ndash; 12,8 mil nov&yacute;ch pr&iacute;padov v&nbsp;roku 2008 narastie na 21,4 mil. v&nbsp;roku 2030</li>
</ul>
<p><strong>9. Ako je to na Slovensku?</strong></p>
<p>Pod&#318;a Spr&aacute;vy o&nbsp;zdravotnom stave obyvate&#318;stva na Slovensku za roky 2009 &ndash; 2011 je mortalita nasledovn&aacute;:</p>
<ul>
<li>Kardiovaskul&aacute;rne ochorenia &ndash; mu&#382;i&nbsp; - 46%, &#382;eny &ndash; 60%</li>
<li>N&aacute;dory &ndash; mu&#382;i &ndash; 26%, &#382;eny &ndash; 20%</li>
<li>D&yacute;chacia s&uacute;stava &ndash; mu&#382;i &ndash; 7%, &#382;eny &ndash; 6%</li>
</ul>
<p>Od roku 2000 sa po&#269;et diabetikov zv&yacute;&scaron;il o&nbsp;20%, dnes je ich viac ako 350&nbsp;000 (7% popul&aacute;cie)</p>
<p><strong>10. Zhrnutie</strong></p>
<ol>
<li>&#381;ijeme v&nbsp;&eacute;re chronick&yacute;ch chor&ocirc;b</li>
<li>Najv&auml;&#269;&scaron;&iacute; zabijaci s&uacute;: kardiovaskul&aacute;rne ochorenia, rakovina, ochorenia d&yacute;chac&iacute;ch ciest, diabetes</li>
<li>Rizikov&eacute; faktory v&nbsp;spr&aacute;van&iacute;: Faj&#269;enie, alkohol, nezdrav&aacute; strava, nefyzick&aacute; aktivita</li>
<li>Metabolick&eacute; rizikov&eacute; faktory: Vysok&yacute; krvn&yacute; tlak, vysok&yacute; cholesterol, vysok&yacute; cukor, nadv&aacute;ha/obezita</li>
<li>Chronick&eacute; choroby s&uacute; finan&#269;ne ve&#318;mi n&aacute;kladn&eacute;!</li>
</ol>
<p><strong>11. A &#269;o z&nbsp;toho vypl&yacute;va?</strong></p>
<ol>
<li>Pre zdravotn&eacute; syst&eacute;my a&nbsp;zdravotn&eacute; pois&#357;ovne sa kontrola n&aacute;kladov nad chronick&yacute;mi chorobami st&aacute;va strategickou v&yacute;zvou mana&#382;ovania finan&#269;n&eacute;ho riziko</li>
<li>Pre mlad&yacute;ch chronick&yacute;ch pacientov sa mana&#382;ment chronickej choroby st&aacute;va s&uacute;&#269;as&#357;ou strategick&eacute;ho rozhodnutia o &#382;ivotn&eacute;ho &scaron;t&yacute;lu &ndash; bud&uacute; chcie&#357; &#382;i&#357; plnohodnotn&yacute; &#382;ivot aj so svojou chronickou chorobu a&nbsp;aby to dok&aacute;zali, bud&uacute; pre toto svoje rozhodnutie potrebova&#357; partnerov &ndash; zdravotn&uacute; pois&#357;ov&#328;u, poskytovate&#318;ov a administr&aacute;torov</li>
<li>Ak toto v&scaron;etko vieme, pre&#269;o &#318;udia nevenuj&uacute; viac pozornosti svojmu &#382;ivotn&eacute;mu &scaron;t&yacute;lu?</li>
</ol>
<p>Odpovede na tieto ot&aacute;zky budeme spolu h&#318;ada&#357; v&nbsp;&#271;al&scaron;&iacute;ch predn&aacute;&scaron;kach n&aacute;&scaron;ho trimestra.</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>1. bonusov&#225; predn&#225;&#353;ka: Ako zabr&#225;ni&#357; dlhom (Mat&#250;&#353; Jare&#269;n&#253;)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/1.-bonusova-prednaska-ako-zabranit-dlhom-matus-jarecny" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/prednasky/4.422</id>
      <published>2013-02-21T16:40:07Z</published>
      <updated>2013-02-28T21:56:08Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/1.-bonusova-prednaska-ako-zabranit-dlhom-matus-jarecny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/1.-bonusova-prednaska-ako-zabranit-dlhom-matus-jarecny"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 3. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p>Prajem pr&iacute;jemn&yacute; dobr&yacute; de&#328;.</p>
<p>V&iacute;tam v&aacute;s v&nbsp;&#271;al&scaron;om trimestri UPMS. Moje meno je Mat&uacute;&scaron; Jare&#269;n&yacute;, som mana&#382;&eacute;rom a&nbsp;lektorom vo vzdel&aacute;vacej firme Akad&eacute;mia FG, a&nbsp;s&uacute;&#269;asne &scaron;tudentom zahrani&#269;nej vysokej &scaron;koly Bankovn&iacute; in&scaron;tit&uacute;t. U&#382; pri vyhl&aacute;sen&iacute; s&uacute;&#357;a&#382;e o&nbsp;lektora pre UPMS, som sa zam&yacute;&scaron;&#318;al nad t&yacute;m akou t&eacute;mou by som prispel ja. Rozhodol som sa, &#382;e to bude t&eacute;ma, ktor&aacute; je ve&#318;mi &#269;asto spom&iacute;nan&aacute; a&nbsp;predsa st&aacute;le nepochopen&aacute;.</p>
<p>V&nbsp;tomto trimestri sa budeme zaobera&#357; &nbsp;FINAN&#268;NOU GRAMOTNOS&#356;OU. Nebudeme sa o&nbsp;nej rozpr&aacute;va&#357; pomocou &#357;a&#382;k&yacute;ch ekonomick&yacute;ch pojmov preto, &#382;e FG je jednoduch&aacute; z&aacute;le&#382;itos&#357; pre ka&#382;d&eacute;ho &#269;loveka a&nbsp;paradoxom je, &#382;e&nbsp;aj napriek tomu &#318;udia v&ocirc;bec nerozumej&uacute; peniazom.<br /> Finan&#269;n&aacute; gramotnos&#357; je syst&eacute;movo rozlo&#382;en&aacute;. Sklad&aacute; sa z&nbsp;5 princ&iacute;pov, pri&#269;om ani jeden z&nbsp;nich nem&ocirc;&#382;e by&#357; vynechan&yacute;. Najd&ocirc;le&#382;itej&scaron;ie je, &#382;e 5 princ&iacute;pov finan&#269;nej gramotnosti je vyu&#382;ite&#318;n&yacute;ch v&nbsp;ka&#382;dej sf&eacute;re &#382;ivota. Z&nbsp;vlastnej sk&uacute;senosti viem poveda&#357;, &#382;e pr&aacute;ve t&yacute;chto 5 princ&iacute;pov FG mi pomohlo v&nbsp;zar&aacute;ban&iacute; pe&#328;az&iacute;, &uacute;spe&scaron;nom kari&eacute;rnom raste, podnikan&iacute;, zdrav&iacute;, &scaron;t&uacute;diu, ba dokonca aj vo vz&#357;ahoch.</p>
<p>Finan&#269;n&aacute; gramotnos&#357; sa sklad&aacute; z&nbsp;t&yacute;chto 5 princ&iacute;pov:</p>
<ol>
<li>ROZUMIE&#356;</li>
<li>ZAR&Aacute;BA&#356;</li>
<li>SPORI&#356;</li>
<li>INVESTOVA&#356;</li>
<li>OCHR&Aacute;NI&#356;</li>
</ol>
<p>Sta&#269;&iacute;, &#382;e iba jeden z&nbsp;t&yacute;chto princ&iacute;pov bude vynechan&yacute; a&nbsp;m&ocirc;&#382;e nasta&#357; finan&#269;n&yacute; kolaps. <br /> Akon&aacute;hle &#318;udia vynechaj&uacute; nejak&yacute; z t&yacute;chto princ&iacute;pov napr&iacute;klad z&nbsp;nevedomosti, tak automaticky siahnu po nie&#269;om, &#269;o im je ve&#318;mi bl&iacute;zke a&nbsp;jednoduch&eacute;.</p>
<p>Viete, &#269;o je pre &#318;ud&iacute; najjednoduch&scaron;ie, ke&#271; maj&uacute; finan&#269;n&eacute; probl&eacute;my? No predsa si vezm&uacute; &uacute;ver. A pr&aacute;ve preto som prv&uacute; t&eacute;mu venoval najv&auml;&#269;&scaron;iemu probl&eacute;mu a&nbsp;to s&uacute; DLHY.</p>
<p>Povedzme si otvorene odkedy vznikli peniaze ako ekvivalent hodnoty, vznikol aj pojem dlhy. Dlhy s&uacute; najv&auml;&#269;&scaron;&iacute; probl&eacute;m &#318;udstva, &#269;i u&#382; je to v&nbsp;ekonomike, politike, ale tak isto aj v&nbsp;dom&aacute;cnostiach oby&#269;ajn&yacute;ch &#318;ud&iacute;. Dlhy n&aacute;s sprev&aacute;dzaj&uacute; od nepam&auml;ti. Pre niekoho sa stali no&#269;nou morou a&nbsp;pre in&eacute;ho zasa zdrojom ob&#382;ivy.</p>
<p>Ale &#269;o je d&ocirc;le&#382;it&eacute;? Stali sa pevnou s&uacute;&#269;as&#357;ou ka&#382;dej spolo&#269;ensko-ekonomickej form&aacute;cie. V&nbsp;kapitalizme si podnikanie ani nevieme predstavi&#357;, bez mo&#382;nosti zobra&#357; si &uacute;ver na vznik alebo rozvoj firmy. V&nbsp;dne&scaron;nej dobe &#318;udia stoja pred ot&aacute;zkou: Po&#382;i&#269;a&#357; si peniaze alebo si na potrebu rad&scaron;ej na&scaron;etri&#357;?<br /> V priebehu tis&iacute;cro&#269;&iacute; sa vyprofilovali dva n&aacute;zorov&eacute; postoje k&nbsp;dlhom:</p>
<p>a)&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Tradi&#269;n&yacute;</p>
<p>Tento n&aacute;zor hl&aacute;sa: Sna&#382; sa nezadl&#382;ova&#357; a&nbsp;kupuj si len to, &#269;o m&ocirc;&#382;e&scaron; zaplati&#357; zo svojho pr&iacute;jmu.</p>
<p>U&nbsp;n&aacute;s na Slovensku je to v&auml;&#269;&scaron;inou star&scaron;ia gener&aacute;cia.</p>
<p>b)&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; S&uacute;&#269;asn&yacute; - modern&yacute;</p>
<p>Tento n&aacute;zor hovor&iacute; o&nbsp;tom, &#382;e nebude&scaron; &#269;aka&#357; 10-15 rokov, aby si si k&uacute;pil vlastn&yacute; byt.</p>
<p>Preva&#382;ne ide o&nbsp;mlad&yacute;ch, ambici&oacute;znych &#318;ud&iacute;, ktor&iacute; slu&scaron;ne zar&aacute;baj&uacute;. Pr&aacute;ve t&iacute;to &#318;udia chc&uacute; b&yacute;va&#357; vo svojom u&#382; teraz, vozi&#357; sa na kvalitn&yacute;ch aut&aacute;ch, chodi&#357; na exotick&eacute; dovolenky, obklopova&#357; sa pekn&yacute;mi vecami. Ve&#271; ka&#382;d&yacute; z&nbsp;V&aacute;s pozn&aacute; tu pesni&#269;ku: &#381;ijeme len raz. A&nbsp;to je ich &#382;ivotn&yacute;m heslom. Chc&uacute; sa odmeni&#357; u&#382; teraz za pr&aacute;cu, ktor&uacute; vykonaj&uacute; v&nbsp;bud&uacute;cnosti.</p>
<p>Ktor&yacute; z&nbsp;trendov je spr&aacute;vnej&scaron;&iacute;, lep&scaron;&iacute;? &#356;a&#382;ko pos&uacute;di&#357;. Ako to u&#382; b&yacute;va, pravda je v&#382;dy niekde uprostred. Pre&#269;o?</p>
<p>Preto, &#382;e pozn&aacute;me tzv. rozumn&eacute; dlhy &ndash; p&ocirc;&#382;i&#269;ky, &uacute;very, hypot&eacute;ky na byty a&nbsp;v&yacute;stavbu domu.</p>
<p>&#270;alej pozn&aacute;me aj tzv. nerozumn&eacute; dlhy &ndash; to s&uacute; dlhy za luxus. Snaha oh&uacute;ri&#357; zn&aacute;mych nov&yacute;m autom, novou ko&#382;enou sedacou s&uacute;pravou, dom&aacute;cim kinom alebo exkluz&iacute;vnou dovolenkou.</p>
<p>Ve&#318;mi pekne tento probl&eacute;m vystihol herec Will Smith slovami: <br /> &bdquo;Pr&iacute;li&scaron; mnoho &#318;ud&iacute; utr&aacute;ca peniaze, ktor&eacute; nezarobili, za veci ktor&eacute; nepotrebuj&uacute;, aby urobili dojem na &#318;ud&iacute; ktor&yacute;ch nemaj&uacute; radi.&ldquo;</p>
<p>A&nbsp;v&nbsp;neposlednom rade pozn&aacute;me tzv. INTELIGENTN&Eacute; DLHY.</p>
<p>Pam&auml;t&aacute;te si na &#269;l&aacute;nok v&nbsp;novin&aacute;ch o&nbsp;tom, &#382;e si zakladate&#318; Facebooku Mark Zuckerberg vzal hypot&eacute;ku na dom? Ka&#382;d&yacute; sa &#269;udoval pre&#269;o to urobil, ale pr&aacute;ve to bol ten inteligentn&yacute; dlh.</p>
<p>Finan&#269;ne gramotn&iacute; &#318;udia svoje peniaze zhodnocuj&uacute; v&nbsp;podnikate&#318;sk&yacute;ch projektoch &#269;i investi&#269;n&yacute;ch fondoch - to s&uacute; ich akt&iacute;va. Na vlastn&uacute; dom&aacute;cnos&#357;, auto &#269;i&#382;e pas&iacute;va pou&#382;&iacute;vaj&uacute; cudzie peniaze.</p>
<p>Uk&aacute;&#382;me si to na pr&iacute;klade mlad&eacute;ho &#269;loveka, ktor&yacute; sa rozhodol k&uacute;pi&#357; si byt.</p>
<p>Svoje peniaze m&aacute; dobre investovan&eacute; vo fondoch napr. na 10-12% &uacute;roku. Zoberie si na byt hypotek&aacute;rny &uacute;ver s&nbsp;5% &uacute;rokom a&nbsp;ru&#269;&iacute; svojimi peniazmi. &Uacute;ver spl&aacute;ca z&nbsp;&uacute;rokov svojej invest&iacute;cie. Ale &#269;o ke&#271; potrebn&yacute; kapit&aacute;l na investovanie nem&aacute;? Zoberie si &uacute;ver na k&uacute;pu bytu. Ak d&aacute; byt do pren&aacute;jmu, z&iacute;ska finan&#269;n&eacute; prostriedky na platenie &uacute;veru. Po ur&#269;itom &#269;ase n&aacute;jomn&iacute;ci vyplatia jeho &uacute;ver a&nbsp;on sa st&aacute;va vlastn&iacute;kom neza&#357;a&#382;en&eacute;ho bytu.</p>
<p>To boli pr&iacute;klady inteligentn&yacute;ch dlhov.</p>
<p>Ale &#269;o je pr&iacute;&#269;inou vzniku dlhov? Nevedomos&#357; a slab&eacute; finan&#269;n&eacute; vzdelanie.</p>
<p>M&ocirc;&#382;eme si u&#382; poveda&#357; otvorene:<br /> Prikry sa takou perinou, na ak&uacute; m&aacute;&scaron;! Tak toto porekadlo na Slovensku u&#382; d&aacute;vno neplat&iacute;.</p>
<p>Naopak, &#269;oraz viac Slov&aacute;kov v&nbsp;snahe ma&#357; &#269;o najvy&scaron;&scaron;&iacute; &#382;ivotn&yacute; &scaron;tandard, sa zadl&#382;uje. A&nbsp;v&yacute;sledok? Na konci minul&eacute;ho roka sme dlhovali bank&aacute;m u&#382; neuverite&#318;n&yacute;ch 16,4 miliardy eur!</p>
<p>Po&#271;me zisti&#357; pre&#269;o.</p>
<p>Ja osobne pozn&aacute;m &#318;ud&iacute;, ktor&iacute; maj&uacute; v&nbsp;pe&#328;a&#382;enke 4 a&#382; 5 kreditn&yacute;ch kariet a&nbsp;s&uacute; na to nesmierne hrd&iacute;. V&ocirc;bec si neuvedomuj&uacute;, &#382;e za ka&#382;d&yacute; &uacute;&#269;et musia plati&#357; mesa&#269;ne poplatky. Kreditn&aacute; karta V&aacute;s s rados&#357;ou pusti do m&iacute;nusu. V&scaron;etci vieme, &#382;e radi n&aacute;m po&#382;i&#269;aj&uacute; za vysok&eacute; &uacute;roky.</p>
<p>Pr&iacute;&#269;inou dlhov je aj nevedomos&#357; pri podpisovan&iacute; spl&aacute;tkov&yacute;ch syst&eacute;mov, presiahnut&eacute; pau&scaron;&aacute;ly na mobiln&yacute;ch telef&oacute;noch, nezodpovednos&#357; pri platen&iacute; &uacute;&#269;tov a&nbsp;n&aacute;sledne penaliz&aacute;cie.</p>
<p>Sta&#269;&iacute; iba otvori&#357; o&#269;i a&nbsp;pozrie&#357; sa okolo seba.</p>
<p>Len&#382;e v&nbsp;mnoh&yacute;ch rodin&aacute;ch sa na dlhoch podie&#318;a nevedomos&#357; vlastn&eacute;ho rozpo&#269;tu. V&yacute;daje prevy&scaron;uj&uacute; pr&iacute;jmy.</p>
<p>Robia si &#318;udia doma rodinn&yacute; rozpo&#269;et? Vidia ako gazdovali, ko&#318;ko u&scaron;etrili? A&nbsp;ak u&scaron;etrili, tak si povedali, &#382;e teraz to zainvestujeme? Robia to &#318;udia? Niektor&iacute; &aacute;no, niektor&iacute; nie. Zo sk&uacute;senosti viem, &#382;e &#269;asto kr&aacute;t nie.</p>
<p>Pre&#269;o? Lebo sa to nemus&iacute; robi&#357;, nie je to z&aacute;konom stanoven&eacute;. &Scaron;t&aacute;t u&#382; nepotrebuje vedie&#357;, ako a &#269;o si &#269;lovek u&scaron;etril. Jedine podnikatelia si musia vies&#357; firemn&eacute; &uacute;&#269;tovn&iacute;ctvo zo z&aacute;kona.</p>
<p>Podnikate&#318; cel&yacute; rok neplat&iacute; dane, od marca do marca. Preto je firemn&yacute; rozpo&#269;et potrebn&yacute;, aby &scaron;t&aacute;t jednoducho vedel, &#269;o bude jeho.</p>
<p>Zamestnanec je u&#382; pre &scaron;t&aacute;t bezv&yacute;znamn&yacute;, on u&#382; v&scaron;etko zaplatil. On u&#382; m&aacute; &#269;ist&uacute; mzdu.</p>
<p>Preto sa &scaron;t&aacute;t nezauj&iacute;ma o&nbsp;to &#269;i si &#318;udia ved&uacute; rodinn&yacute; rozpo&#269;et.</p>
<p>Teraz sme si s&iacute;ce pouk&aacute;zali, pre&#269;o sa rodinn&yacute; rozpo&#269;et nerob&iacute;, ale uk&aacute;&#382;me si aj ak&eacute; to ma d&ocirc;sledky.</p>
<p>Predstavte si, &#382;e m&aacute;te pr&iacute;jem 100 %. Ko&#318;ko m&ocirc;&#382;ete min&uacute;&#357;? No predsa maxim&aacute;lne 100 %. Jednoduch&eacute;, matematika nepust&iacute;. Len&#382;e je to tak v&#382;dy? Niekedy &#269;lovek vie min&uacute;&#357; aj 120 %.</p>
<p>Ako je to mo&#382;n&eacute;? No predsa si po&#382;i&#269;ia a&nbsp;povie si, &#382;e to zaplat&iacute; potom. A to je prv&yacute; &ldquo;pr&uacute;ser&ldquo;.</p>
<p>Ono toti&#382; plat&iacute;, &#382;e pr&iacute;jmy nie s&uacute; v&ocirc;bec ist&eacute; ale v&yacute;daje s&uacute; tutovka. Tie s&uacute; st&aacute;le ist&eacute;.</p>
<p>Preto&#382;e mus&iacute;me predsa jes&#357;, pi&#357;, zaplati&#357; energiu, n&aacute;jom a&nbsp;to sa plat&iacute; ka&#382;d&yacute; mesiac.</p>
<p>To je to riziko p&ocirc;&#382;i&#269;ky. Potom prich&aacute;dzaj&uacute;&nbsp; trestn&eacute; &uacute;roky, penaliz&aacute;cie, exeku&#269;n&eacute; konania a&#382; nakoniec zis&#357;ujete, &#382;e ste zadl&#382;en&yacute;.</p>
<p>Pr&aacute;ve kv&ocirc;li tomu je rodinn&yacute; rozpo&#269;et tak&yacute; d&ocirc;le&#382;it&yacute;. Tam si viete zisti&#357; ak&eacute; s&uacute; Va&scaron;e pr&iacute;jmy a&nbsp;v&yacute;daje. Ke&#271; si to v&scaron;etko zapisujete, viete&nbsp;si prisp&ocirc;sobi&#357; pr&iacute;jmy a&nbsp;v&yacute;daje tak, aby ste si vedeli vytvori&#357; aj ur&#269;it&uacute; finan&#269;n&uacute; rezervu. A&#382; 70% rod&iacute;n by nedok&aacute;zalo pre&#382;i&#357; ani 3 mesiace, keby zrazu stratili pr&iacute;jem. V&auml;&#269;&scaron;ina rod&iacute;n &#382;ije prakticky od v&yacute;platy do v&yacute;platy.</p>
<p>V&nbsp;&#269;om je probl&eacute;m? V&yacute;daje prevy&scaron;uj&uacute; pr&iacute;jmy. &#317;udia s&nbsp;t&yacute;m nevedia bojova&#357; lebo s&uacute; finan&#269;ne negramotn&iacute;. A&nbsp;&#269;o je to t&aacute; finan&#269;n&aacute; gramotnos&#357; si bli&#382;&scaron;ie vysvetl&iacute;me v&nbsp;&#271;al&scaron;ej predn&aacute;&scaron;ke.</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>&#317;upt&#225;k mal pravdu</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/clanky/luptak-mal-pravdu" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/clanky/8.430</id>
      <published>2013-02-11T20:02:42Z</published>
      <updated>2013-02-26T20:04:44Z</updated>

      <content type="html"><![CDATA[
        <p><span class="bbtext"> </span></p>
<p class="detail-odstavec">Nezamestnanos&#357; je ob&#269;anmi vn&iacute;man&aacute; ako najv&auml;&#269;&scaron;&iacute; probl&eacute;m.&nbsp; By&#357; bez pr&aacute;ce je zl&eacute; &ndash; pre ka&#382;d&eacute;ho, koho to postihne, ale aj pre  spolo&#269;nos&#357;.&nbsp;Po Gr&eacute;cku, &Scaron;panielsku a Portugalsku m&aacute;me &scaron;tvrt&uacute; najvy&scaron;&scaron;iu  nezamestnanos&#357; v Eur&oacute;pskej &uacute;nii, &#269;o je samo osebe zl&eacute;. E&scaron;te hor&scaron;&iacute; je v&yacute;voj.&nbsp; Eurostat zverejnil, &#382;e v poslednom &scaron;tvr&#357;roku minul&eacute;ho roka sme mali tret&iacute;&nbsp; najvy&scaron;&scaron;&iacute; n&aacute;rast nezamestnanosti. K&yacute;m za cel&uacute; &uacute;niu aj za euroz&oacute;nu za toto obdobie  nezamestnanos&#357; vzr&aacute;stla o 0,1 percenta, u n&aacute;s to bolo o 0,7. V Nemecku &#269;i  Brit&aacute;nii dokonca nezamestnanos&#357; klesla. Hor&scaron;&iacute; v&yacute;voj ako u n&aacute;s bol len v  ekonomicky skolabovan&yacute;ch krajin&aacute;ch &ndash; na Cypre a v Gr&eacute;cku.</p>
<p class="detail-odstavec">Napriek tonu  premi&eacute;r Fico v TA3 o dva dni potom tvrdil, &#382;e ide o n&aacute;rast nezamestnanosti v  celej Eur&oacute;pe a Slovensko je naviazan&eacute; najm&auml; na Nemecko a Franc&uacute;zsko. A ukazuj&uacute;c  graf, hovoril, &#382;e s n&aacute;rastom nes&uacute;vis&iacute; <a class="inclick_underline" href="http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=261&amp;pr=0.11&amp;w_id=494&amp;tstamp=1361909005&amp;pid=1170&amp;cd=18d708c67c8910512f57ae2c28e68d37&amp;f=1" target="_blank">nov&yacute;</a> Z&aacute;konn&iacute;k pr&aacute;ce, preto&#382;e ani po jeho novele za Radi&#269;ovej  vl&aacute;dy nezamestnanos&#357; neklesla. Nu&#382;, neklesla, preto&#382;e samotn&aacute; n&aacute;prava Z&aacute;konn&iacute;ka  pr&aacute;ce na obrat k lep&scaron;iemu nesta&#269;&iacute;, &#269;o v&scaron;ak neznamen&aacute;, &#382;e jeho pokazenie (spolu  so zv&yacute;&scaron;en&iacute;m dan&iacute;) nepovedie k enormn&eacute;mu n&aacute;rastu, ako ukazuj&uacute; u&#382; aj &#269;&iacute;sla.</p><p>
<!--/-->
</p><p class="detail-odstavec">Ak by p&aacute;n premi&eacute;r chcel vedie&#357;, &#269;o vedie k obratu v  zlom v&yacute;voji nezamestnanosti, nech sa pozrie nielen na v&yacute;sledky Radi&#269;ovej vl&aacute;dy,&nbsp; ale najm&auml; Dzurindov&yacute;ch vl&aacute;d. Na&scaron;epk&aacute;m &ndash; k obratu ved&uacute; tak&eacute; reformy a hospod&aacute;rska  politika, na kritike ktor&yacute;ch si Fico zalo&#382;il svoju politick&uacute; agendu.</p>
<p class="detail-odstavec">Ned&aacute;vno som na tu p&iacute;sal, &#382;e sme sa ocitli v pasci. T&uacute;to  pascu v&yacute;sti&#382;ne ilustruje aj vz&#357;ah medzi v&yacute;vojom nezamestnanosti a ekonomick&eacute;ho  rastu.<br />V roku 2012 sme mali predpokladan&yacute; tret&iacute; najvy&scaron;&scaron;&iacute; ekonomick&yacute; rast v  &uacute;nii, no napriek tomu bol n&aacute;rast na&scaron;ej nezamestnanosti (0,8 percenta) vy&scaron;&scaron;&iacute; ako  priemer za &uacute;niu (0,7). E&scaron;te inak povedan&eacute;, len za posledn&yacute; &scaron;tvr&#357;rok 2012 u n&aacute;s  vzr&aacute;stla nezamestnanos&#357; o 0,7 percenta (teda rovnako ako v &uacute;nii za rok), a to  napriek tomu, &#382;e eur&oacute;pska ekonomika klesla (-0,3), k&yacute;m my sme mali tret&iacute;&nbsp; najvy&scaron;&scaron;&iacute; ekonomick&yacute; rast (2,6). A&#382; by sa chcelo poveda&#357;, &#382;e &#317;upt&aacute;k mal pravdu, z  grafov (o takomto raste) sa naozaj nenajeme. Celkom ur&#269;ite nie tis&iacute;cky nov&yacute;ch  nezamestnan&yacute;ch.</p>
<p class="detail-odstavec">Dovo&#318;te e&scaron;te porovnanie s Brit&aacute;niou. Tam v minulom roku  ekonomika ner&aacute;stla, vl&aacute;da mus&iacute; konsolidova&#357; vysok&yacute; deficit. Napriek tomu v roku  2012 nielen&#382;e nezamestnanos&#357; klesla (z 8,4 na 7,7 percenta), ale dokonca to bol  rok najvy&scaron;&scaron;ieho n&aacute;rastu zamestnanosti od roku 1989, ke&#271; za rok vzniklo 552-tis&iacute;c  nov&yacute;ch pracovn&yacute;ch pr&iacute;le&#382;itost&iacute;.<br />Ako je to mo&#382;n&eacute;? Britsk&aacute; vl&aacute;da zni&#382;uje priame  dane, konsoliduje &scaron;etren&iacute;m na sebe, zvy&scaron;uje pru&#382;nos&#357; trhu pr&aacute;ce a zlep&scaron;uje  podnikate&#318;sk&eacute; prostredie. Inak povedan&eacute;, rob&iacute; presne opak toho, &#269;o rob&iacute; vl&aacute;da  Roberta Fica. A aj s opa&#269;n&yacute;mi v&yacute;sledkami.</p>
<p>&nbsp;</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>Bonusov&#225; predn&#225;&#353;ka Ivana Miklo&#353;a: Asi n&#225;s &#269;ak&#225; tvrd&#233; prist&#225;tie</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/bonusova-prednaska-ivana-miklosa-asi-nas-caka-tvrde-pristatie" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/prednasky/4.421</id>
      <published>2013-01-31T21:29:38Z</published>
      <updated>2013-02-02T21:55:39Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/bonusova-prednaska-ivana-miklosa-asi-nas-caka-tvrde-pristatie"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/bonusova-prednaska-ivana-miklosa-asi-nas-caka-tvrde-pristatie"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p>V&nbsp;dne&scaron;nej predn&aacute;&scaron;ke sa zamysl&iacute;m nad perspekt&iacute;vami, ktor&eacute; n&aacute;s &#269;akaj&uacute; v&nbsp;najbli&#382;&scaron;ej bud&uacute;cnosti. Samozrejme, najm&auml; nad ekonomick&yacute;mi perspekt&iacute;vami, najm&auml; o&nbsp;tom chce by&#357; a&nbsp;ver&iacute;m, &#382;e aj na&#271;alej bude Univerzita pre modern&eacute; Slovensko (UPMS).</p>
<p>Najsk&ocirc;r mi dovo&#318;te pozrie&#357; sa sp&auml;&#357;. Slovensko je spolu s&nbsp;Est&oacute;nskom z&nbsp;ekonomick&eacute;ho h&#318;adiska naj&uacute;spe&scaron;nej&scaron;ou postkomunistickou krajinou. Podarilo sa n&aacute;m od p&aacute;du komunizmu a&#382; doteraz dosiahnu&#357; najvy&scaron;&scaron;&iacute; ekonomick&yacute; rast, v&#271;aka ktor&eacute;mu sme dosiahli spolu s&nbsp;Est&oacute;nskom aj najv&auml;&#269;&scaron;&iacute; pokrok v&nbsp;re&aacute;lnej konvergencii, teda v&nbsp;dobiehan&iacute; v&nbsp;ekonomickej &uacute;rovni za bohat&yacute;mi, vyspel&yacute;mi krajinami. A&nbsp;to je ve&#318;mi d&ocirc;le&#382;it&eacute;, preto&#382;e s&nbsp;ekonomickou &uacute;rov&#328;ou rastie aj &#382;ivotn&aacute; &uacute;rove&#328; a&nbsp;kvalita &#382;ivota &#318;ud&iacute;.</p>
<p>Eurostat vykazuje za Slovensko &uacute;daje o&nbsp;ekonomickom raste od roku 1993 a&nbsp;za Est&oacute;nsko od roku 1994. Od toho obdobia a&#382; do konca minul&eacute;ho roka dosiahlo Est&oacute;nsko priemern&yacute; re&aacute;lny ro&#269;n&yacute; ekonomick&yacute; rast na &uacute;rovni 4,67%, Slovensko 4,65% a&nbsp;boli to naj&uacute;spe&scaron;nej&scaron;ie postkomunistick&eacute; krajiny. Od za&#269;iatku tohto mil&eacute;nia je najr&yacute;chlej&scaron;ie rast&uacute;cou ekonomikou spomedzi v&scaron;etk&yacute;ch 27 kraj&iacute;n E&Uacute; pr&aacute;ve Slovensko, s&nbsp;priemerom na rok 4,55%, k&yacute;m priemern&yacute; ro&#269;n&yacute; rast za E&Uacute;27 medzi rokmi 2001 a&#382; 2012 bol len 1,3%.</p>
<p>Mieru konvergencie (dobiehania) najlep&scaron;ie vystihuje r&yacute;chlos&#357;, akou sa jednotliv&eacute; postkomunistick&eacute; krajiny pribli&#382;ovali priemeru Eur&oacute;pskej &uacute;nie&nbsp;v&nbsp;hrubom dom&aacute;com produkte na obyvate&#318;a v&nbsp;parite k&uacute;pnej sily. Parita k&uacute;pnej sily zoh&#318;ad&#328;uje rozdiely v&nbsp;cenov&yacute;ch &uacute;rovniach v&nbsp;r&ocirc;znych krajin&aacute;ch a&nbsp;t&yacute;m eliminuje skreslenia s&nbsp;t&yacute;m s&uacute;visiace. In&yacute;mi slovami, je to omnoho presnej&scaron;ie a&nbsp;korektnej&scaron;ie porovn&aacute;vanie, ako len mechanick&eacute; porovn&aacute;vanie nomin&aacute;lnej v&yacute;&scaron;ky HDP na obyvate&#318;a.</p>
<p>A&nbsp;naozaj, aj v&nbsp;tomto ukazovateli dosiahli najlep&scaron;ie v&yacute;sledky Est&oacute;nsko a&nbsp;Slovensko. Eurostat meria tento ukazovate&#318; od roku 1995, kedy v&nbsp;&#328;om dosahovalo Est&oacute;nsko 36% priemeru E&Uacute; a&nbsp;Slovensko 47%. Za rok 2011 to bolo na Slovensku 73% a&nbsp;v&nbsp;Est&oacute;nsku 67%.</p>
<p>Tab. &#269;.1</p>
<p>HDP na 1 obyvate&#318;a v&nbsp;parite k&uacute;pnej sily (PPP)</p>
<p>E&Uacute;27 = 100</p>
<table border="1" cellspacing="0" cellpadding="0">
<tbody>
<tr>
<td width="95" valign="top">
<p>&nbsp;</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>1995</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>2000</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>2006</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>2008</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>2011</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="95" valign="top">
<p>Slovensko</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>47</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>50</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>63</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>73</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>73</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="95" valign="top">
<p>Est&oacute;nsko</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>36</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>45</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>66</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>69</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>67</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="95" valign="top">
<p>Po&#318;sko</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>43</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>48</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>52</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>56</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>64</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="95" valign="top">
<p>Ma&#271;arsko</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>51</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>54</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>63</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>64</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>66</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="95" valign="top">
<p>&#268;esko</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>76</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>71</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>80</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>81</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>80</p>
</td>
</tr>
<tr>
<td width="95" valign="top">
<p>Slovinsko</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>74</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>80</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>87</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>91</p>
</td>
<td width="95" valign="top">
<p>84</p>
</td>
</tr>
</tbody>
</table>
<p>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Zdroj: Eurostat</p>
<p><span style="line-height: 1.35em;">Z&nbsp;&uacute;dajov v&nbsp;tabu&#318;ke je zrejm&eacute;, &#382;e najv&auml;&#269;&scaron;&iacute; pokrok v&nbsp;konvergencii dosiahlo Est&oacute;nsko, nasledovan&eacute; Slovenskom a&nbsp;Po&#318;skom. Zauj&iacute;mav&eacute; tie&#382; je, &#382;e v&auml;&#269;&scaron;ina kraj&iacute;n, s&nbsp;v&yacute;nimkou Po&#318;ska zaznamen&aacute;vala v&nbsp;jednotliv&yacute;ch obdobiach v&yacute;kyvy v&nbsp;konvergencii. Bolo to dan&eacute; predov&scaron;etk&yacute;m vplyvom vn&uacute;torn&yacute;ch probl&eacute;mov sprev&aacute;dzan&yacute;ch znehodnoten&iacute;m mien pr&iacute;slu&scaron;n&yacute;ch kraj&iacute;n a&nbsp;fluktu&aacute;ciou v&nbsp;ekonomickom raste a&nbsp;po roku 2008 taktie&#382; d&ocirc;sledkami glob&aacute;lnej ekonomickej kr&iacute;zy.</span></p>
<p><span style="line-height: 1.35em;">Pri bli&#382;&scaron;om poh&#318;ade na &#269;&iacute;sla za slovensk&uacute; ekonomiku je evidentn&yacute; enormn&yacute; vplyv reforiem Dzurindov&yacute;ch vl&aacute;d, najm&auml; tej druhej. N&aacute;rast HDP na obyvate&#318;a v&nbsp;PPP, teda n&aacute;rast miery konvergencie Slovenska v&nbsp;porovnan&iacute; s&nbsp;in&yacute;mi postkomunistick&yacute;mi krajinami, napr&iacute;klad vo V4, jasne ukazuje, &#382;e to boli najm&auml; reformy druhej Dzurindovej vl&aacute;dy, ktor&eacute; viedli k&nbsp;akceler&aacute;cii rastu, odp&uacute;tania sa od Po&#318;ska, predbehnutiu Ma&#271;arska a&nbsp;k&nbsp;pribl&iacute;&#382;eniu sa &uacute;rovni &#268;eskej republiky.</span></p>
<p><span style="line-height: 1.35em;">&#268;o v&scaron;ak toto v&scaron;etko znamen&aacute; z&nbsp;h&#318;adiska bud&uacute;cnosti? Ak&eacute; m&aacute;me &scaron;ance pokra&#269;ova&#357; v&nbsp;takomto pozit&iacute;vnom v&yacute;voji aj v&nbsp;&#271;al&scaron;om obdob&iacute;?</span></p>
<p>Ob&aacute;vam sa, &#382;e situ&aacute;cia nevyzer&aacute; dobre. Slovensko je toti&#382; nielen pr&iacute;kladom toho, &#382;e reformy naozaj funguj&uacute;, a&nbsp;&#382;e ak sa robia odv&aacute;&#382;ne a&nbsp;premyslene, tak prin&aacute;&scaron;aj&uacute; pomerne r&yacute;chlo aj vidite&#318;n&eacute; v&yacute;sledky. Slovensko je z&aacute;rove&#328; aj pr&iacute;kladom toho, ako m&ocirc;&#382;u reformy vyprcha&#357; a&nbsp;ako &#318;ahko voli&#269;i uveria pr&aacute;zdnym s&#318;ubom o&nbsp;istot&aacute;ch a&nbsp;o&nbsp;obede zadarmo.</p>
<p>Ekonomick&yacute; v&yacute;voj sa vyzna&#269;uje zna&#269;nou zotrva&#269;nos&#357;ou. Po roku 1998, po v&yacute;mene vl&aacute;dy Vladim&iacute;ra Me&#269;iara a&nbsp;po uskuto&#269;nen&iacute; potrebn&yacute;ch konsolida&#269;n&yacute;ch a&nbsp;ozdravn&yacute;ch opatren&iacute;, trvalo dva roky, k&yacute;m sa uk&aacute;zali prv&eacute; pozit&iacute;vne v&yacute;sledky. Podobne aj po n&aacute;stupe prvej Ficovej vl&aacute;dy v&nbsp;roku 2006 bola ekonomika reformami rozbehnut&aacute; tak, &#382;e napriek faktickej ne&#269;innosti vl&aacute;dy sa v&scaron;etky makroekonomick&eacute; ukazovatele v&nbsp;rokoch 2006 &ndash; 2008 zlep&scaron;ovali, a&#382; k&yacute;m nepri&scaron;la kr&iacute;za.</p>
<p>V&nbsp;prvom trimestri na&scaron;ej univerzity, v&nbsp;roku 2010, sme sa zaoberali t&eacute;mou globaliz&aacute;cie a&nbsp;glob&aacute;lnej konkurencie. Uk&aacute;zali sme si, ako v&yacute;razne a&nbsp;z&aacute;sadne sa zmenil svet po&#269;as posledn&yacute;ch desa&#357;ro&#269;&iacute;. Uk&aacute;zali sme si, &#382;e z&nbsp;ekonomick&eacute;ho h&#318;adiska je dnes svet jedn&yacute;m obrovsk&yacute;m trhom, na ktorom sa konkurencia stala glob&aacute;lnou. A&nbsp;povedali sme si, &#382;e jedin&aacute; istota, ktor&uacute; m&aacute;me, spo&#269;&iacute;va v&nbsp;tom, &#382;e glob&aacute;lna konkurencia bude intenz&iacute;vnej&scaron;ia a&nbsp;&#382;e uspej&uacute; len t&iacute;, ktor&iacute; bud&uacute; pripraven&iacute; pracova&#357; na svojej konkurencieschopnosti v&nbsp;t&yacute;chto &#357;a&#382;k&yacute;ch podmienkach.</p>
<p>Okrem toho je dnes situ&aacute;cia oproti rokom, v&nbsp;ktor&yacute;ch sme &uacute;spe&scaron;ne konvergovali in&aacute; aj v&nbsp;tom, &#382;e takmer cel&yacute; vyspel&yacute; z&aacute;padn&yacute; svet m&aacute; probl&eacute;my s&nbsp;dlhovou kr&iacute;zou, kr&iacute;zou opatrovate&#318;sk&eacute;ho &scaron;t&aacute;tu, s&nbsp;udr&#382;ate&#318;nos&#357;ou soci&aacute;lnoekonomick&eacute;ho modelu, ktor&yacute; fungoval v&nbsp;posledn&yacute;ch desa&#357;ro&#269;iach. USA rast&uacute; ve&#318;mi pomaly, aj to len v&#271;aka &#271;al&scaron;iemu rastu u&#382; teraz enormn&eacute;ho verejn&eacute;ho dlhu, z&aacute;padn&aacute; Eur&oacute;pa nerastie takmer v&ocirc;bec. V&nbsp;tejto situ&aacute;cii sa &#269;oraz viac ekonomicky presadzuj&uacute; krajiny ako je &#268;&iacute;na, India, K&oacute;rea, Indon&eacute;zia, Braz&iacute;lia, Turecko.</p>
<p>Firmy z&nbsp;t&yacute;chto kraj&iacute;n sa &#269;oraz viac presadzuj&uacute; v&nbsp;glob&aacute;lnej konkurencii a&nbsp;to nielen v&nbsp;lacnej v&yacute;robe jednoduch&yacute;ch spotrebite&#318;sk&yacute;ch predmetov ako s&uacute; hra&#269;ky, obuv, &#269;i odevy. &#268;oraz viac sa presadzuj&uacute; aj v&nbsp;odvetviach s&nbsp;vysokou pridanou hodnotou a&nbsp;s&nbsp;vysok&yacute;m podielom vedy a&nbsp;v&yacute;skumu. Pr&iacute;kladom nie s&uacute; len koncerny Samsung, Kia, alebo Hyundai, &#269;o mo&#382;no a&#382; tak neprekvapuje, preto&#382;e K&oacute;rea (samozrejme Ju&#382;n&aacute;) medzi vyspel&eacute; krajiny patr&iacute; u&#382; d&aacute;vnej&scaron;ie. Ale s&uacute; tu aj &#269;&iacute;nske firmy, ako napr&iacute;klad Huawei, alebo Lenovo, ktor&eacute; sa stali glob&aacute;lnymi l&iacute;drami v&nbsp;sofistikovanom odvetv&iacute; informa&#269;n&yacute;ch technol&oacute;gi&iacute; a&nbsp;v&yacute;po&#269;tovej techniky. Lenovo bolo zalo&#382;en&eacute; v&nbsp;roku 1984, Huawei v&nbsp;roku 1988. V&nbsp;s&uacute;&#269;asnosti s&uacute; obe firmy svetov&yacute;mi jednotkami vo svojom obore &ndash; Lenovo vo v&yacute;robe osobn&yacute;ch po&#269;&iacute;ta&#269;ov a&nbsp;tabletov a&nbsp;Huawei v&nbsp;oblasti telekomunika&#269;n&yacute;ch a&nbsp;IT slu&#382;ieb a&nbsp;v&yacute;robkov.</p>
<p>Firma Huawei zamestn&aacute;va 140 000 &#318;ud&iacute; v&nbsp;140 krajin&aacute;ch sveta, z&nbsp;ktor&yacute;ch 46% pracuje v&nbsp;oblasti v&yacute;voja a&nbsp;v&yacute;skumu. Firma m&aacute; 20 v&yacute;skumn&yacute;ch in&scaron;tit&uacute;tov, okrem &#268;&iacute;ny aj v&nbsp;USA, Eur&oacute;pe, Indii, Rusku, Turecku. V&nbsp;roku 2012 dosiahla zisk vo v&yacute;&scaron;ke asi 2,5 mld. USD.</p>
<p>Tak&#382;e, nielen cvi&#269;ky, hra&#269;ky a&nbsp;sand&aacute;le, ale &#269;oraz viac aj &scaron;pi&#269;kov&aacute;, sofistikovan&aacute; v&yacute;roba a&nbsp;slu&#382;by s&nbsp;vysok&yacute;m obsahom v&yacute;skumu a&nbsp;v&yacute;voja.</p>
<p>Ak by som to mal ve&#318;mi zjednodu&scaron;i&#357;, tak glob&aacute;lna konkurencia je vlastne &#269;oraz tvrd&scaron;ou s&uacute;&#357;a&#382;ou o&nbsp;dve komodity &ndash; kapit&aacute;l a&nbsp;talenty. Pre kapit&aacute;l je d&ocirc;le&#382;it&eacute; najm&auml;&nbsp; podnikate&#318;sk&eacute; prostredie, pre talenty zase kvalitn&eacute; vzdel&aacute;vanie, veda a&nbsp;v&yacute;skum.</p>
<p>Podnikate&#318;sk&eacute; prostredie meraj&uacute; r&ocirc;zne rankingy, r&ocirc;zne in&scaron;tit&uacute;cie. Jeho kvalita sa meria ako na z&aacute;klade tvrd&yacute;ch d&aacute;t, tak aj na z&aacute;klade vn&iacute;mania zmien podnikate&#318;sk&eacute;ho prostredia podnikate&#318;mi. Nechcem &iacute;s&#357; do detailov, sta&#269;&iacute; ak zhrnieme, &#382;e k&yacute;m v&nbsp;rokoch druhej vl&aacute;dy M. Dzurindu sme patrili medzi svetov&yacute;ch l&iacute;drov v&nbsp;zlep&scaron;ovan&iacute; podnikate&#318;sk&eacute;ho prostredia, tak od n&aacute;stupu prvej Ficovej vl&aacute;dy sa prepad&aacute;vame ako pod&#318;a hodnoten&iacute; zo zahrani&#269;ia, tak aj z&nbsp;poh&#318;adu vn&iacute;mania situ&aacute;cie dom&aacute;cimi podnikate&#318;mi.</p>
<p>Napr&iacute;klad pod&#318;a rebr&iacute;&#269;ka Svetovej banky &bdquo;Doing business&ldquo; sme boli v&nbsp;roku 2003 najreformnej&scaron;ou krajinou na svete a&nbsp;v&nbsp;roku 2004 &scaron;tvrtou najreformnej&scaron;ou krajinou na svete. K&yacute;m v&nbsp;roku 2007 sme boli z&nbsp;h&#318;adiska kvality podnikate&#318;sk&eacute;ho prostredia na 32. mieste na spomedzi 185 kraj&iacute;n sveta, v&nbsp;s&uacute;&#269;asnosti sme na 46. mieste. D&aacute; sa teda kon&scaron;tatova&#357;, &#382;e v&nbsp;glob&aacute;lnom s&uacute;boji o&nbsp;kapit&aacute;l sa na&scaron;a poz&iacute;cia nezlep&scaron;uje, ale zhor&scaron;uje.</p>
<p>Podobne to, &#382;ia&#318;, vyzer&aacute; v&nbsp;medzin&aacute;rodnom s&uacute;boji o&nbsp;talenty. Talenty m&ocirc;&#382;eme z&iacute;skava&#357; v&nbsp;z&aacute;sade dvoma hlavn&yacute;mi sp&ocirc;sobmi &ndash; bu&#271; tak, &#382;e si ich vychov&aacute;me doma, alebo tak, &#382;e si ich pritiahneme zo zahrani&#269;ia. &#381;e na tom nie sme najlep&scaron;ie, sved&#269;ia odpovede na jednoduch&eacute; ot&aacute;zky. &Scaron;tuduj&uacute; na&scaron;i najlep&scaron;&iacute; &scaron;tudenti sk&ocirc;r doma, alebo sk&ocirc;r v&nbsp;zahrani&#269;&iacute;? Chc&uacute; a&nbsp;m&ocirc;&#382;u sa na&scaron;i najlep&scaron;&iacute; &scaron;tudenti &scaron;tuduj&uacute;ci na &scaron;pi&#269;kov&yacute;ch zahrani&#269;n&yacute;ch univerzit&aacute;ch vr&aacute;ti&#357; po skon&#269;en&iacute; &scaron;t&uacute;dia domov? Ak&eacute; je saldo medzi odchodom na&scaron;ich &scaron;tudentov do zahrani&#269;ia a&nbsp;z&aacute;ujmom zahrani&#269;n&yacute;ch &scaron;tudentov &scaron;tudova&#357; na Slovensku? Ako s&uacute; na tom slovensk&eacute; univerzity v&nbsp;glob&aacute;lnej konkurencii? Mysl&iacute;m, &#382;e odpovede na tieto ot&aacute;zky jasne nazna&#269;uj&uacute;, &#382;e na tom nie sme dobre nielen z&nbsp;h&#318;adiska svetovej konkurencie, ale ani v&nbsp;porovnan&iacute; napr&iacute;klad s&nbsp;&#268;eskou republikou.</p>
<p>Ide najm&auml; o&nbsp;kvalitu n&aacute;&scaron;ho vzdel&aacute;vania, vedy a&nbsp;v&yacute;skumu. Zase tu plat&iacute;, &#382;e svet nestoj&iacute; a&nbsp;nepo&#269;k&aacute; na n&aacute;s. &#268;o napr&iacute;klad ukazuj&uacute; porovnania kvality svetov&yacute;ch univerz&iacute;t tak, ako ich porovn&aacute;va a&nbsp;zostavuje shanghajsk&yacute; rebr&iacute;&#269;ek 500 najlep&scaron;&iacute;ch univerz&iacute;t sveta. Tento rebr&iacute;&#269;ek sa zostavuje od roku 2003 a&nbsp;je z&nbsp;neho evidentn&yacute; v&yacute;razn&yacute; pokrok kvality univerz&iacute;t v&nbsp;krajin&aacute;ch, ktor&eacute; som spom&iacute;nal vy&scaron;&scaron;ie &ndash; &#268;&iacute;na, India, Braz&iacute;lia, K&oacute;rea a&nbsp;podobne.</p>
<p>Na ilustr&aacute;ciu, k&yacute;m v&nbsp;roku 2003 mala &#268;&iacute;na medzi 500 najlep&scaron;&iacute;mi univerzitami sveta 9 svojich univerz&iacute;t, v&nbsp;roku 2012 to u&#382; bolo 28, teda viac, ako trojn&aacute;sobok. Zast&uacute;penie Braz&iacute;lie st&uacute;plo zo 4 na 6, Ju&#382;nej K&oacute;rei z&nbsp;8 na 10. Nejde pritom len o&nbsp;kvalitat&iacute;vne zlep&scaron;enie, v&auml;&#269;&scaron;ina univerz&iacute;t z&nbsp;t&yacute;chto kraj&iacute;n sa &scaron;plh&aacute; nahor aj v&nbsp;r&aacute;mci svetovej p&auml;&#357;stovky.</p>
<p>Slovensko v&nbsp;tomto rebr&iacute;&#269;ku zast&uacute;penie nem&aacute;, k&yacute;m na&scaron;i susedia vo V4 tam maj&uacute; aspo&#328; jednu svoju univerzitu.</p>
<p>Pre&#269;o je to probl&eacute;m a&nbsp;v&nbsp;&#269;om je z&aacute;sadn&yacute; probl&eacute;m?</p>
<p>Slovensko sa najm&auml; v&#271;aka reform&aacute;m stalo sol&iacute;dne konkurencieschopnou ekonomikou v&nbsp;oblasti priemyselnej masovej ve&#318;kov&yacute;roby. Sme svetov&yacute;m l&iacute;drom vo v&yacute;robe osobn&yacute;ch automobilov na obyvate&#318;a, vyr&aacute;bame aj ve&#318;a telev&iacute;zorov, po&#269;&iacute;ta&#269;ov, chladni&#269;iek a&nbsp;podobn&yacute;ch v&yacute;robkov. Na&scaron;a konkurencieschopnos&#357; je zalo&#382;en&aacute; najm&auml; na lacnej a&nbsp;kvalifikovanej pracovnej sile, teda na tom, &#382;e sme schopn&iacute; vyrobi&#357; (zmontova&#357;) tak&eacute;to v&yacute;robky pomerne lacno a&nbsp;z&aacute;rove&#328; vo vysokej kvalite.</p>
<p>Probl&eacute;m je v&scaron;ak v&nbsp;tom, &#382;e ako rastie na&scaron;a ekonomika, tak rast&uacute; aj na&scaron;e mzdy a&nbsp;teda kles&aacute; na&scaron;a mzdov&aacute; n&aacute;kladov&aacute; konkurencieschopnos&#357;. Inak povedan&eacute;, vyrobi&#357; lacno kvalitn&eacute; aut&aacute;, &#269;i telev&iacute;zory vedia dnes u&#382; aj inde na svete a&nbsp;tak&yacute;chto kraj&iacute;n nebude ub&uacute;da&#357;, ale prib&uacute;da&#357;. Ak chceme by&#357; &uacute;spe&scaron;n&iacute; aj v&nbsp;bud&uacute;cnosti, mus&iacute;me vytvori&#357; podmienky na to, aby sme mohli na&scaron;u ekonomiku re&scaron;trukturalizova&#357;, aby sme sa nemuseli spolieha&#357; len na lacn&uacute; pracovn&uacute; silu, aby sme boli schopn&iacute; nielen lacno a&nbsp;kvalitne montova&#357;, ale &#269;oraz viac sa podie&#318;a&#357; aj na v&yacute;voji nov&yacute;ch vec&iacute;, na zdokona&#318;ovan&iacute; existuj&uacute;cich, na v&yacute;robe zlo&#382;it&yacute;ch v&yacute;robkov, na poskytovan&iacute; sofistikovan&yacute;ch slu&#382;ieb s&nbsp;vysokou pridanou hodnotou a&nbsp;podobne.</p>
<p>Aj ke&#271; sa to mo&#382;no nezd&aacute;, u&#382; teraz sme v&nbsp;mnoh&yacute;ch odvetviach priemyselnej masovej ve&#318;kov&yacute;roby ve&#318;mi drah&iacute;. N&aacute;&scaron; pokrok v&nbsp;ekonomickom raste a re&aacute;lnej konvergencii (vi&#271; vy&scaron;&scaron;ie) znamen&aacute; z&aacute;rove&#328; rovnako r&yacute;chlu stratu mzdovej konkurencieschopnosti.</p>
<p><span style="text-decoration: underline;"><a href="http://reports.weforum.org/global-competitiveness-report-2012-2013/#=">Najnov&scaron;&iacute; rebr&iacute;&#269;ek svetovej konkurencieschopnosti Svetov&eacute;ho ekonomick&eacute;ho f&oacute;ra</a></span> po prv&yacute;kr&aacute;t zaradil Slovensko do piatej, najvy&scaron;&scaron;ej&nbsp; skupiny najvyspelej&scaron;&iacute;ch kraj&iacute;n, ktor&eacute; s&uacute; &#357;ahan&eacute; inov&aacute;ciami (innovation driven). D&ocirc;vod je prost&yacute;, prekro&#269;ili sme v&nbsp;HDP hranicu 17 000 USD/obyv. , &#269;&iacute;m sme sa dostali medzi 41 ekonomicky najvyspelej&scaron;&iacute;ch kraj&iacute;n sveta, z&nbsp;ktor&yacute;ch bolo po o&#269;isten&iacute; o&nbsp;t&yacute;ch, ktor&iacute; s&uacute; bohat&iacute; v&#271;aka rope a&nbsp;plynu (Katar, Om&aacute;n, Brunei a&nbsp;pod) vyselektovan&yacute;ch 35, ktor&eacute; s&uacute; &bdquo;innovation driven&ldquo;. Po Slovinsku a&nbsp;&#268;esku sme len tre&#357;ou postkomunistickou krajinou v&nbsp;tejto skupine, odpor&uacute;&#269;am v&scaron;ak neoslavova&#357;. Zo 144 hodnoten&yacute;ch kraj&iacute;n sveta sme s&iacute;ce medzi 35 najvyspelej&scaron;&iacute;mi, ale v&nbsp;celkovej konkurencieschopnosti sme obsadili a&#382; 71. miesto, pri&#269;om hor&scaron;ie umiestnenie v&nbsp;konkurencieschopnosti medzi 35 ekonomicky najvyspelej&scaron;&iacute;mi krajinami dosiahlo u&#382; len Gr&eacute;cko na&nbsp; 96. mieste.</p>
<p>Najlep&scaron;ie umiestnenie v&nbsp;rebr&iacute;&#269;ku glob&aacute;lnej konkurencieschopnosti sme dosiahli v&nbsp;roku 2006, kedy sme boli na 37. mieste, odvtedy pad&aacute;me a&nbsp;dnes sme na mieste 71. Je teda evidentn&eacute;, &#382;e tento v&yacute;voj je ve&#318;mi nebezpe&#269;n&yacute;. Zo zotrva&#269;nosti e&scaron;te ekonomicky rastieme, ale na&scaron;a konkurencieschopnos&#357; kles&aacute; a&nbsp;to dokonca t&yacute;m viac, &#269;&iacute;m r&yacute;chlej&scaron;ie rastieme.</p>
<p>To, &#382;e sme &bdquo;innovation driven&ldquo; znamen&aacute;, &#382;e na&scaron;a pomerne vysok&aacute; ekonomick&aacute; &uacute;rove&#328; n&aacute;m u&#382; neumo&#382;&#328;uje tak r&yacute;chlo ako v&nbsp;minulosti r&aacute;s&#357; zvy&scaron;ovan&iacute;m vyu&#382;itia v&yacute;robn&yacute;ch faktorov (factor driven countries) ani zvy&scaron;ovan&iacute;m efekt&iacute;vnosti vyu&#382;itia t&yacute;chto faktorov (efficiency driven countries), ale budeme odk&aacute;zan&iacute; st&aacute;le viac na inov&aacute;cie. Povedan&eacute; slovami reportu Svetov&eacute;ho ekonomick&eacute;ho f&oacute;ra &bdquo;v etape &#357;ahanej inov&aacute;ciami mzdy vzr&aacute;stli v&nbsp;tej miere, &#382;e, aby bolo mo&#382;n&eacute; udr&#382;a&#357; vysok&eacute; mzdy a&nbsp;s&nbsp;nimi spojen&uacute; &#382;ivotn&uacute; &uacute;rove&#328;, bude musie&#357; by&#357; ekonomika schopn&aacute; konkurova&#357; nov&yacute;mi a/alebo unik&aacute;tnymi produktmi, slu&#382;bami, modelmi a&nbsp;procesmi. V&nbsp;tomto &scaron;t&aacute;diu musia firmy by&#357; schopn&eacute; konkurova&#357; v&yacute;robou nov&yacute;ch a&nbsp;in&yacute;ch tovarov, nov&yacute;mi technol&oacute;giami a/alebo najsofistikovanej&scaron;&iacute;mi v&yacute;robn&yacute;mi procesmi, alebo business modelmi.&ldquo;</p>
<p>Rebr&iacute;&#269;ek glob&aacute;lnej konkurencieschopnosti porovn&aacute;va 111 ukazovate&#318;ov, ktor&eacute; s&uacute; rozdelen&eacute; do dvan&aacute;stich skup&iacute;n (pilierov). T&yacute;chto dvan&aacute;s&#357; pilierov je rozdelen&yacute;ch do troch agregovan&yacute;ch skup&iacute;n, pri&#269;om prv&aacute; (basic requirements) je najd&ocirc;le&#382;itej&scaron;ia pre najzaostalej&scaron;ie (factor driven) krajiny, druh&aacute; skupina (eficiency enhancers) je najd&ocirc;le&#382;itej&scaron;ia pre stredne vyspel&eacute; krajiny (efficiency driven) a&nbsp;tretia (innovation and sofistication factors) pre najvyspelej&scaron;ie (inovation driven) krajiny. Nasleduje preh&#318;ad t&yacute;chto pilierov aj s&nbsp;uveden&iacute;m po&#269;tu jednotliv&yacute;ch ukazovate&#318;ov z&nbsp;celkov&eacute;ho po&#269;tu, v&nbsp;ktor&yacute;ch sme skon&#269;ili lep&scaron;ie ako bolo na&scaron;e celkov&eacute; umiestnenie (71.), resp.&nbsp;lep&scaron;ie ako je 35. miesto (po&#269;et innovation driven kraj&iacute;n).&nbsp; V&nbsp;tre&#357;om st&#314;pci v&nbsp;z&aacute;tvorke je celkov&eacute; umiestnenie za dan&uacute; oblas&#357; medzi 144 hodnoten&yacute;mi krajinami.</p>
<p><strong style="line-height: 1.35em;">V&nbsp;prvej agregovanej skupine </strong><span style="line-height: 1.35em;">(basic requirements) s&uacute; hodnoten&eacute; tieto piliere, celkovo sme obsadili 62. miesto:</span></p>
<p><span style="line-height: 1.35em;">In&scaron;tit&uacute;cie - 4/22 resp. 1/22 (104)</span></p>
<p>Infra&scaron;trukt&uacute;ra - 5/9 resp. 2/9 (56)</p>
<p>Makroekonomick&eacute;&nbsp;<span style="line-height: 1.35em;">prostredie - 3/5 resp. 1/5 (54)</span></p>
<p>Zdravotn&iacute;ctvo a&nbsp;<span style="line-height: 1.35em;">z&aacute;kladn&eacute; &scaron;kolstvo - 10/10 resp. 6/10 (42)<br /></span><strong style="line-height: 1.35em;">&nbsp;</strong></p>
<p><strong style="line-height: 1.35em;">V&nbsp;druhej agregovanej skupine</strong><span style="line-height: 1.35em;"> (efficiency enhancers) s&uacute; tieto piliera celkovo sme obsadili 51. miesto:</span></p>
<p>Vy&scaron;&scaron;ie &scaron;kolstvo a&nbsp;<span style="line-height: 1.35em;">&#271;al&scaron;ie vzdel&aacute;vanie - 4/8 resp. 1/8 (54)</span></p>
<p>Efekt&iacute;vnos&#357; tovarov&eacute;ho trhu - 10/16 resp. 6/16 (54)</p>
<p>Efekt&iacute;vnos&#357; trhu pr&aacute;ce - 4/8 resp. 1/8 (86)</p>
<p>Rozvoj finan&#269;n&eacute;ho trhu - 6/8 resp. 2/8 (47)</p>
<p>Technologick&aacute; pripravenos&#357; - 6/7 resp. 3/7 (45)</p>
<p>Ve&#318;kos&#357; trhu - 2/2 resp. 0/2 (59)</p>
<p><span style="line-height: 1.35em;"><strong>V&nbsp;tretej agregovanej skupine</strong> (innovation and sofistication factors) sme sa umiestnili na 74. mieste s&nbsp;tak&yacute;mito v&yacute;sledkami:</span></p>
<p><span style="line-height: 1.35em;">Podnikate&#318;sk&aacute; sofistikovanos&#357; - 6/9 resp. 1/9 (61)</span></p>
<p>Inov&aacute;cie - 1/7 resp. 0/7 (89)</p>
<p><span style="line-height: 1.35em;">Vy&scaron;&scaron;ie uveden&yacute; preh&#318;ad teda ned&aacute;va ve&#318;a d&ocirc;vodov na optimizmus. Na&scaron;imi najv&auml;&#269;&scaron;&iacute;mi slabinami s&uacute; in&scaron;tit&uacute;cie, inov&aacute;cie, efekt&iacute;vnos&#357; trhu pr&aacute;ce, ale aj vy&scaron;&scaron;ie vzdel&aacute;vanie. Vo v&auml;&#269;&scaron;ine ukazovate&#318;ov v&nbsp;t&yacute;chto oblastiach sme sa dokonca umiestnili hor&scaron;ie, ako je celkov&eacute; na&scaron;e umiestnenie, ktor&eacute; je samo o&nbsp;sebe m&aacute;lo lichotiv&eacute;.</span></p>
<p>Najviac je v&scaron;ak znepokojuj&uacute;ce to, &#382;e napriek tomu, &#382;e sme boli prv&yacute;kr&aacute;t zaraden&iacute; medzi innovation driven krajiny, nielen&#382;e sme sa ani v&nbsp;jednej skupine ukazovate&#318;ov neumiestnili medzi prv&yacute;mi 35 krajinami, ale naviac v&nbsp;tom, &#269;o je pre inovation driven krajiny k&#318;&uacute;&#269;ov&eacute; zaost&aacute;vame ve&#318;mi v&yacute;razne.</p>
<p>Tak&#382;e m&aacute;lo d&ocirc;vodov na optimizmus, ve&#318;a d&ocirc;vodov na zmenu.</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>Sme v pasci</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/clanky/sme-v-pasci" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/clanky/8.431</id>
      <published>2013-01-28T20:05:09Z</published>
      <updated>2013-02-26T20:08:10Z</updated>

      <category term="HN st&#314;p&#269;eky"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/clanky/sme-v-pasci"
        label="HN st&#314;p&#269;eky" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p><span class="bbtext"> </span></p>
<p class="detail-odstavec">Vo svete sa zostavuje ve&#318;a rebr&iacute;&#269;kov  konkurencieschopnosti, <a class="etargetintext" rel="podnikatel">podnikate&#318;sk&eacute;ho</a> prostredia, ekonomickej slobody a podobne. Asi najkomplexnej&scaron;&iacute; z nich je  index glob&aacute;lnej konkurencieschopnosti zostavovan&yacute; Svetov&yacute;m ekonomick&yacute;m f&oacute;rom  (WEF GCI). Pr&aacute;ve pri &#269;&iacute;tan&iacute; jeho <a class="etargetintext" rel="vysledky">v&yacute;sledkov</a> som si  uvedomil, v akej pasci sme sa ocitli. Historicky najlep&scaron;ie umiestnenie, 37.&nbsp; miesto, sme dosiahli v rebr&iacute;&#269;ku 2006/2007. Odvtedy kles&aacute;me, v najnov&scaron;om rebr&iacute;&#269;ku  2012/2013 sme na 71. mieste. Pritom pr&aacute;ve v &#328;om sme sa prv&yacute;kr&aacute;t v hist&oacute;rii  dostali medzi 35 ekonomicky najvyspelej&scaron;&iacute;ch kraj&iacute;n sveta. Podarilo sa n&aacute;m to ako  tretej postkomunistickej krajine, po Slovinsku a &#268;esku. To vyvol&aacute;va minim&aacute;lne  dve ot&aacute;zky. 1. Ako je to mo&#382;n&eacute;? 2. Je to d&ocirc;vod na oslavu?</p><p>
<!--/-->
</p><p class="detail-odstavec">WEF GCI rozde&#318;uje krajiny do piatich skup&iacute;n z h&#318;adiska  stup&#328;a ekonomick&eacute;ho rozvoja. Prv&aacute; skupina s&uacute; ekonomiky &#357;ahan&eacute; v&yacute;robn&yacute;mi faktormi  (factor driven), tretia ekonomiky &#357;ahan&eacute; zvy&scaron;ovan&iacute;m efekt&iacute;vnosti vyu&#382;itia  v&yacute;robn&yacute;ch faktorov (efficiency driven) a piata skupina s&uacute; ekonomiky &#357;ahan&eacute;&nbsp; inov&aacute;ciami (innovation driven). Druh&aacute; a &scaron;tvrt&aacute; skupina s&uacute; prechodn&eacute; skupiny.&nbsp; Jedin&yacute;m krit&eacute;riom za&#269;lenenia krajiny do t&yacute;chto skup&iacute;n je v&yacute;&scaron;ka HDP na obyvate&#318;a  v parite k&uacute;pnej sily (po o&#269;isten&iacute; o krajiny, ktor&eacute; maj&uacute; vysok&yacute; HDP len v&#271;aka  v&yacute;vozu surov&iacute;n, najm&auml; ropy).<br />Tak&#382;e do najvy&scaron;&scaron;ej skupiny, medzi 35 ekonomicky  najvyspelej&scaron;&iacute;ch kraj&iacute;n sveta &#357;ahan&yacute;ch inov&aacute;ciami, sme sa dostali v&#271;aka r&yacute;chlemu  rastu na&scaron;ej ekonomiky. Od roku 2000 a&#382; doteraz sme najr&yacute;chlej&scaron;ie rast&uacute;cou  ekonomikou spomedzi v&scaron;etk&yacute;ch kraj&iacute;n E&Uacute;27. Najm&auml; v&#271;aka reform&aacute;m spred desiatich  rokov. To je v&scaron;ak minulos&#357;, bud&uacute;cnos&#357; je dan&aacute; na&scaron;ou teraj&scaron;ou a bud&uacute;cou  konkurencieschopnos&#357;ou. A tu sa dobr&eacute; spr&aacute;vy kon&#269;ia, aktu&aacute;lne sme a&#382; na 71.&nbsp; mieste. Z najvyspelej&scaron;ieho 35-&#269;lenn&eacute;ho klubu je na tom hor&scaron;ie u&#382; len Gr&eacute;cko,&nbsp; ktor&eacute; je na 96. mieste.<br />V pasci sme najm&auml; preto, &#382;e sme sa u&#382; ocitli medzi  krajinami, ktor&yacute;ch &#271;al&scaron;&iacute; rast je do zna&#269;nej miery podmienen&yacute; &uacute;spe&scaron;n&yacute;m rozvojom a  implement&aacute;ciou inov&aacute;ci&iacute;. A v tejto konkr&eacute;tnej oblasti sa spomedzi 144  hodnoten&yacute;ch kraj&iacute;n nach&aacute;dzame a&#382; na 89. mieste. E&scaron;te hor&scaron;ie je na&scaron;e umiestnenie  v kvalite in&scaron;tit&uacute;ci&iacute; (verejn&aacute; spr&aacute;va, vymo&#382;ite&#318;nos&#357; pr&aacute;va a pod.) kde sme a&#382; na  104. mieste.</p>
<p class="detail-odstavec">Tak&#382;e oslavova&#357; nie je &#269;o. Sme v pasci, lebo reformy po  roku 2006 nepokra&#269;ovali, sk&ocirc;r erodovali, a teraz sa u&#382; otvorene ru&scaron;ia. Sme v  pasci, preto&#382;e dobr&eacute; &#269;asy a peniaze sa nevyu&#382;ili na investovanie do bud&uacute;cnosti,&nbsp; ale prehajd&aacute;kali sa. Sme v pasci, preto&#382;e vo&#318;by sa skon&#269;ili v&iacute;&#357;azstvom ist&ocirc;t, a  nie potrebn&yacute;ch zmien.</p>
<p>&nbsp;</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>O fig&#250;rkach a h&#253;bate&#318;och</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/clanky/o-figurkach-a-hybateloch" />
      <id>tag:upms.sk,2013:sk/clanky/8.432</id>
      <published>2013-01-14T20:09:07Z</published>
      <updated>2013-02-26T20:13:08Z</updated>

      <category term="HN st&#314;p&#269;eky"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/clanky/o-figurkach-a-hybateloch"
        label="HN st&#314;p&#269;eky" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p><span class="bbtext"> </span></p>
<p class="detail-odstavec">Po vo&#318;b&aacute;ch v marci 2012 som na tomto mieste p&iacute;sal o  tom, &#382;e osud Slovenska je v ruk&aacute;ch jedn&eacute;ho &#269;loveka a ten &#269;lovek sa vol&aacute; Robert  Fico. P&iacute;sal som o tom, &#382;e z h&#318;adiska koncentr&aacute;cie moci je v podobnej situ&aacute;cii,&nbsp; ako Viktor Orb&aacute;n v Ma&#271;arsku a &#382;e to bude predov&scaron;etk&yacute;m jeho vo&#318;ba a jeho  zodpovednos&#357;, ako s touto mocou nalo&#382;&iacute;.</p>
<p class="detail-odstavec">Do ist&eacute;ho &#269;asu mo&#382;no viacer&iacute; d&uacute;fali, &#382;e bude rozumn&yacute; a  zodpovedn&yacute;, dnes je &#269;oraz jasnej&scaron;ie, &#382;e to bola plan&aacute; n&aacute;dej a t&uacute;&#382;ba.</p><p>
<!--/-->
</p><p class="detail-odstavec">Po ozn&aacute;men&iacute; prezidenta Ivana Ga&scaron;parovi&#269;a, &#382;e nevymenuje  v parlamente riadne zvolen&eacute;ho Jozefa &#268;ent&eacute;&scaron;a za gener&aacute;lneho prokur&aacute;tora, sa na  hlavu prezidenta spustila lav&iacute;na kritiky a obvi&#328;ovania. Celkom opr&aacute;vnene, to, &#269;o  urobil, je bezprecedentn&eacute; poru&scaron;enie slovenskej &uacute;stavy a zneu&#382;itie prezidentsk&yacute;ch  pr&aacute;vomoc&iacute;. Ob&aacute;vam sa v&scaron;ak, &#382;e pri celom tom huriavku a kriku n&aacute;m unik&aacute; podstata.&nbsp; A &#328;ou je skuto&#269;nos&#357;, &#382;e Ivan Ga&scaron;parovi&#269; je len fig&uacute;rkou, ktorou &#357;ah&aacute; niekto in&yacute;.&nbsp; Je to s&iacute;ce d&ocirc;le&#382;it&aacute; fig&uacute;rka, &#382;iadny pe&scaron;iak, ale st&aacute;le len fig&uacute;rka. H&yacute;bate&#318;om  procesov nie je Ga&scaron;parovi&#269;, ale Fico, ktor&yacute; je aj h&yacute;bate&#318;om fig&uacute;rky s menom  Ga&scaron;parovi&#269;.</p>
<p class="detail-odstavec">Situ&aacute;cia je naozaj v&aacute;&#382;na, to, &#269;o tu h&yacute;batelia a fig&uacute;rky  predv&aacute;dzaj&uacute;, je &uacute;tokom na samotn&uacute; podstatu demokracie a pr&aacute;vneho &scaron;t&aacute;tu.&nbsp; Demokracia toti&#382; nie je dikt&aacute;tom v&auml;&#269;&scaron;iny a v&auml;&#269;&scaron;ina by preto mala re&scaron;pektova&#357;&nbsp; pravidl&aacute; delenia moci, dodr&#382;iavanie &uacute;stavy a z&aacute;konov, pr&aacute;va men&scaron;&iacute;n, nez&aacute;vislos&#357;&nbsp; niektor&yacute;ch in&scaron;tit&uacute;ci&iacute; a podobne. Pr&aacute;vny &scaron;t&aacute;t zase nem&ocirc;&#382;e existova&#357;, ak si vl&aacute;dna  v&auml;&#269;&scaron;ina politicky, &#269;i person&aacute;lne podriadi a ovl&aacute;dne pol&iacute;ciu, prokurat&uacute;ru a  s&uacute;dnictvo. Spome&#328;te si na to, &#269;o sa deje pri vo&#318;be &scaron;&eacute;fa Najvy&scaron;&scaron;ieho kontroln&eacute;ho  &uacute;radu, &#269;i &scaron;&eacute;fa &Uacute;radu pre verejn&eacute; obstar&aacute;vanie, ako sa spr&aacute;vaj&uacute; verejnopr&aacute;vne  m&eacute;di&aacute;, ak&yacute; je stav v s&uacute;dnictve a &#269;o s t&yacute;m vl&aacute;da rob&iacute;, pridajte si k tomu  situ&aacute;ciu okolo gener&aacute;lneho prokur&aacute;tora a m&aacute;te to &#269;ierne na bielom. Robert Fico u  n&aacute;s buduje re&#382;im, ktor&yacute; novin&aacute;r a spisovate&#318; Fareed Zakaria nazval v  dev&auml;&#357;desiatych rokoch neliber&aacute;lnou demokraciou a ktor&eacute;ho hlavn&yacute;mi reprezentantmi  boli Slobodan Milo&scaron;evi&#269;, Alexander Luka&scaron;enko a &ndash; Vladim&iacute;r Me&#269;iar.</p>
<p class="detail-odstavec">Dnes &scaron;tafetu prebrali &#271;al&scaron;&iacute; &ndash; s&iacute;ce sofistikovanej&scaron;&iacute; a  modernej&scaron;&iacute;, ale pr&aacute;ve preto nie menej nebezpe&#269;n&iacute; reprezentanti &ndash; Viktor Orb&aacute;n v  Ma&#271;arsku a Robert Fico na Slovensku. Zatia&#318; to s&iacute;ce nie je tak&eacute; zl&eacute;, ako pri  prvej gener&aacute;cii neliber&aacute;lnych demokratov a ani na Slovensku tak&eacute; zl&eacute; ako u  na&scaron;ich ju&#382;n&yacute;ch susedov, ale nezab&uacute;dajme, ke&#271; sa &#382;aba var&iacute; pomaly, m&ocirc;&#382;e to by&#357;&nbsp; e&scaron;te fat&aacute;lnej&scaron;ie, ako ke&#271; sa riadne prik&uacute;ri.</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>Absurdistan</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/clanky/absurdistan" />
      <id>tag:upms.sk,2012:sk/clanky/8.433</id>
      <published>2012-12-17T20:14:56Z</published>
      <updated>2013-02-26T20:57:57Z</updated>

      <category term="HN st&#314;p&#269;eky"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/clanky/absurdistan"
        label="HN st&#314;p&#269;eky" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <div class="detail-text"><p><span class="bbtext">
</p><p class="detail-odstavec">Nielen&#382;e prib&uacute;daj&uacute; absurdn&eacute; rozhodnutia vl&aacute;dy, najm&auml; v  oblasti ekonomickej politiky, fascinuj&uacute;ci je aj <a class="inclick_underline" href="http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=261&amp;pr=0.11&amp;w_id=4977&amp;tstamp=1361912219&amp;pid=1170&amp;cd=14034b3af55dfc92159c792ab19855b4&amp;f=1" target="_blank">sp&ocirc;sob</a>, ak&yacute;m vl&aacute;da tieto svoje rozhodnutia obhajuje a ako jej  to vo verejnosti hladko a &#318;ahko prech&aacute;dza. Aspo&#328; zatia&#318;.</p>
<p class="detail-odstavec">Vymo&#382;ite&#318;nos&#357; pr&aacute;va, podnikate&#318;sk&eacute; prostredie,&nbsp; vzdelanie, veda v&yacute;skum, efekt&iacute;vnos&#357; verejn&eacute;ho sektora, boj proti korupcii,&nbsp; reforma zdravotn&iacute;ctva, to s&uacute; oblasti, ktor&eacute; si vy&#382;aduj&uacute; akt&iacute;vne kroky, reformy,&nbsp; zmeny. Nedeje sa ni&#269;, alebo ak, tak opak toho, &#269;o je potrebn&eacute;.</p><p>
<!--/-->
</p><p class="detail-odstavec">Vl&aacute;da je ne&#269;inn&aacute; tam, kde by sa mala &#269;ini&#357;, v&ocirc;bec to  v&scaron;ak neznamen&aacute;, &#382;e je ne&#269;inn&aacute;. Dva pr&iacute;klady za v&scaron;etky &ndash; vyvlastnenie s&uacute;kromn&yacute;ch  zdravotn&yacute;ch pois&#357;ovn&iacute; a zo&scaron;t&aacute;tnenie &#269;asti SPP. Oba tieto z&aacute;mery smrdia v&scaron;eli&#269;&iacute;m,&nbsp; len nie ochranou verejn&eacute;ho z&aacute;ujmu. Tieto kroky nie s&uacute; len nepotrebn&eacute;, ale m&ocirc;&#382;u  by&#357; aj &scaron;kodliv&eacute; a v ich pozad&iacute; s&uacute; konkr&eacute;tne z&aacute;ujmy konkr&eacute;tnych &#318;ud&iacute;. Robertovi  Ficovi sa podarilo neust&aacute;lym &scaron;kandalizovan&iacute;m privatiz&aacute;cie toto slovo tak  zd&eacute;monizova&#357;, &#382;e m&ocirc;&#382;e teraz politicky beztrestne organizova&#357; nezmyseln&eacute;&nbsp; transakcie, ktor&eacute; smrdia na sto honov. Najlep&scaron;ie to vidie&#357; na pr&iacute;klade  &#269;iasto&#269;n&eacute;ho zo&scaron;t&aacute;tnenia tej &#269;asti SPP, ktor&aacute; sa venuje dod&aacute;vkam plynu kone&#269;n&yacute;m  spotrebite&#318;om. Vraj kv&ocirc;li tomu, aby mala vl&aacute;da pod kontrolou cenu plynu  obyvate&#318;om.</p>
<p class="detail-odstavec">Vl&aacute;da ide z&iacute;ska&#357; stratov&uacute; &#269;as&#357; SPP, aby mohla ma&#357; vplyv  na nie&#269;o, na &#269;o u&#382; m&aacute;, a zaplat&iacute; za to odovzdan&iacute;m kontroly nad vysoko ziskovou  &#269;as&#357;ou plyn&aacute;rensk&eacute;ho biznisu. A e&scaron;te sa bude tv&aacute;ri&#357;, &#382;e napr&aacute;va zl&uacute;&nbsp; privatiz&aacute;ciu. O absurdite celej situ&aacute;cie sved&#269;&iacute;, &#382;e predseda po&#269;tom poslancov  najsilnej&scaron;ej opozi&#269;nej strany Fica nekritizuje za t&uacute;to transakciu, ale za to, &#382;e  nechce zo&scaron;t&aacute;tni&#357; cel&yacute; SPP.</p>
<p class="detail-odstavec">To ist&eacute; plat&iacute; aj o vyvlastnen&iacute; s&uacute;kromn&yacute;ch zdravotn&yacute;ch  pois&#357;ovn&iacute;, a t&yacute;m aj o zru&scaron;en&iacute; konkurencie a tlaku na efekt&iacute;vnej&scaron;ie fungovanie  zdravotn&iacute;ctva. Ficovi sa podarilo vo vz&#357;ahu k zdraviu a zdravotn&iacute;ctvu tak  zd&eacute;monizova&#357; slov&aacute; zisk, podnikanie &#269;i s&uacute;kromn&eacute; vlastn&iacute;ctvo, &#382;e m&ocirc;&#382;e politicky  beztrestne zakazova&#357; zisk dokonca aj vtedy, ke&#271; je to proti&uacute;stavn&eacute; a po  prehrat&yacute;ch arbitr&aacute;&#382;ach to bude aj ve&#318;mi drah&eacute;.</p>
<p class="detail-odstavec">Aby mohol biznis s pois&#357;ov&#328;ami prebehn&uacute;&#357;, &scaron;t&aacute;t bude  musie&#357; plati&#357;. Kde na to v&scaron;ak vzia&#357;, ke&#271; je &scaron;t&aacute;tna kasa pr&aacute;zdna? Vl&aacute;da chce  peniaze z&iacute;ska&#357; predajom svojho podielu v Slovak Telekome. Ak by ste mali pocit,&nbsp; &#382;e p&ocirc;jde o privatiz&aacute;ciu, tak v &#382;iadnom pr&iacute;pade, to predsa Smer nerob&iacute;. P&ocirc;jde len  o &bdquo;z&aacute;menu akt&iacute;v&ldquo;. S&iacute;ce mil&eacute;, ale napriek tomu absurdn&eacute;.</p><p>
</span></p></div>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>Bezradnos&#357; a bez&#250;te&#353;nos&#357;</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/blog/bezradnost-a-bezutesnost" />
      <id>tag:upms.sk,2012:sk/blog/5.424</id>
      <published>2012-12-12T19:34:14Z</published>
      <updated>2013-02-26T19:37:15Z</updated>

      <category term="Blogging"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/blog/bezradnost-a-bezutesnost"
        label="Blogging" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p><span>Prv&yacute; Ka&#382;im&iacute;rov rozpo&#269;et  je v istom zmysle aj prv&yacute;m naozajstn&yacute;m rozpo&#269;tom oboch vl&aacute;d Roberta Fica. Pre&#269;o  prv&yacute;m naozajstn&yacute;m? Preto&#382;e a&#382; teraz mus&iacute; R. Fico a jeho kolegovia uk&aacute;za&#357;, ako  vedia respekt&iacute;ve nevedia konsolidova&#357; verejn&eacute; financie. V rokoch 2006 &ndash; 2010  &#382;iadnu konsolid&aacute;ciu nerobili a rozpo&#269;et na rok 2012 zdedili po vl&aacute;de Ivety  Radi&#269;ovej.</span></p>
<p><span>Prv&eacute; dva roky prvej  Ficovej vl&aacute;dy dosahovala slovensk&aacute; ekonomika rekordn&eacute; temp&aacute; ekonomick&eacute;ho rastu a  s nimi pritekali do &scaron;t&aacute;tnej kasy aj rekordn&eacute; pr&iacute;jmy vysoko nad r&aacute;mec  rozpo&#269;tov&yacute;ch o&#269;ak&aacute;van&iacute;. Ke&#271; udrela v roku 2009 kr&iacute;za, vl&aacute;da pokra&#269;ovala vo  v&yacute;davkovej roz&scaron;afnosti, tentoraz u&#382; na &uacute;kor r&yacute;chlo rast&uacute;ceho deficitu a dlhu. To  platilo aj o roku 2010. V t&yacute;chto kr&iacute;zov&yacute;ch rokoch r&aacute;stli verejn&eacute; v&yacute;davky na  Slovensku najr&yacute;chlej&scaron;ie spomedzi v&scaron;etk&yacute;ch kraj&iacute;n E&Uacute;27 napriek tomu, &#382;e na  rozdiel od in&yacute;ch kraj&iacute;n sme nemuseli vynalo&#382;i&#357; ani jedin&eacute; euro na z&aacute;chranu b&aacute;nk.&nbsp; Za roky 2006 a&#382; 2010 bol na Slovensku n&aacute;rast verejn&yacute;ch v&yacute;davkov oproti  predch&aacute;dzaj&uacute;cim &scaron;tyrom rokom (2002 &ndash; 2006) a&#382; 35%, k&yacute;m priemern&yacute; n&aacute;rast v E&Uacute;27  bol len pribli&#382;ne polovi&#269;n&yacute; (18%).</span></p>
<p><span><strong>Dobre u&#382;&nbsp; bolo</strong></span></p>
<p><span>Dnes to u&#382; neplat&iacute;.&nbsp; Rekordn&eacute; &#269;asy s&uacute; pre&#269; a finan&#269;n&eacute; trhy, ako aj pr&iacute;sne dom&aacute;ce a eur&oacute;pske pravidl&aacute;&nbsp; neumo&#382;&#328;uj&uacute; zopakova&#357; rozhadzovanie na &uacute;kor rast&uacute;ceho deficitu a dlhu. Ako teda  Robert Fico a jeho kolegovia na &#269;ele s ministrom financi&iacute; Petrom Ka&#382;im&iacute;rom  zvl&aacute;dli svoj prv&yacute; naozajstn&yacute;, konsolida&#269;n&yacute; rozpo&#269;et? &#381;iadna sl&aacute;va. Rozpo&#269;et je  smutn&yacute;m d&ocirc;kazom a obrazom bezradnosti, nekoncep&#269;nosti, ignorovania potrieb a  nezvl&aacute;dnutia v&yacute;ziev, pred ktor&yacute;mi krajina stoj&iacute;. Vl&aacute;da nevie, &#269;o so Slovenskom.&nbsp; Vl&aacute;da Smeru vedie Slovensko zl&yacute;m smerom.</span></p>
<p><span>Najsk&ocirc;r k vonkaj&scaron;iemu  prostrediu. &Aacute;no, situ&aacute;cia vo svete a v Eur&oacute;pe nie je jednoduch&aacute;. Ale z&#271;aleka nie  je tak&aacute; dramatick&aacute;, ako sa ju sna&#382;ia vykres&#318;ova&#357; Fico s Ka&#382;im&iacute;rom. Vyhov&aacute;ranie  sa na kr&iacute;zu si &uacute;spe&scaron;ne vysk&uacute;&scaron;ali na konci prvej Ficovej vl&aacute;dy, tak to sk&uacute;&scaron;aj&uacute;&nbsp; znova. T&oacute;ny tejto pesni&#269;ky v&scaron;ak znej&uacute; falo&scaron;ne. Po prv&eacute;, &#269;o by in&eacute; krajiny, ktor&eacute;&nbsp; bud&uacute; v recesii, dali za n&aacute;&scaron; predpokladan&yacute; rast vo v&yacute;&scaron;ke 1,6%! Euroz&oacute;na ako  celok, ale napr&iacute;klad aj susedn&eacute; &#268;esko, &#269;i Ma&#271;arsko sa u&#382; boria s recesiou. A po  druh&eacute;, &#357;a&#382;&scaron;ie vonkaj&scaron;ie prostredie je len &#271;al&scaron;&iacute;m d&ocirc;vodom nato, aby sme sa  vyvarovali pr&aacute;ve tak&eacute;ho sp&ocirc;sobu konsolid&aacute;cie verejn&yacute;ch financi&iacute;, ak&yacute; rozpo&#269;et na  rok 2013 navrhuje.</span></p>
<p><span><strong>Vlastnou  cestou</strong></span></p>
<p><span>V &#269;om s&uacute; teda najv&auml;&#269;&scaron;ie  nedostatky, probl&eacute;my a rizik&aacute; rozpo&#269;tu na rok 2013? Za najz&aacute;sadnej&scaron;iu chybu  pova&#382;ujem sp&ocirc;sob, ak&yacute;m sa m&aacute; dosiahnu&#357; zn&iacute;&#382;enie deficitu v bud&uacute;com roku. Samotn&yacute;&nbsp; cie&#318; dosta&#357; sa pod tri percent&aacute; je pozit&iacute;vny a chv&aacute;lyhodn&yacute; a nakoniec ani nem&aacute;&nbsp; alternat&iacute;vu. Sp&ocirc;sob, ak&yacute;m sa v&scaron;ak m&aacute; dosiahnu&#357;, je v rozpore so v&scaron;etk&yacute;mi  odpor&uacute;&#269;aniami relevantn&yacute;ch medzin&aacute;rodn&yacute;ch in&scaron;tit&uacute;ci&iacute; a re&scaron;pektovan&yacute;ch ekon&oacute;mov.&nbsp; Napr&iacute;klad &scaron;t&uacute;die MMF a OECD sa zhoduj&uacute; na nasledovn&yacute;ch predpokladoch &uacute;spe&scaron;nej  rozpo&#269;tovej konsolid&aacute;cie:</span></p>
<p><span>- Mala by sa s&uacute;stredi&#357;&nbsp; viac na &uacute;spory vo v&yacute;davkoch, ako na zvy&scaron;ovanie pr&iacute;jmov cez zvy&scaron;ovanie  dan&iacute;.</span></p>
<p><span>- Ak je nevyhnutn&eacute;&nbsp; zvy&scaron;ova&#357; dane, mali by to by&#357; predov&scaron;etk&yacute;m tie, ktor&eacute; neohrozuj&uacute; ekonomick&yacute; rast  a konkurencieschopnos&#357; (teda nepriame, majetkov&eacute; a spotrebn&eacute; dane).</span></p>
<p><span>- Fi&scaron;k&aacute;lne konsolid&aacute;cie  boli &uacute;spe&scaron;n&eacute; vtedy, ke&#271; posil&#328;ovali d&ocirc;veru v bud&uacute;ci ekonomick&yacute; rast a  prispievali k&nbsp;nemu.</span></p>
<p><span>Rozpo&#269;et na rok 2013  v&scaron;etky tieto odpor&uacute;&#269;ania ignoruje a ide jednozna&#269;ne proti nim. &#268;&iacute;sla hovoria  jasnou re&#269;ou a ve&#318;mi v&yacute;sti&#382;n&eacute; je aj porovnanie rokov 2011 a 2013. Tieto dva roky  preto, &#382;e i&scaron;lo o prv&yacute; cel&yacute; rok vl&aacute;dy Ivety Radi&#269;ovej a prv&yacute; cel&yacute; rok druhej  vl&aacute;dy R. Fica, tak&#382;e to pon&uacute;ka pr&iacute;le&#382;itos&#357; na porovnanie toho, ak&yacute;m sp&ocirc;sobom a s  ak&yacute;mi v&yacute;sledkami konsolidovala pravicov&aacute; koali&#269;n&aacute; vl&aacute;da a ako sa chyst&aacute;&nbsp; konsolidova&#357; &#318;avicov&aacute; vl&aacute;da jednej strany.</span></p>
<p><span>Tak&#382;e, k&yacute;m v roku 2011 sa  dve tretiny opatren&iacute; odohr&aacute;vali na v&yacute;davkovej strane a len tretina  konsolida&#269;n&eacute;ho &uacute;silia bola dosiahnut&aacute; rastom dan&iacute;, v roku 2013 by to malo by&#357;&nbsp; pod&#318;a vl&aacute;dneho n&aacute;vrhu rozpo&#269;tu presne naopak. A bude to e&scaron;te hor&scaron;ie. Po  najnov&scaron;om zhor&scaron;en&iacute; progn&oacute;zy vl&aacute;da ozn&aacute;mila rozpustenie rezervy, &#269;o znamen&aacute;, &#382;e  rastom dan&iacute;, odvodov a poplatkov sa chyst&aacute; dosiahnu&#357; a&#382; 83% a &scaron;etren&iacute;m na  v&yacute;davkovej strane rozpo&#269;tu len 17% konsolida&#269;n&eacute;ho &uacute;silia. Presne naopak, ako  odpor&uacute;&#269;aj&uacute; MMF a OECD.</span></p>
<p><span>Aj &scaron;trukt&uacute;ra t&yacute;chto  opatren&iacute; je zl&aacute;, preto&#382;e zvy&scaron;ovan&iacute;m priamych dan&iacute; a odvodov sa vl&aacute;da chyst&aacute;&nbsp; zabezpe&#269;i&#357; a&#382; 80% rastu pr&iacute;jmov, k&yacute;m nepriamymi da&#328;ami a poplatkami len 20%.&nbsp; &#268;i&#382;e preva&#382;ne sa id&uacute; dv&iacute;ha&#357; tak&eacute; dane a odvody, ktor&eacute; ohrozuj&uacute; bud&uacute;ci rast  ekonomiky a zamestnanosti. Zase presne opa&#269;ne, ako odpor&uacute;&#269;a MMF a  OECD.</span></p>
<p><span><strong>Kto sa ako  usiloval</strong></span></p>
<p><span>Nedostato&#269;n&eacute; je aj  celkov&eacute; konsolida&#269;n&eacute; &uacute;silie. V parlamente, ale aj v m&eacute;di&aacute;ch sa &scaron;ermuje r&ocirc;znymi  &#269;&iacute;slami. Omnoho presnej&scaron;ie a lep&scaron;ie, ako porovn&aacute;vanie celkovej zmeny v&yacute;&scaron;ky  deficitu je porovn&aacute;vanie tzv. konsolida&#269;n&eacute;ho &uacute;silia. Ide vlastne o saldo  verejn&yacute;ch financi&iacute; o&#269;isten&eacute; o&nbsp;v&yacute;davky s&uacute;visiace so &scaron;t&aacute;tnym dlhom, vplyvy  ekonomick&eacute;ho cyklu a jednorazov&eacute; opatrenia. Tento ukazovate&#318; omnoho lep&scaron;ie  vystihuje pr&iacute;spevok politiky vl&aacute;dy k zmene deficitu, ale aj to, &#269;i je deficit  zni&#382;ovan&yacute; udr&#382;ate&#318;n&yacute;m sp&ocirc;sobom.</span></p>
<p><span>Ukazovatele  konsolida&#269;n&eacute;ho &uacute;silia vypo&#269;&iacute;tan&eacute; In&scaron;tit&uacute;tom finan&#269;nej politiky MF SR (IFP), ako  aj Radou pre rozpo&#269;tov&uacute; zodpovednos&#357; (RRZ) hovoria jasnou re&#269;ou &ndash; konsolida&#269;n&eacute;&nbsp; &uacute;silie Ficovej vl&aacute;dy v roku 2013 bude len asi tretinov&eacute; oproti konsolida&#269;n&eacute;mu  &uacute;siliu Radi&#269;ovej vl&aacute;dy v roku 2011 (3,3 vs 1,3 pod&#318;a RRZ a 3,4 vs 1,5 pod&#318;a  IFP). Pr&iacute;&#269;inou je najm&auml; ve&#318;k&eacute; mno&#382;stvo nesyst&eacute;mov&yacute;ch, jednorazov&yacute;ch opatren&iacute;,&nbsp; ktor&eacute; s&iacute;ce prines&uacute; vy&scaron;&scaron;ie pr&iacute;jmy (alebo ni&#382;&scaron;ie v&yacute;davky) v roku 2013, ale s&uacute; na  jedno pou&#382;itie a nebud&uacute; u&#382; fungova&#357; v &#271;al&scaron;&iacute;ch rokoch. Zni&#382;ovanie deficitu je  teda roben&eacute; neudr&#382;ate&#318;n&yacute;m sp&ocirc;sobom.</span></p>
<p><span><strong>Samousved&#269;enie</strong></span></p>
<p><span>N&iacute;zke konsolida&#269;n&eacute; &uacute;silie  tak skomplikuje zni&#382;ovanie deficitu v bud&uacute;cnosti a sp&ocirc;sobuje neudr&#382;ate&#318;nos&#357; a  rizikovos&#357; takejto konsolid&aacute;cie. Nedostato&#269;nos&#357; konsolid&aacute;cie potvrdzuje aj to,&nbsp; &#382;e vl&aacute;da v tejto oblasti nedodr&#382;iava vlastn&eacute; z&aacute;v&auml;zky, ktor&eacute; si dala v Programe  stability na roky 2012 &ndash; 2015. Tento dokument schv&aacute;lila vl&aacute;da R. Fica 22. m&aacute;ja  2012 a v tejto s&uacute;vislosti sa tam p&iacute;&scaron;e: &bdquo;&hellip;konsolida&#269;n&eacute; &uacute;silie dosiahlo v roku  2011 3,4% HDP &hellip; naplnenie stanoven&eacute;ho cie&#318;a na rok 2013 si vy&#382;iada v najbli&#382;&scaron;&iacute;ch  dvoch rokoch (2012 &ndash; 2013) kumulat&iacute;vne konsolida&#269;n&eacute; &uacute;silie 2,7% HDP&ldquo;.</span></p>
<p><span>Ak&aacute; je realita?&nbsp; Konsolida&#269;n&eacute; &uacute;silie v roku 2012 sa odhaduje na &uacute;rovni 0,1% HDP, tak&#382;e na  dosiahnutie vy&scaron;&scaron;ie uveden&eacute;ho cie&#318;a by bolo potrebn&eacute; v roku 2013 dosiahnu&#357;&nbsp; konsolida&#269;n&eacute; &uacute;silie 2,6% HDP. Rozpo&#269;tom o&#269;ak&aacute;van&eacute; konsolida&#269;n&eacute; &uacute;silie (1,3 a&#382;&nbsp; 1,5) teda nap&#314;&#328;a tento z&aacute;mer len asi z polovice. Rozpo&#269;et je teda v z&aacute;sadnom  rozpore s d&ocirc;le&#382;it&yacute;m z&aacute;v&auml;zkom, ktor&yacute; si vl&aacute;da R. Fica v Programe stability dala  slovami: &bdquo;Z&aacute;kladn&yacute;m cie&#318;om fi&scaron;k&aacute;lnej politiky vl&aacute;dy SR je dosiahnu&#357; tak&eacute;&nbsp; zlep&scaron;enie fi&scaron;k&aacute;lnej poz&iacute;cie, ktor&eacute; vytvor&iacute; podmienky pre dlhodob&uacute; udr&#382;ate&#318;nos&#357;&nbsp; verejn&yacute;ch financi&iacute;.&ldquo;</span></p>
<p><span><strong>Kde je  &scaron;etrenie?</strong></span></p>
<p><span>Rozpo&#269;et je aj v&yacute;razom  bezradnosti a rezign&aacute;cie vl&aacute;dy na potrebn&eacute; zmeny a opatrenia vo fungovan&iacute;&nbsp; verejn&eacute;ho sektora, ktor&eacute; by zn&iacute;&#382;ili verejn&eacute; v&yacute;davky a zv&yacute;&scaron;ili jeho  efekt&iacute;vnos&#357;.</span></p>
<p><span>U&#382; vy&scaron;&scaron;ie som spomenul,&nbsp; &#382;e vl&aacute;da rob&iacute; takmer cel&uacute; konsolid&aacute;ciu (83%) cez zvy&scaron;ovanie dan&iacute;, odvodov a  poplatkov. Aj to m&aacute;lo opatren&iacute; na strane v&yacute;davkov je zalo&#382;en&yacute;ch na plo&scaron;nom,&nbsp; bezduchom viazan&iacute; a zni&#382;ovan&iacute; be&#382;n&yacute;ch a mzdov&yacute;ch v&yacute;davkov a na nere&aacute;lnom  podfinancovan&iacute; samospr&aacute;v.</span></p>
<p><span>K &#382;iadnemu skuto&#269;n&eacute;mu  &scaron;etreniu v&yacute;davkov v roku 2013 ned&ocirc;jde. Spotreba cel&eacute;ho verejn&eacute;ho sektora oproti  predch&aacute;dzaj&uacute;cemu roku sa dokonca v roku 2013 zv&yacute;&scaron;i o 0,1% HDP, k&yacute;m v roku 2011  sa zn&iacute;&#382;ila o 3,5% HDP. Po&#269;et zamestnancov vo verejnom sektore sa zv&yacute;&scaron;i o&nbsp;4&nbsp;945  (v roku 2011 sa zn&iacute;&#382;il o&nbsp;4&nbsp;563), po&#269;et &#318;ud&iacute; platen&yacute;ch priamo zo &scaron;t&aacute;tneho  rozpo&#269;tu st&uacute;pne o&nbsp;5&nbsp;676 (v roku 2011 klesol o&nbsp;6&nbsp;444).</span></p>
<p><span>Rezervy vo verejn&yacute;ch  v&yacute;davkoch s&uacute; pritom zna&#269;n&eacute;, ako z h&#318;adiska nepotrebn&yacute;ch in&scaron;tit&uacute;ci&iacute;, nadmern&yacute;ch  kapac&iacute;t, tak aj z h&#318;adiska neefekt&iacute;vnosti a prezamestnanosti. Jeden pr&iacute;klad za  v&scaron;etky &ndash; zdravotn&iacute;ctvo. </span></p>
<p><span>Pod&#318;a najnov&scaron;ej anal&yacute;zy  OECD by zv&yacute;&scaron;enie efekt&iacute;vnosti n&aacute;&scaron;ho zdravotn&iacute;ctva umo&#382;nilo pri rovnakom v&yacute;kone  ako dnes, u&scaron;etri&#357; zdroje a&#382; vo v&yacute;&scaron;ke 2,7 % HDP. To je neuverite&#318;ne ve&#318;k&yacute;&nbsp; priestor na &uacute;spory. Toto &#269;&iacute;slo vlastne znamen&aacute; odhad plytvania v slovenskom  zdravotn&iacute;ctve a je zhruba dvakr&aacute;t vy&scaron;&scaron;ie ako v okolit&yacute;ch porovnate&#318;n&yacute;ch  krajin&aacute;ch (&#268;esko 1,3%, Po&#318;sko 1,5%, Ma&#271;arsko 1,7%). A &#269;o chyst&aacute; v tejto oblasti  slovensk&aacute; vl&aacute;da? Ru&scaron;enie toho, &#269;o by mohlo pom&ocirc;c&#357; (transform&aacute;cia nemocn&iacute;c,&nbsp; konkuren&#269;n&yacute; trh viacer&yacute;ch zdravotn&yacute;ch pois&#357;ovn&iacute;) a zabet&oacute;novanie probl&eacute;mov,&nbsp; neefekt&iacute;vnosti, plytvania a zadl&#382;ovania.</span></p>
<p><span><strong>N&aacute;&scaron;&#318;apn&eacute;&nbsp; m&iacute;ny</strong></span></p>
<p><span>&#270;al&scaron;&iacute;m probl&eacute;mom rozpo&#269;tu  s&uacute; rizik&aacute; jeho naplnenia. Rozdelil by som ich na objekt&iacute;vne a subjekt&iacute;vne.&nbsp; Objekt&iacute;vne s&uacute;visia s &#357;a&#382;&scaron;ou predv&iacute;date&#318;nos&#357;ou vonkaj&scaron;ieho prostredia a s  recesiou vo svete, s dlhovou kr&iacute;zou a kr&iacute;zou euroz&oacute;ny. V tejto s&uacute;vislosti sa  vl&aacute;de ned&aacute; ni&#269; vy&#269;&iacute;ta&#357;, progn&oacute;zy aktualizuje a verifikuje ich s nez&aacute;visl&yacute;mi  odborn&iacute;kmi. Pln&uacute; zodpovednos&#357; m&aacute; v&scaron;ak vl&aacute;da za tzv. subjekt&iacute;vne rizik&aacute;, ktor&eacute; s&uacute;&nbsp; dan&eacute; vedom&yacute;m zakomponovan&iacute;m nere&aacute;lnych predpokladov do rozpo&#269;tu.</span></p>
<p><span>Maj&uacute; najm&auml; povahu  podhodnoten&yacute;ch v&yacute;davkov, alebo nadhodnoten&yacute;ch pr&iacute;jmov (in&yacute;ch ako da&#328;ov&yacute;ch, ktor&eacute;&nbsp; podliehaj&uacute; odbornej verifik&aacute;cii cez v&yacute;bor pre da&#328;ov&eacute; progn&oacute;zy). Pouk&aacute;zala na to  vo svojom stanovisku aj Rada pre rozpo&#269;tov&uacute; zodpovednos&#357;, ktor&aacute; pouk&aacute;zala najm&auml;&nbsp; na rizik&aacute; v samospr&aacute;vach (nere&aacute;lne zn&iacute;&#382;enie ich v&yacute;davkov) a v zdravotn&iacute;ctve, ale  aj v in&yacute;ch oblastiach. RRZ uv&aacute;dza, &#382;e na dosiahnutie rozpo&#269;tovan&eacute;ho cie&#318;a bude  nevyhnutn&eacute; prij&iacute;ma&#357; &#271;al&scaron;ie dodato&#269;n&eacute; opatrenia. Odvtedy do&scaron;lo k zhor&scaron;eniu  progn&oacute;zy da&#328;ov&yacute;ch pr&iacute;jmov a k rozpusteniu rezervy, tak&#382;e tento z&aacute;ver plat&iacute; dnes  dvojn&aacute;sobne.</span></p>
<p><span>Ako som u&#382; zmienil,&nbsp; rozpo&#269;et obsahuje ve&#318;a jednorazov&yacute;ch, nesyst&eacute;mov&yacute;ch opatren&iacute; a teda ohrozuje  udr&#382;ate&#318;nos&#357; konsolid&aacute;cie v &#271;al&scaron;&iacute;ch rokoch. Z&aacute;sadn&yacute;m probl&eacute;mom je v&scaron;ak nielen  kr&aacute;tkodob&aacute; a strednodob&aacute; udr&#382;ate&#318;nos&#357; verejn&yacute;ch financi&iacute;, ale aj udr&#382;ate&#318;nos&#357;&nbsp; dlhodob&aacute;, ku ktorej sa vl&aacute;da R. Fica prihl&aacute;sila v Programe stability. S&uacute;vis&iacute; to  najm&auml; s t&yacute;m, &#382;e bezkonkuren&#269;ne najsilnej&scaron;&iacute;m konsolida&#269;n&yacute;m opatren&iacute;m Ficovej  vl&aacute;dy je zdecimovanie druh&eacute;ho piliera d&ocirc;chodkov&eacute;ho syst&eacute;mu.</span></p>
<p><span>A&#382; 700 mil. eur, teda  zhruba 1% HDP chce Fico z&iacute;ska&#357; zn&iacute;&#382;en&iacute;m pr&iacute;spevkov do druh&eacute;ho piliera a odchodom  &#269;asti sporite&#318;ov z neho. Inak povedan&eacute;, chce min&uacute;&#357; tieto peniaze a potom ka&#382;d&yacute;&nbsp; rok pribli&#382;ne 500 mil. eur, ktor&eacute; by bez tohto opatrenia minut&eacute; neboli, ale boli  by sporen&eacute; a zhodnocovan&eacute; na v&yacute;platu bud&uacute;cich d&ocirc;chodkov bud&uacute;cich d&ocirc;chodcov. To  samozrejme ohroz&iacute; dlhodob&uacute; udr&#382;ate&#318;nos&#357; verejn&yacute;ch financi&iacute;, preto&#382;e tieto dnes  minut&eacute; peniaze bud&uacute; na bud&uacute;ce d&ocirc;chodky ch&yacute;ba&#357;. O to viac, &#382;e Slovensko bude v  bud&uacute;cich desa&#357;ro&#269;iach &#269;eli&#357; ve&#318;mi r&yacute;chlemu starnutiu svojej  popul&aacute;cie.</span></p>
<p><span>Vl&aacute;da R. Fica aj v tejto  oblasti kamufluje a zav&aacute;dza. Hrd&iacute; sa t&yacute;m, &#382;e v auguste 2012 prijala zmeny vo  fungovan&iacute; prv&eacute;ho piliera, ktor&eacute; zvy&scaron;uj&uacute; dlhodob&uacute; udr&#382;ate&#318;nos&#357; d&ocirc;chodkov&eacute;ho  syst&eacute;mu a verejn&yacute;ch financi&iacute;. To je s&iacute;ce pravda, ale treba doda&#357;, &#382;e s&uacute; to  opatrenia, ktor&eacute; pripravila e&scaron;te vl&aacute;da I. Radi&#269;ovej, Ficova vl&aacute;da ich najsk&ocirc;r  odmietla prija&#357; a a&#382; po tlaku zo strany Eur&oacute;pskej komisie ich nakoniec prijala.&nbsp; Z&aacute;rove&#328; v&scaron;ak zdecimovala druh&yacute; pilier, &#269;o sp&ocirc;sob&iacute;, &#382;e prijat&eacute; potrebn&eacute; zmeny v  prvom pilieri bud&uacute; z dlhodob&eacute;ho poh&#318;adu nedostato&#269;n&eacute;. </span></p>
<p><span><strong>Elita sa n&aacute;m  vz&#271;a&#318;uje</strong></span></p>
<p><span>Verejn&eacute; financie v  bud&uacute;com roku, ale najm&auml; v &#271;al&scaron;&iacute;ch rokoch, nebud&uacute; z&aacute;visie&#357; len od toho, ak&yacute;&nbsp; rozpo&#269;et vl&aacute;da priprav&iacute; a parlament schv&aacute;li. Bud&uacute; z&aacute;visie&#357; aj a najm&auml; od toho,&nbsp; ako sa bude dari&#357; na&scaron;ej ekonomike, teda od toho, ako si budeme po&#269;&iacute;na&#357; v  zostruj&uacute;cej sa glob&aacute;lnej konkurencii. Ke&#271; budeme &uacute;spe&scaron;nou, konkurencieschopnou  krajinou, do ktorej sa bud&uacute; hrn&uacute;&#357; invest&iacute;cie, kde bude rados&#357; podnika&#357;, krajinou  ktor&aacute; bude zlep&scaron;ova&#357; podnikate&#318;sk&eacute; prostredie, v ktorej bude r&yacute;chlo rast&uacute;ca  ekonomika vytv&aacute;ra&#357; nov&eacute; a nov&eacute; pracovn&eacute; pr&iacute;le&#382;itosti, potom nebude probl&eacute;m ani s  t&yacute;m, aby sme ozdravili verejn&eacute; financie a z&aacute;rove&#328; zabezpe&#269;ili zdroje na  &scaron;kolstvo, zdravotn&iacute;ctvo, bezpe&#269;nos&#357;, soci&aacute;lny syst&eacute;m. </span></p>
<p><span>A tu je pr&aacute;ve  najz&aacute;sadnej&scaron;&iacute; probl&eacute;m &ndash; ob&aacute;vam sa, &#382;e takou krajinou aspo&#328; v najbli&#382;&scaron;&iacute;ch rokoch  nebudeme. Ako som toti&#382; pop&iacute;sal, sp&ocirc;sob, ak&yacute;m ide vl&aacute;da konsolidova&#357;, okrem  in&eacute;ho znamen&aacute;, &#382;e na&scaron;a konkurencieschopnos&#357; sa nebude zvy&scaron;ova&#357;, ale zni&#382;ova&#357;. A  naviac s&uacute; tu e&scaron;te &#271;al&scaron;ie klince do rakvy na&scaron;ej konkurencieschopnosti &ndash; ne&#269;innos&#357;&nbsp; vl&aacute;dy v oblasti z&uacute;falej a st&aacute;le sa zhor&scaron;uj&uacute;cej vymo&#382;ite&#318;nosti pr&aacute;va, novelou  z&aacute;konn&iacute;ka pr&aacute;ce zhor&scaron;en&aacute; flexibilita trhu pr&aacute;ce, zru&scaron;en&aacute; rovn&aacute; da&#328;, zastavenie  potrebn&yacute;ch reforiem v zdravotn&iacute;ctve, z&uacute;fal&aacute; bezradnos&#357; v zefekt&iacute;v&#328;ovan&iacute; verejnej  spr&aacute;vy a verejn&yacute;ch slu&#382;ieb, zvy&scaron;uj&uacute;ca sa miera korupcie a klientelizmu, absencia  potrebn&yacute;ch zmien a reforiem v &scaron;kolstve, vede a vzdel&aacute;van&iacute;. A dalo by sa, &#382;ia&#318;,&nbsp; pokra&#269;ova&#357;.</span></p>
<p><span>Prv&yacute; Ka&#382;im&iacute;rov rozpo&#269;et a  prv&yacute; konsolida&#269;n&yacute; rozpo&#269;et oboch Ficov&yacute;ch vl&aacute;d nie je dobrou spr&aacute;vou pre  Slovensko. Prv&uacute; Ficovu vl&aacute;du som viackr&aacute;t ozna&#269;il za ideologicky obmedzen&uacute; a  odborne nesp&ocirc;sobil&uacute;. Rozpo&#269;et na rok 2013, ale aj mnoh&eacute; &#271;al&scaron;ie kroky a  rozhodnutia sved&#269;ia o tom, &#382;e toto hodnotenie plne plat&iacute; aj pre druh&uacute; vl&aacute;du R.&nbsp; Fica. Tak&eacute;to vl&aacute;dy v&#382;dy svojim krajin&aacute;m &scaron;kodia, rozdiel je len v tom, &#382;e v zl&yacute;ch  &#269;asoch je to viac a r&yacute;chlej&scaron;ie vidie&#357;. Never&iacute;te? Uvid&iacute;te&hellip;</span></p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>Zl&#233; spr&#225;vy pre Slovensko</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/clanky/zle-spravy-pre-slovensko" />
      <id>tag:upms.sk,2012:sk/clanky/8.428</id>
      <published>2012-12-10T19:54:48Z</published>
      <updated>2013-02-26T19:56:49Z</updated>

      <content type="html"><![CDATA[
        <p><span class="bbtext"> </span></p>
<p class="detail-odstavec">Minul&#253; t&#253;&#382;de&#328; bol na Slovensku v znamen&#237; ekonomick&#253;ch  t&#233;m. Smer&#225;cka parlamentn&#225; v&#228;&#269;&#353;ina za&#269;iatkom t&#253;&#382;d&#328;a schv&#225;lila novelu z&#225;kona o  dani z pr&#237;jmu, ktorou zru&#353;ila rovn&#250; da&#328;, a v druhej polovici t&#253;&#382;d&#328;a sa za&#269;ala v  parlamente diskusia o rozpo&#269;te.</p>
<p class="detail-odstavec">Rovn&#225; da&#328; fungovala dev&#228;&#357; rokov a boli to &#250;spe&#353;n&#233; roky.&nbsp; Slovensko nebolo prvou krajinou, ktor&#225; zaviedla rovn&#250; da&#328;, je v&#353;ak prvou, ktor&#225;&nbsp; ju zru&#353;ila. Ru&#353;i&#357; nie&#269;o, &#269;o funguje a je v prospech v&#353;etk&#253;ch, je ve&#318;mi hl&#250;py a  nezodpovedn&#253; krok. Presne to urobil vl&#225;dny Smer a d&#244;sledky ponesieme my  v&#353;etci.</p><p>
<!--/-->
</p><p class="detail-odstavec">Na &#269;&#237;slach sa d&#225; &#318;ahko dok&#225;za&#357;, ak&#233; nezmyseln&#233; s&#250;&nbsp; tvrdenia vl&#225;dnych politikov a poslancov o tom, &#382;e rovn&#225; da&#328; bola nespravodliv&#225;,&nbsp; &#382;e u&#382; nefunguje, &#382;e bola dobr&#225; len pre bohat&#253;ch, &#382;e zn&#237;&#382;ila progresivitu  zdanenia alebo &#382;e dokonca zastavila redistrib&#250;ciu pr&#237;jmov (poslanec Bl&#225;ha). Ale  podstatn&#233; je nie&#269;o in&#233;. Rovn&#225; da&#328; bola na&#353;ou zna&#269;kou, zna&#269;kou krajiny. Podarilo  sa n&#225;m ju medzin&#225;rodne preda&#357; tak&#253;m <a class="inclick_underline" href="http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=261&amp;pr=0.11&amp;w_id=4977&amp;tstamp=1361908527&amp;pid=1170&amp;cd=65d29862fc4d830862114f727ac97787&amp;f=1" target="_blank">sp&#244;sobom</a>, &#382;e krajina z toho v&#253;razne ekonomicky profitovala.&nbsp; Neby&#357; pr&#237;levu invest&#237;ci&#237;, ku ktor&#233;mu do&#353;lo najm&#228; v&#271;aka reform&#225;m Dzurindov&#253;ch  vl&#225;d, tak u&#382; teraz by bola slovensk&#225; ekonomika v recesii.</p>
<p class="detail-odstavec">Tieto riadky p&#237;&#353;em vo Washingtone. Ke&#271; som sem letel,&nbsp; m&#244;j sused v lietadle &#269;&#237;tal Die Presse. Titulok ve&#318;k&#233;ho &#269;l&#225;nku na cel&#250; stranu  bol: Slovensko zru&#353;ilo legend&#225;rnu rovn&#250; da&#328;. Mal&#225; krajina, ako je Slovensko, sa  m&#225;lokedy dostane v&#253;razne do povedomia svetovej verejnosti. N&#225;m sa to podarilo  len p&#225;rkr&#225;t, v&#228;&#269;&#353;inou nie ve&#318;mi pozit&#237;vnym sp&#244;sobom. Prv&#253;kr&#225;t pri rozdelen&#237;&nbsp; &#268;eskoslovenska, druh&#253;kr&#225;t pri &#250;nose prezidentovho syna, tret&#237;kr&#225;t v&#271;aka  reform&#225;m, medzi ktor&#253;mi zohr&#225;vala rovn&#225; da&#328; k&#318;&#250;&#269;ov&#250; &#250;lohu, &#353;tvrt&#253;kr&#225;t v&#271;aka  summitu Bush &#8211; Putin v Bratislave v roku 2005, piatykr&#225;t preto, &#382;e Kali&#328;&#225;kovi  policajti nechali odletie&#357; slovensk&#233;ho ob&#269;ana do &#205;rska s v&#253;bu&#353;ninou, a  &#353;iestykr&#225;t kv&#244;li hlasovaniu parlamentu o eurovale, ktor&#233; znamenalo p&#225;d vl&#225;dy  Ivety Radi&#269;ovej. H&#225;dajte, kedy bolo Slovensko vn&#237;man&#233; pozit&#237;vne a kedy naopak.&nbsp; Ak si mysl&#237;te, &#382;e to nie je d&#244;le&#382;it&#233;, m&#253;lite sa. Od toho, ako je krajina  vn&#237;man&#225;, do zna&#269;nej miery z&#225;vis&#237; aj to, ako sa bud&#250; jej obyvatelia ma&#357;. Summit  tu tak skoro nebude, &#250;spe&#353;n&#233; reformy sa ru&#353;ia a nov&#233;, potrebn&#233;,&nbsp; neprich&#225;dzaj&#250;.</p>
<p class="detail-odstavec">To s&#250; zl&#233; spr&#225;vy. Zl&#233; spr&#225;vy pre Slovensko, zl&#233; spr&#225;vy pre n&#225;s  v&#353;etk&#253;ch.</p>
<p>&#160;</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>8. predn&#225;&#353;ka: Vym&#225;hate&#318;nos&#357; pr&#225;va, efekt&#237;vne fungovanie org&#225;nov ochrany pr&#225;va &#45; zhrnutie (Lucia &#381;it&#328;ansk&#225;)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/8.-prednaska-vymahatelnost-prava-efektivne-fungovanie-organov-ochrany-prava-zhrnutie-lucia-zitnanska" />
      <id>tag:upms.sk,2012:sk/prednasky/4.419</id>
      <published>2012-12-06T19:32:05Z</published>
      <updated>2013-02-13T15:11:06Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/8.-prednaska-vymahatelnost-prava-efektivne-fungovanie-organov-ochrany-prava-zhrnutie-lucia-zitnanska"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/8.-prednaska-vymahatelnost-prava-efektivne-fungovanie-organov-ochrany-prava-zhrnutie-lucia-zitnanska"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p>Vym&aacute;hate&#318;nos&#357; pr&aacute;va a efekt&iacute;vne fungovanie org&aacute;nov ochrany pr&aacute;va, najm&auml; just&iacute;cie bolo predmetom tohto predn&aacute;&scaron;kov&eacute;ho cyklu. V predn&aacute;&scaron;kach som sa venovala ot&aacute;zkam: &#269;o v&scaron;etko ovplyv&#328;uje vym&aacute;hate&#318;nos&#357; pr&aacute;va? Ak&uacute; rolu v tom celom hr&aacute; legislat&iacute;va alebo pre&#269;o m&ocirc;&#382;e v Rak&uacute;sku fungova&#357; Ob&#269;iansky z&aacute;konn&iacute;k u&#382; viac ako 200 rokov? Ako vlastne vyzer&aacute; slovensk&yacute; s&uacute;dny syst&eacute;m naozaj? &#268;o&nbsp;v&nbsp;sebe skr&yacute;va pojem nez&aacute;visl&aacute; just&iacute;cia a pre&#269;o je to d&ocirc;le&#382;it&eacute;? Ak&eacute; s&uacute; probl&eacute;my just&iacute;cie v&nbsp;tranzit&iacute;vnych krajin&aacute;ch na pr&iacute;klade Slovenska? A v minulej predn&aacute;&scaron;ke bola re&#269; aj o vz&#357;ahu pr&aacute;va, vym&aacute;hate&#318;nosti pr&aacute;va a spravodlivosti.</p>
<p>Moj&iacute;m cie&#318;om bolo, pr&aacute;ve v tomto &#269;ase, ke&#271; dominuje kritick&yacute; poh&#318;ad na vym&aacute;hate&#318;nos&#357; pr&aacute;va a fungovanie just&iacute;cie na Slovensku, pribl&iacute;&#382;i&#357; zlo&#382;itos&#357; fungovania nielen justi&#269;n&eacute;ho syst&eacute;mu, ale aj vz&#357;ahov medzi efekt&iacute;vnym vym&aacute;han&iacute;m pr&aacute;va, mo&#382;nos&#357;ami legislat&iacute;vy a jej kvalitou, efekt&iacute;vnos&#357;ou fungovania org&aacute;nov aplik&aacute;cie pr&aacute;va, ale aj vn&iacute;man&iacute;m spravodlivosti. Pova&#382;ovala som to za d&ocirc;le&#382;it&eacute;, preto&#382;e len uvedomenie si zlo&#382;itosti syst&eacute;mu m&ocirc;&#382;e napom&ocirc;c&#357; probl&eacute;my naozaj rie&scaron;i&#357;. Preto&#382;e &#269;ak&aacute;vania z&aacute;zra&#269;n&eacute;ho rie&scaron;enia, ktor&eacute;ho v&yacute;sledky sa prejavia r&yacute;chlo, m&ocirc;&#382;u by&#357; l&aacute;kav&eacute;, ale ne&uacute;&#269;inn&eacute;.</p>
<p>Zadefinovali sme pojem vym&aacute;hania pr&aacute;va v naj&scaron;ir&scaron;om slova zmysle ako subsyst&eacute;m spolo&#269;nosti, ktor&yacute; podporuje dodr&#382;iavanie z&aacute;kona a odha&#318;uje a trest&aacute; osoby, ktor&eacute; poru&scaron;uj&uacute; pravidl&aacute; a normy, ktor&yacute;mi sa spolo&#269;nos&#357; riadi.</p>
<p>Dospeli sme k z&aacute;veru, &#382;e vym&aacute;hanie pr&aacute;va funguje vtedy, ak sankcia, trest je tak&yacute;, aby bol cite&#318;n&yacute; a s&uacute;&#269;asne mus&iacute; existova&#357; re&aacute;lne riziko, &#382;e bude ulo&#382;en&yacute;. T&yacute;m je dan&yacute; vz&#357;ah medzi legislat&iacute;vou (ktor&aacute; ur&#269;uje sankcie, ktor&eacute; m&ocirc;&#382;u by&#357; ulo&#382;en&eacute;) a fungovan&iacute;m in&scaron;tit&uacute;ci&iacute; (ktor&eacute; sankcie dan&eacute; pr&aacute;vom ukladaj&uacute; a vym&aacute;haj&uacute;). V tomto vz&#357;ahu plat&iacute;, &#382;e od kvality a efekt&iacute;vnosti fungovania in&scaron;tit&uacute;ci&iacute;, pol&iacute;cie, prokurat&uacute;ry a s&uacute;dov z&aacute;vis&iacute; &uacute;rove&#328; vym&aacute;hate&#318;nosti pr&aacute;va. A s&uacute;&#269;asne od toho z&aacute;vis&iacute; aj motiv&aacute;cia jednotlivcov dodr&#382;iava&#357; z&aacute;kon.</p>
<p>Vysvetlili sme si, ako funguje aplik&aacute;cia pr&aacute;va (pr&aacute;vnej normy) na konkr&eacute;tny pr&iacute;pad.</p>
<p>Pr&aacute;vna norma je pravidlo spr&aacute;vania sa, nie&#269;o dovo&#318;uje, prikazuje alebo zakazuje. Z povahy veci ale ka&#382;d&aacute; pr&aacute;vna norma je a mus&iacute; by&#357; abstraktn&aacute;, v&scaron;eobecn&aacute;. Preto&#382;e pr&aacute;vna norma sa vz&#357;ahuje na neur&#269;it&yacute; po&#269;et pr&iacute;padov obdobn&eacute;ho spr&aacute;vania sa v obdobn&yacute;ch situ&aacute;ci&aacute;ch. Neupravuje spr&aacute;vanie sa konkr&eacute;tnej osoby v&nbsp;konkr&eacute;tnej situ&aacute;cii. Spr&aacute;vanie konkr&eacute;tneho &#269;loveka v konkr&eacute;tnej situ&aacute;cii podria&#271;ujeme (subsumujeme) pod pr&aacute;vnu normu. A pritom vznik&aacute;, samozrejme, ot&aacute;zka, pre tento jeden konkr&eacute;tny pr&iacute;pad, ako aplikova&#357; v&scaron;eobecn&uacute; pr&aacute;vnu normu? Pr&aacute;vnici maj&uacute; na to n&aacute;stroj, ten n&aacute;stroj to s&uacute; interpreta&#269;n&eacute; met&oacute;dy (doslovn&yacute; alebo gramatick&yacute; v&yacute;klad, teleologick&yacute; v&yacute;klad at&#271;.). A&nbsp;v&nbsp;konkr&eacute;tnom pr&iacute;pade ich pou&#382;itie z&aacute;vis&iacute; od uhla poh&#318;adu, od toho, z&aacute;ujmy ktorej strany pr&aacute;vnik obhajuje.&nbsp;</p>
<p>V konkr&eacute;tnom pr&iacute;pade rozhodne o&nbsp;tom, kde je pr&aacute;vo, teda o pou&#382;it&iacute; v&scaron;eobecnej pr&aacute;vnej normy na&nbsp;konkr&eacute;tny pr&iacute;pad pr&iacute;slu&scaron;n&yacute; org&aacute;n, v na&scaron;om konkr&eacute;tnom pr&iacute;pade s&uacute;d. Preto sa niekedy hovor&iacute;, &#382;e org&aacute;ny ochrany pr&aacute;va s&uacute; org&aacute;nmi nach&aacute;dzania pr&aacute;va pre dan&yacute; konkr&eacute;tny pr&iacute;pad. Kvalita rozhodnutia a zrozumite&#318;nos&#357; rozhodnutia a jeho od&ocirc;vodnenia v konkr&eacute;tnej veci m&aacute; vplyv na vn&iacute;manie pr&aacute;va a spravodlivosti sporiacich sa str&aacute;n v konkr&eacute;tnom pr&iacute;pade. R&yacute;chlos&#357; konania v konkr&eacute;tnom pr&iacute;pade na usporiadanie vz&#357;ahov medzi stranami v re&aacute;lnom &#269;ase, ovplyv&#328;uje pr&aacute;vnu istotu str&aacute;n v konkr&eacute;tnom pr&iacute;pade, teda to, &#382;e strany vedia, kde je pr&aacute;vo, a ako sa maj&uacute; spr&aacute;va&#357; v konkr&eacute;tnom pr&iacute;pade.</p>
<p>Hovorili sme o tom, &#382;e n&iacute;zka &uacute;rove&#328; vym&aacute;hate&#318;nosti pr&aacute;va vytv&aacute;ra bari&eacute;ru podnikania, preto&#382;e zvy&scaron;uje n&aacute;klady podnikate&#318;ov. A v krajnom pr&iacute;pade sp&ocirc;sobuje platobn&uacute; neschopnos&#357;.</p>
<p>Z &#269;&iacute;siel vypl&yacute;va, &#382;e priemern&aacute; d&#314;&#382;ka s&uacute;dnych konan&iacute; na Slovensku v rozhoduj&uacute;cich agend&aacute;ch sa od roku 2005 ka&#382;d&yacute;m rokom o nie&#269;o skracuje (s v&yacute;nimkou trestn&yacute;ch vec&iacute;, kde ten zlom nastal v roku 2008). Z&nbsp;h&#318;adiska podnikate&#318;sk&eacute;ho prostredia s&uacute; v&yacute;znamn&eacute; najm&auml; &uacute;daje v&nbsp;obchodnopr&aacute;vnej agende. Za sedem rokov sa priemern&aacute; d&#314;&#382;ka konania skr&aacute;tila o 9 mesiacov, medi&aacute;n je menej ako 8 mesiacov.</p>
<p>Napriek tomu v&scaron;ak vo vn&iacute;man&iacute; podnikate&#318;ov nenastal posun, ako ka&#382;doro&#269;ne ukazuj&uacute; prieskumy medzi podnikate&#318;mi. Kde je probl&eacute;m?</p>
<p>Ur&#269;ite ka&#382;d&yacute; podnikate&#318; m&aacute; svoju osobn&uacute; sk&uacute;senos&#357; s dlhotrvaj&uacute;cim sporom, s n&iacute;zkou efekt&iacute;vnos&#357;ou a pr&iacute;li&scaron;nou form&aacute;lnos&#357;ou priebehu procesu. Zr&yacute;chlenie s&uacute;dnych konan&iacute;, najm&auml; zr&yacute;chlenie s&uacute;dnych konan&iacute; na s&uacute;doch, ktor&eacute; rozhoduj&uacute; v lehot&aacute;ch nieko&#318;kon&aacute;sobne dlh&scaron;&iacute;ch ako je priemer na Slovensku, nesporne m&ocirc;&#382;e pom&ocirc;c&#357; a, &#269;o je d&ocirc;le&#382;it&eacute;, zn&iacute;&#382;i priestor pre korupciu na s&uacute;doch. Preto&#382;e plat&iacute;, &#382;e vo funguj&uacute;com syst&eacute;me je priestor pre korupciu men&scaron;&iacute; ako v nefunguj&uacute;com. R&yacute;chlos&#357; konania ale nevysvet&#318;uje &uacute;plne vysok&uacute; miera ned&ocirc;very v justi&#269;n&yacute; syst&eacute;m. Z tohto poh&#318;adu treba zopakova&#357;, &#382;e in&scaron;titucion&aacute;lna nez&aacute;vislos&#357; just&iacute;cie nie je samo&uacute;&#269;eln&aacute;. M&aacute; garantova&#357; nestrann&eacute; rozhodovanie s&uacute;dov bez politick&yacute;ch vplyvov. Rovnako d&ocirc;le&#382;it&eacute; ako rozhodovanie politick&yacute;ch vplyvov je, aby na rozhodovanie nevpl&yacute;vali in&eacute; ako politick&eacute; z&aacute;ujmy. Nez&aacute;vislos&#357; just&iacute;cie ako predpoklad nestrann&eacute;ho rozhodovania nie je v&yacute;sadou just&iacute;cie, nie je v&yacute;sadou sudcov, je v&yacute;sadou &#318;ud&iacute;, ktor&iacute; predstupuj&uacute; pred s&uacute;d.</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>8. bonusov&#225; predn&#225;&#353;ka: Integr&#225;cia v bud&#250;cnosti, alebo ako &#271;alej v Eur&#243;pe a vo svete (Nicolas Mauer)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/8.-p" />
      <id>tag:upms.sk,2012:sk/prednasky/4.420</id>
      <published>2012-12-05T22:58:53Z</published>
      <updated>2013-01-04T11:54:54Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/8.-p"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/8.-p"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p class="Body1">V&#225;&#382;en&#237; &#353;tudenti Univerzity pre modern&#233; Slovensko,</p>
<p class="Body1">dovo&#318;te mi priv&#237;ta&#357; V&#225;s na poslednej predn&#225;&#353;ke tohto cyklu.</p>
<p class="Body1">Na dne&#353;nej predn&#225;&#353;ke si nie&#269;o povieme o mo&#382;nej bud&#250;cnosti ekonomickej integr&#225;cie&#160;v Eur&#243;pe a vo svete.</p>
<p class="Body1">S istotou m&#244;&#382;eme dnes poveda&#357;, &#382;e sa nach&#225;dzame na r&#225;zcest&#237;, r&#225;zcest&#237; na ktorom sa h&#318;ad&#225; konsenzus na t&#233;mu bud&#250;cnosti integr&#225;cie v&#160;Eur&#243;pe. Hocijakou cestou sa vyberieme, &#382;iadna z nich n&#225;m na za&#269;iatku nepovie, &#269;i je pr&#225;ve ona tou spr&#225;vnou.</p>
<p class="Body1">Eur&#243;pa, ktor&#250; sme spolo&#269;ne budovali, sa dostala do slepej uli&#269;ky a ka&#382;d&#233; jedno rie&#353;enie nesie so sebou negat&#237;va.</p>
<p class="Body1">Vr&#225;time sa sp&#228;&#357; zo slepej uli&#269;ky a zmen&#237;me smer na&#353;ej 50 ro&#269;nej p&#250;te za prosperitou&#160; Eur&#243;py, &#269;&#237;m strat&#237;me &#269;as, ktor&#253; je v dne&#353;nej dobe tak vz&#225;cny, alebo p&#244;jdeme hlavou proti m&#250;ru?</p>
<p class="Body1">M&#250;r sa d&#225; s&#237;ce prerazi&#357;, ale n&#225;sledky zvy&#269;ajne b&#253;vaj&#250; trval&#233;.</p>
<p class="Body1">Mysl&#237;m si, &#382;e t&#233;ma politickej integr&#225;cie Eur&#243;py, bola dlho v tichosti niekde v k&#250;te zamknut&#225; a nikto nemal odvahu ju otvori&#357;, no ka&#382;d&#253; vedel, &#382;e raz ju budeme musie&#357; otvori&#357;.</p>
<p class="Body1">Dokonca sa d&#225; poveda&#357;, &#382;e problematika eur&#243;pskej integr&#225;cie bola a e&#353;te aj je pova&#382;ovan&#225; za obdobu Pandorinej skrinky, tak sa jej ekon&#243;movia a aj politici boja.</p>
<p class="Body1">Je extr&#233;mne d&#244;le&#382;it&#233;, aby sa probl&#233;m politickej integr&#225;cie stal t&#233;mou do diskusie, kde bude mo&#382;n&#233; argumentova&#357; pre a proti.</p>
<p class="Body1">Pravdepodobne v&#353;ak dnes nie sme e&#353;te na tom pomyselnom r&#225;zcest&#237; a len sa k nemu pribli&#382;ujeme. Preto je d&#244;le&#382;it&#233; informova&#357; sa u verejnosti, kde vid&#237; "hranice",&#160; cez ktor&#233; by sa nemalo prejs&#357;, kde u&#382; by hlb&#353;ia integr&#225;cia priniesla viac &#353;kody ako &#250;&#382;itku.</p>
<p class="Body1">Keby boli tak&#233;to hranice dopredu ur&#269;en&#233;, politici by vedeli, ak&#233; opatrenia vykona&#357;, aby sme sa do tej "slepej uli&#269;ky" viac nedostali.</p>
<p class="Body1">Hne&#271; na za&#269;iatku procesu integr&#225;cie bolo potrebn&#233; si poveda&#357;, &#269;o vlastne chceme.</p>
<p class="Body1">U&#382; Winston Churchill, ktor&#233;ho som uviedol v piatej predn&#225;&#353;ke, hl&#225;sal Spojen&#233; &#353;t&#225;ty eur&#243;pske. Pod&#318;a neho len cestou federaliz&#225;cie mohla nasta&#357; prosperita a blahobyt obyvate&#318;ov tejto &#269;asti sveta.</p>
<p class="Body1">Ja teraz nechcem vola&#357; po uskuto&#269;nen&#237; tejto my&#353;lienky, aj ke&#271; sa mus&#237;m prizna&#357;, &#382;e sa &#328;ou stoto&#382;&#328;ujem, ale &#269;o je d&#244;le&#382;it&#233;, my si mus&#237;me uvedomi&#357;, resp. sa rozhodn&#250;&#357; kam m&#225; toto spolo&#269;enstvo smerova&#357;, preto&#382;e sa nem&#244;&#382;eme pohn&#250;&#357; z miesta, ke&#271; nevieme, kam vlastne chceme &#237;s&#357;. Nem&#244;&#382;eme za&#269;a&#357; stava&#357; budovy, bez toho aby sme vedeli, ako maj&#250;&#160;po dostavan&#237; vyzera&#357;, a ke&#271; sa ich n&#225;hodou podar&#237; nejako polepi&#357;, tak sa tv&#225;ri&#357; &#250;spe&#353;ne a&#160;vz&#225;p&#228;t&#237; nato n&#225;m v&#353;etky budovy popadaj&#250;, ako keby boli z papiera.</p>
<p class="Body1">N&#225;zorov na to, ako bude Eur&#243;pa vyzera&#357; za nieko&#318;ko desa&#357;ro&#269;&#237; je mnoho, ale dnes nevieme s istotou poveda&#357; ani ako bude vyzera&#357; Eur&#243;pa v bud&#250;com roku.</p>
<p class="Body1">Rie&#353;enie kr&#237;zy eura sa na&#357;ahuje, a ke&#271; sa kone&#269;ne n&#225;jde fin&#225;lny konsenzus na opatreniach, ktor&#233; by mali by&#357; prijat&#233;, tak sa stane to, &#382;e Gr&#233;cko, alebo &#352;panielsko odmietne prija&#357; &#250;sporn&#233; opatrenia, lebo protesty v ich&#160; krajin&#225;ch silnej&#250;.</p>
<p class="Body1">Protesty v&#353;ak nie s&#250; spojen&#233; len s &#250;sporn&#253;mi opatreniami, ale najm&#228; so znechuten&#237;m &#318;ud&#237; nad politikou ich vl&#225;dy.</p>
<p class="Body1">Je v&#353;ak d&#244;le&#382;it&#233; poveda&#357;, &#382;e keby sa robila v minulosti zodpovedn&#225; politika, dnes by sme si nemuseli l&#225;ma&#357; hlavu nad rie&#353;en&#237;m kr&#237;zy v Eur&#243;pe.</p>
<p class="Body1">Netvrd&#237;m, &#382;e kr&#237;za by tu nebola, ale zodpovednos&#357;ou by sme ju ur&#269;ite prekonali, ke&#271; nie r&#253;chlej&#353;ie, tak minim&#225;lne lep&#353;ie. T&#253;m som si ist&#253;.</p>
<p class="Body1">Na bud&#250;cnos&#357; Eur&#243;py s&#250; r&#244;zne poh&#318;ady, od neoliber&#225;lov cez anarchistov, &#269;i z&#225;stancov regul&#225;cie a&#382; k nacionalistom a v tomto je nebezpe&#269;n&#225; t&#225;to kr&#237;za, preto&#382;e sme sa dostali do &#353;t&#225;dia, kedy sa za&#269;ali n&#225;rody oso&#269;ova&#357;, kto sp&#244;sobil tento neporiadok a piliere, na ktor&#253;ch stoj&#237; Eur&#243;pska &#250;nia sa pomaly za&#269;&#237;naj&#250; otriasa&#357; v z&#225;kladoch.</p>
<p class="Body1">Pritom m&#225; Eur&#243;pa&#160; pred sebou v&#225;&#382;ne probl&#233;my (pr&#237;kladom je percento &#318;ud&#237; ohrozen&#253;ch chudobou v Eur&#243;pe, vi&#271;. graf), ktor&#233; treba rie&#353;i&#357; hne&#271; a ha&#353;terenie medzi &#353;t&#225;tmi ich rozhodne nevyrie&#353;i.</p>
<p class="Body1"><strong><span style="text-decoration: underline;">Percentu</span></strong><strong><span style="text-decoration: underline;">&#225;</span></strong><strong><span style="text-decoration: underline;">lne rozlo</span></strong><strong><span style="text-decoration: underline;">&#382;</span></strong><strong><span style="text-decoration: underline;">enie obyvate</span></strong><strong><span style="text-decoration: underline;">&#318;</span></strong><strong><span style="text-decoration: underline;">stva ohrozen</span></strong><strong><span style="text-decoration: underline;">&#233;</span></strong><strong><span style="text-decoration: underline;">ho chudobou</span></strong>:</p>
<p class="Body1">Dnes u&#382; vieme, &#382;e je ve&#318;mi&#160; d&#244;le&#382;it&#233; diskutova&#357; aj na t&#233;my, ktor&#233; nie s&#250; naj&#318;ah&#353;ie, ale je nadmieru podstatn&#233; sa o nich rozpr&#225;va&#357;, preto&#382;e sa m&#244;&#382;eme dosta&#357; do situ&#225;cie, kedy na diskusie bude neskoro a bohu&#382;ia&#318;, budeme m&#244;c&#357; v&#253;rok "Homo homini lupus" za&#382;i&#357; na vlastnej ko&#382;i.</p>
<p class="Body1"><img src="http://www.upms.sk/media/2012/graf Mauer.jpg" alt="" /></p>
<p class="Body1">Zdroj: Eurostat</p>
<p class="Body1">Prizn&#225;m sa, patr&#237;m k z&#225;stancom federaliz&#225;cie Eur&#243;py, preto&#382;e si mysl&#237;m, &#382;e kontrola</p>
<p class="Body1">z Bruselu by zabezpe&#269;ila viac kontroly jednotliv&#253;ch &#353;t&#225;tov, nielen v oblasti korupcie, ale aj zlep&#353;enie syst&#233;mu ako tak&#233;ho.</p>
<p class="Body1">Je pravdou, &#382;e pr&#225;ve rozmanitos&#357; Eur&#243;py n&#225;m m&#244;&#382;e pom&#244;c&#357; vytvori&#357; lep&#353;ie a silnej&#353;ie konkuren&#269;n&#233; prostredie, ale treba poveda&#357;, &#382;e federaliz&#225;cia nemus&#237; by&#357; &#250;plnou centraliz&#225;ciou.</p>
<p class="Body1">Spojen&#233; &#353;t&#225;ty americk&#233; maj&#250; feder&#225;lnu vl&#225;du, dane, syst&#233;m obrany, ale &#269;o sa t&#253;ka oblast&#237; ako s&#250; &#353;kolstvo, p&#244;dohospod&#225;rstvo, v&#253;skum a podobne funguj&#250; jednotliv&#233; &#353;t&#225;ty ako samostatn&#233; jednotky.</p>
<p class="Body1">Predseda Eur&#243;pskeho parlamentu Martin Schulz, po&#269;as svojej n&#225;v&#353;tevy v Bratislave povedal, &#382;e Ameri&#269;ania n&#225;s nem&#244;&#382;u bra&#357; ako partnerov, preto&#382;e nevedia, s k&#253;m maj&#250; rokova&#357;, nem&#225;me jedn&#233;ho siln&#233;ho predstavite&#318;a, ktor&#253; by zastupoval v&#353;etk&#253;ch ob&#269;anov Eur&#243;pskej &#250;nie. &#270;al&#353;&#237;m z jeho argumentov bola kauza oh&#318;adom &#250;niku pe&#328;az&#237; do &#352;vaj&#269;iarska.</p>
<p class="Body1">A&#382; 1 miliarda eur, ktor&#225; mala by&#357; v &#353;t&#225;tnej kase Spolkovej republiky Nemecko, sa nach&#225;dza na &#353;vaj&#269;iarskych &#250;&#269;toch. Nemecko vyv&#237;ja dlhodobo tlak na &#353;vaj&#269;iarskych bank&#225;rov, aby pomohli Nemecku z&#237;ska&#357; peniaze sp&#228;&#357;, &#382;ia&#318; ne&#250;spe&#353;ne.</p>
<p class="Body1">P&#225;n Schulz predpoklad&#225;, &#382;e jednota &#250;nie m&#244;&#382;e zv&#253;&#353;i&#357; schopnos&#357; presadi&#357; z&#225;ujmy ob&#269;anov napr&#237;klad aj v tejto oblasti.</p>
<p class="Body1">Da&#328;ov&#233; raje dlhodobo zabra&#328;uj&#250; efekt&#237;vnej&#353;iemu v&#253;beru priamych dan&#237; vo ve&#318;k&#253;ch eur&#243;pskych ekonomik&#225;ch, preto bude ma&#357; aj Ve&#318;k&#225; Brit&#225;nia z&#225;ujem zapoji&#357; sa do diskusie vo veci da&#328;ov&#253;ch rajov, ktor&#233; s&#250; de facto aj v&#160;Eur&#243;pskej &#250;nii&#160; (Cyprus, Luxembursko).</p>
<p class="Body1">Preto si mysl&#237;m, &#382;e E&#218; by mala by&#357; jednotn&#225; aj v zmysle vym&#225;hania medzin&#225;rodn&#253;ch dl&#382;&#244;b.</p>
<p class="Body1">Existuj&#250; aj &#271;al&#353;ie oblasti, kde je potrebn&#225; v&#228;&#269;&#353;ia zhoda a konsenzus na r&#244;znych t&#233;mach.</p>
<p class="Body1">Pr&#237;kladom by mohla by&#357; obrana, kde u&#382; sme mali d&#225;vno intenz&#237;vnej&#353;ie spolupracova&#357;, aby sme mohli ma&#357; vo svete lep&#353;&#237; priestor na vyjedn&#225;vanie. S&#160;t&#253;mto s&#250;vis&#237; aj oblas&#357; zahrani&#269;n&#253;ch vec&#237;, ktor&#225; sa de jure vyrie&#353;ila Lisabonskou zmluvou, ale de facto nem&#225; &#382;iadnu silu.</p>
<p class="Body1">V t&#253;chto d&#328;och sa s eurooptimizmom stret&#225;vame ve&#318;mi m&#225;lo. V spolo&#269;nosti za&#269;al prevl&#225;da&#357; skepticizmus a do povedomia ob&#269;anov sa dost&#225;vaj&#250; zn&#225;mi euroskeptici, resp. realisti ako &#269;esk&#253; prezident V&#225;clav Klaus, alebo &#269;len Eur&#243;pskeho parlamentu Nigel Farage. Sme v dobe, kedy sa u&#382; euroskepticizmus a pragmatizmus prelial zo zakladaj&#250;cich &#269;lenov E&#218; ako Franc&#250;zsko a Holandsko do b&#253;val&#253;ch &#353;t&#225;tov socialistick&#233;ho bloku (Litva, &#268;esko, Slovensko).</p>
<p class="Body1">Na Slovensku za&#269;al euroskepticizmus napredova&#357; po&#269;as diskusie na t&#233;mu eurovalu a pr&#237;chodom novej liber&#225;lnej strany do parlamentu, av&#353;ak st&#225;le prevl&#225;da n&#225;zor o pozit&#237;vach E&#218;, &#269;oho d&#244;kazom m&#244;&#382;e by&#357; aj v&#253;sledok parlamentn&#253;ch volieb, ktor&#233; vyhrala soci&#225;lno-demokratick&#225; strana hl&#225;siaca sa k v&#228;&#269;&#353;ej integr&#225;ci&#237; Eur&#243;py. Samozrejme, nem&#244;&#382;eme to bra&#357; doslova, ale ke&#271; sa pozrieme na zlo&#382;enie N&#225;rodnej rady Slovenskej republiky, tak prevl&#225;daj&#250; proeur&#243;pske n&#225;zory.</p>
<p class="Body1">Euroskeptici, ktor&#237; sa pokladaj&#250; za realistov, neust&#225;le tvrdia, &#382;e v&#228;&#269;&#353;ia integr&#225;cia nevyrie&#353;i dlhov&#250; kr&#237;zu a ka&#382;dodenn&#233; probl&#233;my obyvate&#318;ov Eur&#243;py. S t&#253;m sa d&#225; s&#250;hlasi&#357;, ale kr&#237;zu nevyrie&#353;i ani ha&#353;terenie, ktor&#233;ho sme svedkami nieko&#318;ko rokov.</p>
<p class="Body1">Pravdepodobne, keby nastala federaliz&#225;cia a v&#228;&#269;&#353;ia kontrola znamenalo by to zlep&#353;enie dodr&#382;iavania pravidiel. Pravidiel, ktor&#233; sa nedodr&#382;iavali ani v krajin&#225;ch, ktor&#233; ich samy navrhovali.</p>
<p class="Body1">Existuje viacero mo&#382;nost&#237; &#271;al&#353;ieho v&#253;voja v Eur&#243;pe.</p>
<p class="Body1">Po&#269;&#250;vame o dvojr&#253;chlostnej ekonomike, kde na jednej strane bud&#250; silnej&#353;ie ekonomiky&#160;s menou euro, alebo jej obmenou a na strane druhej slab&#353;ie ekonomiky s vlastnou menou, ktor&#225; im umo&#382;n&#237; jej devalv&#225;ciu, &#269;&#237;m sa m&#244;&#382;u "o&#269;isti&#357;" bez toho, aby ohrozili ekonomiku silnej&#353;&#237;ch &#353;t&#225;tov.</p>
<p class="Body1">Kde bude Slovensko?</p>
<p class="Body1">Prevl&#225;da n&#225;zor a ja s n&#237;m s&#250;hlas&#237;m, &#382;e Slovensko by sa malo nach&#225;dza&#357; medzi siln&#253;mi krajinami, ktor&#233; ho dok&#225;&#382;u potiahnu&#357;, aby napredovalo.</p>
<p class="Body1">Opa&#269;n&#225; idea je, &#382;e Slovensko by malo by&#357; medzi t&#253;mi slab&#353;&#237;mi, aby viac vynikalo.</p>
<p class="Body1">Ur&#269;ite sa ale nau&#269;&#237;me viac od Nemecka a r&#225;tajme s t&#253;m, &#382;e poz&#237;ciou medzi silnej&#353;&#237;mi budeme ma&#357; v&#228;&#269;&#353;iu kredibilitu vo svete. Hovor&#237; sa, &#382;e menou silnej&#353;ej &#269;asti Eur&#243;py by mohla by&#357; tzv. guldenmarka, ktor&#250; spom&#237;nal nemeck&#253; ekon&#243;m Markus Kerber.</p>
<p class="Body1">Som za my&#353;lienku zjednotenia Eur&#243;py, ale ke&#271; vid&#237;m, ak&#253;m smerom sa cel&#253; v&#253;voj uber&#225;, ak&#233; chyby sa urobili, tak mus&#237;m poveda&#357;, &#382;e by pravdepodobne bolo lep&#353;ie, keby sme sa vr&#225;tili k vo&#318;n&#233;mu pohybu tovarov, slu&#382;ieb a kapit&#225;lu, preto&#382;e spolo&#269;nos&#357; si e&#353;te nepraje hlb&#353;iu integr&#225;ciu E&#218; a t&#225;to integr&#225;cia bude zbyto&#269;n&#225;, ak bude kontraprodukt&#237;vna.</p>
<p class="Body1">Preto poklad&#225;m za vhodn&#233;, aby sa v jednotliv&#253;ch krajin&#225;ch vykonali &#353;truktur&#225;lne reformy v oblasti d&#244;chodkov, fi&#353;k&#225;lnej politiky, vzdel&#225;vania, aby krajiny boli &#269;o najviac konkurencieschopn&#233;, aby r&#253;chlej&#353;ie dobiehali krajiny ako Nemecko, Holandsko.</p>
<p class="Body1">V&#353;etko v&#353;ak uk&#225;&#382;e &#269;as. Dnes je prioritou vedenie dial&#243;gu a diskusie s ob&#269;anmi, preto&#382;e my ob&#269;ania m&#225;me t&#250; moc rozhodn&#250;&#357; sa.</p>
<p class="Body1">Eur&#243;pa m&#225; ve&#318;k&#253; potenci&#225;l na zlep&#353;enie svojej poz&#237;cie v zostrenej glob&#225;lnej konkurencii:</p>
<p class="Body1">- 27 firiem z E&#218; patr&#237; medzi TOP firmy sveta</p>
<p class="Body1">- veda, v&#253;skum (Galileo - obmena GPS, pravdepodobn&#233; n&#225;klady vo v&#253;&#353;ke 5 mld. EUR),</p>
<p class="Body1">- &#353;truktur&#225;lne reformy (krajiny si uvedomuj&#250; potrebu zmien)</p>
<p class="Body1">Integr&#225;cia sa dnes rozober&#225; z kr&#225;tkodob&#233;ho h&#318;adiska, pritom ide o dlhodob&#253; proces, ktor&#253; &#318;u&#271;om poskytuje nov&#253; obzor a n&#225;dej, &#382;e mo&#382;no za nieko&#318;ko rokov nebud&#250; rozdiely medzi t&#253;m, kto z akej krajiny poch&#225;dza, ale kto &#269;o vykonal v r&#225;mci mo&#382;nost&#237;, ktor&#233; mu boli ako &#269;loveku dan&#233;.</p>
<p class="Body1">Eur&#243;pska &#250;nia bola zalo&#382;en&#225; na pilieroch slobody, mieru a jednoty.</p>
<p class="Body1">Vr&#225;&#357;me sa k&#160;t&#253;mto pilierom a&#160;zast&#225;vajme t&#250;to ideu.</p>
<p class="Body1">Na z&#225;ver by som sa r&#225;d po&#271;akoval za Va&#353;u pozornos&#357; po&#269;as cel&#233;ho trimestra.</p>
<p class="Body1">&#381;el&#225;m V&#225;m ve&#318;a &#250;spechov v &#271;al&#353;om &#353;t&#250;diu na Univerzite pre modern&#233; Slovensko.</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>7. bonusov&#225; predn&#225;&#353;ka: Negat&#237;va ekonomickej integr&#225;cie a medzin&#225;rodn&#233;ho obchodu (Nicolas Mauer)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/7.-prednaska-negativa-ekonomickej-integracie-a-medzinarodneho-obchodu-nicolas-mauer" />
      <id>tag:upms.sk,2012:sk/prednasky/4.418</id>
      <published>2012-11-28T23:24:54Z</published>
      <updated>2013-01-04T11:55:56Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/7.-prednaska-negativa-ekonomickej-integracie-a-medzinarodneho-obchodu-nicolas-mauer"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/7.-prednaska-negativa-ekonomickej-integracie-a-medzinarodneho-obchodu-nicolas-mauer"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p class="Body1">Dobr&yacute; de&#328;,<br /><br />na dne&scaron;nej predn&aacute;&scaron;ke budeme rozobera&#357; negat&iacute;va ekonomickej integr&aacute;cie, najm&auml; s oh&#318;adom na Eur&oacute;psku &uacute;niu.</p>
<p class="Body1"><span style="text-decoration: underline;">Centraliz</span><span style="text-decoration: underline;">&aacute;</span><span style="text-decoration: underline;">cia:</span></p>
<ul>
</ul>
<p class="Body1">Nach&aacute;dzame sa v obdob&iacute;, kedy u&#382; len slovo Eur&oacute;pa znamen&aacute; centraliz&aacute;ciu a byrokratiz&aacute;ciu v&scaron;etk&yacute;ch oblast&iacute;. Ide o ve&#318;mi nelichotiv&yacute; stav.</p>
<p class="Body1">Je pravdou, &#382;e potrebujeme viac Eur&oacute;py, ale to neznamen&aacute; viac centraliz&aacute;cie a byrokratiz&aacute;cie, ktor&eacute; &scaron;kodia nielen samotnej demokracii, ale aj inov&aacute;ci&aacute;m v ekonomike, rozvoju vedy, &scaron;kolstva a zabra&#328;uj&uacute; zlep&scaron;eniu cel&eacute;ho syst&eacute;mu vedy, v&yacute;skumu a rozvoja spolo&#269;nosti.</p>
<p class="Body1">Hlb&scaron;ia demokratiz&aacute;cia sa stala synonymom centralizmu a t&iacute; politici, ktor&iacute; s&uacute; proti centraliz&aacute;cii Eur&oacute;py, preto&#382;e veria, &#382;e len decentraliz&aacute;cia spolo&#269;nosti prispeje k rozvoju demokracie a kapitalistickej spolo&#269;nosti maj&uacute; pravdu, av&scaron;ak v&auml;&#269;&scaron;inou sa s t&yacute;mto n&aacute;zorom stoto&#382;&#328;uj&uacute; len preto, aby si zachovali svoj politick&yacute; a &uacute;radn&iacute;cky vplyv v krajine, z ktorej poch&aacute;dzaj&uacute;.</p>
<p class="Body1">Syst&eacute;m v ich krajine je ve&#318;akr&aacute;t tie&#382; prehnit&yacute; centraliz&aacute;ciou a byrokratiz&aacute;ciou a oni neurobili a ani neurobia ni&#269; pre jeho zmenu.</p>
<p class="Body1">Pre&#269;o je byrokratiz&aacute;cia &scaron;kodliv&aacute;?</p>
<p class="Body1">Zabra&#328;uje rozvoju spolo&#269;nosti napr. ve&#318;a r&aacute;z si vedci rozmyslia za&#269;atie nejak&eacute;ho projektu, preto&#382;e s&uacute; zahlten&iacute; papiermi a direkt&iacute;vami, ktor&eacute; musia dodr&#382;iava&#357;.</p>
<p class="Body1">M&ocirc;&#382;em potvrdi&#357; t&uacute;to te&oacute;riu z vlastnej sk&uacute;senosti.</p>
<p class="Body1">Projekt, o ktorom som sa zmienil v minulej predn&aacute;&scaron;ke som rozpo&#269;toval na pre niekoho smie&scaron;nu sumu 200 eur, ale ke&#271; V&aacute;m poviem, &#382;e len ,,papierova&#269;ky'' s mal&yacute;m projektom mi zabrali dokopy dva cel&eacute; v&iacute;kendy a &#269;akanie na schv&aacute;lenie trvalo takmer mesiac, tak si ani neviem predstavi&#357;, &#269;o musia absolvova&#357; vedci alebo v&yacute;skumn&iacute;ci v &scaron;kolstve, ke&#271; potrebuj&uacute; z&iacute;ska&#357; granty vo v&yacute;&scaron;ke presahuj&uacute;cej sumu desa&#357; tis&iacute;cov eur.</p>
<p class="Body1"><span style="text-decoration: underline;">Strata suverenity:</span></p>
<ul>
</ul>
<p class="Body1">Argumentom proti hlb&scaron;ej integr&aacute;ci&iacute; je aj strata suverenity n&aacute;rodn&yacute;ch &scaron;t&aacute;tov, kedy sa vlastne rozhoduje z jedn&eacute;ho centra (napr. v Eur&oacute;pe z Bruselu) a jednotliv&eacute; vl&aacute;dy ,,iba'' vykon&aacute;vaj&uacute; nariadenia centralistick&yacute;ch &uacute;radn&iacute;kov. Centr&aacute;lna vl&aacute;da v&scaron;ak &uacute;plne nerozumie potreb&aacute;m obyvate&#318;stva jednotliv&yacute;ch &scaron;t&aacute;tov, preto je d&ocirc;le&#382;it&eacute;, aby mali ob&#269;ania n&aacute;rodn&uacute; vl&aacute;du, ktor&aacute; pozn&aacute; ich probl&eacute;m v&nbsp;tej ktorej krajine. Syst&eacute;m hierarchiz&aacute;cie m&ocirc;&#382;eme vidie&#357; u&#382; v existencii Eur&oacute;pskej centr&aacute;lnej banky (ECB), ktor&aacute; je nadriaden&aacute; jednotliv&yacute;m n&aacute;rodn&yacute;m bank&aacute;m &scaron;t&aacute;tov euroz&oacute;ny (viac o&nbsp;tomto v druhej &#269;asti predn&aacute;&scaron;ky).</p>
<p class="Body1">Ot&aacute;zka suverenity je ve&#318;mi konzervat&iacute;vna predov&scaron;etk&yacute;m u mlad&yacute;ch &scaron;t&aacute;tov, ak&yacute;m je napr&iacute;klad aj Slovensko, ktor&eacute; sa cel&eacute; storo&#269;ia sna&#382;ilo o svoju suverenitu.</p>
<p class="Body1"><span style="text-decoration: underline;">Kon</span><span style="text-decoration: underline;">&scaron;</span><span style="text-decoration: underline;">pira</span><span style="text-decoration: underline;">&#269;</span><span style="text-decoration: underline;">n</span><span style="text-decoration: underline;">&eacute;</span><span style="text-decoration: underline;"> te</span><span style="text-decoration: underline;">&oacute;</span><span style="text-decoration: underline;">rie:</span></p>
<ul>
</ul>
<p class="Body1">Za ak&yacute;si negat&iacute;vny jav ekonomickej integr&aacute;cie a celej globaliz&aacute;cie poklad&aacute;m kon&scaron;pira&#269;n&eacute; te&oacute;rie, ktor&yacute;mi sme zahlcovan&iacute; skoro ka&#382;d&yacute; de&#328;.</p>
<p class="Body1">S&uacute; n&aacute;m pods&uacute;van&eacute; na&scaron;imi priate&#318;mi, ale aj soci&aacute;lnymi sie&#357;ami a niektor&yacute;mi m&eacute;diami.</p>
<p class="Body1">Niekedy m&aacute;m pocit, akoby v&scaron;etci v&scaron;etko vedeli, poznali a pri v&scaron;etkom boli.</p>
<p class="Body1">Te&oacute;rie o tom, ako &uacute;zka skupina &#318;ud&iacute; ovl&aacute;da v&scaron;etky procesy v spolo&#269;nosti a&nbsp;v&scaron;etk&yacute;ch, sk&ocirc;r demotivuj&uacute; &#318;ud&iacute; k intenz&iacute;vnej&scaron;iemu rozvoju seba sam&yacute;ch ako k zmene tohto diania.</p>
<p class="Body1">Prizn&aacute;m sa, nie som nad&scaron;enec kon&scaron;pir&aacute;cie, preto&#382;e si neviem osobne predstavi&#357;, ako by sa vedeli dohodn&uacute;&#357; najvplyvnej&scaron;ie osobnosti regi&oacute;nu, alebo dokonca sveta na jednotnej ,,politike'', ke&#271; ka&#382;d&yacute; z nich chce presadi&#357; svoj vlastn&yacute; z&aacute;ujem.</p>
<p class="Body1">Chcel by som v&scaron;ak e&scaron;te doda&#357;, &#382;e ve&#318;a osobnost&iacute; ktor&eacute; naozaj maj&uacute; vplyv na ,,nevidite&#318;n&uacute; ruku'' trhu ju z&iacute;skali vlastn&yacute;mi znalos&#357;ami, usilovnos&#357;ou a ambici&oacute;znos&#357;ou. To znamen&aacute;, &#382;e ka&#382;d&yacute; kto m&aacute; amb&iacute;cie, znalosti, schopnosti a talent, to raz m&ocirc;&#382;e dotiahnu&#357; tak &#271;aleko, &#382;e jeho vplyv na trh bude obrovsk&yacute;.</p>
<p class="Body1">Toto znamen&aacute;, &#382;e konkurencia na trhu st&aacute;le funguje.</p>
<p class="Body1"><span style="text-decoration: underline;">Jednotn</span><span style="text-decoration: underline;">&yacute;</span><span style="text-decoration: underline;"> menov</span><span style="text-decoration: underline;">&yacute;</span><span style="text-decoration: underline;"> syst</span><span style="text-decoration: underline;">&eacute;</span><span style="text-decoration: underline;">m a syst</span><span style="text-decoration: underline;">&eacute;</span><span style="text-decoration: underline;">mov</span><span style="text-decoration: underline;">&eacute;</span><span style="text-decoration: underline;"> rizik</span><span style="text-decoration: underline;">&aacute;</span><span style="text-decoration: underline;">:</span></p>
<ul>
</ul>
<p class="Body1">Mnoh&iacute; odporcovia teraj&scaron;ieho konceptu E&Uacute; poukazuj&uacute; na fakt, &#382;e sa politika E&Uacute; odvr&aacute;tila od z&aacute;kladn&yacute;ch hodn&ocirc;t, na ktor&yacute;ch bola zalo&#382;en&aacute;. Ak&yacute;mi s&uacute; vo&#318;n&yacute; pohyb os&ocirc;b, kapit&aacute;lu, tovarov a slu&#382;ieb, eliminovanie nezmyselnej byrokratiz&aacute;cie syst&eacute;mu a&nbsp;snaha o&nbsp;zvy&scaron;ovanie konkurencieschopnosti regi&oacute;nov a&nbsp;pod.</p>
<p class="Body1">&Aacute;no, konkurencieschopnosti, aj ke&#271; mnoh&iacute; z&aacute;stancovia vravia, &#382;e E&Uacute; n&aacute;m d&aacute;va konkuren&#269;n&uacute; v&yacute;hodu, pozn&aacute;me aj odporcov tohto tvrdenia.</p>
<p class="Body1">Uve&#271;me ako pr&iacute;klad euro ako jednotn&uacute; menu E&Uacute;.</p>
<p class="Body1">Odporcovia eura tvrdia, &#382;e ide o &#269;isto politick&yacute; projekt, ktor&yacute; je e&scaron;te k tomu aj neodborne spracovan&yacute;. Hovoria, &#382;e ke&#271; sa menil dovtedaj&scaron;&iacute; menov&yacute; syst&eacute;m, tak sa mal nahradi&#357; nejak&yacute;m lep&scaron;&iacute;m. A tu nast&aacute;va z&aacute;sadn&yacute; probl&eacute;m. Ak&yacute; je ten lep&scaron;&iacute;?</p>
<p class="Body1">Efekt&iacute;vnej&scaron;&iacute;? Je to, ako hovoria na&scaron;i politici ,,tvrd&aacute;'' mena v na&scaron;ej pe&#328;a&#382;enke, alebo je to ,,chyba'', ktor&aacute; sa stala z d&ocirc;vodu toho, &#382;e integr&aacute;cia sa stala predmetom sk&ocirc;r politickej ako celospolo&#269;enskej diskusie?</p>
<p class="Body1">&#270;al&scaron;ie tvrdenie je, &#382;e euro odr&aacute;&#382;a menov&yacute; nacionalizmus, preto&#382;e ide o z&aacute;klad vytvorenia super - &scaron;t&aacute;tu. Ide vlastne o&nbsp;predpoklad na vytvorenie tohto super &ndash; &scaron;t&aacute;tu, ktor&yacute; potrebuje ak&yacute;si super - n&aacute;rod a&nbsp;super - menu.</p>
<p class="Body1">Medzi negat&iacute;va m&ocirc;&#382;eme zaradi&#357; aj menov&yacute; monopol ECB a s n&iacute;m spojen&eacute; v&scaron;etky chyby, ktor&eacute; uskuto&#269;&#328;uj&uacute; zvy&#269;ajne &scaron;t&aacute;tne monopoly. ECB je s&iacute;ce nez&aacute;visl&aacute; in&scaron;tit&uacute;cia, ale je nez&aacute;visl&aacute; len od politickej moci a jej mana&#382;&eacute;ri nenes&uacute; zodpovednos&#357; za jej chod, t.j.m&ocirc;&#382;e by&#357; na nich vyv&iacute;jan&yacute; tlak oh&#318;adom ich &#271;al&scaron;ej kari&eacute;ry, ke&#271; skon&#269;ia svoju &#269;innos&#357; na p&ocirc;de ECB. To, &#269;o pom&ocirc;&#382;e zabr&aacute;ni&#357; uveden&yacute;m javom, je konkurencia, decentralizovan&yacute; syst&eacute;m nejak&yacute;ch riadiacich centier, ktor&yacute; m&aacute; &scaron;ancu by&#357; efekt&iacute;vnej&scaron;&iacute; ne&#382; predo&scaron;l&eacute; syst&eacute;my. Spont&aacute;nny proces sa nahradil pl&aacute;novan&iacute;m a poci&#357;ujeme, &#382;e zalo&#382;enie eura bolo politiz&aacute;ciou cel&eacute;ho syst&eacute;mu meny a ne&scaron;lo o spont&aacute;nne naplnenie potreby v spolo&#269;nosti.</p>
<p class="Body1">Ak&eacute; chyby sa vlastne udiali?</p>
<p class="Body1">Napr&iacute;klad sa pre&scaron;lo u&#382; v minulosti z decentralizovan&eacute;ho syst&eacute;mu do hierarchick&eacute;ho a centralizovan&eacute;ho, kde na vrchole sa nach&aacute;dza ECB a na ni&#382;&scaron;&iacute;ch &uacute;rovniach n&aacute;rodn&eacute; banky, ktor&eacute; maj&uacute; iba zav&aacute;dza&#357; rozhodnutia centr&aacute;ly do praxe.</p>
<p class="Body1">Aby som t&uacute;to &#269;as&#357; uzavrel z&aacute;stancovia menovej konkurencie s&uacute; toho n&aacute;zoru, &#382;e v&yacute;hoda toho syst&eacute;mu je v postupnej menovej integr&aacute;cii, ale len do tej miery, kedy by si to t&iacute;, ktor&iacute; sa z&uacute;&#269;ast&#328;uj&uacute; dan&eacute;ho procesu &#382;elali.</p>
<p class="Body1">&Uacute;dajne je existencia ECB prospe&scaron;n&aacute; preto, lebo rie&scaron;i syst&eacute;mov&eacute; rizik&aacute; a je akoby posledn&yacute;m verite&#318;om celej hierarchie.</p>
<p class="Body1">V&scaron;etko by to bolo pravdiv&eacute;, keby to nebola pr&aacute;ve existencia centr&aacute;lnej banky a existencia hierarchick&eacute;ho usporiadania menov&eacute;ho syst&eacute;mu, ktor&eacute; zapr&iacute;&#269;i&#328;uj&uacute; syst&eacute;mov&eacute; chyby.</p>
<p class="Body1"><span style="text-decoration: underline;">Negat</span><span style="text-decoration: underline;">&iacute;</span><span style="text-decoration: underline;">va da</span><span style="text-decoration: underline;">&#328;</span><span style="text-decoration: underline;">ovej harmoniz</span><span style="text-decoration: underline;">&aacute;</span><span style="text-decoration: underline;">cie:</span></p>
<ul>
</ul>
<p class="Body1">V poslednej dobe sme svedkami diskusi&iacute; na p&ocirc;de euroz&oacute;ny o tzv. da&#328;ovej harmoniz&aacute;ci&iacute;.</p>
<p class="Body1">Samozrejme tento sp&ocirc;sob spr&aacute;vy dan&iacute; sa jav&iacute; ako vhodn&yacute;, ke&#271; neexistuj&uacute; optim&aacute;lne da&#328;ov&eacute; syst&eacute;my v celej euroz&oacute;ne (Gr&eacute;cko sa nach&aacute;dza na prvom mieste kraj&iacute;n, ktor&eacute; maj&uacute; probl&eacute;m s v&yacute;berom dan&iacute;, resp. sa dane str&aacute;caj&uacute; v &scaron;edej ekonomike).</p>
<p class="Body1">Ak podnikatelia nepova&#382;uj&uacute; da&#328;ov&yacute; syst&eacute;m za optim&aacute;lny, tak je ist&eacute;, &#382;e ho bud&uacute; chcie&#357; obch&aacute;dza&#357; v &#269;o najv&auml;&#269;&scaron;ej miere. Bohu&#382;ia&#318;, alebo sk&ocirc;r na&scaron;&#357;astie tento probl&eacute;m da&#328;ov&aacute; harmoniz&aacute;cia nevyrie&scaron;i. D&ocirc;le&#382;it&eacute; je spravi&#357; tak&eacute; opatrenia, ktor&eacute; vylep&scaron;ia u&#382; existuj&uacute;ce da&#328;ov&eacute; syst&eacute;my. V poslednej dobe sa neust&aacute;le menia syst&eacute;my, &#269;i sk&ocirc;r sa prech&aacute;dza z extr&eacute;mu do extr&eacute;mu namiesto toho, aby sa poopravili, resp. vylep&scaron;ili u&#382; existuj&uacute;ce syst&eacute;my (vi&#271;. unitariz&aacute;cia syst&eacute;mu zdravotn&eacute;ho poistenia).</p>
<p class="Body1">E&Uacute; by sa nemala meni&#357; zo syst&eacute;mu vo&#318;nej konkurencie medzi da&#328;ov&yacute;mi politikami jednotliv&yacute;ch &#269;lensk&yacute;ch &scaron;t&aacute;tov na centralizovan&yacute; syst&eacute;m da&#328;ovej politiky, preto&#382;e je to pr&aacute;ve konkurencia da&#328;ov&yacute;ch polit&iacute;k kraj&iacute;n E&Uacute;, ktor&aacute; prispieva k v&auml;&#269;&scaron;ej konkurencii a k lep&scaron;iemu podnikate&#318;sk&eacute;mu prostrediu, ktor&eacute; je z&aacute;kladom hospod&aacute;rskeho rastu v E&Uacute;.</p>
<p class="Body1">&#270;akujem za pozornos&#357;.</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>7. predn&#225;&#353;ka: Pr&#225;vo je umenie dobra a spravodlivosti, Celsus (Lucia &#381;it&#328;ansk&#225;)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/7.-prednaska-pravo-je-umenie-dobra-a-spravodlivosti-celsus-lucia-zitnanska" />
      <id>tag:upms.sk,2012:sk/prednasky/4.417</id>
      <published>2012-11-28T22:22:40Z</published>
      <updated>2013-02-13T15:09:41Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/7.-prednaska-pravo-je-umenie-dobra-a-spravodlivosti-celsus-lucia-zitnanska"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/7.-prednaska-pravo-je-umenie-dobra-a-spravodlivosti-celsus-lucia-zitnanska"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p>S&uacute;dne spory s&uacute; o nach&aacute;dzan&iacute; pr&aacute;va v konkr&eacute;tnom pr&iacute;pade. S&uacute;&#269;asne s&uacute; ale mnohokr&aacute;t predov&scaron;etk&yacute;m &#318;udsk&yacute;mi pr&iacute;behmi. Pr&iacute;behmi sporiacich sa str&aacute;n, z ktor&yacute;ch ka&#382;d&aacute; je presved&#269;en&aacute;, &#382;e je v pr&aacute;ve (m&aacute; pravdu) a ke&#271; v spore neuspeje, m&ocirc;&#382;e ma&#357; a &#269;asto m&aacute; pocit krivdy, nespravodlivosti. Ponechajme bokom mo&#382;n&eacute; nez&aacute;konn&eacute; rozhodnutia. Pocit nespravodlivosti m&ocirc;&#382;e ma&#357; a &#269;asto m&aacute; ne&uacute;spe&scaron;n&aacute; strana v spore aj v pr&iacute;pade z&aacute;konn&eacute;ho rozhodnutia.</p>
<p>Vr&aacute;&#357;me sa k pr&iacute;kladu z jednej z predch&aacute;dzaj&uacute;cich predn&aacute;&scaron;ok. I&scaron;lo o dva susedn&eacute; pozemky. Jeden lemuj&uacute; pri hranici pozemku vysok&eacute; stromy, roky. Vlastn&iacute;k druh&eacute;ho pozemku si na svojom pozemku nesk&ocirc;r postav&iacute; dom. Dom&aacute;ha sa na s&uacute;de, aby sused vyr&uacute;bal stromy, preto&#382;e sa boj&iacute;, &#382;e ak pr&iacute;de siln&yacute; vietor, m&ocirc;&#382;u sa zr&uacute;ti&#357; na strechu jeho domu. Kde je pr&aacute;vo v konkr&eacute;tnom pr&iacute;pade?</p>
<p>Odcitovali sme si aj z&aacute;kon. Pod&#318;a &sect; 123 Ob&#269;ianskeho z&aacute;konn&iacute;ka plat&iacute;, &#382;e: &bdquo;Vlastni&#769;k je v medziach za&#769;kona opra&#769;vneny&#769; predmet svojho vlastni&#769;ctva dr&#382;a&#357;, u&#382;&iacute;va&#357;, po&#382;&iacute;va&#357; jeho plody a&nbsp;&uacute;&#382;itky a&nbsp;naklada&#357; s&nbsp;n&iacute;m.&ldquo; &#270;alej pod&#318;a &sect; 127 ods. 1 Ob&#269;ianskeho z&aacute;konn&iacute;ka &bdquo;Vlastni&#769;k veci sa musi&#769; zdr&#382;a&#357; v&scaron;etk&eacute;ho, &#269;&iacute;m by nad mieru rimeran&uacute; pomerom ob&#357;a&#382;oval in&eacute;ho alebo &#269;&iacute;m by v&aacute;&#382;ne ohrozoval v&yacute;kon jeho pr&aacute;v. Preto najm&auml; nesmie ohrozi&#357; susedovu stavbu alebo pozemok &uacute;pravami pozemku alebo &uacute;pravami stavby na &#328;om zriadenej bez toho, &#382;e by urobil dostato&#269;n&eacute; opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeran&uacute; pomerom ob&#357;a&#382;ova&#357; susedov hlukom, prachom, popol&#269;ekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevn&yacute;mi a&nbsp;tekut&yacute;mi odpadmi, svetlom, tienen&iacute;m a&nbsp;vibr&aacute;ciami, nesmier necha&#357; chovan&eacute; zvierat&aacute; vnika&#357; na susediaci pozemok a&nbsp;ne&scaron;etrne, pr&iacute;padne v&nbsp;nevhodnej ro&#269;nej dobe odstra&#328;ova&#357; zo svojej p&ocirc;dy korene stromu alebo odstra&#328;ova&#357; vetvy stromu presahuj&uacute;ce na jeho pozemok.&ldquo;</p>
<p>Pr&aacute;vo (hmotn&eacute; pr&aacute;vo) je, zd&aacute; sa, spravodliv&eacute;. Chr&aacute;ni vlastn&iacute;cke pr&aacute;vo ka&#382;d&eacute;ho vlastn&iacute;ka a s&uacute;&#269;asne sp&aacute;ja s vlastn&iacute;ckou slobodou aj povinnosti (tak ako sa povinnosti sp&aacute;jaj&uacute; s ka&#382;dou slobodou). Individu&aacute;lne rozhodnutie v tomto konkr&eacute;tnom pr&iacute;pade, nech bude ak&eacute;ko&#318;vek, s ve&#318;kou pravdepodobnos&#357;ou sp&ocirc;sob&iacute;, &#382;e vlastn&iacute;k pozemku, ktor&yacute; neuspeje, bude ma&#357; pocit nespravodlivosti, na rozdiel od vlastn&iacute;ka pozemku, ktor&yacute; v spore uspel.</p>
<p>Pr&iacute;klad ukazuje na abstraktn&eacute; vn&iacute;manie spravodlivosti pr&aacute;va a individu&aacute;lne vn&iacute;manie spravodlivosti individu&aacute;lneho aktu aplik&aacute;cie (spravodliv&eacute;ho) pr&aacute;va. A mo&#382;n&yacute; rozpor medzi abstraktn&yacute;m a individu&aacute;lnym ch&aacute;pan&iacute;m spravodlivosti.</p>
<p>&#268;o ur&#269;uje spravodlivos&#357; rozhodnutia v konkr&eacute;tnom pr&iacute;pade (pri predpoklade, &#382;e rozhodnutie samotn&eacute;, je pod&#318;a pr&aacute;va)?</p>
<p>Rozhodol nestrann&yacute; sudca? Mali obe strany mo&#382;nos&#357; predlo&#382;i&#357; pred sudcu v&scaron;etky d&ocirc;kazy a argumenty? Alebo,&nbsp; ako povedal Seneca: &bdquo;Kto rozhodol spor bez vypo&#269;utia druhej strany, nebol spravodliv&yacute;, aj keby rozhodol spravodlivo.&ldquo; S&uacute; to preto pravidl&aacute; rozhodovania sporov, pr&aacute;vo (procesn&eacute; pr&aacute;vo),&nbsp; ktor&eacute; ur&#269;uj&uacute; spravodliv&eacute; nach&aacute;dzanie pr&aacute;va v individu&aacute;lnom pr&iacute;pade.</p>
<p>Pou&#382;ili sme pr&iacute;klad, v ktorom pr&aacute;vo (hmotn&eacute; pr&aacute;vo) sa zd&aacute; by&#357; spravodliv&eacute;. Pr&aacute;vo (hmotn&eacute;) sa nemus&iacute; vzdy javi&#357; ako spravodliv&eacute;. Pr&aacute;vo ur&#269;uje pravidl&aacute; spr&aacute;vania sa, pri&#269;om mus&iacute; zoh&#318;ad&#328;ova&#357; viacer&eacute; pr&aacute;vom chr&aacute;nen&eacute; z&aacute;ujmy, spravodlivos&#357; (vn&iacute;manie spravodlivosti) pr&aacute;va (hmotn&eacute;ho) z&aacute;vis&iacute; od toho, do akej miery garantuje rovnov&aacute;hu medzi r&ocirc;znymi z&aacute;ujmami, ktor&eacute; si zasl&uacute;&#382;ia pr&aacute;vnu ochranu.</p>
<p>Pr&iacute;kladom h&#318;adania rovnov&aacute;hy medzi r&ocirc;znymi z&aacute;ujmami je pr&aacute;vna &uacute;prava vyvlastnenia.</p>
<p>Pod&#318;a &#269;l. 20 ods. 4 &Uacute;stavy Vyvlastnenie alebo n&uacute;ten&eacute; obmedzenie vlastn&iacute;ckeho pr&aacute;va je mo&#382;n&eacute; iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom z&aacute;ujme, a to na z&aacute;klade z&aacute;kona a za primeran&uacute; n&aacute;hradu.</p>
<p>Nadv&auml;zuj&uacute;ca pr&aacute;vna &uacute;prava Ob&#269;ianskeho z&aacute;konn&iacute;ka v &sect; 128 hovor&iacute;:</p>
<p>&bdquo;&sect; 128<br />(1) Vlastni&#769;k je povinny&#769; strpie&#357;, aby v&nbsp;stave n&uacute;dze alebo v&nbsp;naliehavom verejnom z&aacute;ujme bola na nevyhnutn&uacute; dobu v&nbsp;nevyhnutnej miere a&nbsp;za n&aacute;hradu pou&#382;it&aacute; vec, ak &uacute;&#269;el nemo&#382;no dosiahnu&#357; inak.<br />(2) Vo verejnom za&#769;ujme mo&#382;no vec vyvlastni&#357; alebo vlastn&iacute;cke pr&aacute;vo obmedzi&#357;, ak &uacute;&#269;el nemo&#382;no dosiahnu&#357; inak, a&nbsp;to len na z&aacute;klade z&aacute;kona, len na tento &uacute;&#269;el a&nbsp;za n&aacute;hradu.&ldquo;<br /> <br /> Primeranos&#357; n&aacute;hrady za vyvlastnen&yacute; pozemok, napr&iacute;klad na v&yacute;stavbu dia&#318;nice je z poh&#318;adu verejn&eacute;ho z&aacute;ujmu (&scaron;t&aacute;tu) a z poh&#318;adu s&uacute;kromn&eacute;ho z&aacute;ujmu (vyvlast&#328;ovan&eacute;ho) spravidla z&aacute;sadne odli&scaron;n&aacute;. Poh&#318;ad na spravodlivos&#357; pr&aacute;vnej &uacute;pravy, pod&#318;a ktorej sa ur&#269;uje n&aacute;hrada tak rozdielna. Tie&#382; ide o rozpor medzi abstraktnou spravodlivos&#357;ou a individu&aacute;lnou spravodlivos&#357;ou, ktor&eacute;ho rie&scaron;enie (pr&aacute;vna &uacute;prava n&aacute;hrady za vyvlastnen&eacute; pozemky) vyjadruje hodnoty spolo&#269;nosti.</p>
<p>Spolo&#269;nos&#357; nem&ocirc;&#382;e existova&#357; bez pravidiel. Vn&iacute;mania spravodlivosti normat&iacute;vneho syst&eacute;mu spolo&#269;nosti ob&#269;anmi je dan&aacute; mierou, v akej pr&aacute;vo nastavuje rovnov&aacute;hu medzi jednotliv&yacute;mi z&aacute;ujmami, pr&aacute;vom chr&aacute;nen&yacute;mi z&aacute;ujmami,&nbsp; v s&uacute;lade s hodnotami spolo&#269;nosti. Individu&aacute;lne vn&iacute;manie spravodlivosti/nespravodlivosti m&ocirc;&#382;e by&#357; in&eacute; ako abstraktn&eacute; vn&iacute;manie spravodlivosti a nie je d&ocirc;vodom nedod&#382;iavania pr&aacute;va.</p>
<p>Kde s&uacute; v&scaron;ak hranice? Na to odpovedal po druhej svetovej vojne Pr&aacute;vny filozof&nbsp; Radbruch:</p>
<p>&bdquo;Konflikt medzi spravodlivos&#357;ou a pr&aacute;vnou istotou je mo&#382;n&eacute; rie&scaron;i&#357; len tak, &#382;e pozit&iacute;vne pr&aacute;vo, zais&#357;ovan&eacute; predpismi a mocou, m&aacute; prednos&#357; aj vtedy, ak je obsahovo nespravodliv&eacute; a ne&uacute;&#269;eln&eacute;, okrem pr&iacute;padu, ak rozpor medzi pozit&iacute;vnym z&aacute;konom a spravodlivos&#357;ou dosiahne tak neznesite&#318;nej miery, &#382;e z&aacute;kon mus&iacute; ako &bdquo;nen&aacute;le&#382;it&eacute; pr&aacute;vo" spravodlivosti ust&uacute;pi&#357;."&nbsp; (Radbruch: Gesetzliches Unrecht und &uuml;bersetzliches Recht. 1946 In: Holl&auml;nder, P.: Filipika proti redukcionalizmu, Kalligram. Bratislava 2009, ISBN 978-80-8101-244-0,str. 42 -43).</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>P&#225;n premi&#233;r, bud&#237;&#269;ek!</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/clanky/pan-premier-budicek" />
      <id>tag:upms.sk,2012:sk/clanky/8.427</id>
      <published>2012-11-26T19:51:48Z</published>
      <updated>2013-02-26T19:53:49Z</updated>

      <category term="HN st&#314;p&#269;eky"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/clanky/pan-premier-budicek"
        label="HN st&#314;p&#269;eky" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p><span class="bbtext"> </span></p>
<p class="detail-odstavec">T&eacute;ma odchodu U.S. Steel z ko&scaron;ick&yacute;ch &#382;eleziarn&iacute; vl&aacute;dla  minul&yacute; t&yacute;&#382;de&#328; slovensk&eacute;mu medi&aacute;lnemu priestoru. Celkom pochopite&#318;ne &ndash; ide o  najv&auml;&#269;&scaron;ieho zamestn&aacute;vate&#318;a v &#357;a&#382;ko sk&uacute;&scaron;anom regi&oacute;ne v&yacute;chodn&eacute;ho Slovenska.</p>
<p class="detail-odstavec">Nechcem sa venova&#357; absurdn&yacute;m Ficov&yacute;m obvineniam, &#382;e za  odchod americk&eacute;ho investora m&ocirc;&#382;e zl&aacute; privatiz&aacute;cia za Dzurindu, preto&#382;e si  mysl&iacute;m, &#382;e okrem neho si v&scaron;etci ostatn&iacute;, vr&aacute;tane jeho voli&#269;ov, pam&auml;taj&uacute;, ako to  bolo, a nezabudli na men&aacute; ako Me&#269;iar &#269;i Reze&scaron;. Zaujal ma in&yacute; aspekt veci, ktor&yacute;&nbsp; v m&eacute;di&aacute;ch pokryt&yacute; takmer nebol.</p><p>
<!--/-->
</p><p class="detail-odstavec">Doslova ma &scaron;okovalo, ke&#271; Fico v utorok 20. novembra  vyhl&aacute;sil, &#382;e o z&aacute;mere U.S. Steel preda&#357; &#382;eleziarne sa dozvedel &bdquo;koncom minul&eacute;ho  t&yacute;&#382;d&#328;a&ldquo;. Teda zrejme niekedy medzi &scaron;tvrtkom 15. a nede&#318;ou 18. novembra. &Scaron;okuj&uacute;ce  je to preto, &#382;e u&#382; 11. novembra to U.S. Steel ofici&aacute;lne ozn&aacute;mil a na druh&yacute; de&#328;&nbsp; toho boli pln&eacute; m&eacute;di&aacute;.</p>
<p class="detail-odstavec">&Scaron;okuj&uacute;ce je najm&auml; to, &#382;e napriek tomu, &#382;e potenci&aacute;lnym  kupcom je <a class="etargetintext" rel="firma">firma</a> ukrajinsk&eacute;ho  oligarchu v minulosti sp&aacute;jan&eacute;ho s podsvet&iacute;m, premi&eacute;r a minister hospod&aacute;rstva o  ni&#269;om nevedia a premi&eacute;r sa to dozvie dokonca nesk&ocirc;r, ako je to zverejnen&eacute; v  m&eacute;di&aacute;ch. &#268;o robila a rob&iacute; SIS s ro&#269;n&yacute;m rozpo&#269;tom 40 mili&oacute;nov eur?</p>
<p class="detail-odstavec">&Scaron;okuj&uacute;ca je tie&#382; pasivita a laxnos&#357; Ficovho pr&iacute;stupu v  s&uacute;vislosti s bud&uacute;cnos&#357;ou &#382;eleziarn&iacute;. Na ot&aacute;zku, &#269;i bude rokova&#357; s U.S. Steel,&nbsp; odpovedal, &#382;e len ak sa rozhodn&uacute; neod&iacute;s&#357; a &#382;e vl&aacute;da nem&aacute; &#382;iadne mo&#382;nosti a je  plne na vlastn&iacute;koch, ako so svoj&iacute;m majetkom nalo&#382;ia. Fico teda tvrd&iacute;, &#382;e nem&ocirc;&#382;e  robi&#357; ni&#269;. A to nie je pravda.</p>
<p class="detail-odstavec">&#268;o teda robi&#357; m&ocirc;&#382;e a u&#382; d&aacute;vno mal? M&aacute; rokova&#357; s U.S.&nbsp; Steel o tom, za ak&yacute;ch podmienok by neodi&scaron;li. Nem&ocirc;&#382;e s&iacute;ce priamo zabr&aacute;ni&#357;&nbsp; predaju, m&ocirc;&#382;e v&scaron;ak zabr&aacute;ni&#357; predaju takej firme alebo osobe, ktor&aacute; by znamenala  pre Slovensko bezpe&#269;nostn&uacute; alebo ekonomick&uacute; a soci&aacute;lnu hrozbu. Vl&aacute;da m&aacute; na to  minim&aacute;lne nepriame p&aacute;ky, preto&#382;e &#382;iadny ve&#318;k&yacute; investor nevst&uacute;pi do krajiny, ak  m&aacute; proti sebe nepriate&#318;sky naladen&uacute; vl&aacute;du, ktor&aacute; mu to jasne d&aacute; najavo. A ak sa  n&aacute;hodou aj za tak&yacute;chto okolnost&iacute; rozhodne vst&uacute;pi&#357;, tak si toto riziko celkom  ur&#269;ite o&scaron;etr&iacute; zr&aacute;&#382;kou z ceny, &#269;o m&ocirc;&#382;e transakciu urobi&#357; nev&yacute;hodnou pre  pred&aacute;vaj&uacute;ceho.</p>
<p class="detail-odstavec">Pre t&yacute;ch, ktor&iacute; neveria, odpor&uacute;&#269;am napr&iacute;klad pr&iacute;beh  s&uacute;kromnej &#269;&iacute;nskej <a class="etargetintext" rel="firmy">firmy</a> Huawei a jej  probl&eacute;my s prienikom na americk&yacute; trh. Ide pritom o dnes u&#382; najv&auml;&#269;&scaron;iu  telekomunika&#269;n&uacute; firmu na svete, s ro&#269;n&yacute;mi pr&iacute;jmami 32,4 miliardy dol&aacute;rov, ro&#269;n&yacute;m  ziskom 3,7 miliardy a ro&#269;n&yacute;mi <a class="etargetintext" rel="vydavky">v&yacute;davkami</a> na v&yacute;voj a  v&yacute;skum vo v&yacute;&scaron;ke 3,8 miliardy dol&aacute;rov. Takmer polovica zo 140-tis&iacute;c zamestnancov  <a class="etargetintext" rel="firmy">firmy</a> pracuje v oblasti  v&yacute;skumu a v&yacute;voja.</p>
<p class="detail-odstavec">Bud&iacute;&#269;ek, p&aacute;n premi&eacute;r!</p>
<p>&nbsp;</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>6. bonusov&#225; predn&#225;&#353;ka: Integr&#225;cia Slovenska (Nicolas Mauer)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/6.-prednaska-integracia-slovenska-nicolas-mauer" />
      <id>tag:upms.sk,2012:sk/prednasky/4.416</id>
      <published>2012-11-15T13:33:28Z</published>
      <updated>2013-01-04T11:56:29Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/6.-prednaska-integracia-slovenska-nicolas-mauer"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/6.-prednaska-integracia-slovenska-nicolas-mauer"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p class="Body1">V&iacute;tam V&aacute;s na &#271;al&scaron;ej predn&aacute;&scaron;ke.</p>
<p class="Body1">Dne&scaron;nou t&eacute;mou bude integr&aacute;cia Slovenskej republiky.</p>
<p class="Body1">Slovensko sa stalo &#269;lenom Organiz&aacute;cie spojen&yacute;ch n&aacute;rodov (OSN) 19. janu&aacute;ra 1993 ako n&aacute;stupn&iacute;cky &scaron;t&aacute;t &#268;SFR, av&scaron;ak e&scaron;te za &#269;ias spolo&#269;nej republiky s &#268;eskom sme boli jedn&yacute;m zo zakladaj&uacute;cich &#269;lenov tejto organiz&aacute;cie. Po osamostatnen&iacute; Slovensko zaujalo kladn&yacute; postoj k OSN a neust&aacute;le sa zap&aacute;ja do d&ocirc;le&#382;it&yacute;ch procesov jej fungovania. Zauj&iacute;mavos&#357;ou m&ocirc;&#382;e by&#357; aj to, &#382;e v r&aacute;mci toho ako Slovensk&aacute; republika zast&aacute;vala post nest&aacute;leho &#269;lena BR OSN(2006-2007) zorganizovala a iniciovala vytvorenie Skupiny priate&#318;ov OSN pre reformu bezpe&#269;nostn&eacute;ho sektora. V s&uacute;&#269;asnosti Slovensko na&#271;alej predsed&aacute; a koordinuje t&uacute;to skupinu. Reforma bezpe&#269;nostn&eacute;ho sektora sa sna&#382;&iacute; naplni&#357; potreby moderniz&aacute;cie OSN, ktor&aacute; sa mus&iacute; efekt&iacute;vne vyrovna&#357; s nov&yacute;mi hrozbami, ktor&eacute; s&uacute; odli&scaron;n&eacute; od t&yacute;ch z &#269;ias zalo&#382;enia OSN.</p>
<p class="Body1">Je ve&#318;mi d&ocirc;le&#382;it&eacute;, aby sa implementovala my&scaron;lienka reformy bezpe&#269;nostn&eacute;ho sektora do legislat&iacute;vy Slovenskej republiky, a aby sa za&#269;ala diskusia s ob&#269;anmi na citliv&uacute; t&eacute;mu obrany a bezpe&#269;nosti &scaron;t&aacute;tu v spolupr&aacute;ci s OSN a NATO.</p>
<p class="Body1">V decembri roku 2000 sa stalo Slovensko &#269;lenom OECD (Organisation for Economic Co-operation and Development), ktor&eacute; zastre&scaron;uje najvyspelej&scaron;ie krajiny sveta. Z tohto &#269;lenstva m&aacute; Slovensk&aacute; republika mnoh&eacute; v&yacute;hody, preto&#382;e sa na n&aacute;s investori pozeraj&uacute; ako na vyspel&uacute; krajinu, &#269;o znamen&aacute;, &#382;e s&uacute; ochotn&iacute; na na&scaron;om &uacute;zem&iacute; investova&#357; svoj kapit&aacute;l a podpori&#357; rozvoj krajiny. Taktie&#382; n&aacute;m toto &#269;lenstvo poskytuje ak&uacute;si kredibilitu medzi ostatn&yacute;mi vyspel&yacute;mi krajinami, preto&#382;e sa bude na Slovensku podporova&#357; liberaliz&aacute;cia trhu, podnikanie a zlep&scaron;ova&#357; celkov&eacute; prostredie pre podnikanie a &#382;ivot.</p>
<p class="Body1">Takisto n&aacute;m &#269;lenstvo v OECD pom&aacute;ha z&iacute;skava&#357; potrebn&eacute; know-how, aby sme vedeli uskuto&#269;ni&#357; d&ocirc;le&#382;it&eacute; reformy v r&ocirc;znych oblastiach. V&auml;&#269;&scaron;inou ide o formu, kedy si krajiny vymie&#328;aj&uacute; svoju sk&uacute;senosti oh&#318;adne implementovania zmien v krajine do praxe.</p>
<p class="Body1">Pr&iacute;kladom s&uacute; spolo&#269;n&eacute; projekty SR a OECD v t&yacute;chto oblastiach:</p>
<p class="Body1">-v oblasti financi&iacute; (napr. sk&uacute;manie nebankov&yacute;ch subjektov)</p>
<p class="Body1">-zdravotn&iacute;ctva (napr. vytvorenie nov&eacute;ho a efekt&iacute;vnej&scaron;ieho indik&aacute;tora kvality na hodnotenie zdravotn&iacute;ctva v&nbsp;SR)</p>
<p class="Body1">-vedomostnej spolo&#269;nosti (transfery know-how a&nbsp;pod.)</p>
<p class="Body1">D&ocirc;le&#382;it&yacute;m medzn&iacute;kom vo v&yacute;voji Slovenskej republiky bol rok 2004, kedy sa Slovensko stalo nielen &#269;lenom NATO (North Atlantic Treaty Organization), ale aj Eur&oacute;pskej &uacute;nie (E&Uacute;), &#269;&iacute;m dobehlo svojich susedov, ktor&iacute; boli &#269;lenmi NATO od roku 1999. My sme v tom &#269;ase neboli ani pozvan&iacute; na rokovania o vstupe do NATO, ktor&eacute; prebiehalo v roku 1997 na madridskom summite, kv&ocirc;li nevhodnej vn&uacute;tornej politike vtedaj&scaron;ej vl&aacute;dy pod veden&iacute;m Vladim&iacute;ra Me&#269;iara. Na&scaron;&#357;astie sme sa o p&aacute;r rokov stali plnohodnotn&yacute;m &#269;lenom NATO.</p>
<p class="Body1">Samozrejme ot&aacute;zka znie, &#269;o n&aacute;m toto &#269;lenstvo poskytuje, ak&eacute; v&yacute;hody a povinnosti n&aacute;m z neho plyn&uacute;.</p>
<p class="Body1">Mysl&iacute;m si, &#382;e sme z&iacute;skali hlavne mo&#382;nos&#357; by&#357; s&uacute;&#269;as&#357;ou skupiny, ktor&aacute; zabezpe&#269;uje kolekt&iacute;vnu bezpe&#269;nos&#357;, v&#271;aka &#269;omu m&aacute;me pr&iacute;stup k d&ocirc;le&#382;it&yacute;m inform&aacute;ci&aacute;m o p&ocirc;soben&iacute; NATO vo svete.</p>
<p class="Body1">Je n&aacute;m zaru&#269;en&eacute;, &#382;e &uacute;tok na na&scaron;u republiku bude vn&iacute;man&yacute; ako &uacute;tok proti v&scaron;etk&yacute;m &#269;lenom NATO, &#269;o n&aacute;m d&aacute;va pocit akejsi ,,v&auml;&#269;&scaron;ej bezpe&#269;nosti''.</p>
<p class="Body1">Taktie&#382; &#269;lenstvom z&iacute;skavame vedomosti na zlep&scaron;enie na&scaron;ej arm&aacute;dy, aby bola modern&aacute; a schopn&aacute; najlep&scaron;ieho nasadenia v zahrani&#269;n&yacute;ch misi&aacute;ch.</p>
<p class="Body1">Samozrejme ide aj o povinnos&#357; z&uacute;&#269;ast&#328;ova&#357; sa t&yacute;chto misi&iacute;.</p>
<p class="Body1">&#270;al&scaron;ou povinnos&#357;ou Slovenska je prispieva&#357; 2% z HDP na arm&aacute;du, &#269;o Slovensko nenap&#314;&#328;a. Kv&ocirc;li kr&iacute;ze sa pr&iacute;spevok naopak zn&iacute;&#382;il tesne pod 1% HDP.</p>
<p class="Body1">Mysl&iacute;m si, &#382;e ke&#271; sa skon&#269;&iacute; obdobie konsolid&aacute;cie verejn&yacute;ch financi&iacute; bude d&ocirc;le&#382;it&eacute; nap&#314;&#328;a&#357; t&uacute;to normu, nielen kv&ocirc;li partnerstvu v r&aacute;mci NATO, ale aj pre modernej&scaron;iu a lep&scaron;iu obranyschopnos&#357; Slovenska.</p>
<p class="Body1">Slovensko malo vojakov v jednotke KFOR, ktor&aacute; bola nasaden&aacute; v Kosove a &#271;al&scaron;&iacute;ch jednotk&aacute;ch, napr. v Afganistane, kde sa &uacute;&#269;as&#357; NATO kon&#269;&iacute; v roku 2014.</p>
<p class="Body1">NATO sa usiluje aj o bezpe&#269;nos&#357; na najni&#382;&scaron;ej &uacute;rovni. Ide hlavne o kontrolu zbran&iacute; a zbran&iacute; hromadn&eacute;ho ni&#269;enia, taktie&#382; sa usiluje o spolupr&aacute;cu spravodajsk&yacute;ch slu&#382;ieb v procese odha&#318;ovania t&yacute;chto &#269;inov.</p>
<p class="Body1">Slovensko a E&Uacute;</p>
<p class="Body1">Slovensko sa stalo &#269;lenom E&Uacute; presne 1. m&aacute;ja 2004.</p>
<p class="Body1">Tomuto d&aacute;tumu v&scaron;ak predch&aacute;dzala s&eacute;ria rokovan&iacute;, hlavne od septembrov&yacute;ch volieb roku 1998, kedy si nov&aacute; slovensk&aacute; vl&aacute;da dala za cie&#318; dobehn&uacute;&#357; krajiny tzv. Luxemburskej skupiny, ktor&eacute; u&#382; rokovali o vstupe a Slovensko bolo odmietnut&eacute; kv&ocirc;li nesplneniu krit&eacute;ri&iacute; najm&auml; v oblasti demokracie. Na&scaron;&#357;astie sa n&aacute;m ich dobehn&uacute;&#357; podarilo a nielen to, dnes sme ako jedin&aacute; krajina Vy&scaron;ehradskej &scaron;tvorky aj &#269;lenom E&Uacute;, Schengensk&eacute;ho priestoru a menovej &uacute;nie, tzv. euroz&oacute;ny.</p>
<p class="Body1">Pre&#269;o sme ale chceli vst&uacute;pi&#357; do tohto zoskupenia?</p>
<p class="Body1">D&ocirc;vodov na to bolo hne&#271; nieko&#318;ko:</p>
<p class="Body1">-Slovensko je mal&aacute; krajina a sama by mala probl&eacute;m udr&#382;a&#357; svoju poz&iacute;ciu v glob&aacute;lnej konkurencii</p>
<p class="Body1">-partnersk&yacute; vz&#357;ah s ostatn&yacute;mi &#269;lenmi E&Uacute; tkz. ,,my&scaron;lienka jednotnej Eur&oacute;py&ldquo;, kde bud&uacute; &scaron;t&aacute;ty E&Uacute; ruka v ruke spolupracova&#357; pri rie&scaron;en&iacute; hospod&aacute;rskych, spolo&#269;ensk&yacute;ch, ale aj kult&uacute;rnych probl&eacute;mov</p>
<p class="Body1">-Slovensko malo po vstupe do E&Uacute; &scaron;tyri roky rekordn&yacute; hospod&aacute;rsky rast, ktor&yacute; bol samozrejme dosiahnut&yacute; uskuto&#269;&#328;ovan&iacute;m potrebn&yacute;ch reforiem, ale ve&#318;k&uacute; z&aacute;sluhu na &#328;om mal u&#382; spom&iacute;nan&yacute; vstup do E&Uacute;, preto&#382;e n&aacute;m zabezpe&#269;il v&auml;&#269;&scaron;iu d&ocirc;veryhodnos&#357; na trhu</p>
<p class="Body1">-prijatie do Schengensk&eacute;ho priestoru znamenalo, &#382;e u&#382; nemus&iacute;me st&aacute;&#357; v dlh&yacute;ch kol&oacute;nach na &scaron;t&aacute;tnych hraniciach, kde n&aacute;m coln&iacute;ci doslova rozober&uacute; auto od karos&eacute;rie po pneumatiky, zabezpe&#269;il sa vo&#318;n&yacute; pohyb os&ocirc;b, kapit&aacute;lu, tovarov a slu&#382;ieb</p>
<p class="Body1">-&scaron;tudenti m&ocirc;&#382;u vyu&#382;&iacute;va&#357; r&ocirc;zne programy ako napr. Erazmus, ktor&eacute; im umo&#382;nia &scaron;tudova&#357; na univerzit&aacute;ch v &#269;lensk&yacute;ch &scaron;t&aacute;toch E&Uacute;</p>
<p class="Body1">-&#269;erpanie eurofondov, o ktor&yacute;ch dnes po&#269;&uacute;vame od r&aacute;na do ve&#269;era a pritom vo ve&#318;kej miere nie s&uacute; &#269;erpan&eacute; pr&aacute;ve najlep&scaron;&iacute;m mo&#382;n&yacute;m sp&ocirc;sobom. Poskytuj&uacute; prostriedky na rozvoj infra&scaron;trukt&uacute;ry, zdravotn&iacute;ctva, vzdel&aacute;vania, pr&aacute;ce s ml&aacute;de&#382;ou, kult&uacute;re a&nbsp;podobne.</p>
<p class="Body1">Ak dovol&iacute;te, tu by som sa r&aacute;d pozastavil a tro&scaron;ku viac v&aacute;m predostrel, ako sa vyu&#382;&iacute;vaj&uacute; Eur&oacute;pske &scaron;truktur&aacute;lne fondy na pr&aacute;cu s ml&aacute;de&#382;ou, preto&#382;e s t&yacute;m m&aacute;m osobn&uacute; sk&uacute;senos&#357;.</p>
<p class="Body1">Z&uacute;&#269;astnil som sa KomPraxu, &#269;o je vlastne n&aacute;rodn&yacute; projekt, ktor&yacute; realizuje Iuventa.</p>
<p class="Body1">Projekt je o poskytovan&iacute; znalost&iacute; neform&aacute;lneho vzdel&aacute;vania ml&aacute;de&#382;e.</p>
<p class="Body1">Prebieha to napl&aacute;novan&iacute;m projektu, kde sa u&#269;&iacute;te robi&#357; rozpo&#269;et, nadob&uacute;date poznatky</p>
<p class="Body1">&nbsp;z finan&#269;nej gramotnosti, projektov&eacute;ho myslenia, pr&aacute;ci v t&iacute;me a podobne. Tieto znalosti ml&aacute;de&#382;i nesk&ocirc;r pom&ocirc;&#382;u lep&scaron;ie sa uplatni&#357; na trhu pr&aacute;ce.</p>
<p class="Body1">Ja som napr&iacute;klad ako projekt organizoval besedu na t&eacute;mu vedomostn&aacute; spolo&#269;nos&#357;, ktorej sa z&uacute;&#269;astnili predstavitelia politick&eacute;ho spektra, preto&#382;e som chcel uvies&#357; ml&aacute;de&#382; do problematiky vedomostnej spolo&#269;nosti, aby sa sama zap&aacute;jala do jej rozv&iacute;jania na Slovensku. V poslednom &#269;ase som toti&#382; nadobudol pocit, ako by v&scaron;etci &#269;akali, &#269;o sprav&iacute; vl&aacute;da a sami sa nezap&aacute;jaj&uacute; do diskusi&iacute; a neprejavuj&uacute; z&aacute;ujem o rozvoj Slovenska v oblasti znalostnej ekonomiky.</p>
<p class="Body1">&#270;akujem za pozornos&#357;.</p>
<p class="Body1">Nezabudnite na test.</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>6. predn&#225;&#353;ka: Od nez&#225;vislosti k nepreniknute&#318;nosti (Lucia &#381;it&#328;ansk&#225;)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/6.-prednaska-od-nezavislosti-k-nepreniknutelnosti-lucia-zitnanska" />
      <id>tag:upms.sk,2012:sk/prednasky/4.415</id>
      <published>2012-11-15T13:14:20Z</published>
      <updated>2013-02-13T15:08:21Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/6.-prednaska-od-nezavislosti-k-nepreniknutelnosti-lucia-zitnanska"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/6.-prednaska-od-nezavislosti-k-nepreniknutelnosti-lucia-zitnanska"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p class="Standard">Dne&scaron;n&uacute; predn&aacute;&scaron;ku som chcela venova&#357; probl&eacute;mom nez&aacute;vislej just&iacute;cie v tranzit&iacute;vnych krajin&aacute;ch, teda v&nbsp;t&yacute;ch, v&nbsp;ktor&yacute;ch doch&aacute;dza k&nbsp;prechodu (tranz&iacute;cii) od nedemokratick&eacute;ho k&nbsp;demokratick&eacute;mu politick&eacute;mu re&#382;imu. V r&aacute;mci pr&iacute;pravy som si znova pre&#269;&iacute;tala text, ktor&yacute; som nap&iacute;sala v roku 2009 pre t&yacute;&#382;denn&iacute;k .t&yacute;&#382;de&#328;. Rozhodla som sa, &#382;e ho pou&#382;ijem op&auml;&#357;, preto&#382;e som si uvedomila, ako m&aacute;lo si pam&auml;t&aacute;me, &#269;o sa za 20 rokov v slovenskej just&iacute;cii dialo. Pritom, len ak budeme ch&aacute;pa&#357; v&yacute;voj slovenskej just&iacute;cie, m&ocirc;&#382;eme h&#318;ada&#357; a nastavova&#357; rie&scaron;enia pre funguj&uacute;cu just&iacute;ciu. Dvadsa&#357;ro&#269;n&yacute; pr&iacute;beh slovenskej just&iacute;cie pritom nie je v&yacute;nimo&#269;n&yacute;, viac &#269;i menej kop&iacute;ruje probl&eacute;my vo v&scaron;etk&yacute;ch tranzit&iacute;vnych krajin&aacute;ch.</p>
<p class="Standard">Tak&#382;e, tu je p&ocirc;vodn&yacute; text:</p>
<p class="Standard">Just&iacute;cia spravidla nie je top t&eacute;mou spolo&#269;ensk&eacute;ho a politick&eacute;ho diskurzu ani vtedy, ak sa ob&#269;as objav&iacute; na ob&aacute;lke &#269;asopisu &ndash; a&#382; k&yacute;m sa nestane nie&#269;o &bdquo;ve&#318;k&eacute;&ldquo;. Ve&#318;k&aacute; je kauza alebo n&aacute;lez &Uacute;stavn&eacute;ho s&uacute;du, ktor&yacute;m de facto zru&scaron;il &Scaron;peci&aacute;lny s&uacute;d. &bdquo;Ve&#318;k&aacute;&ldquo; je aj kandidat&uacute;ra &Scaron;tefana Harabina na post predsedu Najvy&scaron;&scaron;ieho s&uacute;du.</p>
<p class="Standard">Zvy&#269;ajne po &bdquo;ve&#318;kej kauze&ldquo; nasleduj&uacute; pob&uacute;ren&eacute; reakcie &#269;asti verejnosti a koment&aacute;torov, vyjadrenia politikov a &bdquo;rozv&aacute;&#382;ne odborn&eacute;&ldquo; vyjadrenia pr&aacute;vnikov. A&#382; na v&yacute;nimky ch&yacute;ba diskusia o stave just&iacute;cie. V&nbsp;nej by sme mohli n&aacute;js&#357; odpove&#271; na ot&aacute;zku, pre&#269;o potrebujeme &Scaron;peci&aacute;lny s&uacute;d a pre&#269;o je &Scaron;tefan Harabin pre sudcov (aj na poz&iacute;cii ministra spravodlivosti, po tom v&scaron;etkom, &#269;o bolo medializovan&eacute;) prijate&#318;n&yacute;. Diskutova&#357; na ot&aacute;zku &bdquo;ako je to mo&#382;n&eacute;?&ldquo; a najm&auml; h&#318;ada&#357; v diskusii odpove&#271; na ot&aacute;zku &bdquo;&#269;o s t&yacute;m?&ldquo; nemo&#382;no bez pomenovania a hodnotenia v&scaron;etk&eacute;ho, &#269;o sme u&#382; s just&iacute;ciou alebo na just&iacute;cii od roku 1989 vysk&uacute;&scaron;ali. Nebolo toho m&aacute;lo.</p>
<p class="Standard">Ne&#382;n&aacute; revol&uacute;cia (90. roky)</p>
<p class="Standard">Ne&#382;n&aacute; revol&uacute;cia bola ne&#382;n&aacute; aj v just&iacute;cii. V&auml;&#269;&scaron;ina sudcov na s&uacute;doch zostala. Mnoh&iacute; z t&yacute;ch, ktor&iacute; odi&scaron;li, sa stali advok&aacute;tmi a zostali tak s&uacute;&#269;as&#357;ou &scaron;ir&scaron;ieho justi&#269;n&eacute;ho syst&eacute;mu. Postavenie just&iacute;cie bolo dan&eacute; &uacute;stavou a z&aacute;konmi schv&aacute;len&yacute;mi za&#269;iatkom dev&auml;&#357;desiatych rokov. Sudcov volila N&aacute;rodn&aacute; rada SR na&nbsp;n&aacute;vrh vl&aacute;dy najsk&ocirc;r na &scaron;tyri roky. Po uplynut&iacute; &scaron;tvorro&#269;n&eacute;ho obdobia p&ocirc;sobenia na s&uacute;de sa sudca mohol uch&aacute;dza&#357; o znovuzvolenie do funkcie sudcu bez &#269;asov&eacute;ho obmedzenia, a to na n&aacute;vrh vl&aacute;dy.<br />Za&#269;iatkom 90. rokov sa v&yacute;razne zv&yacute;&scaron;il po&#269;et pr&iacute;padov, ktor&eacute; museli s&uacute;dy rozhodn&uacute;&#357;. Pri&scaron;la vlna re&scaron;titu&#269;n&yacute;ch sporov, na s&uacute;doch pribudli obchodn&eacute; spory, po prvej vlne privatiz&aacute;cie mno&#382;stvo sporov medzi ob&#269;anmi a investi&#269;n&yacute;mi fondmi z kup&oacute;novej privatiz&aacute;cie. Po roku 1989 sa legislat&iacute;va za&#269;ala meni&#357; z&aacute;sadn&yacute;m sp&ocirc;sobom, s&uacute;dne konania v&scaron;ak prebiehali pod&#318;a procesn&yacute;ch pravidiel zo 60. rokov. Modifik&aacute;cie zo za&#269;iatku 90. rokov nezmenili z&aacute;sadn&yacute;m sp&ocirc;sobom &bdquo;ducha&ldquo; t&yacute;chto predpisov, ktor&yacute; spo&#269;&iacute;val v povinnosti s&uacute;du h&#318;ada&#357; materi&aacute;lnu pravdu. Just&iacute;cia nebola kapacitne ani odborne pripraven&aacute; zvl&aacute;dnu&#357; n&aacute;por nov&yacute;ch pr&iacute;padov a novej legislat&iacute;vy. D&ocirc;sledkom bolo predl&#382;ovanie konania a mnohokr&aacute;t rozporupln&eacute; rozhodnutia. Vzniklo prostredie &bdquo;p&yacute;taj&uacute;ce si&ldquo; korupciu. Ned&ocirc;vera v just&iacute;ciu za&#269;ala by&#357; probl&eacute;mom.</p>
<p class="Standard">V tejto situ&aacute;cii vznikol koncom 90. rokov minul&eacute;ho storo&#269;ia tlak na zmeny v just&iacute;cii. L&iacute;drami tohto procesu vn&uacute;tri krajiny boli sudcovsk&aacute; samospr&aacute;va (vtedy reprezentovan&aacute; Zdru&#382;en&iacute;m sudcov Slovenska) a tret&iacute; sektor. Tlak zvonka na vytvorenie &scaron;tandardn&eacute;ho prostredia nez&aacute;vislej just&iacute;cie sa tvoril s&uacute;&#269;asne s&nbsp;procesom pr&iacute;pravy na vstup krajiny do Eur&oacute;pskej &uacute;nie.</p>
<p class="Standard">D&ocirc;veryhodnos&#357; just&iacute;cie &ndash; prv&yacute; pokus</p>
<p class="Standard">T&eacute;ma prv&eacute;ho pokusu &ndash; nez&aacute;vislos&#357; just&iacute;cie (roky 1998 &ndash; 2002). V&yacute;sledkom tlaku na zmeny v just&iacute;cii bolo prijatie komplexu pr&aacute;vnych noriem v rokoch 2000 a&#382; 2002, ktor&eacute; posilnili z&aacute;ruky nez&aacute;vislosti just&iacute;cie. Najz&aacute;sadnej&scaron;&iacute;mi zmenami bolo vytvorenie S&uacute;dnej rady Slovenskej republiky ako org&aacute;nu legitimity s&uacute;dnej moci a zru&scaron;enie in&scaron;tit&uacute;tu &bdquo;&scaron;tvorro&#269;n&eacute;ho sudcu&ldquo;. Na s&uacute;dnu radu pre&scaron;li rozhoduj&uacute;ce kompetencie v&yacute;konnej moci a parlamentu pri menovan&iacute; sudcov, umiest&#328;ovan&iacute; sudcov na s&uacute;dy a kari&eacute;rnom raste sudcov. S&uacute;dna rada predklad&aacute; n&aacute;vrhy na vymenovanie sudcov prezidentovi a rozhoduje o pridelen&iacute; sudcov na jednotliv&eacute; s&uacute;dy. Sudcu m&ocirc;&#382;e s&uacute;dna rada prelo&#382;i&#357; na in&yacute; s&uacute;d len s jeho s&uacute;hlasom. Prezident menuje sudcov na n&aacute;vrh s&uacute;dnej rady na &bdquo;do&#382;ivotie&ldquo; (bez &#269;asov&eacute;ho obmedzenia). Na s&uacute;doch boli zriaden&eacute; sudcovsk&eacute; rady ako org&aacute;ny sudcovskej samospr&aacute;vy. V&scaron;etky tieto zmeny vznikali v &uacute;zkej spolupr&aacute;ci so Zdru&#382;en&iacute;m sudcov Slovenska a bolo to predov&scaron;etk&yacute;m toto zdru&#382;enie, ktor&eacute; malo predstavu, ako maj&uacute; garancie nez&aacute;vislosti s&uacute;dnictva vyzera&#357;. Zdru&#382;enie v tomto zmysle na&scaron;lo v ministerstve spravodlivosti partnera. Ak v tomto &#269;ase existovali predstavy o tom, ako maj&uacute; vyzera&#357; garancie nez&aacute;vislosti s&uacute;dnictva, tak neexistovala ucelen&aacute; predstava, &#269;o robi&#357;, aby just&iacute;cia fungovala aj efekt&iacute;vne. Vytv&aacute;ral sa v&scaron;ak priestor na vznik viacer&yacute;ch projektov financovan&yacute;ch zo zahrani&#269;n&yacute;ch grantov. Vtedy sa za&#269;al pilotn&yacute; projekt na zmenu organiz&aacute;cie pr&aacute;ce na s&uacute;doch s podporou po&#269;&iacute;ta&#269;ov&eacute;ho vybavenia a vy&scaron;&scaron;&iacute;ch s&uacute;dnych &uacute;radn&iacute;kov (projekt s&uacute;dneho mana&#382;mentu). Rovnako sa vysk&uacute;&scaron;al a n&aacute;sledne z&aacute;konom zaviedol aj princ&iacute;p n&aacute;hodn&eacute;ho pride&#318;ovania pr&iacute;padov jednotliv&yacute;m sudcom pomocou po&#269;&iacute;ta&#269;ov&eacute;ho programu ako jeden z najv&yacute;znamnej&scaron;&iacute;ch antikorup&#269;n&yacute;ch n&aacute;strojov v&nbsp;just&iacute;cii.</p>
<p class="Standard">Zmeny v postaven&iacute; s&uacute;dnictva vzbudili ve&#318;k&eacute; o&#269;ak&aacute;vania, ktor&eacute; sa v&scaron;ak nenaplnili. Realita, potvrden&aacute; aj prieskumami, uk&aacute;zala, &#382;e nez&aacute;vislos&#357; just&iacute;cie ako predpoklad nestrann&eacute;ho rozhodovania sama osebe nie je z&aacute;rukou d&ocirc;veryhodnosti just&iacute;cie, a u&#382; v&ocirc;bec nie z&aacute;rukou jej efekt&iacute;vnosti..</p>
<p class="Standard">D&ocirc;veryhodnos&#357; just&iacute;cie &ndash; druh&yacute; pokus</p>
<p class="Standard">T&eacute;my druh&eacute;ho pokusu &ndash; efekt&iacute;vnos&#357; just&iacute;cie, trestn&aacute; politika &scaron;t&aacute;tu (roky 2002 &ndash; 2006). V&yacute;sledky viacer&yacute;ch projektov, v r&aacute;mci ktor&yacute;ch sa na niektor&yacute;ch s&uacute;doch vysk&uacute;&scaron;ali pre slovensk&uacute; just&iacute;ciu nov&eacute; sp&ocirc;soby organiz&aacute;cie pr&aacute;ce na s&uacute;doch, sa premietli do ofici&aacute;lnej politiky ministerstva spravodlivosti. Konzervat&iacute;vne prostredie just&iacute;cie na Slovensku v kr&aacute;tkom &#269;ase za&#382;ilo proces informatiz&aacute;cie, pr&iacute;chod novej kateg&oacute;rie s&uacute;dnych zamestnancov &ndash; vy&scaron;&scaron;&iacute;ch s&uacute;dnych &uacute;radn&iacute;kov &ndash; a siln&yacute; tlak na zmenu organiz&aacute;cie pr&aacute;ce. Zmenil sa syst&eacute;m spr&aacute;vy s&uacute;dov tak, aby sa predseda s&uacute;du nezaoberal ot&aacute;zkami be&#382;n&eacute;ho chodu s&uacute;du, ale v&yacute;lu&#269;ne zabezpe&#269;oval riadny chod v&yacute;konu s&uacute;dnictva. Uplatnenie projektu s&uacute;dny mana&#382;ment uk&aacute;zalo, &#382;e budovanie t&iacute;mu okolo sudcu a dobr&eacute;ho technick&eacute;ho z&aacute;zemia s&uacute;du &ndash; ak sa s&uacute;&#269;asne zmen&iacute; aj organiz&aacute;cia pr&aacute;ce &ndash; m&ocirc;&#382;e v&yacute;razn&yacute;m sp&ocirc;sobom zefekt&iacute;vni&#357; jeho &#269;innos&#357;. N&aacute;hodn&eacute; pride&#318;ovanie s&uacute;dnych pr&iacute;padov prostredn&iacute;ctvom elektronickej podate&#318;ne zasa z&aacute;sadn&yacute;m sp&ocirc;sobom z&uacute;&#382;ilo priestor na manipul&aacute;ciu pri pride&#318;ovan&iacute; jednotliv&yacute;ch pr&iacute;padov sudcom.</p>
<p class="Standard">Zmeny sa dotkli aj s&uacute;dnej mapy. Presadil sa koncept trojstup&#328;ovej s&uacute;stavy s&uacute;dov a v politicky ve&#318;mi citlivom procese bolo desa&#357; mal&yacute;ch s&uacute;dov za&#269;lenen&yacute;ch do v&auml;&#269;&scaron;&iacute;ch s&uacute;dov. Vznikol &Scaron;peci&aacute;lny s&uacute;d a &Uacute;rad &scaron;peci&aacute;lnej prokurat&uacute;ry ako osobitn&eacute; &scaron;pecializovan&eacute; org&aacute;ny ur&#269;en&eacute; na odha&#318;ovanie a st&iacute;hanie trestn&yacute;ch &#269;inov korupcie a organizovan&eacute;ho zlo&#269;inu. Paralelne s tlakom na zmeny v sp&ocirc;sobe pr&aacute;ce, mana&#382;mente s&uacute;dov a organiz&aacute;cie s&uacute;dov museli sudcovia absorbova&#357; z&aacute;sadn&eacute; zmeny pr&aacute;vnych predpisov, najm&auml; procesn&yacute;ch predpisov. Rekodifikovalo sa trestn&eacute; pr&aacute;vo. Zmenil sa trestn&yacute; proces. V trestn&yacute;ch procesoch sa za&#269;ala zav&aacute;dza&#357; audiovizu&aacute;lna technika na zaznamen&aacute;vanie pojedn&aacute;van&iacute;.</p>
<p class="Standard">L&iacute;drom zmien v tomto obdob&iacute; bol minister spravodlivosti Daniel Lip&scaron;ic. Ministerstvo spolupracovalo prakticky na v&scaron;etk&yacute;ch opatreniach a n&aacute;vrhoch z&aacute;konov so sudcami. Ne&scaron;lo v&scaron;ak u&#382; o in&scaron;titucion&aacute;lnu spolupr&aacute;cu. Naopak, pri mnoh&yacute;ch n&aacute;vrhoch a rie&scaron;eniach bolo medzi ministerstvom a sudcovskou samospr&aacute;vou cite&#318;n&eacute; pnutie. Uk&aacute;zalo sa, &#382;e konzervat&iacute;vne prostredie just&iacute;cie sa &#357;a&#382;ko prisp&ocirc;sobuje zmen&aacute;m a br&aacute;ni sa zmene organiz&aacute;cie pr&aacute;ce. V&yacute;sledkom je, &#382;e &uacute;&#269;inky v&scaron;etk&yacute;ch zmien na jednotliv&yacute;ch s&uacute;doch s&uacute; r&ocirc;zne &ndash; v z&aacute;vislosti od toho, do akej miery sa podarilo jednotliv&yacute;m s&uacute;dom skuto&#269;ne zmeni&#357; organiz&aacute;ciu pr&aacute;ce na s&uacute;de a absorbova&#357; v&scaron;etky zmeny. In&yacute;mi slovami, v&yacute;sledky boli podstatne cite&#318;nej&scaron;ie a vidite&#318;nej&scaron;ie na s&uacute;de, kde boli predseda s&uacute;du a s n&iacute;m aj kritick&aacute; masa sudcov presved&#269;en&iacute;, alebo aspo&#328; ochotn&iacute; akt&iacute;vne zmeny zav&aacute;dza&#357;.</p>
<p class="Standard">Od roku 2005 s&uacute;dy ro&#269;ne vybavia viac pr&iacute;padov ako pribudne nov&yacute;ch, v&yacute;sledky s&uacute;dov s&uacute; v&scaron;ak ve&#318;mi rozdielne. Miera percepcie korupcie na s&uacute;doch sa pod&#318;a prieskumu zn&iacute;&#382;ila z 59 percent (2004) na 47 percent (2006). Pod&#318;a prieskumu <em>Transparency International</em><em> Slovensko</em> z marca 2006 v&scaron;ak st&aacute;le takmer polovica respondentov (47 percent) pova&#382;ovala s&uacute;dy a prokurat&uacute;ru za oblas&#357; s ve&#318;mi roz&scaron;&iacute;ren&yacute;m &uacute;platk&aacute;rstvom. Pozit&iacute;vny trend vidite&#318;n&yacute; zo &scaron;tatistiky a pozit&iacute;vny trend vo vn&iacute;man&iacute; korupcie vidite&#318;n&yacute; z prieskumov op&auml;&#357; nedok&aacute;zal naplni&#357; o&#269;ak&aacute;vania. O&#269;ak&aacute;vania r&yacute;chlej zmeny sa uk&aacute;zali ako nerealistick&eacute;.</p>
<p class="Standard">&Scaron;tefan Harabin ministrom</p>
<p class="Standard">Minister Harabin za&#269;al svoje p&ocirc;sobenie otvorenou kritikou &Scaron;peci&aacute;lneho s&uacute;du. Odvolal predsedov s&uacute;dov zn&aacute;mych t&yacute;m, &#382;e participovali za predch&aacute;dzaj&uacute;cich vl&aacute;d na pr&iacute;prave z&aacute;konov a projektov ako bol napr&iacute;klad s&uacute;dny mana&#382;ment. Zru&scaron;enie &Scaron;peci&aacute;lneho s&uacute;du z&aacute;konom vo vl&aacute;de nepresadil. Presadil v&scaron;ak znovuobnovenie s&uacute;dov zru&scaron;en&yacute;ch predch&aacute;dzaj&uacute;cou vl&aacute;dou. Presadil zv&yacute;&scaron;enie po&#269;tu sudcov. Sudcom sa za&#269;ali vypl&aacute;ca&#357; 14. platy. S&uacute;&#269;asne verejnos&#357; vn&iacute;ma, &#382;e minister si buduje popularitu a chod&iacute; na kontroly pojedn&aacute;van&iacute; a vyhr&aacute;&#382;a sa, &#382;e &bdquo;vyzle&#269;ie z tal&aacute;rov&ldquo; sudcov, ktor&iacute; nepracuj&uacute;. To s&uacute; vidite&#318;n&eacute; a &#318;ahko uchopite&#318;n&eacute; zmeny. S&uacute;&#269;asne stoja pred disciplin&aacute;rnymi sen&aacute;tmi sudcovia, ktor&yacute;ch verejnos&#357; doteraz poznala ako t&yacute;ch, ktor&iacute; spolupracovali na zmen&aacute;ch v just&iacute;cii, dok&aacute;zali poveda&#357; svoj n&aacute;zor a vn&iacute;mala ich ako &#269;estn&yacute;ch. Zneu&#382;&iacute;vanie disciplin&aacute;rneho konania na vyrovn&aacute;vanie &uacute;&#269;tov je u&#382; verejnos&#357;ou &#357;a&#382;&scaron;ie uchopite&#318;n&eacute;. Zop&aacute;r sudcov situ&aacute;ciu verejne kritizuje. Sudcovsk&aacute; samospr&aacute;va sa v&aacute;&#382;ne zaober&aacute; t&yacute;m, &#269;i sudky&#328;a mohla verejne poveda&#357;, &#382;e sudcovia sa boja. L&iacute;drom t&yacute;chto procesov je minister spravodlivosti &Scaron;tefan Harabin. &Scaron;tatistick&eacute; v&yacute;sledky potvrdzuj&uacute; trend, ktor&yacute; sa za&#269;al za predch&aacute;dzaj&uacute;cej vl&aacute;dy - kapacita s&uacute;dov je dostato&#269;n&aacute;. D&ocirc;veryhodnos&#357; just&iacute;cie v&scaron;ak nedosahuje ani 30 percent.</p>
<p class="Standard">Nenaplnen&eacute; o&#269;ak&aacute;vania v kombin&aacute;cii s t&yacute;m, &#382;e zmeny v just&iacute;cii s&uacute; &#269;asto &#357;a&#382;ko pochopite&#318;n&eacute;, sp&ocirc;sobuj&uacute;, &#382;e verejnos&#357; nevn&iacute;ma ani nem&aacute; &scaron;ancu vn&iacute;ma&#357; ohrozenie nez&aacute;vislosti just&iacute;cie ako probl&eacute;m. Naopak, nie je v&yacute;nimo&#269;n&yacute; n&aacute;zor, &#382;e pomal&eacute; s&uacute;dy s&uacute; d&ocirc;sledkom nez&aacute;vislosti just&iacute;cie. To je prostredie, v ktorom si &#269;lovek, ktor&yacute; m&aacute; moc vo vz&#357;ahu k just&iacute;cii, m&ocirc;&#382;e dovoli&#357; prakticky v&scaron;etko. To, &#382;e &Uacute;stavn&yacute; s&uacute;d fakticky zru&scaron;il &Scaron;peci&aacute;lny s&uacute;d, vzbudilo z&aacute;ujem verejnosti. Rovnako kandidat&uacute;ra &Scaron;tefana Harabina na funkciu predsedu Najvy&scaron;&scaron;ieho s&uacute;du. Men&scaron;&iacute; z&aacute;ujem vzbudil n&aacute;vrh vl&aacute;dy (ministra Harabina) prenies&#357; prakticky v&scaron;etky kompetencie ministra spravodlivosti a ministerstva spravodlivosti, ktor&eacute; minister a ministerstvo dnes m&aacute; vo vz&#357;ahu k s&uacute;dom a sudcom, na predsedu Najvy&scaron;&scaron;ieho s&uacute;du (ktor&yacute; je s&uacute;&#269;asne zo z&aacute;kona predsedom S&uacute;dnej rady) a na S&uacute;dnu radu.</p>
<p class="Standard">Paradoxom predkladan&eacute;ho vl&aacute;dneho (Harabinovho) n&aacute;vrhu navy&scaron;e je, &#382;e minul&yacute; rok t&aacute;to vl&aacute;da (ten ist&yacute; Harabin) navrhovala naopak v&yacute;znamn&eacute; posilnenie kompetenci&iacute; ministra spravodlivosti vo vz&#357;ahu k s&uacute;dom. Z&aacute;kon pre&scaron;iel a od 1. janu&aacute;ra plat&iacute;. Dnes predkladan&eacute; zmeny s&uacute;dneho prostredia id&uacute; &uacute;plne opa&#269;n&yacute;m smerom. Mechanick&yacute;m sp&ocirc;sobom &bdquo;prerozde&#318;uj&uacute;&ldquo; doteraj&scaron;ie kompetencie ministra a ministerstva spravodlivosti medzi S&uacute;dnu radu/predsedu S&uacute;dnej rady &#269;i Najvy&scaron;&scaron;&iacute; s&uacute;d/predsedu Najvy&scaron;&scaron;ieho s&uacute;du. A ten ist&yacute; minister, ktor&yacute; pred p&aacute;r mesiacmi obhajoval, pre&#269;o treba posilni&#357; kompetencie ministra spravodlivosti vo&#269;i s&uacute;dom, dnes predklad&aacute; novely t&yacute;ch ist&yacute;ch z&aacute;konov s argumentom, aby kone&#269;ne bola s&uacute;dna moc na Slovensku skuto&#269;ne &uacute;plne nez&aacute;visl&aacute;.</p>
<p class="Standard">Nez&aacute;vislos&#357; just&iacute;cie?</p>
<p class="Standard">Nez&aacute;vislos&#357; just&iacute;cie je d&ocirc;le&#382;it&aacute; na to, aby bolo garantovan&eacute; nestrann&eacute; rozhodovanie s&uacute;dov, bez ak&eacute;hoko&#318;vek vplyvu v&yacute;konnej moci. Preto je legit&iacute;mna ot&aacute;zka, pre&#269;o protestova&#357; proti &uacute;pln&eacute;mu &bdquo;odstrihnutiu s&uacute;dov od ministerstva spravodlivosti.</p>
<p class="Standard">Hlavn&yacute; d&ocirc;vod je ten, &#382;e nepreniknute&#318;nos&#357; s&uacute;dnej moci nie je to ist&eacute; ako nez&aacute;vislos&#357; s&uacute;dnej moci. Trojdelenie moci (s&uacute;dna, z&aacute;konodarn&aacute; a v&yacute;konn&aacute;) neznamen&aacute; absol&uacute;tne v&aacute;kuum medzi troma mocami v &scaron;t&aacute;te, ale vyv&aacute;&#382;enie t&yacute;chto moc&iacute; tak, aby &#382;iadna z nich nemohla by&#357; zneu&#382;&iacute;van&aacute;. Mus&iacute; existova&#357; priestor, aby excesy nezostali tolerovan&eacute;, a to aj v pr&iacute;pade zlyhania samoregula&#269;n&yacute;ch mechanizmov just&iacute;cie. O to viac, ak samoregula&#269;n&eacute; mechanizmy nefunguj&uacute;. Vl&aacute;dne (Harabinove) zmeny sudcovsk&yacute;ch z&aacute;konov smeruj&uacute; k nepreniknute&#318;nosti s&uacute;dnej moci, k absencii akejko&#318;vek vonkaj&scaron;ej kontroly. Preto&#382;e, aj ke&#271; pod&#318;a z&aacute;kona je polovica 18-&#269;lennej s&uacute;dnej rady volen&aacute; parlamentom, v&yacute;konnou mocou a prezidentom (3 + 3 + 3), druh&aacute; polovica je tvoren&aacute; sudcami, v d&ocirc;sledku &#269;oho bez s&uacute;hlasu sudcov v&nbsp;S&uacute;dnej rade nie je mo&#382;n&eacute; rozhodn&uacute;&#357; o &#382;iadnej veci. Preto tot&aacute;lne &bdquo;odstrihnutie&ldquo; s&uacute;dov od ostatn&yacute;ch moc&iacute; v &scaron;t&aacute;te v podan&iacute; ministra Harabina znamen&aacute; z&aacute;vislos&#357; sudcov a s&uacute;dov od osoby predsedu Najvy&scaron;&scaron;ieho s&uacute;du a predsedu S&uacute;dnej rady v jednej osobe. Ak sa ni&#269; neo&#269;ak&aacute;van&eacute; nestane a vl&aacute;dou (Harabinom) navrhovan&eacute; zmeny z&aacute;konov t&yacute;kaj&uacute;ce sa s&uacute;dov a sudcov parlament schv&aacute;li, nastane v&nbsp;just&iacute;cii stav, ktor&yacute; sa bude meni&#357; ve&#318;mi &#357;a&#382;ko a dlho. &Scaron;tefan Harabin ako minister dlhodobo pracuje na tom, aby skoncentroval moc v s&uacute;dnictve a z&aacute;rove&#328; potichu a dnes u&#382; aj nahlas pracuje na tom, aby sa on stal t&yacute;m &#269;lovekom s neobmedzenou mocou a bez kontroly.</p>
<p class="Standard">V just&iacute;cii potrebujeme odborne kvalifikovan&yacute;ch a &#269;estn&yacute;ch sudcov, to je dnes k&#318;&uacute;&#269;ov&yacute; probl&eacute;m pre bud&uacute;cnos&#357; just&iacute;cie. Aj ke&#271; zmien je treba viac, po&#269;n&uacute;c procesn&yacute;mi predpismi a&#382; po z&aacute;sadn&eacute; zefekt&iacute;vnenie pr&aacute;ce sudcov a s&uacute;dov, akoko&#318;vek nastaven&yacute; syst&eacute;m nebude fungova&#357; bez kvalifikovan&yacute;ch a &#269;estn&yacute;ch &#318;ud&iacute;. Dnes pracuj&uacute; v just&iacute;cii jednak sudcovia, ktor&iacute; p&ocirc;sobia v syst&eacute;me just&iacute;cie e&scaron;te spred roku 1989, potom sudcovia, ktor&iacute; boli zvolen&iacute; slovensk&yacute;m parlamentom a tie&#382; sudcovia, ktor&yacute;ch u&#382; menoval prezident na n&aacute;vrh S&uacute;dnej rady. V&yacute;chova nov&yacute;ch sudcov, v&yacute;ber nov&yacute;ch sudcov, vzdel&aacute;vanie sudcov, kari&eacute;rny postup sudcov aj disciplin&aacute;rne konania sa odohr&aacute;vali a odohr&aacute;vaj&uacute; preva&#382;ne v&nbsp;uzatvorenom s&uacute;dnom syst&eacute;me.</p>
<p class="Standard">Vo vz&#357;ahu k bud&uacute;cnosti s&uacute;dnictva s&uacute; k&#318;&uacute;&#269;ov&eacute; dve oblasti pr&aacute;vnej &uacute;pravy. Ide o to, kto sa dostane do&nbsp;just&iacute;cie (preto&#382;e sudca je menovan&yacute; na &bdquo;do&#382;ivotie&ldquo;), a ako je nastaven&yacute; mechanizmus odchodu sudcu z just&iacute;cie v pr&iacute;pade neschopnosti alebo zlyhania (preto&#382;e sudca je menovan&yacute; na &bdquo;do&#382;ivotie&ldquo;).<br /><br />V&yacute;berov&eacute; konania</p>
<p class="Standard">Sudcu menuje prezident na n&aacute;vrh S&uacute;dnej rady. N&aacute;vrhu S&uacute;dnej rady predch&aacute;dza v&yacute;ber kandid&aacute;tov. Od&nbsp;pravidiel v&yacute;beru kandid&aacute;tov na sudcov a od toho, kto m&aacute; mo&#382;nos&#357; toto rozhodnutie ovplyvni&#357;, preto v rozhoduj&uacute;cej miere z&aacute;vis&iacute;, kto sa na Slovensku m&ocirc;&#382;e sta&#357; sudcom. Ke&#271; prevzala moc s&uacute;&#269;asn&aacute; vl&aacute;da, platila pr&aacute;vna &uacute;prava, pod&#318;a ktorej obsadzovanie vo&#318;n&yacute;ch miest sudcov muselo &iacute;s&#357; v&#382;dy v&yacute;berov&yacute;m konan&iacute;m, &#269;o platilo aj pre justi&#269;n&yacute;ch &#269;akate&#318;ov a vy&scaron;&scaron;&iacute;ch s&uacute;dnych &uacute;radn&iacute;kov. Teda aj &#318;udia, ktor&iacute; na s&uacute;doch p&ocirc;sobia, sa o miesto sudcu museli uch&aacute;dza&#357; vo v&yacute;berovom konan&iacute;, rovnako ako pr&aacute;vnici z &bdquo;nesudcovsk&eacute;ho&ldquo; prostredia. Vyhlasovanie v&yacute;berov&yacute;ch konan&iacute; bolo decentralizovan&eacute; na &uacute;rove&#328; okresn&yacute;ch s&uacute;dov.</p>
<p class="Standard">Od 1. janu&aacute;ra 2009 tohto roku plat&iacute; pr&aacute;vna &uacute;prava, ktor&aacute; s&iacute;ce ponech&aacute;va in&scaron;tit&uacute;t v&yacute;berov&eacute;ho konania a mo&#382;nos&#357; uch&aacute;dza&#357; sa o miesto aj &#318;u&#271;om z &bdquo;nesudcovsk&eacute;ho&ldquo; prostredia, ale uprednost&#328;uje &bdquo;s&uacute;dmi vychovan&yacute;ch&ldquo; &#318;ud&iacute;. Justi&#269;n&iacute; &#269;akatelia maj&uacute; prednostn&eacute; pr&aacute;vo obsadi&#357; vo&#318;n&eacute; miesto sudcu. Vo&#318;n&eacute; miesto sudcu na okresnom s&uacute;de sa obsadzuje bez v&yacute;berov&eacute;ho konania justi&#269;n&yacute;m &#269;akate&#318;om, ktor&yacute; vykon&aacute;va st&aacute;lu &scaron;t&aacute;tnu slu&#382;bu na tomto s&uacute;de. Iba ak nemo&#382;no obsadi&#357; miesto justi&#269;n&yacute;m &#269;akate&#318;om, vyhlasuje sa v&yacute;berov&eacute; konanie. Treba s&uacute;&#269;asne poveda&#357;, &#382;e strat&eacute;gia v predch&aacute;dzaj&uacute;com obdob&iacute; smerovala k&nbsp;utlmeniu po&#269;tu justi&#269;n&yacute;ch &#269;akate&#318;ov, umo&#382;&#328;ovala aj vy&scaron;&scaron;&iacute;m s&uacute;dnym &uacute;radn&iacute;kom po vykonan&iacute; justi&#269;nej sk&uacute;&scaron;ky uch&aacute;dza&#357; o miesto sudcu vo v&yacute;berovom konan&iacute; a cielene otvorila v&yacute;berov&eacute; konanie aj pre &#318;ud&iacute; z&nbsp;nesudcovsk&eacute;ho prostredia. Strat&eacute;gia s&uacute;&#269;asn&eacute;ho vedenia ministerstva spravodlivosti je opa&#269;n&aacute; &ndash; je zrete&#318;n&aacute; snaha vychov&aacute;va&#357; vlastn&yacute;ch &#318;ud&iacute;. Preto sa cielene otv&aacute;raj&uacute; miesta justi&#269;n&yacute;ch &#269;akate&#318;ov. Justi&#269;n&iacute; &#269;akatelia s&uacute; v st&aacute;lej &scaron;t&aacute;tnej slu&#382;be na s&uacute;de, v&yacute;berov&eacute; konanie prebieha pod&#318;a z&aacute;kona o &scaron;t&aacute;tnej slu&#382;be a vyu&#382;&iacute;va sa aj mo&#382;nos&#357; &bdquo;preklasifik&aacute;cie&ldquo; z do&#269;asnej &scaron;t&aacute;tnej slu&#382;by na st&aacute;lu &scaron;t&aacute;tnu slu&#382;bu - &#269;o je cesta, ako sa sta&#357; justi&#269;n&yacute;m &#269;akate&#318;om aj bez v&yacute;berov&eacute;ho konania. V&yacute;berov&eacute; konanie na miesto justi&#269;n&eacute;ho &#269;akate&#318;a aj na miesto sudcu (ak nie je pripraven&yacute; justi&#269;n&yacute; &#269;akate&#318;) vyhlasuje a v&yacute;berov&uacute; komisiu zostavuje pre okresn&eacute; s&uacute;dy v kraji predseda krajsk&eacute;ho s&uacute;du. Pre &uacute;plnos&#357; treba spomen&uacute;&#357; aj &bdquo;drobn&uacute;&ldquo; legislat&iacute;vnu zmenu, ktor&aacute; plat&iacute; od 1. janu&aacute;ra tohto roka, v d&ocirc;sledku ktorej sa do v&yacute;berov&eacute;ho konania na krajsk&yacute; s&uacute;d a Najvy&scaron;&scaron;&iacute; s&uacute;d na miesto sudcu m&ocirc;&#382;e prihl&aacute;si&#357; iba sudca, u&#382; nie odborn&iacute;k z praxe, ktor&yacute; sp&#314;&#328;a podmienky na to, aby bol sudca.</p>
<p class="Standard">Zmena, ktor&aacute; sa u&#382; stala, m&aacute; za n&aacute;sledok, &#382;e predsedovia krajsk&yacute;ch s&uacute;dov prij&iacute;maj&uacute; justi&#269;n&yacute;ch &#269;akate&#318;ov, z ktor&yacute;ch bud&uacute; po justi&#269;n&yacute;ch sk&uacute;&scaron;kach sudcovia. Justi&#269;n&iacute; &#269;akatelia vedia, &#382;e po justi&#269;nej sk&uacute;&scaron;ke bud&uacute; sudcami bez toho, aby o miesto sudcu museli s&uacute;&#357;a&#382;i&#357;. Pod&#318;a po&#269;tu novoprijat&yacute;ch justi&#269;n&yacute;ch &#269;akate&#318;ov je u&#382; dnes jasn&eacute;, &#382;e v bud&uacute;cnosti nebud&uacute; v&yacute;berov&eacute; konania na miesta sudcov. Nie div, &#382;e o miesta justi&#269;n&yacute;ch &#269;akate&#318;ov je dnes ve&#318;k&yacute; z&aacute;ujem a nie div, &#382;e s&uacute; na tie miesta prij&iacute;man&eacute; deti pr&aacute;vnikov z justi&#269;n&eacute;ho prostredia. Kruh sa uzatvor&iacute;.</p>
<p class="Standard">Koncentr&aacute;cia moci</p>
<p class="Standard">Nez&aacute;vislos&#357; just&iacute;cie nie je samo&uacute;&#269;eln&aacute;. Pr&aacute;ve nez&aacute;vislos&#357; m&aacute; garantova&#357; nestrann&eacute; rozhodovanie s&uacute;dov bez vplyvov v&yacute;konnej moci, bez vplyvu &#318;ud&iacute;, ktor&iacute; skoncentruj&uacute; moc vn&uacute;tri just&iacute;cie. To, &#269;o sa dnes deje, je pokus o tot&aacute;lnu koncentr&aacute;ciu moci nad just&iacute;ciou v ruk&aacute;ch nieko&#318;k&yacute;ch &#318;ud&iacute; vn&uacute;tri just&iacute;cie, v ruk&aacute;ch S&uacute;dnej rady a predsedu Najvy&scaron;&scaron;ieho s&uacute;du a predsedu S&uacute;dnej rady v jednej osobe. A to v&scaron;etko v situ&aacute;cii, ke&#271; justi&#269;n&yacute; syst&eacute;m ako celok e&scaron;te nepreuk&aacute;zal schopnos&#357; a z&aacute;ujem prij&iacute;ma&#357; medzi seba najlep&scaron;&iacute;ch z&nbsp;najlep&scaron;&iacute;ch a vytesni&#357; spomedzi seba nekvalifikovan&yacute;ch a ne&#269;estn&yacute;ch. U n&aacute;s zatia&#318; neexistuj&uacute; neform&aacute;lne pravidl&aacute;, ktor&eacute; v tradi&#269;n&yacute;ch demokraci&aacute;ch pom&aacute;haj&uacute; justi&#269;n&eacute; syst&eacute;my udr&#382;a&#357; nez&aacute;visl&eacute; a funk&#269;n&eacute;. A existova&#357; ani nebud&uacute;, k&yacute;m nebude existova&#357; kritick&aacute; masa sudcov, ktor&aacute; bude ma&#357; v&ocirc;&#318;u a schopnos&#357; o nich rozpr&aacute;va&#357; a presadzova&#357; ich. V kruhu, ktor&yacute; sa pravdepodobne na najbli&#382;&scaron;ej parlamentnej sch&ocirc;dzi &ndash; zmenami sudcovsk&yacute;ch z&aacute;konov &ndash; uzatvor&iacute;, nie je ani potenci&aacute;l, aby tak&aacute;to v&ocirc;&#318;a a schopnos&#357; mala priestor a &scaron;ancu presadi&#357; sa.</p>
<p class="Standard">Ako &#271;alej?</p>
<p class="Standard">Cel&yacute; v&yacute;voj v oblasti just&iacute;cie je pou&#269;n&yacute; a d&aacute; sa zhrn&uacute;&#357; do nieko&#318;k&yacute;ch t&eacute;z. Garancie nez&aacute;vislosti just&iacute;cie od v&yacute;konnej moci s&uacute; predpokladom na nezasahovanie v&yacute;konnej moci do rozhodovania, ale nezaru&#269;uj&uacute; nestrann&eacute; rozhodovanie ani r&yacute;chle s&uacute;dne konania. &Uacute;spech zmien v justi&#269;nom prostred&iacute; z&aacute;vis&iacute; od miery ich akcept&aacute;cie zo strany sudcov. Udr&#382;ate&#318;nos&#357; zmien je minim&aacute;lna, pokia&#318; neexistuje kritick&aacute; masa sudcov, ktor&aacute; sa zmen&aacute;m nielen podriadi, ale ich aj chce. Uzatvoren&yacute; syst&eacute;m just&iacute;cie vytv&aacute;ra prostredie, v ktorom sudcovsk&yacute; stav nie je odoln&yacute; vo&#269;i zneu&#382;itiu moci, naopak, vytv&aacute;raj&uacute; sa neform&aacute;lne pravidl&aacute; umo&#382;&#328;uj&uacute;ce zneu&#382;itie moci na jednotliv&yacute;ch &uacute;rovniach riadenia just&iacute;cie. &bdquo;Ml&#269;iaca v&auml;&#269;&scaron;ina&ldquo; (sudcov) str&aacute;ca ozna&#269;enie slu&scaron;n&aacute;, ak sa ne&#269;inne prizer&aacute; represii vo&#269;i kolegom, ktor&iacute; prejavia postoj. Tak&aacute;to kon&scaron;tat&aacute;cia &#269;i apel v&scaron;ak re&aacute;lne ni&#269; nezmen&iacute;. Motiv&aacute;cia je ur&#269;uj&uacute;ca pre spr&aacute;vanie sa &#318;ud&iacute;, sudcovia nie s&uacute; v&yacute;nimkou. Strach z represie je siln&aacute; motiv&aacute;cia. Pokojn&yacute; &#382;ivot je tie&#382; dostato&#269;n&aacute; motiv&aacute;cia, najm&auml; ak neexistuje silnej&scaron;ia pozit&iacute;vna motiv&aacute;cia. Zmeny v just&iacute;cii bud&uacute; vy&#382;adova&#357; &bdquo;siln&uacute; skupinu&ldquo; pozit&iacute;vne motivovan&yacute;ch sudcov. V uzatvorenom syst&eacute;me just&iacute;cie bez neform&aacute;lnych pravidiel, respekt&iacute;ve pri fungovan&iacute; existuj&uacute;cich neform&aacute;lnych pravidiel nie je na vytvorenie takejto skupiny ani priestor. Na&nbsp;politikoch, ktor&iacute; bud&uacute; rozhodova&#357; o n&aacute;vrhoch vl&aacute;dy (Harabina) na sch&ocirc;dzi parlamentu, le&#382;&iacute; zodpovednos&#357;, aby neschv&aacute;lili &uacute;pln&eacute; uzatvorenie justi&#269;n&eacute;ho syst&eacute;mu. Nastavenie syst&eacute;mu maj&uacute; v&nbsp;ruk&aacute;ch politici, ktor&iacute; schva&#318;uj&uacute; z&aacute;kony. Otvorenie just&iacute;cie ob&#269;ianskej kontrole m&ocirc;&#382;e zabr&aacute;ni&#357; stavu, &#382;e sa uzatvoren&yacute; kruh just&iacute;cie stane nepreniknute&#318;n&yacute;m. Pom&ocirc;c&#357; m&ocirc;&#382;u na za&#269;iatku verejn&eacute; v&yacute;berov&eacute; konania, verejn&eacute; justi&#269;n&eacute; sk&uacute;&scaron;ky, ob&#269;iansky prvok (aj &#318;udia bez pr&aacute;vnick&eacute;ho vzdelania) v&nbsp;disciplin&aacute;rnych sen&aacute;toch, vyu&#382;itie n&aacute;hodn&eacute;ho v&yacute;beru pri vytv&aacute;ran&iacute; disciplin&aacute;rnych sen&aacute;tov.<br /><br />Neuzatvorenie syst&eacute;mu just&iacute;cie a naopak, pootvorenie dver&iacute;, je v dne&scaron;nej situ&aacute;cii z&aacute;chrannou brzdou. <br /><br /><em>(zdroj: .t&yacute;&#382;de&#328;, 31. m&aacute;j 2009)</em></p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>&#268;o prinesie druh&#253; Obama</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/clanky/co-prinesie-druhy-obama" />
      <id>tag:upms.sk,2012:sk/clanky/8.426</id>
      <published>2012-11-12T19:47:51Z</published>
      <updated>2013-02-26T19:50:52Z</updated>

      <category term="HN st&#314;p&#269;eky"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/clanky/co-prinesie-druhy-obama"
        label="HN st&#314;p&#269;eky" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p><span class="bbtext"> </span></p>
<p class="detail-odstavec">Situ&aacute;cia, v ktorej sa nach&aacute;dza svetov&aacute; ekonomika, je,&nbsp; mierne povedan&eacute;, delik&aacute;tna. Cel&yacute; vyspel&yacute; svet m&aacute; v&aacute;&#382;ne probl&eacute;my a previazanos&#357;&nbsp; glob&aacute;lnej ekonomiky je tak&aacute; ve&#318;k&aacute; ako e&scaron;te nikdy a ak m&aacute; probl&eacute;my vyspel&yacute; svet,&nbsp; m&aacute; probl&eacute;my svet cel&yacute;.<br />Napriek tomu, &#382;e sa aj medzi vyspel&yacute;mi krajinami n&aacute;jdu  zdrav&eacute;, dynamick&eacute; a konkurencieschopn&eacute; ekonomiky, v&auml;&#269;&scaron;inou, mo&#382;no len s v&yacute;nimkou  Nemecka, ide o mal&eacute; ekonomiky, ktor&eacute; v&yacute;znamne neformuj&uacute; glob&aacute;lne ekonomick&eacute;&nbsp; prostredie (D&aacute;nsko, &Scaron;v&eacute;dsko, N&oacute;rsko, &Scaron;vaj&#269;iarsko, F&iacute;nsko&#8230;).</p><p>
<!--/-->
</p><p class="detail-odstavec">Glob&aacute;lnou ekonomickou ve&#318;mocou &#269;&iacute;slo jeden s&uacute; a v  najbli&#382;&scaron;&iacute;ch rokoch zostan&uacute; USA. Preto boli prezidentsk&eacute; vo&#318;by svetovou udalos&#357;ou  &#269;&iacute;slo jeden aj z h&#318;adiska predikci&iacute; bud&uacute;cnosti svetovej ekonomiky. &#268;o  znovuzvolenie Baracka Obamu z tohto h&#318;adiska znamen&aacute;? Celkom ur&#269;ite  kontinuitu.</p>
<p>Ben Bernanke takmer isto zotrv&aacute; na poste &scaron;&eacute;fa Fedu aj  po roku 2013 a nepochybne bude pokra&#269;ova&#357; v politike menovej expanzie, ktor&aacute;&nbsp; s&iacute;ce po roku 2008 zabr&aacute;nila zmrznutiu finan&#269;n&yacute;ch tokov a hlbokej recesii, ale  nedok&aacute;&#382;e vyrie&scaron;i&#357; &scaron;truktur&aacute;lne probl&eacute;my. Naopak, tak&aacute;to politika vytv&aacute;ra umel&yacute;&nbsp; vank&uacute;&scaron;, ktor&yacute; probl&eacute;my zakr&yacute;va a ods&uacute;va potrebn&eacute;, ale &#357;a&#382;k&eacute; opatrenia. Viac sa  bude ukazova&#357; ne&uacute;&#269;innos&#357; takejto politiky odkladania reforiem a kupovania &#269;asu  na &uacute;kor zv&auml;&#269;&scaron;uj&uacute;cich sa deficitov a dlhov.</p>
<p class="detail-odstavec">D&aacute; sa o&#269;ak&aacute;va&#357;, &#382;e Obama  neuskuto&#269;n&iacute; potrebn&eacute; &scaron;truktur&aacute;lne reformy a <a class="etargetintext" rel="uspory">&uacute;spory</a>. Ak k &uacute;spor&aacute;m  d&ocirc;jde, tak zrejme len plo&scaron;n&yacute;mi &scaron;krtmi v d&ocirc;sledku fi&scaron;k&aacute;lneho &uacute;tesu.</p>
<p class="detail-odstavec">V d&ocirc;sledku pokra&#269;ovania politiky tla&#269;enia probl&eacute;mov  pred sebou sa d&aacute; o&#269;ak&aacute;va&#357; &#271;al&scaron;ie oslabovanie dol&aacute;ra pre narastaj&uacute;cu stratu  d&ocirc;very investorov.</p>
<p class="detail-odstavec">Aj ke&#271; USA ostan&uacute; svetovou ve&#318;mocou &#269;&iacute;slo jeden, ich  relat&iacute;vna sila sa bude oslabova&#357;. Nemysl&iacute;m si, &#382;e by situ&aacute;cia bola z&aacute;sadne in&aacute; v  pr&iacute;pade in&eacute;ho v&yacute;sledku americk&yacute;ch prezidentsk&yacute;ch volieb. Ale aspo&#328; by bola  &scaron;anca, &#382;e in&aacute; bude. USA s&uacute; st&aacute;le <a class="etargetintext" rel="motor">motorom</a> svetovej  ekonomiky, a teda probl&eacute;my americkej ekonomiky znamenaj&uacute; aj probl&eacute;my ekonomiky  svetovej. <br />&#268;o z toho plynie pre n&aacute;s? Najd&ocirc;le&#382;itej&scaron;&iacute; z&aacute;ver je, &#382;e n&aacute;s ne&#269;akaj&uacute;&nbsp; &#318;ahk&eacute; &#269;asy. &#268;&iacute;m s&uacute; &#269;asy &#357;a&#382;&scaron;ie, t&yacute;m d&ocirc;le&#382;itej&scaron;ie je robi&#357; rozumn&uacute; politiku a  potrebn&eacute; reformy. Prv&eacute; desa&#357;ro&#269;ie tohto storo&#269;ia sme pre&#382;ili v dobrom  ekonomickom po&#269;as&iacute; a s hlbok&yacute;mi, odv&aacute;&#382;nymi ekonomick&yacute;mi reformami. Tie zv&yacute;&scaron;ili  na&scaron;u konkurencieschopnos&#357;. Preto sme boli &uacute;spe&scaron;n&iacute;, dokonca &uacute;spe&scaron;nej&scaron;&iacute; ako  v&auml;&#269;&scaron;ina ostatn&yacute;ch. V zlom po&#269;as&iacute; je rozumn&aacute; politika, ktor&aacute; by &#271;alej zvy&scaron;ovala  na&scaron;u konkurencieschopnos&#357;, e&scaron;te d&ocirc;le&#382;itej&scaron;ia, ako bola v po&#269;as&iacute; dobrom. Ob&aacute;vam  sa v&scaron;ak, &#382;e ju nevid&iacute;m.</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>5. bonusov&#225; predn&#225;&#353;ka: Eur&#243;pska integr&#225;cia (Nicolas Mauer)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/5.-prednaska-europska-integracia-nicolas-mauer" />
      <id>tag:upms.sk,2012:sk/prednasky/4.414</id>
      <published>2012-11-08T11:53:10Z</published>
      <updated>2013-01-04T11:57:12Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/5.-prednaska-europska-integracia-nicolas-mauer"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/5.-prednaska-europska-integracia-nicolas-mauer"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p>V&aacute;&#382;en&iacute; &scaron;tudenti Univerzity pre modern&eacute; Slovensko,</p>
<p>vitajte na piatej predn&aacute;&scaron;ke 2. trimestra 3. ro&#269;n&iacute;ka, ktor&aacute; nesie n&aacute;zov ,,Eur&oacute;pska integr&aacute;cia".</p>
<p>Spojen&eacute; &scaron;t&aacute;ty eur&oacute;pske, alebo ponechanie suverenity n&aacute;rodn&yacute;m &scaron;t&aacute;tom? Ot&aacute;zka, ktor&aacute; ur&#269;ite tr&aacute;pi nielen politikov a ekon&oacute;mov, ale aj be&#382;n&yacute;ch obyvate&#318;ov Eur&oacute;pskej &uacute;nie. T&eacute;ma pokra&#269;ovania a prehlbovania integr&aacute;cie v Eur&oacute;pe, tu bola u&#382; od za&#269;iatku cel&eacute;ho tohto procesu, ale v posledn&yacute;ch d&#328;och som nielen ja, ale ur&#269;ite aj vy nadobudol pocit, &#382;e t&aacute;to problematika patr&iacute; ku ka&#382;dodenn&yacute;m diskusi&aacute;m.</p>
<p>Pre&#269;o sa vlastne pred viac ako 50 rokmi za&#269;ala integr&aacute;cia v Eur&oacute;pe?</p>
<p>D&ocirc;vodov na to bolo hne&#271; nieko&#318;ko, ale medzi najd&ocirc;le&#382;itej&scaron;ie m&ocirc;&#382;eme zaradi&#357;:</p>
<p>&bull; zabezpe&#269;enie mieru obyvate&#318;om Eur&oacute;py po najv&auml;&#269;&scaron;om vojenskom konflikte v&scaron;etk&yacute;ch &#269;ias<br />&bull; zlep&scaron;enie &#382;ivotn&yacute;ch podmienok obyvate&#318;ov<br />&bull; snaha o spolo&#269;n&uacute;&nbsp; zahrani&#269;n&uacute; a bezpe&#269;nostn&uacute; politiku</p>
<p>Medzi najv&yacute;znamnej&scaron;ie osobnosti, ktor&eacute; si boli vedom&eacute; d&ocirc;le&#382;itosti u&#382;&scaron;ej spolupr&aacute;ce kraj&iacute;n v Eur&oacute;pe boli franc&uacute;zsky minister zahrani&#269;n&yacute;ch vec&iacute; Robert Schuman, zn&aacute;my aj ako ,,otec zjednotenej Eur&oacute;py&rsquo;&rsquo;, ministersk&yacute; predseda Ve&#318;kej Brit&aacute;nie Sir Winston Churchill, &#269;i ekonomick&yacute; poradca Schumana Jean Monnet, alebo nemeck&yacute; spolkov&yacute; kancel&aacute;r Adenauer. V&scaron;etci t&iacute;to velik&aacute;ni 20. storo&#269;ia vedeli, &#382;e Eur&oacute;pa u&#382; nem&ocirc;&#382;e fungova&#357; na&#271;alej syst&eacute;mom ako do 2. svetovej vojny, preto &#382;iadali vytvorenie nadn&aacute;rodn&yacute;ch in&scaron;tit&uacute;ci&iacute;, ktor&eacute; by zabezpe&#269;ili tak&eacute; rozlo&#382;enie s&iacute;l v Eur&oacute;pe, aby &#382;iadny &scaron;t&aacute;t nemal navrch a nemohol svojou agres&iacute;vnou politikou ohrozi&#357; demokraciu a blahobyt v ostatn&yacute;ch &#269;astiach Eur&oacute;py.</p>
<p>Ako v&scaron;ak za&#269;a&#357; s integr&aacute;ciou v Eur&oacute;pe bez toho, aby boli po&scaron;koden&eacute; n&aacute;rodno&scaron;t&aacute;tne z&aacute;ujmy? Je potrebn&aacute; aj politick&aacute; integr&aacute;cia?</p>
<p>Za pr&iacute;klad E&Uacute; sa na jej&nbsp; po&#269;iatku uv&aacute;dzal spolo&#269;n&yacute; trh kraj&iacute;n Beneluxu, &#269;i&#382;e Belgicka, Holandska a Luxemburska, kde fungoval tento trh bez hlb&scaron;ej politickej integr&aacute;cie.</p>
<p>Postupom &#269;asu za&#269;ali vznika&#357; r&ocirc;zne te&oacute;rie o eur&oacute;pskej integr&aacute;ci&iacute;. Z&aacute;klad t&yacute;chto te&oacute;ri&iacute; tvorili funkcionalizmus Davida Mitranyho a federalizmus Altiera Spinelliho. Tieto smery si boli v ostrom protiklade. Federalizmus hovoril o v&auml;&#269;&scaron;&iacute;ch kompetenci&aacute;ch pre feder&aacute;lnu vl&aacute;du a ukon&#269;en&iacute; vl&aacute;dy n&aacute;rodn&yacute;ch &scaron;t&aacute;tov, ktor&eacute; sa vzdaj&uacute; svojich pr&aacute;vomoc&iacute; v prospech vytvorenia feder&aacute;lneho syst&eacute;mu.</p>
<p>Na druhej strane funkcionalizmus popieral &uacute;lohu feder&aacute;lnej vl&aacute;dy a hovoril o prepojen&iacute; vz&#357;ahov kraj&iacute;n v oblastiach, ktor&eacute;&nbsp; priamo nezasahuj&uacute; do politiky. Predpokladom funkcionalizmu bola ,,vl&aacute;da odborn&iacute;kov"(technokracie).&nbsp; Funkcionalisti sa sna&#382;ili, aby sa integr&aacute;cia nach&aacute;dzala v priestore mimo politiky. Napr&iacute;klad vznikla koordin&aacute;cia v &#357;a&#382;be uhlia a ocele, v &#382;elezni&#269;nej a lodnej preprave a podobne.</p>
<p>Funkcionalizmus mal za cie&#318; vytvori&#357; nez&aacute;visl&eacute; in&scaron;tit&uacute;cie na r&ocirc;znych &uacute;rovniach. Malo &iacute;s&#357; o ak&uacute;si sie&#357; vz&#357;ahov, ktor&eacute; ale nemali by&#357; centrom pre vl&aacute;dnutie v regi&oacute;ne. Funkcionalizmus mal glob&aacute;lny rozmer, preto nie je pova&#382;ovan&yacute; za te&oacute;riu eur&oacute;pskej integr&aacute;cie, ale poklad&aacute;me ho za d&ocirc;le&#382;it&yacute; ako z&aacute;kladn&yacute; pilier te&oacute;ri&iacute; o eur&oacute;pskej integr&aacute;cii.</p>
<p>&Scaron;tudentom preto odpor&uacute;&#269;am pre&#269;&iacute;ta&#357; si publik&aacute;ciu Davida Mitranyho: The prospect of integration, kde sa m&ocirc;&#382;u viac dozvedie&#357; o my&scaron;lienkach tohto britsk&eacute;ho politol&oacute;ga.</p>
<p>Na tieto te&oacute;rie nadv&auml;zuj&uacute; dve z&aacute;kladn&eacute; te&oacute;rie eur&oacute;pskej integr&aacute;cie:</p>
<ul>
<li>Neofunkcionalizmus</li>
<li>Intergovernmentalizmus</li>
</ul>
<p>Neofunkcionalizmus bol zalo&#382;en&yacute; na my&scaron;lienke, &#382;e ke&#271; z&aacute;ujmov&eacute; skupiny, ktor&eacute; sa s&uacute;stre&#271;uj&uacute; v neintegruj&uacute;com sa sektore zistia, &#382;e integr&aacute;cia by bola pre nich prospe&scaron;n&aacute;, za&#269;n&uacute; integr&aacute;ciu sami presadzova&#357;.</p>
<p>Z toho vypl&yacute;va, &#382;e neofunkcionalizmus kladie d&ocirc;raz na ne&scaron;t&aacute;tny sektor. Neofunkcionalisti pou&#382;&iacute;vali pojem ,,efekt prelievania" (spillover ), ktor&yacute; pokladali za z&aacute;klad celej integr&aacute;cie.</p>
<p>N&aacute;rodn&eacute; &scaron;t&aacute;ty sa vzd&aacute;vaj&uacute; &#269;asti suverenity v prospech nadn&aacute;rodn&yacute;ch in&scaron;tit&uacute;ci&iacute;. Pr&iacute;kladom &uacute;spe&scaron;nosti tejto te&oacute;rie bol vznik ESUO.</p>
<p>Pr&iacute;kladom ne&uacute;spechu neofunkcionalizmu s&uacute; tieto udalosti:</p>
<ul>
<li>Ne&uacute;spech Eur&oacute;pskej &uacute;stavnej zmluvy z roku 2005</li>
<li>Odmietnutie financovania po&#318;nohospod&aacute;rstva zo zdrojov EHS Franc&uacute;zskom</li>
<li>Nes&uacute;hlas Ve&#318;kej Brit&aacute;nie s prijat&iacute;m Jednotn&eacute;ho eur&oacute;pskeho&nbsp; aktu (vo&#318;n&yacute; pohyb tovarov, kapit&aacute;lu a os&ocirc;b)</li>
<li>Nes&uacute;hlas Eur&oacute;pskej Komisie (EK) so vstupom Gr&eacute;cka do spolo&#269;enstva (EK predpokladala nepripravenos&#357; Gr&eacute;cka pre vstup. &#268;lensk&eacute; &scaron;t&aacute;ty vstup Gr&eacute;cka aj tak schv&aacute;lili.)</li>
</ul>
<p>V&scaron;etky tieto udalosti poukazuj&uacute; na fakt, &#382;e jednotliv&eacute; krajiny uprednost&#328;ovali&nbsp; svoje n&aacute;rodn&eacute; z&aacute;ujmy pred z&aacute;ujmami spolo&#269;enstva.</p>
<p>Naopak intergovernmentalizmus pova&#382;oval in&scaron;tit&uacute;cie E&Uacute; za nie nadraden&eacute;, ale rovnocenn&eacute; n&aacute;rodn&yacute;m &scaron;t&aacute;tom. Integr&aacute;cia bola v tomto smere ohrani&#269;en&aacute; z&aacute;ujmami n&aacute;rodn&yacute;ch &scaron;t&aacute;tov.</p>
<p>V hist&oacute;rii integr&aacute;cie E&Uacute; nastali mnoh&eacute; udalosti, ktor&eacute; boli v rozpore s uveden&yacute;mi te&oacute;riami.</p>
<p>Asi najv&yacute;znamnej&scaron;ou bola tzv. ,, Kr&iacute;za pr&aacute;zdnej stoli&#269;ky", ktor&aacute; prebehla v roku 1965, ke&#271; sa ministri Franc&uacute;zska odmietli z&uacute;&#269;astni&#357; stretnut&iacute; o &#271;al&scaron;ej integr&aacute;ci&iacute; spolo&#269;enstva.</p>
<p>Kr&iacute;za bola vyrie&scaron;en&aacute; ,,Luxembursk&yacute;m kompromisom", preto&#382;e Franc&uacute;zi odmietali sp&ocirc;sob v&auml;&#269;&scaron;inov&eacute;ho hlasovania. Od tohto kompromisu museli by&#357; v&aacute;&#382;ne rozhodnutia rady a komisie prerokovan&eacute; s n&aacute;rodn&yacute;mi vl&aacute;dami a &scaron;t&aacute;ty maj&uacute; vo&#269;i rozhodnutiam pr&aacute;vo veta.</p>
<p>Integra&#269;n&eacute; zdru&#382;enia v Eur&oacute;pe po 2. svetovej vojne (chronologick&eacute; usporiadanie) :</p>
<ul>
<li>Coln&aacute; &uacute;nia vytvoren&aacute; v roku 1948 krajinami Beneluxu</li>
<li>Eur&oacute;pske spolo&#269;enstvo uhlia a ocele (ESUO - spolo&#269;n&yacute; trh uhlia a ocele,1951)</li>
<li>Eur&oacute;pske hospod&aacute;rske spolo&#269;enstvo (EHS - vo&#318;n&yacute; pohyb tovarov, slu&#382;ieb, pracovn&yacute;ch s&iacute;l a kapit&aacute;lu ;1957, R&iacute;mske zmluvy)</li>
<li>Eur&oacute;pske spolo&#269;enstvo at&oacute;movej energie (EUROATOM, 1958; R&iacute;mske zmluvy)</li>
<li>Eur&oacute;pske spolo&#269;enstvo (ES;1967;zl&uacute;&#269;en&iacute;m ESUO,EHS,EUROATOM),ktor&eacute; sa v &#271;al&scaron;&iacute;ch rokoch postupne roz&scaron;irovalo o nov&yacute;ch &#269;lenov)</li>
<li>Eur&oacute;pska&nbsp; &uacute;nia (E&Uacute;;1992;Maastrichtsk&aacute; zmluva; zmluva o jednotnej mene, ob&#269;ianstve, spolo&#269;nej politike; platn&aacute; od 1. novembra 1993)</li>
</ul>
<p>D&ocirc;le&#382;it&eacute; zmluvy o E&Uacute; po roku 1993:</p>
<ul>
<li>Amsterdamsk&aacute; zmluva (1997/1999, cie&#318;: pr&iacute;prava pre vstup nov&yacute;ch &#269;lenov; d&ocirc;raz na transparentnos&#357; s akou sa prij&iacute;maj&uacute; rozhodnutia, silnej&scaron;ia demokratiz&aacute;cia Eur&oacute;pskeho parlamentu a reforma in&scaron;tit&uacute;cii)</li>
<li>Zmluva z&nbsp;Nice (2001/2003, zmena jednohlasn&eacute;ho rozhodovania na hlasovanie kvalifikovanou v&auml;&#269;&scaron;inou)</li>
<li>Lisabonsk&aacute; zmluva (2007/2009;E&Uacute; nadob&uacute;da pr&aacute;vnu subjektivitu; zmeny v in&scaron;titucion&aacute;lnom syst&eacute;me)</li>
</ul>
<p>V dne&scaron;nej dobe plnej ot&aacute;zok, &#269;i je E&Uacute; pre jednotliv&eacute; krajiny prospe&scaron;n&aacute;, by som r&aacute;d uviedol, &#382;e pod&#318;a rebr&iacute;&#269;ka zostaven&eacute;ho MMF a Svetovou bankou z roku 2011 je E&Uacute;, ak sa mysl&iacute; ako celok, najv&auml;&#269;&scaron;ia ekonomika sveta.</p>
<p>Ak nie, tak st&aacute;le najv&auml;&#269;&scaron;ou ekonomikou s&uacute; Spojen&eacute; &scaron;t&aacute;ty americk&eacute; a z eur&oacute;pskych &scaron;t&aacute;tov sa na &scaron;tvrt&uacute; prie&#269;ku v tomto rebr&iacute;&#269;ku dostalo Nemecko.</p>
<p><span style="text-decoration: underline;">Najv</span><span style="text-decoration: underline;">&auml;&#269;&scaron;</span><span style="text-decoration: underline;">ie ekonomiky pod</span><span style="text-decoration: underline;">&#318;</span><span style="text-decoration: underline;">a nomin</span><span style="text-decoration: underline;">&aacute;</span><span style="text-decoration: underline;">lneho HDP za rok 2011:</span></p>
<p>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; (nomin&aacute;lny HDP v&nbsp;mil. USD)</p>
<p>&nbsp;Eur&oacute;pska &Uacute;nia &nbsp; &nbsp; &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; (17,611)</p>
<p>&nbsp; 1.) Spojen&eacute; &scaron;t&aacute;ty &nbsp;&nbsp;&nbsp; (15,076)</p>
<p>&nbsp; 2.) &#268;&iacute;na&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; (7,298)</p>
<p>&nbsp; 3.) Japonsko&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; (5,867)</p>
<p>&nbsp; 4.) Nemecko&nbsp; &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; (3,607)</p>
<p>&nbsp; 5.) Franc&uacute;zsko&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; (2,778)</p>
<p>&nbsp; 6.) Braz&iacute;lia&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; (2,493)</p>
<p>&nbsp; 7.) Ve&#318;k&aacute; Brit&aacute;nia&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; (2,431)</p>
<p>&nbsp; 8.) Taliansko&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; (2,199)</p>
<p>&nbsp; 9.) Rusko&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; (1,850)<br /><br />10.) India&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; (1,827)</p>
<p>&nbsp; <br />&#270;akujem za pozornos&#357;.</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>5. predn&#225;&#353;ka: Nez&#225;vislos&#357; just&#237;cie ako predpoklad nestrannosti rozhodovania s&#250;dov (Lucia &#381;it&#328;ansk&#225;)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/.-prednaska-nezavislost-justicie-ako-predpoklad-nestrannosti-rozhodovania-sudov-lucia-zitnanska" />
      <id>tag:upms.sk,2012:sk/prednasky/4.413</id>
      <published>2012-11-08T10:09:16Z</published>
      <updated>2013-02-13T15:12:17Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/.-prednaska-nezavislost-justicie-ako-predpoklad-nestrannosti-rozhodovania-sudov-lucia-zitnanska"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/.-prednaska-nezavislost-justicie-ako-predpoklad-nestrannosti-rozhodovania-sudov-lucia-zitnanska"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p>V Slovenskej republike vykon&aacute;vaj&uacute; s&uacute;dnictvo nez&aacute;visl&eacute; a nestrann&eacute; s&uacute;dy. S&uacute;dnictvo sa vykon&aacute;va na v&scaron;etk&yacute;ch stup&#328;och oddelene od in&yacute;ch &scaron;t&aacute;tnych org&aacute;nov. To&#318;ko slovensk&aacute; &uacute;stava.</p>
<p>Pred s&uacute;d predklad&aacute;me svoj spor, ak ho nevieme inak vyrie&scaron;i&#357;. Aby rozhodol, na koho strane je pr&aacute;vo. Objekt&iacute;vne, na z&aacute;klade d&ocirc;kazov a argumentov, ktor&eacute; mu obe strany predlo&#382;ia. Aby tak s&uacute;d mohol urobi&#357;, nem&ocirc;&#382;e ma&#357; sudca z&aacute;ujem na v&yacute;sledku rozhodnutia, nem&ocirc;&#382;e nad&#341;&#382;a&#357; jednej strane sporu nech by to bolo z ak&eacute;hoko&#318;vek d&ocirc;vodu. Nestrannos&#357; &ndash; skuto&#269;n&aacute;, ale mus&iacute; sa tak aj javi&#357; &ndash; je z&aacute;kladnou po&#382;iadavkou na s&uacute;d, sudcu.</p>
<p>Ako rie&scaron;i&#357; spory, kto ich m&aacute; rie&scaron;i&#357;, kto m&aacute; rozhodova&#357; o vine a nevine a o treste, ako garantova&#357; nestrannos&#357; rozhodovania o t&yacute;chto veciach s&uacute; ot&aacute;zky, na ktor&eacute; &#318;udstvo h&#318;ad&aacute; odpovede od&nbsp;momentu, ako sa &#318;udia rozhodli zveri&#357; rozhodovanie o sporoch tretej osobe. A zd&aacute; sa, &#382;e z&aacute;kladn&eacute; ot&aacute;zky ost&aacute;vaj&uacute; tie ist&eacute;.</p>
<p>Pozrime sa na prv&uacute; demokraciu, na At&eacute;ny.</p>
<p>&bdquo;Po dov&#341;&scaron;en&iacute; tridsiatich rokov bol ka&#382;d&yacute; ob&#269;an volite&#318;n&yacute; do ofici&aacute;lnych &uacute;radov alebo zasadal na&nbsp;s&uacute;de. Nesk&ocirc;r sa zo snemu &#382;rebom vyberalo 500 sudcov pre ka&#382;d&yacute; proces. Zlo&#382;ili pr&iacute;sahu a dostali sudcovsk&yacute; odznak, bronzov&yacute; plie&scaron;ok s at&eacute;nskou sovou a menom sudcu. Definit&iacute;vny v&yacute;ber sa konal a&#382; r&aacute;no v de&#328; s&uacute;du, aby obvinen&iacute; nemohli sudcov podplati&#357;. S&uacute;dne konanie sa muselo skon&#269;i&#357; v ten ist&yacute; de&#328;, sudcovia mali zak&aacute;zan&eacute; vzdiali&#357; sa od s&uacute;du a do z&aacute;padu slnka museli vynies&#357; rozsudok. Pre v&yacute;kon spr&aacute;vy a s&uacute;dnictva bola d&ocirc;le&#382;it&aacute; Rada p&auml;&#357;sto, do ktorej mohol by&#357; zvolen&yacute; ka&#382;d&yacute; ob&#269;an raz za &#382;ivot. <em>(Krskov&aacute;, A.: Dejiny politickej a pr&aacute;vnej filozofie, Iura Edition, 2011, str. 17)</em></p>
<p>Skoro sa chce poveda&#357;, &#382;e v&scaron;etko u&#382; bolo vymyslen&eacute;. Len doba sa zmenila.</p>
<p>S&uacute;dilo sa verejne, dnes s&uacute; verejn&eacute; pojedn&aacute;vania. Kontrola &bdquo;s&uacute;denia&ldquo; verejnos&#357;ou, verejn&eacute; vyhl&aacute;senie rozsudku a jeho verejn&eacute; zd&ocirc;vodnenie prispieva k tomu, aby s&uacute;d, sudca nerozhodoval v prospech jednej strany, n&uacute;ti k zodpovednosti za rozsudok a jeho zrozumite&#318;n&eacute; zd&ocirc;vodnenie, verejnos&#357; d&aacute;va sp&auml;tn&uacute; v&auml;zbu s&uacute;du, &#269;i s&uacute;d vn&iacute;ma spravodlivos&#357; ako ob&#269;ania a, s&uacute;&#269;asne, prispieva k pr&aacute;vnemu vedomiu spolo&#269;nosti. V modernej spolo&#269;nosti sa nes&uacute;di na n&aacute;mestiach, na pojedn&aacute;vania nechodia &#318;udia aj ke&#271; s&uacute; verejn&eacute;, pred zrakmi verejnosti sa rozhoduje len o&nbsp;t&yacute;ch najz&aacute;va&#382;nej&scaron;&iacute;ch pr&iacute;padoch. Zverej&#328;ovanie s&uacute;dnych rozhodnut&iacute; je n&aacute;stroj, ako vytvori&#357; priestor pre sp&auml;tn&uacute; v&auml;zbu ob&#269;anov, verejnosti vo vz&#357;ahu k just&iacute;cii. Ak je spravodlivos&#357; pod&#318;a pr&aacute;va a pod&#318;a rozhodnut&iacute; s&uacute;dov v pr&iacute;krom rozpore s vn&iacute;man&iacute;m spravodlivosti spolo&#269;nosti, &scaron;t&aacute;t prich&aacute;dza o d&ocirc;veru.</p>
<p>N&aacute;hodn&yacute; v&yacute;ber sudcov &ndash; dnes n&aacute;hodn&eacute; pride&#318;ovanie s&uacute;dnych pr&iacute;padov garantuje, aby si sporiace sa strany nevyberali sudcu, aby ho nemohli ovplyvni&#357;. Princ&iacute;p rovnak&yacute;, pre&#382;il st&aacute;ro&#269;ia, len technika a technol&oacute;gia sa zmenili.</p>
<p>Dnes sa sudcovia m&ocirc;&#382;u vzdiali&#357; zo s&uacute;du. Neovplyvnite&#318;nos&#357; sudcu garantujeme pomerne n&aacute;ro&#269;n&yacute;m syst&eacute;mom pr&iacute;kazov a z&aacute;kazov, ako sa m&aacute; sudca spr&aacute;va&#357; aj v ob&#269;ianskom &#382;ivote, ktor&eacute; vynucujeme disciplin&aacute;rnym konan&iacute;m. V&yacute;znamn&uacute; rolu m&ocirc;&#382;e, a v tradi&#269;n&yacute;ch demokraci&aacute;ch aj pln&iacute;, etick&yacute; k&oacute;dex sudcu a s n&iacute;m spojen&aacute; kult&uacute;ra sudcovsk&eacute;ho stavu.</p>
<p>Povinnos&#357; rozhodn&uacute;&#357; do s&uacute;mraku je jednozna&#269;n&yacute;m pr&iacute;kazom rozhodn&uacute;&#357; r&yacute;chlo, &#269;o je po&#382;iadavka d&#328;a aj dnes. S&uacute;dy maj&uacute; pre niektor&eacute; typy rozhodnut&iacute; lehoty (napr&iacute;klad pre rozhodovanie o predbe&#382;n&yacute;ch opatreniach, pre rozhodovanie vo veciach t&yacute;kaj&uacute;cich sa malolet&yacute;ch det&iacute;). R&yacute;chlos&#357; konania podmie&#328;uje po&#269;et pr&iacute;padov, ktor&eacute; s&uacute;dy rozhoduj&uacute;, kapacita s&uacute;dnictva, podmienky s&uacute;dnictva, organiz&aacute;cia pr&aacute;ce na s&uacute;de. &#268;&iacute;sla sme uk&aacute;zali v minulej predn&aacute;&scaron;ke.</p>
<p>In&scaron;titucion&aacute;lna nez&aacute;vislos&#357; just&iacute;cie nie je samo&uacute;&#269;eln&aacute;. M&aacute; garantova&#357; nestrann&eacute; rozhodovanie s&uacute;dov bez politick&yacute;ch vplyvov. Rovnako d&ocirc;le&#382;it&eacute; ako rozhodovanie bez politick&yacute;ch vplyvov je, aby na rozhodovanie nevpl&yacute;vali ani in&eacute; ako politick&eacute; z&aacute;ujmy. Nez&aacute;vislos&#357; just&iacute;cie ako predpoklad nestrann&eacute;ho rozhodovania nie je v&yacute;sadou just&iacute;cie, nie je v&yacute;sadou sudcov, je v&yacute;sadou &#318;ud&iacute;, ktor&iacute; predstupuj&uacute; pred s&uacute;d.</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>4. bonusov&#225; predn&#225;&#353;ka: Svetov&#225; integr&#225;cia po 2. svetovej vojne (Nicolas Mauer)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/4.-prednaska-svetova-integracia-po-2.-svetovej-vojne-nicolas-mauer" />
      <id>tag:upms.sk,2012:sk/prednasky/4.412</id>
      <published>2012-11-01T19:58:08Z</published>
      <updated>2013-01-04T12:00:09Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/4.-prednaska-svetova-integracia-po-2.-svetovej-vojne-nicolas-mauer"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/4.-prednaska-svetova-integracia-po-2.-svetovej-vojne-nicolas-mauer"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p class="Body1">Dobr&yacute; de&#328; &scaron;tudenti Univerzity pre modern&eacute; Slovensko,</p>
<p class="Body1">v&iacute;tam V&aacute;s na &scaron;tvrtej predn&aacute;&scaron;ke druh&eacute;ho trimestra, ktor&aacute; sa bude t&yacute;ka&#357; integr&aacute;cii vo svete po 2. svetovej vojne. V dne&scaron;nej&nbsp; predn&aacute;&scaron;ke sa budeme venova&#357; medzin&aacute;rodn&yacute;m in&scaron;tit&uacute;ci&aacute;m, ich charakteristike a pr&iacute;nosu pre spolo&#269;nos&#357;.</p>
<p class="Body1">Mnoh&eacute; z t&yacute;ch najv&yacute;znamnej&scaron;&iacute;ch medzin&aacute;rodn&yacute;ch organiz&aacute;ci&iacute; vznikli v obdob&iacute; po vojne, kedy mala spolo&#269;nos&#357; za cie&#318; ,,spoji&#357; sa", aby sa za&#269;ala glob&aacute;lna diskusia na t&eacute;my zabezpe&#269;ovania mieru vo svete, ukon&#269;enia chudoby, zv&yacute;&scaron;enia zamestnanosti, zn&iacute;&#382;enia nezamestnanosti, vytvorenia soci&aacute;lnych ist&ocirc;t&nbsp; a&nbsp;&#271;al&scaron;ej podpory rozvoja &#318;udstva.</p>
<p class="Body1">E&scaron;te po 1. svetovej vojne inicioval vtedaj&scaron;&iacute; prezident USA Woodrow Wilson vznik Spolo&#269;nosti n&aacute;rodov vo svojom dokumente s n&aacute;zvom ,,14 bodov prezidenta Wilsona". T&aacute;to medzin&aacute;rodn&aacute; organiz&aacute;cia, ktor&aacute; mala udr&#382;a&#357; mier vo svete za&#269;ala svoju &#269;innos&#357; v roku 1920,kedy ju tvorilo 29 a nesk&ocirc;r a&#382; 54 &scaron;t&aacute;tov.</p>
<p class="Body1">D&ocirc;le&#382;it&eacute; je poveda&#357;, &#382;e Spolo&#269;nos&#357; n&aacute;rodov nebola &uacute;spe&scaron;n&aacute;, preto&#382;e nezabr&aacute;nila &#271;al&scaron;iemu svetov&eacute;mu konfliktu a ani nemohla, a to hne&#271; z dvoch hlavn&yacute;ch pr&iacute;&#269;in:</p>
<p class="Body1">1.) USA nevst&uacute;pilo do tejto organiz&aacute;cie (politika izolacionizmu)</p>
<p class="Body1">2.) slab&eacute; kompetencie</p>
<p class="Body1">Po druhej svetovej vojne vznikla teraj&scaron;ia OSN, &#269;i&#382;e <em>Organiz</em><em>&aacute;</em><em>cia spojen</em><em>&yacute;</em><em>ch n</em><em>&aacute;</em><em>rodov </em>(v angli&#269;tine The United Nations). Organiz&aacute;cia ofici&aacute;lne za&#269;ala svoju &#269;innos&#357; 24. okt&oacute;bra 1945.</p>
<p class="Body1">Jej hlavn&yacute;m cie&#318;om je udr&#382;anie trval&eacute;ho mieru vo svete a spolupr&aacute;ca medzi v&scaron;etk&yacute;mi krajinami na Zemi v oblasti medzin&aacute;rodn&eacute;ho pr&aacute;va, bezpe&#269;nosti, &#318;udsk&yacute;ch pr&aacute;v a v stieran&iacute; soci&aacute;lnych rozdielov medzi krajinami. Slovensk&aacute; republika je &#269;lenom OSN od roku 1993.</p>
<p class="Body1">Medzi hlavn&eacute; org&aacute;ny OSN patria:</p>
<ul>
<li>Valn&eacute; zhroma&#382;denie<br /><br />Hlavn&yacute; poradn&yacute; org&aacute;n.<br />Je tvoren&yacute; z&aacute;stupcami v&scaron;etk&yacute;ch &#269;lensk&yacute;ch &scaron;t&aacute;tov.<br />Ka&#382;d&yacute; &#269;len m&aacute; 1 hlas.</li>
</ul>
<ul>
</ul>
<ul>
<li>Bezpe&#269;nostn&aacute; rada</li>
</ul>
<p class="BodyBullet">Nesie hlavn&uacute; zodpovednos&#357; za udr&#382;anie mieru a bezpe&#269;nosti vo svete.<br />Tvor&iacute; ho 15 &#269;lenov/ 5 st&aacute;lych a 10 nest&aacute;lych/.<br />St&aacute;li &#269;lenovia s&uacute; USA, VB, Franc&uacute;zsko, Rusko a &#268;&iacute;na.<br />Nest&aacute;li &#269;lenovia sa volia ka&#382;d&eacute; dva roky.</p>
<ul>
<li>Hospod&aacute;rska a soci&aacute;lna rada</li>
</ul>
<p class="Body1">Org&aacute;n OSN pre koordin&aacute;ciu hospod&aacute;rskych a soci&aacute;lnych polit&iacute;k OSN.<br />Rie&scaron;i ot&aacute;zky medzin&aacute;rodn&eacute;ho charakteru (hospod&aacute;rstvo, soci&aacute;lne veci, zdravotn&iacute;ctvo, kult&uacute;ra).</p>
<ul>
<li>Medzin&aacute;rodn&yacute; s&uacute;dny dvor</li>
</ul>
<p class="Body1">Hlavn&yacute; s&uacute;dny org&aacute;n OSN.<br />S&iacute;dlo: Haag.<br />S&uacute;di vojnov&yacute;ch zlo&#269;incov ( zn&aacute;my pr&iacute;pad Radovana Karad&#382;i&#269;a a Ratka Mladi&#269;a).<br />Tvor&iacute; ho 15 sudcov, ktor&iacute; s&uacute; volen&iacute; na 9 rokov.<br />Od roku 2012 je predsedom Medzin&aacute;rodn&eacute;ho s&uacute;dneho dvora Slov&aacute;k JUDr. Peter Tomka, CSc.</p>
<ul>
<li>Sekretari&aacute;t</li>
</ul>
<p class="Body1">Riadi ho gener&aacute;lny tajomn&iacute;k OSN (Pan Ki-mun).<br />Vyd&aacute;va ro&#269;n&uacute; spr&aacute;vu o stave pr&aacute;ce OSN a jej bud&uacute;cich &#269;innostiach.<br /> Gener&aacute;lny tajomn&iacute;k je volen&yacute; Valn&yacute;m zhroma&#382;den&iacute;m na odpor&uacute;&#269;anie Bezpe&#269;nostnej rady.<br />Sekretari&aacute;t vykon&aacute;va spr&aacute;vu mierov&yacute;ch oper&aacute;ci&iacute;, pripravuje &scaron;t&uacute;die a inform&aacute;cie pre &#269;lenov OSN k ich stretnutiam.</p>
<p class="Body1">(Nespom&iacute;nam Poru&#269;ensk&uacute; radu, ktor&aacute; po tom ako v&scaron;etky krajiny pod spr&aacute;vou OSN vyhl&aacute;sili nez&aacute;vislos&#357;, nevykon&aacute;va&nbsp; svoju &#269;innos&#357;).</p>
<p>Medzi &#271;al&scaron;ie ciele OSN patr&iacute; zn&iacute;&#382;enie po&#269;tu chudobn&yacute;ch a&nbsp;hladuj&uacute;cich, odstr&aacute;nenie negramotnosti, zn&iacute;&#382;enie po&#269;tu nakazen&yacute;ch HIV ,zn&iacute;&#382;enie &uacute;mrtnosti&nbsp;det&iacute; a rie&scaron;i&#357; probl&eacute;my pitnej vody.<em><br /><br />Medzin</em><em>&aacute;</em><em>rodn</em><em>&yacute;</em><em> menov</em><em>&yacute;</em><em> fond</em> je medzin&aacute;rodn&aacute; organiz&aacute;cia, ktor&aacute; vznikla na z&aacute;klade Bretton-woodskej menovej s&uacute;stavy. Vtedaj&scaron;&iacute;m cie&#318;om bolo stabilizova&#357; medzin&aacute;rodn&yacute; platobn&yacute; syst&eacute;m, ktor&yacute; bol nab&uacute;ran&yacute; vojnou. V s&uacute;&#269;asnosti MMF podporuje spolupr&aacute;cu v r&aacute;mci medzin&aacute;rodn&eacute;ho platobn&eacute;ho syst&eacute;mu, vypom&aacute;ha &#269;lenom, aby udr&#382;ali svoju finan&#269;n&uacute; rovnov&aacute;hu. MMF zlep&scaron;uje komunik&aacute;ciu medzi &#269;lensk&yacute;mi krajinami a poskytuje odpor&uacute;&#269;ania na zlep&scaron;enie ekonomickej situ&aacute;cie v &#269;lensk&yacute;ch krajin&aacute;ch. &#270;alej analyzuje stav ekonom&iacute;k a sprostredk&uacute;va stretnutia predstavite&#318;ov MMF so z&aacute;stupcami kraj&iacute;n. Medzin&aacute;rodn&yacute; menov&yacute; fond poskytuje p&ocirc;&#382;i&#269;ky na prekonanie probl&eacute;mov, ktor&eacute; s&uacute; vyvolan&eacute; nerovnov&aacute;hou platobnej bilancie v d&ocirc;sledku zlej makroekonomickej politiky.</p>
<p>Org&aacute;nmi MMF s&uacute;:</p>
<ul>
<li>Rada guvern&eacute;rov</li>
<li>V&yacute;konn&aacute; rada</li>
<li>Gener&aacute;lny riadite&#318;</li>
<li>Medzin&aacute;rodn&yacute; menov&yacute; a finan&#269;n&yacute; v&yacute;bor</li>
</ul>
<p class="Body1">Rada guvern&eacute;rov sa sklad&aacute; z jedn&eacute;ho guvern&eacute;ra a jedn&eacute;ho n&aacute;hradn&iacute;ka pre ka&#382;d&uacute; &#269;lensk&uacute; krajinu. Rada sa sch&aacute;dza raz ro&#269;ne a je zodpovedn&aacute; za vo&#318;bu &#269;lenov do V&yacute;konnej rady fondu. Rada prij&iacute;ma d&ocirc;le&#382;it&eacute; rozhodnutia, ale v&auml;&#269;&scaron;inu svojich kompetenci&iacute; posunula na V&yacute;konn&uacute; radu.</p>
<p class="Body1">V&yacute;konn&aacute; rada pozost&aacute;va z 24 riadite&#318;ov. Ve&#318;k&eacute; ekonomiky maj&uacute; vlastn&eacute;ho riadite&#318;a, men&scaron;ie s&uacute; zoskupen&eacute; do obvodov pribli&#382;ne piatich kraj&iacute;n. Rada syst&eacute;movo rie&scaron;i probl&eacute;my glob&aacute;lnej ekonomiky a dohliada na kurzov&uacute; politiku &#269;lensk&yacute;ch kraj&iacute;n.</p>
<p class="Body1">MMF je veden&yacute; gener&aacute;lnym riadite&#318;om, ktor&yacute; je predsedom V&yacute;konnej rady a&nbsp;najvy&scaron;&scaron;&iacute;m riadiacim&nbsp; pracovn&iacute;kom MMF</p>
<p class="Body1">Stalo sa pravidlom, &#382;e&nbsp; riadite&#318; MMF poch&aacute;dza&nbsp; z Eur&oacute;py a prezident Svetovej banky zo Spojen&yacute;ch &scaron;t&aacute;tov. S&uacute;&#269;asnou gener&aacute;lnou riadite&#318;kou MMF je Christine Lagardeov&aacute;, ktor&aacute; vo funkcii nahradila Dominique Strass-Kahna.</p>
<p class="Body1">&#270;al&scaron;ou in&scaron;tit&uacute;ciou zalo&#382;enou na z&aacute;klade Bretton-woodskej konferencie je Svetov&aacute; banka.</p>
<p class="Body1"><em>Svetov</em><em>&aacute;</em><em> banka</em> poskytuje &uacute;very rozvojov&yacute;m krajin&aacute;m. Tieto &uacute;very sl&uacute;&#382;ia k budovaniu lep&scaron;ieho prostredia na investovanie, k udr&#382;ovaniu ekonomick&eacute;ho rastu a vytv&aacute;raniu nov&yacute;ch pracovn&yacute;ch miest.</p>
<p class="Body1">Hlavn&yacute;m cie&#318;om Svetovej banky je zabezpe&#269;enie rozvoja a zni&#382;ovanie chudoby vo svete.</p>
<p class="Body1">Tvorcom projektu Svetovej banky bol aj zn&aacute;my ekon&oacute;m John Maynard Keynes.</p>
<p class="Body1">S&uacute;&#269;asn&yacute;m prezidentom Svetovej banky je Jim Yong Kim.</p>
<p class="Body1">Do roku 2015 prijali ako z&aacute;v&auml;zok v&scaron;etky &#269;lensk&eacute; krajiny OSN a &#271;al&scaron;&iacute;ch medzin&aacute;rodn&yacute;ch organiz&aacute;ci&iacute; dosiahnutie tzv. ,,Rozvojov&yacute;ch cie&#318;ov tis&iacute;cro&#269;ia&ldquo; (Millennium Development Goals).</p>
<p class="Body1">T&yacute;mito cie&#318;mi s&uacute;:</p>
<ul>
<li>odstr&aacute;nenie extr&eacute;mnej chudoby a hladu</li>
<li>dosiahnutie v&scaron;eobecn&eacute;ho z&aacute;kladn&eacute;ho vzdelania</li>
<li>presadzovanie rovnosti &#382;ien a mu&#382;ov a posilnenie postavenia &#382;ien</li>
<li>zn&iacute;&#382;enie detskej &uacute;mrtnosti</li>
<li>zlep&scaron;enie zdravia matiek</li>
<li>boj proti HIV/AIDS, mal&aacute;rii a &#271;al&scaron;&iacute;m civiliza&#269;n&yacute;m chorob&aacute;m</li>
<li>zabezpe&#269;enie zdrav&eacute;ho &#382;ivotn&eacute;ho prostredia</li>
<li>vytvorenie glob&aacute;lneho partnerstva pre rozvoj</li>
</ul>
<p class="Body1"><em>OECD (Organiz</em><em>&aacute;</em><em>cia pre hospod</em><em>&aacute;</em><em>rsku spolupr</em><em>&aacute;</em><em>cu a</em><em>&nbsp;</em><em>rozvoj)</em> je medzin&aacute;rodn&aacute; hospod&aacute;rska organiz&aacute;cia, ktor&aacute; zdru&#382;uje 34 ekonomicky najvyspelej&scaron;&iacute;ch &scaron;t&aacute;tov sveta.</p>
<p class="Body1">&#268;lenovia OECD uzn&aacute;vaj&uacute; hodnoty demokracie a princ&iacute;py trhovej ekonomiky.</p>
<p class="Body1">P&ocirc;vodne existovala OEEC, ktor&aacute; implementovala tzv. Marshallov pl&aacute;n na rozvoj povojnovej Eur&oacute;py do praxe. Z Organiz&aacute;cie pre eur&oacute;psku hospod&aacute;rsku spolupr&aacute;cu nesk&ocirc;r v roku 1961 vznikla OECD, ktorej cie&#318;om je vytvori&#357; ak&uacute;si mo&#382;nos&#357; pre &#269;lensk&eacute; krajiny porovn&aacute;va&#357; svoje politick&eacute; sk&uacute;senosti a koordinova&#357; dom&aacute;cu politiku &#269;lensk&yacute;ch &scaron;t&aacute;tov.</p>
<p class="Body1">OECD m&aacute;&nbsp; pom&ocirc;c&#357; udr&#382;iava&#357; stabilitu a&nbsp;rozv&iacute;ja&#357; n&aacute;rodn&eacute; ekonomiky, prispieva&#357; k&nbsp;zvy&scaron;ovaniu zamestnanosti a roz&scaron;irova&#357; liberaliz&aacute;ciu medzin&aacute;rodn&eacute;ho obchodu.</p>
<p class="Body1">V tejto predn&aacute;&scaron;ke nie s&uacute; uveden&eacute; v&scaron;etky medzin&aacute;rodne d&ocirc;le&#382;it&eacute; in&scaron;tit&uacute;cie. Sna&#382;il som sa spomen&uacute;&#357; hlavne tie, ktor&eacute; maj&uacute; najd&ocirc;le&#382;itej&scaron;&iacute; v&yacute;znam pre Slovensko z&nbsp;h&#318;adiska ekonomick&eacute;ho.</p>
<p class="Body1">Ak m&aacute;te z&aacute;ujem si bli&#382;&scaron;ie na&scaron;tudova&#357; t&uacute;to tematiku, pon&uacute;kam V&aacute;m preh&#318;ad&nbsp; niektor&yacute;ch&nbsp; d&ocirc;le&#382;it&yacute;ch medzin&aacute;rodn&yacute;ch organiz&aacute;ci&iacute;:</p>
<ul>
<li>NATO,</li>
<li>NAFTA (Severoamerick&aacute; dohoda o vo&#318;nom obchode)</li>
<li>APEC (&Aacute;zijsko-tichomorsk&aacute; hospod&aacute;rska spolupr&aacute;ca)</li>
<li>Liga arabsk&yacute;ch &scaron;t&aacute;tov</li>
<li>Svetov&aacute; obchodn&aacute; organiz&aacute;cia (agent&uacute;ra OSN) </li>
<li>OPEC</li>
<li>OAPEC</li>
</ul>
<p class="Body1">&#270;akujem v&aacute;m za pozornos&#357;.</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>4. predn&#225;&#353;ka: Nieko&#318;ko faktov o s&#250;doch, ktor&#233; ovplyv&#328;uj&#250; na&#353;u konkurencieschopnos&#357; (Lucia &#381;it&#328;ansk&#225;)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/4.-prednaska-niekolko-faktov-o-sudoch-ktore-ovplyvnuju-nasu-konkurencieschopnost-lucia-zitnanska" />
      <id>tag:upms.sk,2012:sk/prednasky/4.411</id>
      <published>2012-11-01T18:35:51Z</published>
      <updated>2013-02-13T15:07:52Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/4.-prednaska-niekolko-faktov-o-sudoch-ktore-ovplyvnuju-nasu-konkurencieschopnost-lucia-zitnanska"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/4.-prednaska-niekolko-faktov-o-sudoch-ktore-ovplyvnuju-nasu-konkurencieschopnost-lucia-zitnanska"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p>Svetov&eacute; ekonomick&eacute; f&oacute;rum (WEF) v septembri tohto roka zverejnilo Spr&aacute;vu o glob&aacute;lnej konkurencieschopnosti 2012 &ndash; 2013. Konkurencieschopnos&#357; je definovan&aacute; v spr&aacute;ve ako s&uacute;bor in&scaron;tit&uacute;ci&iacute;, vl&aacute;dnych polit&iacute;k a faktorov, ktor&eacute; ovplyv&#328;uj&uacute; &uacute;rove&#328; produktivity krajiny. Slovensk&aacute; republika sa v glob&aacute;lnej konkurencii kraj&iacute;n ocitla na 71. mieste zo 144 hodnoten&yacute;ch kraj&iacute;n. &#356;ah&aacute; ju dole najm&auml; vymo&#382;ite&#318;nos&#357; pr&aacute;va, tu sa Slovensk&aacute; republika ocitla v glob&aacute;lnej konkurencii na 140. mieste. Hodnotenie vych&aacute;dza z dostupn&yacute;ch &scaron;tatistick&yacute;ch d&aacute;t a&nbsp;z&nbsp;prieskumu nzorov riadiacich pracovn&iacute;kov, pri&#269;om zo Slovenska sa na prieskume z&uacute;&#269;astnilo n&aacute;hodne vybrat&yacute;ch 220 ve&#318;k&yacute;ch podnikov a 220 mal&yacute;ch a stredn&yacute;ch podnikov <em>(zdroj: Hospod&aacute;rske noviny, 24. okt&oacute;ber 2012)</em></p>
<p>V predch&aacute;dzaj&uacute;cich predn&aacute;&scaron;kach sme si vysvetlili, ako s&uacute;vis&iacute; vym&aacute;hate&#318;nos&#357; pr&aacute;va vr&aacute;tane jeho predv&iacute;date&#318;nosti a pr&aacute;vnej istoty, a teda v kone&#269;nom d&ocirc;sledku aj existencia pr&aacute;va s&nbsp;efekt&iacute;vnym fungovan&iacute;m in&scaron;tit&uacute;ci&iacute;. Pouk&aacute;zali sme tie&#382; na s&uacute;vislos&#357; medzi vym&aacute;hate&#318;nos&#357;ou pr&aacute;va a kvalitou podnikate&#318;sk&eacute;ho prostredia.</p>
<p>Nezastupite&#318;n&uacute; &uacute;lohu medzi in&scaron;tit&uacute;ciami, ktor&eacute; ovplyv&#328;uj&uacute; vym&aacute;hate&#318;nos&#357; pr&aacute;va vo vz&#357;ahu k&nbsp;podnikate&#318;sk&eacute;mu prostrediu, maj&uacute; s&uacute;dy. Kritizujeme slovensk&eacute; s&uacute;dnictvo, &#269;o o &#328;om v&scaron;ak vlastne vieme?</p>
<p>Asi v&scaron;etci vieme, &#382;e s&uacute;stavu v&scaron;eobecn&eacute;ho s&uacute;dnictva na Slovesnku tvor&iacute; 54 okresn&yacute;ch s&uacute;dov, 8&nbsp;krajsk&yacute;ch s&uacute;dov, &scaron;pecializovan&yacute; trestn&yacute; s&uacute;d a najvy&scaron;&scaron;&iacute; s&uacute;d. A&#382; na v&yacute;nimky, ako s&uacute; konania v&nbsp;spr&aacute;vnom s&uacute;dnictve a konania pred &scaron;pecializovan&yacute;cm trestn&yacute;m s&uacute;dom, v&scaron;etky pr&iacute;pady rozhoduj&uacute; v prvom stupni okresn&eacute; s&uacute;dy, v druhom stupni krajsk&eacute; s&uacute;dy ako odvolacie s&uacute;dy a najvy&scaron;&scaron;&iacute; s&uacute;d rozhoduje o mimoriadnych opravn&yacute;ch prostriedkoch a m&aacute; v kompetencii zjednocova&#357; rozhodovaciu prax s&uacute;dov. Niektor&eacute; druhy pr&iacute;padov nerozhoduj&uacute; v&scaron;etky okresn&eacute; s&uacute;dy, ale len niektor&eacute; &ndash; napr&iacute;klad obchodn&yacute; register ved&uacute; okresn&eacute; s&uacute;dy v s&iacute;dle kraja, niektor&eacute; z&aacute;va&#382;n&eacute; trestn&eacute; &#269;iny s&uacute;dia len okresn&eacute; s&uacute;dy v s&iacute;dle kraja.</p>
<p>Na s&uacute;doch p&ocirc;sob&iacute; asi 1 200 sudcov, do 900 vy&scaron;&scaron;&iacute;ch s&uacute;dnych &uacute;radn&iacute;kov a okolo 4 500 ostatn&yacute;ch zamestnancov s&uacute;dov. S&uacute;dy, najm&auml; okresn&eacute; s&uacute;dy, s&uacute; r&ocirc;zne ve&#318;k&eacute; &ndash; bratislavsk&eacute; s&uacute;dy maj&uacute; nieko&#318;kon&aacute;sobne viac sudcov, ako aj apar&aacute;tu, ako s&uacute;dy v men&scaron;&iacute;ch okresn&yacute;ch mest&aacute;ch.</p>
<p>Na s&uacute;dy na Slovensku pr&iacute;de ro&#269;ne okolo jedn&eacute;ho (1) mili&oacute;na pr&iacute;padov a zhruba to&#318;ko aj s&uacute;dy ro&#269;ne rozhodn&uacute;. Je to obrovsk&eacute; &#269;&iacute;slo. Nie je ale pr&iacute;pad ako pr&iacute;pad. A nie ka&#382;d&yacute;m pr&iacute;padom sa zaober&aacute; alebo mus&iacute; zaobera&#357; sudca. V &#269;&iacute;sle viac ako jeden mili&oacute;n pr&iacute;padov s&uacute; zapo&#269;&iacute;tan&eacute; aj z&aacute;pisy do obchodn&eacute;ho registra, ktor&eacute; nerob&iacute; sudca, ale vy&scaron;&scaron;&iacute; s&uacute;dny &uacute;radn&iacute;k. V tomto &#269;&iacute;sle s&uacute; aj v&scaron;etky platobn&eacute; rozkazy, ktor&eacute; tie&#382; nevyd&aacute;va sudca, ale vy&scaron;&scaron;&iacute; s&uacute;dny &uacute;radn&iacute;k. V tomto &#269;&iacute;sle s&uacute; aj v&scaron;etky poverenia na vykonanie exek&uacute;cie, &#269;o tie&#382; nie je agenda, ak&uacute; si predstavujeme, ke&#271; si vybav&iacute;me slovo s&uacute;d. To klasick&eacute; rozhodovanie s&uacute;du, ak&eacute; si predstavujeme, ke&#271; sa povie slovo s&uacute;d, teda rozhodovanie spojen&eacute; s pojedn&aacute;van&iacute;m, na ktorom strany predn&aacute;&scaron;aj&uacute; svoje argumenty a d&ocirc;kazy, na z&aacute;klade ktor&yacute;ch sudca vyd&aacute; rozhodnutie, je asi tretina z celkov&eacute;ho po&#269;tu viac ako 1 mili&oacute;n pr&iacute;padov. Z t&yacute;chto okolo 300 000 a&#382; 350 000 pr&iacute;padov asi 80% je ukon&#269;en&yacute;ch pr&aacute;voplatne na okresn&yacute;ch s&uacute;doch, asi v 20% sa &uacute;&#269;astn&iacute;ci konania odvolaj&uacute;, a teda pr&iacute;pad pokra&#269;uje na krajskom s&uacute;de.</p>
<p>Ako dlho trv&aacute; na Slovensku rozhodovanie o jednotliv&yacute;ch pr&iacute;padoch? Tu je tabu&#318;ka, ktor&aacute; hovor&iacute; o priemernej d&#314;&#382;ke s&uacute;dnych konan&iacute; v roku 2011 v trestn&yacute;ch veciach, ob&#269;ianskopr&aacute;vnych sporoch, obchodnopr&aacute;vnych sporoch, v sporoch, ktor&eacute; sa t&yacute;kaj&uacute; malolet&yacute;ch a tzv. poru&#269;enskej agendy:</p>
<p><img style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" src="http://www.upms.sk/media/2012/dlzka konania.jpg" alt="" width="803" height="647" /></p>
<p>Je to ve&#318;a, &#269;i m&aacute;lo? Polovica s&uacute;dnych pr&iacute;padov v roku 2011 v ob&#269;ianskopr&aacute;vnych sporoch trvala menej ako pol roka, v obchodn&yacute;ch sporoch menej ako 8 mesiacov, v sporoch t&yacute;kaj&uacute;cich sa det&iacute; menej ako 5 mesiacov. V t&yacute;ch priemern&yacute;ch &scaron;tatistick&yacute;ch &#269;&iacute;slach s&uacute; ale pr&iacute;pady, ktor&eacute; trvali desa&#357; rokov a boli pr&aacute;voplatne skon&#269;en&eacute; v roku 2011. A s&uacute; v nich aj tie, ktr&eacute; za&#269;ali aj skon&#269;ili v roku 2011. &#268;&iacute;m viac sa &#269;&iacute;slo priemernej dl&#314;&#382;ky konania pribl&iacute;&#382;i medi&aacute;nu, t&yacute;m viac bude &scaron;atistick&yacute; &uacute;daj o priemernej d&#314;&#382;ke konania vyjadrova&#357; to, &#269;o m&ocirc;&#382;eme o&#269;ak&aacute;va&#357;, ke&#271; sa so svoj&iacute;m sporom obr&aacute;time na s&uacute;d.</p>
<p>Pozrime sa na v&yacute;voj priemernej d&#314;&#382;ky konania na Slovensku za posledn&eacute; des&#357;ro&#269;ie:</p>
<p><img style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" src="http://www.upms.sk/media/2012/Ob&#269;ianskopr&aacute;vne spory.jpg" alt="" width="801" height="385" /></p>
<p>Z &#269;&iacute;siel vypl&yacute;va, &#382;e priemern&aacute; dl&#314;&#382;ka s&uacute;dnych konan&iacute; na Slovensku v rozhoduj&uacute;cich agend&aacute;ch sa od roku 2005 ka&#382;d&yacute;m rokom o nie&#269;o skracuje (s v&yacute;nimkou trestn&yacute;ch vec&iacute;, kde ten zlom nastal v roku 2008). Z h&#318;adiska podnikate&#318;sk&eacute;ho prostredia s&uacute; v&yacute;znamn&eacute; nam&auml; &uacute;daje v&nbsp;obchodnopr&aacute;vnej agende. Za sedem rokov sa priemern&aacute; d&#314;&#382;ka konania skr&aacute;tila o 9 mesiacov, medi&aacute;n je menej ako 8 mesiacov.</p>
<p>Kde je teda chyba, ke&#271; vo vn&iacute;man&iacute; podnikate&#318;ov posun nenastal?!</p>
<p>D&ocirc;le&#382;it&eacute; s&uacute; aj in&eacute; &#269;&iacute;sla. Nie v&scaron;etky s&uacute;dy rozhoduj&uacute; lehot&aacute;ch, ktor&eacute; zodpovedaj&uacute; celoslovenskej &scaron;tatistike. Ve&#318;k&eacute; okresn&eacute; s&uacute;dy v krajsk&yacute;ch mest&aacute;ch (najm&auml; bratislavsk&eacute; a ko&scaron;ick&eacute;) maj&uacute; priemern&eacute; d&#314;&#382;ky s&uacute;dnych konan&iacute; aj dvakr&aacute;t tak&eacute;, ako je celoslovensk&yacute; priemer. To s&uacute; tie s&uacute;dy, kde je registrovan&yacute;ch najviac firiem, a predstavuj&uacute; tak ak&uacute;si vstupn&uacute; br&aacute;nu vn&iacute;mania efekt&iacute;vnosti just&iacute;cie na Slovensku.</p>
<p>Pre&#269;o niektor&eacute; s&uacute;dy rozhoduj&uacute; r&yacute;chlej&scaron;ie a in&eacute; pomal&scaron;ie? Pravidl&aacute; s&uacute; rovnak&eacute; pre v&scaron;etky s&uacute;dy. Aj tu plat&iacute;, &#382;e to nie je len o pravidl&aacute;ch, ale aj o&nbsp;podmienkach, a aj alebo najm&auml; o mana&#382;mente s&uacute;dov.</p>
<p>Napriek tomu, pre&#269;o sa zr&yacute;chlenie s&uacute;dnych konan&iacute; neprejavuje na vn&iacute;man&iacute; vym&aacute;hate&#318;nosti pr&aacute;va na Slovensku? Ka&#382;d&yacute; druh&yacute; Slov&aacute;k vn&iacute;ma s&uacute;dy ako skorumpovan&eacute; <em>(zdroj: TIS)</em>. To je faktor, ktor&yacute; sa v&yacute;znamne podie&#318;a na n&iacute;zkej d&ocirc;veryhodnosti s&uacute;dov a oslabuje najm&auml; pocit v&nbsp;spravodliv&eacute; rozhodovanie. Tento fakt spolu s faktom, &#382;e k&#318;&uacute;&#269;ov&eacute; s&uacute;dne in&scaron;tit&uacute;cie &ndash; rozhoduj&uacute;ce s&uacute;dy v &scaron;trukt&uacute;re s&uacute;dov &ndash; v r&aacute;mci v&scaron;eobecn&eacute;ho s&uacute;dnictva okresn&eacute; s&uacute;dy v krajsk&yacute;ch mest&aacute;ch najm&auml; v Bratislave a v&nbsp;Ko&scaron;iciach, ale aj najvy&scaron;&scaron;&iacute; s&uacute;d pokia&#318; ide o p&ocirc;sobnos&#357; v oblasti zjednocovania rozhodovacej praxe &ndash; nekonaj&uacute; efekt&iacute;vne, to vytv&aacute;ra v&yacute;sledn&yacute; efekt neefekt&iacute;neho s&uacute;dneho syst&eacute;mu.</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>Rekviem pre rovn&#250; da&#328;</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/clanky/rekviem-pre-rovnu-dan" />
      <id>tag:upms.sk,2012:sk/clanky/8.409</id>
      <published>2012-10-29T10:58:48Z</published>
      <updated>2012-11-02T11:09:49Z</updated>

      <category term="HN st&#314;p&#269;eky"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/clanky/rekviem-pre-rovnu-dan"
        label="HN st&#314;p&#269;eky" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p class="detail-odstavec">Minul&#253; t&#253;&#382;de&#328; poslanci Smeru odhlasovali v prvom &#269;&#237;tan&#237; vl&#225;dnu novelu z&#225;kona o dani z pr&#237;jmu, ktor&#225; ru&#353;&#237; rovn&#250; da&#328;. Najsk&#244;r k tomu, &#269;o to vlastne rovn&#225; da&#328; je. Na t&#250;to t&#233;mu som sa toti&#382; dopo&#269;ul a do&#269;&#237;tal v&#353;eli&#269;o, napr&#237;klad aj to, &#382;e &#269;ist&#250; rovn&#250; da&#328; sme zru&#353;ili u&#382; my po&#269;as Radi&#269;ovej vl&#225;dy. Autori tohto nezmyslu mali zrejme na mysli to, &#382;e sme zv&#253;&#353;ili da&#328; z pridanej hodnoty z 19 na 20 percent.</p>
<p class="detail-odstavec">Tak&#382;e, &#269;o to vlastne rovn&#225; da&#328; je, resp. na Slovensku bola? Je to rovnak&#225; margin&#225;lna sadzba dane z pr&#237;jmov fyzick&#253;ch a pr&#225;vnick&#253;ch os&#244;b, &#269;o v pr&#237;pade Slovenska e&#353;te do konca roka bude 19 percent. DPH nem&#225; s rovnou da&#328;ou ni&#269; spolo&#269;n&#233;. To, &#382;e sme mali rovnak&#250; a za druhej Dzurindovej vl&#225;dy aj jedin&#250; rovnak&#250;, 19-percentn&#250; sadzbu DPH, bola len zhoda okolnost&#237;, aj ke&#271; &#353;&#357;astn&#225;, lebo to vyzeralo dobre a dobre sa to pam&#228;talo.</p>
<p class="detail-odstavec">Ako som viackr&#225;t povedal, ru&#353;i&#357; rovn&#250; da&#328; je donebavolaj&#250;ca hl&#250;pos&#357;. Ru&#353;&#237;me nie&#269;o, &#269;o sa osved&#269;ilo, &#269;o funguje a &#269;o v&#253;znamne prispelo k tomu, &#382;e Slovensko doteraz bolo jednou z naj&#250;spe&#353;nej&#353;&#237;ch reformn&#253;ch kraj&#237;n. Rovn&#225; da&#328; prispela k tomu, &#382;e sme dok&#225;zali pohn&#250;&#357; ekonomikou, pril&#225;ka&#357; invest&#237;cie a vytvori&#357; desa&#357;tis&#237;ce pracovn&#253;ch miest. A, mimochodom, rovn&#225; da&#328; prispela aj k tomu, &#382;e Ficova prv&#225; vl&#225;da mala k dispoz&#237;cii na rozd&#225;vanie to&#318;ko pe&#328;az&#237; ako mala. Porovnajte, v rokoch 2006 &#8211; 2010 bol priemern&#253; rast verejn&#253;ch v&#253;davkov oproti rokom 2002 &#8211; 2006 v E&#218; 27 18 percent, k&#253;m Ficova prv&#225; vl&#225;da mala oproti druhej Dzurindovej navy&#353;e o 35 percent. In&#233; porovnanie ukazuje, &#382;e v rokoch 2004 &#8211; 2010 r&#225;stli da&#328;ov&#233; pr&#237;jmy z priamych dan&#237; (teda z rovnej dane) na Slovensku v&#253;razne r&#253;chlej&#353;ie ako v &#268;esku. Pri dani z pr&#237;jmu fyzick&#253;ch os&#244;b 2,5-kr&#225;t r&#253;chlej&#353;ie, pri dani zo zisku dokonca trikr&#225;t.</p>
<p class="detail-odstavec">Nezanedbate&#318;n&#225; bola aj marketingov&#225; hodnota reforiem, medzi ktor&#253;mi bola pr&#225;ve da&#328;ov&#225; s rovnou da&#328;ou najv&#228;&#269;&#353;ou hviezdou. Ne&#353;lo pritom o &#382;iadnu pr&#225;zdnu sl&#225;vu, ale o marketing, ktor&#253; bol nevyhnutn&#253;m predpokladom pr&#237;chodu invest&#237;ci&#237; a tvorby pracovn&#253;ch pr&#237;le&#382;itost&#237;. Mal&#225; krajina ako je Slovensko preraz&#237; do svetov&#253;ch m&#233;di&#237; zriedkakedy. Za Me&#269;iara sa o to postaral &#250;nos prezidentovho syna, za Dzurindu reformy a summit Bush &#8211; Putin a za Fica v&#253;bu&#353;nina, s ktorou slovensk&#237; policajti nechali odletie&#357; vlastn&#233;ho ob&#269;ana do &#205;rska.</p>
<p class="detail-odstavec">Novin&#225;rka z HN sa ma op&#253;tala, pre&#269;o som rovn&#250; da&#328; minul&#253; t&#253;&#382;de&#328; nebr&#225;nil v parlamente. U&#382; nebolo &#269;o br&#225;ni&#357;. A, pravdu povediac, nemal som ani chu&#357; br&#225;ni&#357; ju po boku &#269;loveka, ktor&#253; sa v minulosti bohorovne na bilbordoch vyhlasoval za jej autora a pritom je sk&#244;r jej hrob&#225;rom. Rovn&#225; da&#328; toti&#382; nepadla minul&#253; t&#253;&#382;de&#328;, padla 11. okt&#243;bra 2011.</p>
      ]]></content>
    </entry>

    <entry>
      <title>3. bonusov&#225; predn&#225;&#353;ka: Integra&#269;n&#233; procesy a hist&#243;ria medzin&#225;rodn&#233;ho obchodu do 2.svetovej vojny (Nicolas Mauer)</title>     
      <link rel="alternate" type="text/html" href="http://www.upms.sk/sk/prednasky/3.-prednaska-integracne-procesy-a-historia-medzinarodneho-obchodu-do-2.svetovej-vojny-nicolas-mauer" />
      <id>tag:upms.sk,2012:sk/prednasky/4.396</id>
      <published>2012-10-25T16:04:52Z</published>
      <updated>2013-01-04T12:00:53Z</updated>

      <category term="3. ro&#269;n&#237;k"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/3.-prednaska-integracne-procesy-a-historia-medzinarodneho-obchodu-do-2.svetovej-vojny-nicolas-mauer"
        label="3. ro&#269;n&#237;k" />
      <category term="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester"
        scheme="http://www.upms.sk/sk/prednasky/3.-prednaska-integracne-procesy-a-historia-medzinarodneho-obchodu-do-2.svetovej-vojny-nicolas-mauer"
        label="3. ro&#269;n&#237;k / 2. trimester" />
      <content type="html"><![CDATA[
        <p class="Body1">V&#225;&#382;en&#237; &#353;tudenti Univerzity pre modern&#233; Slovensko,</p>
<p class="Body1">je mi ve&#318;kou c&#357;ou, &#382;e V&#225;s m&#244;&#382;em priv&#237;ta&#357; na mojej tretej predn&#225;&#353;ke druh&#233;ho trimestra 3. ro&#269;n&#237;ka.</p>
<p class="Body1">Dne&#353;n&#225; predn&#225;&#353;ka sa bude t&#253;ka&#357; hist&#243;rie medzin&#225;rodn&#233;ho obchodu, ktor&#253; bol s&#250;&#269;as&#357;ou na&#353;ej plan&#233;ty u&#382; od nepam&#228;ti.</p>
<p class="Body1">Ako istotne viete, obchod ako tak&#253; vznikol u&#382;&#160; v praveku, vtedy mal podobu tzv. v&#253;menn&#233;ho obchodu, kedy sa vymie&#328;al tovar za tovar. Zn&#225;mou pravekou obchodnou cestou bola Jant&#225;rov&#225; cesta, ktor&#225; sa tiahla od Jadransk&#233;ho mora cez Dev&#237;n a&#382; k dne&#353;n&#253;m pobaltsk&#253;m &#353;t&#225;tom. Po tejto ceste sa v&#228;&#269;&#353;inou viezol jant&#225;r, ale aj dobytok, ko&#382;u&#353;ina a in&#233; druhy tovarov.</p>
<p class="Body1"><img style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" src="http://www.upms.sk/media/2012/1.jpg" alt="" width="176" height="258" /></p>
<p class="Body1">Nesk&#244;r vzniklo prv&#233; platidlo. Zv&#228;&#269;&#353;a malo podobu tovarov ako boli napr&#237;klad vlna, &#353;perky, obilie, alebo aj r&#244;zne kovy. Prv&#233; mince za&#269;ali by&#357; razen&#233; v&#160;L&#253;dii (dne&#353;nom Turecku). Zauj&#237;mavos&#357;ou je, &#382;e prv&#253;kr&#225;t bola podobize&#328; panovn&#237;ka zobrazen&#225; na minciach za doby Filipa II. Maced&#243;nskeho, ktor&#253; bol otcom Alexandra Ve&#318;k&#233;ho. Sl&#250;&#382;ilo to vlastne na propag&#225;ciu kr&#225;&#318;a v Maced&#243;nsku a v podmanenom Gr&#233;cku.</p>
<p class="Body1">Medzin&#225;rodn&#253; obchod za&#269;al prekvita&#357; so vznikom prv&#253;ch &#353;t&#225;tov, ktor&#233; si medzi sebou navz&#225;jom vymie&#328;ali tovary. M&#244;&#382;eme spomen&#250;&#357;&#160; mestsk&#233; &#353;t&#225;ty v Mezopot&#225;mi&#237;, ktor&#233; medzi sebou obchodovali tovary, ktor&#233; jedno mesto malo v dostatku a druh&#233; v nedostatku a naopak.</p>
<p class="Body1">Prv&#253;mi v&#225;&#382;nej&#353;&#237;mi obchodn&#237;kmi boli Feni&#269;ania, n&#225;rod, ktor&#253; bol zn&#225;my hlavne v&#271;aka moreplavbe. &#160;Feni&#269;ania zakladali pr&#237;stavn&#233; mest&#225; ako Tyros, &#269;i dne&#353;n&#253; Bejr&#250;t, preto&#382;e sa zameriavali na n&#225;morn&#253; obchod, &#269;&#237;m roz&#353;&#237;rili svoje p&#244;sobenie do cel&#233;ho Stredozemn&#233;ho mora. T&#253;ch z v&#225;s, ktor&#253;ch zauj&#237;ma hist&#243;ria, isto neprekvap&#237;, ke&#271; spomeniem, &#382;e Feni&#269;ania zalo&#382;ili Kart&#225;go, mesto v dne&#353;nom Tunisku ako obchodn&#250; stanicu pre prepravu tovaru, ktor&#233; bolo nesk&#244;r zrovnan&#233; so zemou r&#237;mskou arm&#225;dou po&#269;as tretej p&#250;nskej vojny.</p>
<p class="Body1">Rimania obchodovali v&#228;&#269;&#353;inou s Egyptom, z ktor&#233;ho nesk&#244;r za cis&#225;ra Augusta urobili svoju vlastn&#250; provinciu, preto&#382;e Egypt bol bohat&#253; na obilie, ktor&#233;ho bolo naopak na Apeninskom ostrove nedostatok, &#269;o bol ve&#318;k&#253; probl&#233;m aj v ned&#225;vnej hist&#243;ri&#237; za doby Benita Mussoliniho, ktor&#253; sa ho sna&#382;il vyrie&#353;i&#357; z&#250;rodnen&#237;m mo&#269;ar&#237;sk v Taliansku.</p>
<p class="Body1">V staroveku a stredoveku sa roz&#353;&#237;ril aj obchod s Indiou, z ktorej sa dov&#225;&#382;ali vz&#225;cne kovy a&#160;koreniny, do tej doby u n&#225;s nepoznan&#233;.</p>
<p class="Body1">Po&#269;as obdobia r&#237;mskej r&#237;&#353;e, ale aj &#271;aleko po nej, existovala v&#253;znamn&#225; starovek&#225; cesta, ktor&#225; sl&#250;&#382;ila aj v stredoveku a sp&#225;jala vtedaj&#353;iu Eur&#243;pu cez Stredn&#250; &#193;ziu s &#270;alek&#253;m v&#253;chodom (&#268;&#237;na). T&#225;to trasa na naz&#253;vala ,,Hodv&#225;bna cesta&#8220;, preto&#382;e najd&#244;le&#382;itej&#353;&#237;m artiklom na nej bol pr&#225;ve hodv&#225;b. Prostredn&#237;ctvom obchodu s &#268;&#237;nou sa do Eur&#243;py dostali vyn&#225;lezy ako porcel&#225;n, &#269;i u n&#225;s v tej dobe nepoznan&#253; papier.</p>
<p class="Body1">Asi najd&#244;le&#382;itej&#353;&#237;m medzn&#237;kom v dejin&#225;ch medzin&#225;rodn&#233;ho obchodu bol rok 1492, kedy bola Kri&#353;tofom Kolumbusom objaven&#225; Amerika. Tento objav mal v&#253;razn&#253; vplyv na vtedaj&#353;&#237; svet. Do Eur&#243;py sa dostali nov&#233; plodiny&#160; ako zemiaky, kukurica, raj&#269;iaky, ale aj tabak, &#269;aj&#160; a in&#233; druhy tovarov. Na&#353;li sa nov&#233; n&#225;lezisk&#225; drah&#253;ch kovov v Strednej a Ju&#382;nej Amerike.</p>
<p class="Body1">V&#253;znamn&#253; bol v tej dobe, aj ke&#271; proti princ&#237;pom &#318;udskosti, obchod s otrokmi, ktor&#253; predstavoval asi najv&#228;&#269;&#353;&#237; podiel na medzin&#225;rodnom obchode v&#244;bec.</p>
<p class="Body1"><img style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" src="http://www.upms.sk/media/2012/2.jpg" alt="" width="257" height="243" /></p>
<p class="Body1">Ur&#269;ite v&#225;m nie&#269;o hovor&#237; pojem ,,obchod v trojuholn&#237;ku'', ktor&#253; predstavoval obchod medzi troma svetadielmi a teda Eur&#243;pou, Afrikou a Amerikou. Tento obchod poskytoval mo&#382;nos&#357; na usmernenie nerovnov&#225;hy medzi spomenut&#253;mi regi&#243;nmi.</p>
<p class="Body1">O &#269;o vlastne v tomto obchode i&#353;lo?</p>
<p class="Body1">Eur&#243;pski osadn&#237;ci v Amerike potrebovali pracovn&#250; silu, najlep&#353;ie lacn&#250;, ktor&#225; by na ich plant&#225;&#382;ach pracovala, a preto vyu&#382;ili zaostalos&#357; vtedaj&#353;ej Afriky, kde v tej dobe prekvitalo po&#318;nohospod&#225;rstvo a ko&#269;ovn&#233; pastierstvo. Obyvatelia Afriky boli zajat&#237; a&#160;Eur&#243;panmi dovezen&#237; do Ameriky, kde museli pracova&#357; v tvrd&#253;ch a ne&#318;udsk&#253;ch podmienkach.</p>
<p class="Body1">Z Ameriky sa do Eur&#243;py dov&#225;&#382;al cukor, z ktor&#233;ho sa vyr&#225;bal rum. Ten bol pred&#225;van&#253; a zisky z neho boli pou&#382;it&#233; na n&#225;kup industri&#225;lnych v&#253;robkov, ktor&#233; boli dod&#225;van&#233; do Afriky a vymie&#328;an&#233; za nov&#253;ch otrokov. T&#237; boli privezen&#237; do Ameriky, hlavne oblasti Karibiku, kde boli predan&#237; plant&#225;&#382;nikom.</p>
<p class="Body1"><img style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" src="http://www.upms.sk/media/2012/3.jpg" alt="" width="316" height="243" /></p>
<p class="Body1">Nov&#233; my&#353;lienky osvietenstva a Franc&#250;zskej revol&#250;cie mali za n&#225;sledok, &#382;e &#318;udia za&#269;ali otrok&#225;rstvo pova&#382;ova&#357; za nehum&#225;nne. Priemyseln&#225; revol&#250;cia v Anglicku, taktie&#382; prispela k zmene postoja k&#160;otrokom. Hlavne z ekonomick&#233;ho h&#318;adiska. Hospod&#225;rnej&#353;&#237; bol syst&#233;m odme&#328;ovania za vykonan&#250; pr&#225;cu. Tieto udalosti viedli k tomu, &#382;e nesk&#244;r bolo otroctvo zak&#225;zan&#233; ako v Eur&#243;pe, tak aj v USA a nakoniec na celom svete, ale bohu&#382;ia&#318; e&#353;te aj dnes sa n&#225;jdu niektor&#233; krajiny, kde sa vyskytuje otrok&#225;rsky syst&#233;m.</p>
<p class="Body1">Po&#269;as obdobia koloniz&#225;cie vznikalo ve&#318;a&#160; spolo&#269;nost&#237;, ktor&#233; obchodovali s kol&#243;niami Ve&#318;kej Brit&#225;nie, Franc&#250;zska a Nizozemsk&#253;ch kraj&#237;n vo V&#253;chodnej Indii a na &#270;alekom v&#253;chode. Tieto spolo&#269;nosti mali n&#225;zov ,,V&#253;chodoindick&#233; spolo&#269;nosti&#8220;. Zauj&#237;mavos&#357;ou je, &#382;e jedna z V&#253;chodoindick&#253;ch spolo&#269;nost&#237;, ktor&#233; mali obrovsk&#253; vplyv ako na medzin&#225;rodn&#253; trh, tak aj politiku zak&#250;pila cel&#253; ostrov, ktor&#253; sa nach&#225;dza na konci Malajsk&#233;ho polostrova, kde sa nach&#225;dza mestsk&#253; &#353;t&#225;t Singapur.</p>
<p class="Body1"><img style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" src="http://www.upms.sk/media/2012/5.jpg" alt="" width="603" height="457" /></p>
<p class="Body1">Toto mesto sa v&#271;aka svojej v&#253;znamnej poz&#237;ci&#237; obchodn&#233;ho pr&#237;stavu stalo r&#253;chlo bohat&#253;m.</p>
<p class="Body1">Dnes patr&#237; Singapur do prvej p&#228;&#357;ky najbohat&#353;&#237;ch &#353;t&#225;tov sveta.</p>
<p class="Body1"><img style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" src="http://www.upms.sk/media/2012/4.jpg" alt="" width="651" height="462" /></p>
<p class="Body1">Za&#269;iatkom 20. storo&#269;ia sa&#160; rozv&#237;janie obchodu dost&#225;valo do &#250;zadia medzi&#353;t&#225;tnymi konfliktami, ktor&#233; vy&#250;stili a&#382; do 1. svetovej vojny a o p&#225;r rokov nesk&#244;r do druh&#233;ho celosvetov&#233;ho konfliktu. V ekon&#243;mi&#237; sa toto obdobie taktie&#382; sp&#225;ja s Ve&#318;kou hospod&#225;rskou kr&#237;zou, &#269;i nov&#253;mi my&#353;lienkami a n&#225;zormi nielen na ekonomiku, ale aj politiku a na cel&#250; kult&#250;ru &#318;udstva.</p>
<p class="Body1">Dne&#353;nou predn&#225;&#353;kou som mal za cie&#318; dok&#225;za&#357;, &#382;e medzin&#225;rodn&#253; obchod tu bol d&#225;vno predt&#253;m, ako vznikla Svetov&#225; obchodn&#225; organiz&#225;cia. Ale o nej a &#271;al&#353;&#237;ch integra&#269;n&#253;ch zoskupeniach si povieme a&#382; v &#271;al&#353;ej predn&#225;&#353;ke, ktor&#225; bude ma&#357; n&#225;zov ,,Integra&#269;n&#233; procesy vo svete po 2. svetovej vojne''.</p>
<p class="Body1">&#160;&#270;akujem V&#225;m za pozornos&#357;.</p>
<p class="Body1">&#160;A te&#353;&#237;m sa na v&#225;s znova o t&#253;&#382;de&#328;.</p>
      ]]></content>
    </entry>


</feed>