Nefér hra
Pondelok, 27. 6. 2011
Strana SaS Richarda Sulíka sa stavia do pozície zásadového odporcu navýšenia Eurovalu I (EFSF), vzniku Eurovalu II (ESM) a tiež novej gréckej pôžičky. A využíva skutočnosť, že väčšine ľudí (voličov) sa toto všetko zlieva do otázky, či máme, alebo nemáme požičať ďalšie peniaze Grécku, ktoré je na tom čím ďalej, tým horšie.
Najskôr k navýšeniu Eurovalu I. Podmienky boli vyrokované ešte Ficom a Počiatkom a všetky štyri strany novej koalície (vrátane SaS) súhlasili so vstupom Slovenska do tohto systému s tým, že bude mať efektívnu úverovú kapacitu 440 mld. eur. Následne sa ukázalo, že nemá, pretože niektoré krajiny (vrátane Slovenska) nemajú rating AAA. Preto je dnes nevyhnutné pôvodne uvažovaný objem záruk zvýšiť. Ide teda o naplnenie pôvodného záväzku, ku ktorému sa vtedy pripojila aj SaS. Dnes už nechce.
Euroval II (ESM) SaS taktiež odmieta, napriek tomu, že ide o systémové riešenie (akási európska obdoba Medzinárodného menového fondu – MMF) a že sme pri rokovaní o ňom presadili dve zásadné zmeny, ktoré nám prekážali pri Eurovale I – spravodlivejší distribučný kľúč, ktorý znižuje účasť Slovenska a účasť privátneho sektora na riešení situácie v problematických krajinách. Teda zabezpečenie toho, aby sa na riešení problémov predĺžených krajín nepodieľali len daňoví poplatníci, ale aj súkromní veritelia, najmä banky.
A do tretice k novej gréckej pôžičke. Ak sa dnes ktokoľvek tvári prekvapene, že mandát na jej prípadné schvaľovanie má minister financií a jeho zástupca v EFSF, tak zrejme nevie, čo schvaľoval parlament na jeseň minulého roka. Zmluvu o založení Eurovalu I (EFSF) totiž schvaľoval a schválil slovenský parlament a tam sú pravidlá rozhodovania jasne opísané. Nemám pritom žiadny problém s tým, ak si chce parlament vyhradiť právo určiť mi podmienky, za ktorých môžem túto svoju kompetenciu naplniť. V tomto prípade dokonca Richard Sulík a jeho strana vyrážajú otvorené dvere. Na podmienkach, za ktorých by sme mohli novú grécku pôžičku schváliť, a o tom, že o tom budeme rokovať v parlamente, sme sa v koalícii v zásade dohodli už pred dvoma týždňami. Išlo o účasť privátneho sektora, účasť MMF, záväzok privatizácie, ručenie pôžičky kolaterálom a politickú dohodu medzi koalíciou a opozíciou v Grécku. Jediný názorový rozpor existoval pokiaľ ide o metódu účasti privátneho sektora.
Sme v situácii, keď nie je na výber z dobrých a zlých riešení, len zo zlých a ešte horších. Dokázali sme, že vieme byť zásadoví, mali by sme však byť aj realistickí a zodpovední. Inak sa nám ľahko môže stať, že zvolíme najhoršie zo zlých riešení.
