Ak do ekonomiky vlievaš ničím nepodložené peniaze, ale odčerpávaš z nej reálne hodnoty, ako desivejšie to ešte môže byť ??
01.09.2011 | 14:02:56
Marek Tumpák
Tomáš Janík : Kde nato chodíš ??
01.09.2011 | 13:57:46
Jozef Mačo
to: Pavel Šimon
Bližšie k desivej pravde to ani byť nemôže.
Stačí si pozrieť, čo vyvádzajú politici EÚ, aby zachránili peniaze nemeckých a francúzskych bánk pod rúškom “pomoci Grécku”.
22.07.2011 | 09:42:51
Pavel Šimon
Re: p. Odor to RE: p. Simon
Presne to som si myslel, a preto ma to desí.
Bohužiaľ problematika je dosť široká, a ja som dal jednoduchú otázku na ktorú ste stručne odpovedal. Ja len dúfam, že ďalšie prednášky a aj život “za branami školy” prinesie hlbšie odpovede a najmä riešenia.
V určitom zjednodušení, vlastne parlamenty a vlady sú len akýmsi správcom majetku jednotlivých bánk, je to aspoň trochu blízko desivej pravdy?
27.06.2011 | 13:05:02
Ľudovít Ódor
RE: p. Simon
veritelom su najma banky (aj centralne), penzijne fondy a statne fondy; ani grecky problem nie je o samotnom Grecku, ale o tom, ze by sa dostali do tazkosti nemecke a francuzske banky
s pozdravom
Ludovit Odor
24.06.2011 | 08:06:11
Pavel Šimon
Jednu vec na celej tejto dlhovej hre nechápem: pomôžem si citátom z diskusie - “ale skor o tom, preco mame ustavicne vysoke deficity na celom svete”.
V normálnom svete je vždy niekto kto je veriteľ a potom dlžníci. Tuto sa mi stále javí ako keby boli všetci len dlžníci. Kto je ten čo požičiava? Kto teda bude požičané pýtať späť?
Odpoveď tuším, ale dosť ma desí, preto by som rád dostal odpoveď od odborníkov.
17.06.2011 | 08:44:42
Tomáš Janík
Ja som len chcel povedat, ze nie je dlh ako dlh. V Japonsku je zadlzenost 250% HDP a investorom to vobec neprekaza, kedze tato zadlzenost svedci len o tom, akych ma Japonsko schopnych inzinierov a projektantov.
Ale na druhej strane Grecky dlh 120% HDP je sice o polovicu mensi, ale v skutocnosti ovela tazsie splatitelny, kedze pozicane peniaze sa nepouzili na projekty zvysujuce produktivitu prace. Cize k deficitom v roznych krajinach sveta dochadza z roznych dovodov.
16.06.2011 | 12:17:55
Peter Geršák
Dobry den.
Myslim si, ze ci to je kapitalizmus alebo socializmus, stale by mali mat politici na zreteli stare osvedcene porekadlo: “Prikrivaj sa s perinou na aku mas.”
Dakujem.
16.06.2011 | 11:41:02
Ľudovít Ódor
RE: p. Janik
Prednaska nehovori o tom, aka je optimalna vyska dlhu (suhlasim, ze nie nula, ale urcite nie 100% HDP ako je to v sucasnosti v krajinach OECD), ale skor o tom, preco mame ustavicne vysoke deficity na celom svete.
16.06.2011 | 09:51:07
Tomáš Janík
Nie je to dobra prednaska. Totis raz sme chceli kapitalizmus tak sa teda aj tak spravajme. A podnikat nie je mozne bez zadlzenia. Teda vysoky deficit aj vysoky dlh vobec nemusi byt zly, ovela podstatnejsie je to, ako sa peniaze vyuziju.
Ak sa zadlzime, ale dobre zainvestujeme, budeme sa mat dobre ale ak budeme len stale dusit ekonomiku bez zadlzenia nikdy sa nepohneme z miesta. Investorov totis nezaujima to, aky velky dlh mame, ale to, ci sme schopny ho splatit.
Co ani jedna vlada doteraz neurobila je to, ze nehlada sikovnych ludi s dobrymi napadmi do statnych podnikov.
Ak do ekonomiky vlievaš ničím nepodložené peniaze, ale odčerpávaš z nej reálne hodnoty, ako desivejšie to ešte môže byť ??
Tomáš Janík : Kde nato chodíš ??
to: Pavel Šimon
Bližšie k desivej pravde to ani byť nemôže.
Stačí si pozrieť, čo vyvádzajú politici EÚ, aby zachránili peniaze nemeckých a francúzskych bánk pod rúškom “pomoci Grécku”.
Re: p. Odor to RE: p. Simon
Presne to som si myslel, a preto ma to desí.
Bohužiaľ problematika je dosť široká, a ja som dal jednoduchú otázku na ktorú ste stručne odpovedal. Ja len dúfam, že ďalšie prednášky a aj život “za branami školy” prinesie hlbšie odpovede a najmä riešenia.
V určitom zjednodušení, vlastne parlamenty a vlady sú len akýmsi správcom majetku jednotlivých bánk, je to aspoň trochu blízko desivej pravdy?
RE: p. Simon
veritelom su najma banky (aj centralne), penzijne fondy a statne fondy; ani grecky problem nie je o samotnom Grecku, ale o tom, ze by sa dostali do tazkosti nemecke a francuzske banky
s pozdravom
Ludovit Odor
Jednu vec na celej tejto dlhovej hre nechápem: pomôžem si citátom z diskusie - “ale skor o tom, preco mame ustavicne vysoke deficity na celom svete”.
V normálnom svete je vždy niekto kto je veriteľ a potom dlžníci. Tuto sa mi stále javí ako keby boli všetci len dlžníci. Kto je ten čo požičiava? Kto teda bude požičané pýtať späť?
Odpoveď tuším, ale dosť ma desí, preto by som rád dostal odpoveď od odborníkov.
Ja som len chcel povedat, ze nie je dlh ako dlh. V Japonsku je zadlzenost 250% HDP a investorom to vobec neprekaza, kedze tato zadlzenost svedci len o tom, akych ma Japonsko schopnych inzinierov a projektantov.
Ale na druhej strane Grecky dlh 120% HDP je sice o polovicu mensi, ale v skutocnosti ovela tazsie splatitelny, kedze pozicane peniaze sa nepouzili na projekty zvysujuce produktivitu prace. Cize k deficitom v roznych krajinach sveta dochadza z roznych dovodov.
Dobry den.
Myslim si, ze ci to je kapitalizmus alebo socializmus, stale by mali mat politici na zreteli stare osvedcene porekadlo: “Prikrivaj sa s perinou na aku mas.”
Dakujem.
RE: p. Janik
Prednaska nehovori o tom, aka je optimalna vyska dlhu (suhlasim, ze nie nula, ale urcite nie 100% HDP ako je to v sucasnosti v krajinach OECD), ale skor o tom, preco mame ustavicne vysoke deficity na celom svete.
Nie je to dobra prednaska. Totis raz sme chceli kapitalizmus tak sa teda aj tak spravajme. A podnikat nie je mozne bez zadlzenia. Teda vysoky deficit aj vysoky dlh vobec nemusi byt zly, ovela podstatnejsie je to, ako sa peniaze vyuziju.
Ak sa zadlzime, ale dobre zainvestujeme, budeme sa mat dobre ale ak budeme len stale dusit ekonomiku bez zadlzenia nikdy sa nepohneme z miesta. Investorov totis nezaujima to, aky velky dlh mame, ale to, ci sme schopny ho splatit.
Co ani jedna vlada doteraz neurobila je to, ze nehlada sikovnych ludi s dobrymi napadmi do statnych podnikov.
Strana 1 / 2 | 1 2 >