Prepis | Bonusová prednáška Ivana Mikloša: Asi nás čaká tvrdé pristátie - Univerzita pre moderné Slovensko

V dnešnej prednáške sa zamyslím nad perspektívami, ktoré nás čakajú v najbližšej budúcnosti. Samozrejme, najmä nad ekonomickými perspektívami, najmä o tom chce byť a verím, že aj naďalej bude Univerzita pre moderné Slovensko (UPMS).

Najskôr mi dovoľte pozrieť sa späť. Slovensko je spolu s Estónskom z ekonomického hľadiska najúspešnejšou postkomunistickou krajinou. Podarilo sa nám od pádu komunizmu až doteraz dosiahnuť najvyšší ekonomický rast, vďaka ktorému sme dosiahli spolu s Estónskom aj najväčší pokrok v reálnej konvergencii, teda v dobiehaní v ekonomickej úrovni za bohatými, vyspelými krajinami. A to je veľmi dôležité, pretože s ekonomickou úrovňou rastie aj životná úroveň a kvalita života ľudí.

Eurostat vykazuje za Slovensko údaje o ekonomickom raste od roku 1993 a za Estónsko od roku 1994. Od toho obdobia až do konca minulého roka dosiahlo Estónsko priemerný reálny ročný ekonomický rast na úrovni 4,67%, Slovensko 4,65% a boli to najúspešnejšie postkomunistické krajiny. Od začiatku tohto milénia je najrýchlejšie rastúcou ekonomikou spomedzi všetkých 27 krajín EÚ práve Slovensko, s priemerom na rok 4,55%, kým priemerný ročný rast za EÚ27 medzi rokmi 2001 až 2012 bol len 1,3%.

Mieru konvergencie (dobiehania) najlepšie vystihuje rýchlosť, akou sa jednotlivé postkomunistické krajiny približovali priemeru Európskej únie v hrubom domácom produkte na obyvateľa v parite kúpnej sily. Parita kúpnej sily zohľadňuje rozdiely v cenových úrovniach v rôznych krajinách a tým eliminuje skreslenia s tým súvisiace. Inými slovami, je to omnoho presnejšie a korektnejšie porovnávanie, ako len mechanické porovnávanie nominálnej výšky HDP na obyvateľa.

A naozaj, aj v tomto ukazovateli dosiahli najlepšie výsledky Estónsko a Slovensko. Eurostat meria tento ukazovateľ od roku 1995, kedy v ňom dosahovalo Estónsko 36% priemeru EÚ a Slovensko 47%. Za rok 2011 to bolo na Slovensku 73% a v Estónsku 67%.

Tab. č.1

HDP na 1 obyvateľa v parite kúpnej sily (PPP)

EÚ27 = 100

                                                                                  Zdroj: Eurostat

Z údajov v tabuľke je zrejmé, že najväčší pokrok v konvergencii dosiahlo Estónsko, nasledované Slovenskom a Poľskom. Zaujímavé tiež je, že väčšina krajín, s výnimkou Poľska zaznamenávala v jednotlivých obdobiach výkyvy v konvergencii. Bolo to dané predovšetkým vplyvom vnútorných problémov sprevádzaných znehodnotením mien príslušných krajín a fluktuáciou v ekonomickom raste a po roku 2008 taktiež dôsledkami globálnej ekonomickej krízy.

Pri bližšom pohľade na čísla za slovenskú ekonomiku je evidentný enormný vplyv reforiem Dzurindových vlád, najmä tej druhej. Nárast HDP na obyvateľa v PPP, teda nárast miery konvergencie Slovenska v porovnaní s inými postkomunistickými krajinami, napríklad vo V4, jasne ukazuje, že to boli najmä reformy druhej Dzurindovej vlády, ktoré viedli k akcelerácii rastu, odpútania sa od Poľska, predbehnutiu Maďarska a k priblíženiu sa úrovni Českej republiky.

Čo však toto všetko znamená z hľadiska budúcnosti? Aké máme šance pokračovať v takomto pozitívnom vývoji aj v ďalšom období?

Obávam sa, že situácia nevyzerá dobre. Slovensko je totiž nielen príkladom toho, že reformy naozaj fungujú, a že ak sa robia odvážne a premyslene, tak prinášajú pomerne rýchlo aj viditeľné výsledky. Slovensko je zároveň aj príkladom toho, ako môžu reformy vyprchať a ako ľahko voliči uveria prázdnym sľubom o istotách a o obede zadarmo.

Ekonomický vývoj sa vyznačuje značnou zotrvačnosťou. Po roku 1998, po výmene vlády Vladimíra Mečiara a po uskutočnení potrebných konsolidačných a ozdravných opatrení, trvalo dva roky, kým sa ukázali prvé pozitívne výsledky. Podobne aj po nástupe prvej Ficovej vlády v roku 2006 bola ekonomika reformami rozbehnutá tak, že napriek faktickej nečinnosti vlády sa všetky makroekonomické ukazovatele v rokoch 2006 – 2008 zlepšovali, až kým neprišla kríza.

V prvom trimestri našej univerzity, v roku 2010, sme sa zaoberali témou globalizácie a globálnej konkurencie. Ukázali sme si, ako výrazne a zásadne sa zmenil svet počas posledných desaťročí. Ukázali sme si, že z ekonomického hľadiska je dnes svet jedným obrovským trhom, na ktorom sa konkurencia stala globálnou. A povedali sme si, že jediná istota, ktorú máme, spočíva v tom, že globálna konkurencia bude intenzívnejšia a že uspejú len tí, ktorí budú pripravení pracovať na svojej konkurencieschopnosti v týchto ťažkých podmienkach.

Okrem toho je dnes situácia oproti rokom, v ktorých sme úspešne konvergovali iná aj v tom, že takmer celý vyspelý západný svet má problémy s dlhovou krízou, krízou opatrovateľského štátu, s udržateľnosťou sociálnoekonomického modelu, ktorý fungoval v posledných desaťročiach. USA rastú veľmi pomaly, aj to len vďaka ďalšiemu rastu už teraz enormného verejného dlhu, západná Európa nerastie takmer vôbec. V tejto situácii sa čoraz viac ekonomicky presadzujú krajiny ako je Čína, India, Kórea, Indonézia, Brazília, Turecko.

Firmy z týchto krajín sa čoraz viac presadzujú v globálnej konkurencii a to nielen v lacnej výrobe jednoduchých spotrebiteľských predmetov ako sú hračky, obuv, či odevy. Čoraz viac sa presadzujú aj v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou a s vysokým podielom vedy a výskumu. Príkladom nie sú len koncerny Samsung, Kia, alebo Hyundai, čo možno až tak neprekvapuje, pretože Kórea (samozrejme Južná) medzi vyspelé krajiny patrí už dávnejšie. Ale sú tu aj čínske firmy, ako napríklad Huawei, alebo Lenovo, ktoré sa stali globálnymi lídrami v sofistikovanom odvetví informačných technológií a výpočtovej techniky. Lenovo bolo založené v roku 1984, Huawei v roku 1988. V súčasnosti sú obe firmy svetovými jednotkami vo svojom obore – Lenovo vo výrobe osobných počítačov a tabletov a Huawei v oblasti telekomunikačných a IT služieb a výrobkov.

Firma Huawei zamestnáva 140 000 ľudí v 140 krajinách sveta, z ktorých 46% pracuje v oblasti vývoja a výskumu. Firma má 20 výskumných inštitútov, okrem Číny aj v USA, Európe, Indii, Rusku, Turecku. V roku 2012 dosiahla zisk vo výške asi 2,5 mld. USD.

Takže, nielen cvičky, hračky a sandále, ale čoraz viac aj špičková, sofistikovaná výroba a služby s vysokým obsahom výskumu a vývoja.

Ak by som to mal veľmi zjednodušiť, tak globálna konkurencia je vlastne čoraz tvrdšou súťažou o dve komodity – kapitál a talenty. Pre kapitál je dôležité najmä  podnikateľské prostredie, pre talenty zase kvalitné vzdelávanie, veda a výskum.

Podnikateľské prostredie merajú rôzne rankingy, rôzne inštitúcie. Jeho kvalita sa meria ako na základe tvrdých dát, tak aj na základe vnímania zmien podnikateľského prostredia podnikateľmi. Nechcem ísť do detailov, stačí ak zhrnieme, že kým v rokoch druhej vlády M. Dzurindu sme patrili medzi svetových lídrov v zlepšovaní podnikateľského prostredia, tak od nástupu prvej Ficovej vlády sa prepadávame ako podľa hodnotení zo zahraničia, tak aj z pohľadu vnímania situácie domácimi podnikateľmi.

Napríklad podľa rebríčka Svetovej banky „Doing business“ sme boli v roku 2003 najreformnejšou krajinou na svete a v roku 2004 štvrtou najreformnejšou krajinou na svete. Kým v roku 2007 sme boli z hľadiska kvality podnikateľského prostredia na 32. mieste na spomedzi 185 krajín sveta, v súčasnosti sme na 46. mieste. Dá sa teda konštatovať, že v globálnom súboji o kapitál sa naša pozícia nezlepšuje, ale zhoršuje.

Podobne to, žiaľ, vyzerá v medzinárodnom súboji o talenty. Talenty môžeme získavať v zásade dvoma hlavnými spôsobmi – buď tak, že si ich vychováme doma, alebo tak, že si ich pritiahneme zo zahraničia. Že na tom nie sme najlepšie, svedčia odpovede na jednoduché otázky. Študujú naši najlepší študenti skôr doma, alebo skôr v zahraničí? Chcú a môžu sa naši najlepší študenti študujúci na špičkových zahraničných univerzitách vrátiť po skončení štúdia domov? Aké je saldo medzi odchodom našich študentov do zahraničia a záujmom zahraničných študentov študovať na Slovensku? Ako sú na tom slovenské univerzity v globálnej konkurencii? Myslím, že odpovede na tieto otázky jasne naznačujú, že na tom nie sme dobre nielen z hľadiska svetovej konkurencie, ale ani v porovnaní napríklad s Českou republikou.

Ide najmä o kvalitu nášho vzdelávania, vedy a výskumu. Zase tu platí, že svet nestojí a nepočká na nás. Čo napríklad ukazujú porovnania kvality svetových univerzít tak, ako ich porovnáva a zostavuje shanghajský rebríček 500 najlepších univerzít sveta. Tento rebríček sa zostavuje od roku 2003 a je z neho evidentný výrazný pokrok kvality univerzít v krajinách, ktoré som spomínal vyššie – Čína, India, Brazília, Kórea a podobne.

Na ilustráciu, kým v roku 2003 mala Čína medzi 500 najlepšími univerzitami sveta 9 svojich univerzít, v roku 2012 to už bolo 28, teda viac, ako trojnásobok. Zastúpenie Brazílie stúplo zo 4 na 6, Južnej Kórei z 8 na 10. Nejde pritom len o kvalitatívne zlepšenie, väčšina univerzít z týchto krajín sa šplhá nahor aj v rámci svetovej päťstovky.

Slovensko v tomto rebríčku zastúpenie nemá, kým naši susedia vo V4 tam majú aspoň jednu svoju univerzitu.

Prečo je to problém a v čom je zásadný problém?

Slovensko sa najmä vďaka reformám stalo solídne konkurencieschopnou ekonomikou v oblasti priemyselnej masovej veľkovýroby. Sme svetovým lídrom vo výrobe osobných automobilov na obyvateľa, vyrábame aj veľa televízorov, počítačov, chladničiek a podobných výrobkov. Naša konkurencieschopnosť je založená najmä na lacnej a kvalifikovanej pracovnej sile, teda na tom, že sme schopní vyrobiť (zmontovať) takéto výrobky pomerne lacno a zároveň vo vysokej kvalite.

Problém je však v tom, že ako rastie naša ekonomika, tak rastú aj naše mzdy a teda klesá naša mzdová nákladová konkurencieschopnosť. Inak povedané, vyrobiť lacno kvalitné autá, či televízory vedia dnes už aj inde na svete a takýchto krajín nebude ubúdať, ale pribúdať. Ak chceme byť úspešní aj v budúcnosti, musíme vytvoriť podmienky na to, aby sme mohli našu ekonomiku reštrukturalizovať, aby sme sa nemuseli spoliehať len na lacnú pracovnú silu, aby sme boli schopní nielen lacno a kvalitne montovať, ale čoraz viac sa podieľať aj na vývoji nových vecí, na zdokonaľovaní existujúcich, na výrobe zložitých výrobkov, na poskytovaní sofistikovaných služieb s vysokou pridanou hodnotou a podobne.

Aj keď sa to možno nezdá, už teraz sme v mnohých odvetviach priemyselnej masovej veľkovýroby veľmi drahí. Náš pokrok v ekonomickom raste a reálnej konvergencii (viď vyššie) znamená zároveň rovnako rýchlu stratu mzdovej konkurencieschopnosti.

Najnovší rebríček svetovej konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra po prvýkrát zaradil Slovensko do piatej, najvyššej  skupiny najvyspelejších krajín, ktoré sú ťahané inováciami (innovation driven). Dôvod je prostý, prekročili sme v HDP hranicu 17 000 USD/obyv. , čím sme sa dostali medzi 41 ekonomicky najvyspelejších krajín sveta, z ktorých bolo po očistení o tých, ktorí sú bohatí vďaka rope a plynu (Katar, Omán, Brunei a pod) vyselektovaných 35, ktoré sú „innovation driven“. Po Slovinsku a Česku sme len treťou postkomunistickou krajinou v tejto skupine, odporúčam však neoslavovať. Zo 144 hodnotených krajín sveta sme síce medzi 35 najvyspelejšími, ale v celkovej konkurencieschopnosti sme obsadili až 71. miesto, pričom horšie umiestnenie v konkurencieschopnosti medzi 35 ekonomicky najvyspelejšími krajinami dosiahlo už len Grécko na  96. mieste.

Najlepšie umiestnenie v rebríčku globálnej konkurencieschopnosti sme dosiahli v roku 2006, kedy sme boli na 37. mieste, odvtedy padáme a dnes sme na mieste 71. Je teda evidentné, že tento vývoj je veľmi nebezpečný. Zo zotrvačnosti ešte ekonomicky rastieme, ale naša konkurencieschopnosť klesá a to dokonca tým viac, čím rýchlejšie rastieme.

To, že sme „innovation driven“ znamená, že naša pomerne vysoká ekonomická úroveň nám už neumožňuje tak rýchlo ako v minulosti rásť zvyšovaním využitia výrobných faktorov (factor driven countries) ani zvyšovaním efektívnosti využitia týchto faktorov (efficiency driven countries), ale budeme odkázaní stále viac na inovácie. Povedané slovami reportu Svetového ekonomického fóra „v etape ťahanej inováciami mzdy vzrástli v tej miere, že, aby bolo možné udržať vysoké mzdy a s nimi spojenú životnú úroveň, bude musieť byť ekonomika schopná konkurovať novými a/alebo unikátnymi produktmi, službami, modelmi a procesmi. V tomto štádiu musia firmy byť schopné konkurovať výrobou nových a iných tovarov, novými technológiami a/alebo najsofistikovanejšími výrobnými procesmi, alebo business modelmi.“

Rebríček globálnej konkurencieschopnosti porovnáva 111 ukazovateľov, ktoré sú rozdelené do dvanástich skupín (pilierov). Týchto dvanásť pilierov je rozdelených do troch agregovaných skupín, pričom prvá (basic requirements) je najdôležitejšia pre najzaostalejšie (factor driven) krajiny, druhá skupina (eficiency enhancers) je najdôležitejšia pre stredne vyspelé krajiny (efficiency driven) a tretia (innovation and sofistication factors) pre najvyspelejšie (inovation driven) krajiny. Nasleduje prehľad týchto pilierov aj s uvedením počtu jednotlivých ukazovateľov z celkového počtu, v ktorých sme skončili lepšie ako bolo naše celkové umiestnenie (71.), resp. lepšie ako je 35. miesto (počet innovation driven krajín).  V treťom stĺpci v zátvorke je celkové umiestnenie za danú oblasť medzi 144 hodnotenými krajinami.

V prvej agregovanej skupine (basic requirements) sú hodnotené tieto piliere, celkovo sme obsadili 62. miesto:

Inštitúcie - 4/22 resp. 1/22 (104)

Infraštruktúra - 5/9 resp. 2/9 (56)

Makroekonomické prostredie - 3/5 resp. 1/5 (54)

Zdravotníctvo a základné školstvo - 10/10 resp. 6/10 (42)
 

V druhej agregovanej skupine (efficiency enhancers) sú tieto piliera celkovo sme obsadili 51. miesto:

Vyššie školstvo a ďalšie vzdelávanie - 4/8 resp. 1/8 (54)

Efektívnosť tovarového trhu - 10/16 resp. 6/16 (54)

Efektívnosť trhu práce - 4/8 resp. 1/8 (86)

Rozvoj finančného trhu - 6/8 resp. 2/8 (47)

Technologická pripravenosť - 6/7 resp. 3/7 (45)

Veľkosť trhu - 2/2 resp. 0/2 (59)

V tretej agregovanej skupine (innovation and sofistication factors) sme sa umiestnili na 74. mieste s takýmito výsledkami:

Podnikateľská sofistikovanosť - 6/9 resp. 1/9 (61)

Inovácie - 1/7 resp. 0/7 (89)

Vyššie uvedený prehľad teda nedáva veľa dôvodov na optimizmus. Našimi najväčšími slabinami sú inštitúcie, inovácie, efektívnosť trhu práce, ale aj vyššie vzdelávanie. Vo väčšine ukazovateľov v týchto oblastiach sme sa dokonca umiestnili horšie, ako je celkové naše umiestnenie, ktoré je samo o sebe málo lichotivé.

Najviac je však znepokojujúce to, že napriek tomu, že sme boli prvýkrát zaradení medzi innovation driven krajiny, nielenže sme sa ani v jednej skupine ukazovateľov neumiestnili medzi prvými 35 krajinami, ale naviac v tom, čo je pre inovation driven krajiny kľúčové zaostávame veľmi výrazne.

Takže málo dôvodov na optimizmus, veľa dôvodov na zmenu.