Pán premiér je spokojný
Nedeľa, 8. 9. 2013
Niekedy sa stane, že sa spolu stretnú udalosti, ktoré sú zaujímavé aj samy o sebe, ale ešte väčšie čaro má, že zaznejú v tom istom čase. Presne to sa pritrafilo minulý týždeň v stredu, keď premiér Fico dostal v poľskej Krynici cenu Človek roka 2012, Svetové ekonomické fórum (WEF) zverejnilo Správu o globálnej konkurencieschopnosti a slovenskí štatistici upresnenú správu o vývoji zamestnanosti.
O svojej cene premiér Fico vyhlásil:„Vnímam to ako ocenenie toho, kde sa dnes Slovensko nachádza, pretože ja vnímam Slovensko ako krajinu, ktorá je politicky, ekonomicky, finančne aj sociálne stabilná.“
Zjavne inak vníma Slovensko Svetové ekonomické fórum, v ktorého najnovšej Správe o globálnej konkurencieschopnosti sme sa prepadli na historicky najhoršie,78. miesto spomedzi 148 krajín sveta. Vlani sme boli na 71. mieste a za rok nás predbehli také krajiny ako Čierna Hora, Vietnam, Gruzínsko, Macedónsko, Chorvátsko či Rumunsko. Spomedzi 27 krajín EÚ je na tom horšie ako Slovensko už len Grécko, na 91. mieste. Najlepšie umiestnenie v rebríčku svetovej konkurencieschopnosti dosiahlo Slovensko v roku 2006, keď sme sa umiestnili na 37. mieste. Toto umiestnenie bolo dané predovšetkým reformami dvoch vlád Mikuláša Dzurindu, najmä tej druhej. Na nevyhnutnosť a dôležitosť reforiem upozorňuje aj tohtoročná správa.
Mnohí ľudia si možno myslia, že sa ich zhoršujúce sa umiestnenie v rebríčku svetovej konkurencieschopnosti netýka. Prepad v konkurencieschopnosti znamená horšie podmienky na ekonomický rast, na tvorbu pracovných miest a v konečnom dôsledku sa premietne do vyššej nezamestnanosti, nižšej životnej úrovne a nižšej kvality života.
Premiér Fico spochybnil relevantnosť a dôveryhodnosť správy WEF, ťažšie sa však spochybňuje správa slovenských štatistikov, podľa ktorých na Slovensku za prvý rok druhej vlády Roberta Fica ubudlo takmer 30-tisíc pracovných miest.
Autori správy píšu, že „v súčasných podmienkach sa politici musia vyhnúť uspokojeniu a tlačiť vpred štrukturálne reformy a kritické investície potrebné na to, aby ich krajiny vytvárali pre svojich občanov prosperujúce prostredie a zamestnanosť“. Spokojnosť nášho premiéra by teda mala vyvolávať naše obavy a nespokojnosť.
